Ekonómovia z INEKO odkazujú, že na nebankovky treba ísť inak ako doteraz

Väčšina našich občanov nedokáže rozoznať, či úver, ktorý im nebanková spoločnosť ponúka, je mimoriadne drahý, alebo ešte akceptovateľný. Nevnímajú ani rozdiely medzi serióznymi poskytovateľmi úverov a takými, ktorí korektní nie sú.

Nízka finančná gramotnosť spolu s chybami v regulácii ich tak vystavujú riziku, že sa zadlžia za neprimeraných podmienok. Úver od nebankoviek má pritom okolo 700-tisíc ľudí dokopy v sume viac ako 1,2 miliardy eur.

Praktiky skúmalo INEKO

To je len časť zistení inštitútu INEKO, ktorý skúmal praktiky najmä nebankových spoločností a zisťoval, nakoľko ľudia rozumejú úverovej ponuke, ktorú dostanú. Zistenia inštitútu vychádzajú z výsledkov prieskumu agentúry Focus, vlastného mystery shoppingu a z údajov z rôznych registrov.

Prieskum napríklad ukázal, že až 90 percent ľudí vníma nebankovky negatívne, ale dvaja z piatich pripúšťajú, že bez nebankoviek by si časť ľudí požičiavala ešte za horších podmienok, napríklad od úžerníkov.

„Politici na nespokojnosť ľudí reagujú tak, že zavádzajú tvrdé regulácie aj s chybami a neprinášajú očakávané výsledky,“ hovorí riaditeľ INEKO Peter Goliaš.

Prvá Ficova vláda napríklad zrušila úrokové stropy, čím otvorila priestor na mimoriadne drahé spotrebiteľské úvery. V roku 2014 ich opäť zaviedla, dali sa však ľahko obísť. Navyše chybne zadefinovala odplatu, lebo ignorovala časovú hodnotu peňazí a túto chybu doteraz neopravila. Výsledkom je, že ľudia doteraz dostávajú nesprávnu informáciu o cene úverov so splatnosťou do jedného roka.

Niektoré nebankovky končia

Výsledkom aktuálne poslednej regulácie je, že najväčšia nebankovka – Provident Financial – už ohlásila, že na našom trhu končí, a ďalšie nebankovky prehodnocujú svoj obchodný model.

Prečítajte si

Prečo môžu po Providente skončiť aj ďalšie nebankovky?

Jeden z dôvodov je ten, že sa dosť výrazne obmedzila cena, za ktorú môžu požičiavať klientom peniaze. Cena za pôžičku vrátane všetkých poplatkov nesmie prevýšiť dvojnásobok toho, za čo by záujemca dostal úver od banky. „Je to ďalší príklad postupu v štýle pokus a omyl,“ hovorí ekonóm inštitútu Ján Kovalčík.

Podľa neho je zrejme lepšie mať vyšší úrokový strop a zároveň pomenúvať spoločnosti s nekorektnými praktikami

 

Ekonómovia INEKO priniesli 22 odporúčaní, ako zvýšiť ochranu spotrebiteľov pred neprimeraným zadlžovaním a nekorektnými praktikami firiem. Pozrite si niektoré z nich:

• Treba zrušiť chybne počítanú odplatu. Ako ukazovateľ ceny úveru by sa mala používať iba RPMN – ročná percentuálna miera nákladov, ale mohlo by sa to doplniť o ľahšie zrozumiteľný popis, napríklad ročný úrok vrátane poplatkov.
• Je potrebné zvyšovať finančnú gramotnosť už na základných a stredných školách.
• Nekorektné praktiky nebankoviek treba medializovať, ale aj s uvedením konkrétnych spoločností a počtu zistených prípadov.
• Zmeny zákonov treba konzultovať aj s príslušnými inštitúciami, ale aj nebankovky by mali spolupracovať s regulátorom v tom zmysle, že ho upozornia na nekalé praktiky iných nebankoviek, ak o nich vedia, a podporia tak očisťovanie trhu.
• Národná banka Slovenska (NBS) by mala byť efektívnejšia nielen pri kontrole toho, či sa neprekročili stropy pri zmluvných úrokoch a poplatkoch, ale aj pri tom, či nedošlo k ich prekročeniu aj pri sankčných úrokoch a poplatkoch.
• NBS by mala zaviesť efektívny reporting nebankoviek s licenciou NBS s dôrazom na mapovanie a vyhodnocovanie rozsahu, ako často v jednotlivých nebankovkách klienti meškajú so splátkami, čelia sankciám či dokonca exekúcii.
• Treba vyhodnocovať a zverejňovať informácie o rozšírených nekalých praktikách, aby boli spotrebitelia ostražitejší.
• Mali by sa poskytovať informácie o prípadnej právnej pomoci a ochrane spotrebiteľov.
• Nebankovky by mali poskytovať klientom zmluvné podmienky na preštudovanie domov pred podpisom zmluvy.
• Mal by sa aplikovať taký systém ekonomických motivácií a sankcií pre predajcov, ktorý zníži ich záujem predať úvery ľuďom, ktorí ich pravdepodobne nebudú vedieť splácať.