Po krátkom nádychu košické oceliarne padli zasa do straty. Za druhý kvartál prerobili 9 miliónov

• Kľúčový východoslovenský zamestnávateľ stratil pre naďalej nízke ceny ocele a pokles výroby a dopytu.
• Kazí aj výsledky materskej americkej firmy, tá je napriek náročnej situácii na trhu stále v zisku.

To, že košické oceliarne amerického U. S. Steelu v prvom kvartáli vykázali 15-miliónový zisk, bolo v období nízkych cien a slabého dopytu po oceli príjemným prekvapením. Od leta 2022 to bol iba druhý kvartálny zisk. V ostatných piatich štvrťrokoch však huta zaznamenávala iba mínusy. V druhom kvartáli ale podnik znova prerobil, a to deväť miliónov eur. Ukázali to práve zverejnené výsledky materského U. S. Steelu.

Navyše, naďalej platí, že slovenská dcéra Američanom kazí ich celokoncernové výsledky. U. S. Steel za druhý kvartál zarobil 209 miliónov eur. Najviac sa darilo jeho severoamerickej valcovanej oceli.

Iba veľmi malou náplasťou je, že vďaka lepšiemu prvému kvartálu je košický podnik za celý prvý polrok v drobnom zisku šiestich miliónov eur. Z celkového polročného profitu matky v objeme 398 miliónov eur je to ale sotva jedenapolpercentný podiel. Slovenská dcéra pritom dodáva až štvrtinu výroby celého koncernu.

Navyše, ten vo svojom jedinom európskom podniku prognózuje stratu aj za prebiehajúci tretí štvrťrok. „V Európe sa očakáva, že výsledky budú v súlade s druhým štvrťrokom, čo bude odrážať nižšie predajné ceny,“ odhaduje aktuálne vývoj tretieho štvrťroka prezident a generálny riaditeľ U. S. Steel David B. Burritt.

Slabé výsledky sú pre košickú fabriku o to nepríjemnejšie, že počas tohto roka by ju mal prevziať spolu s celým americkým koncernom nový majiteľ – japonský Nippon Steel. Ten sa ešte len rozhoduje, ktoré aktíva U. S. Steelu bude ďalej zveľaďovať a ktoré utlmí. A o tom bude rozhodovať aj ich aktuálna ekonomika.

Čo vrátilo košický podnik do straty

Pre slabší dopyt podnik znížil kvartálnu výrobu na 875-tisíc ton. Medzikvartálne tak klesla skoro o 200-tisíc ton a za maximálnou výrobnou kapacitou závodu zaostávala o štvrť milióna ton.

Predajné ceny ocele z podniku medzikvartálne klesli zo 760 na 700 eur za tonu. V „zlatom“ postcovidovom období atakovali hranicu 1 200 eur.

Európske oceliarne už dlhšie limituje spomaľujúce sa stavebníctvo, pretože úroky na hypotékach sú vysoké. Lacnejšie elektromobily z Číny zasa brzdia európsku produkciu áut, i keď tento problém by mali čiastočne zmierniť dodatočné európske clá od 17 do 37 percent.

Na oceliarne v Európe sa stupňuje aj tlak od lacnejších ázijských konkurentov. V Číne tento rok uviedli do prevádzky štyri nové oceliarne a ďalších jedenásť by mohli otvoriť do začiatku nového roka. Európska komisia preto koncom júna predĺžila platnosť ochranného opatrenia týkajúceho sa dovozu ocele o ďalšie dva roky do júna 2026. Má formu colných kvót, po prekročení ktorých sa na dovezenú oceľ vzťahuje clo 25 percent.

Európske oceliarne sú preto optimistickejšie pri pohľade do budúcnosti. „V tomto roku predpokladáme mierny rast dopytu po oceli o 0,9 percenta, v nasledujúcom roku očakávame nárast o 1,7 percenta,“ tvrdí aktuálne šéf Združenia európskych oceliarov Eurofer Axel Eggert.

Vlani predaje európskych oceliarní medziročne klesli o 3,3 percenta.

Viac o existenčnej výzve košického podniku

V najbližších rokoch bude kľúčové, či nový japonský vlastník zrealizuje jeho dlho odkladanú, ale nevyhnutnú dekarbonizáciu. Zmena vlastníka ju totiž odsunula, no emisné normy sú stále prísnejšie.

Podnik má pritom nachystanú výmenu svojich pecí na koks a uhlie za ekologickejšie elektrické pece za poldruha miliardy eur.

Najnovšie už má aj prvý malý projekt na využitie zeleného vodíka zo štiepenia vody v elektrolyzéroch. Zatiaľ si ho vyrába iba chemickou cestou z čpavku. Ekologickejší vodík využije na technologické úpravy plechov a iných finálnych výrobkov.

S investíciami chce podniku pomôcť aj vláda, no sľúbená 300-miliónová podpora z európskeho plánu obnovy už nie je aktuálna, lebo tú by bolo treba využiť do roku 2026, a to už košické oceliarne nestihnú.