Brecely sa vyzná v atómových elektrárňach. Čo ho čaká na ministerstve dopravy?

Sieť už predstavila, koho dosadí na post ministra dopravy. Roman Brecely, ktorý je vzdelaním aj skúsenosťami energetik a ekonóm, sa nominácie na tento post neobáva – hovorí, že manažérske princípy sedia v každom sektore rovnako. Manažérsku prácu robil v Slovnafte aj v reklamnej agentúre.

Má už skúsenosti s rôznymi projektmi v energetike, a to aj s takými, ktoré boli za miliardy. Manažérsky totiž istý čas spoluzastrešoval novú atómku, ktorú rozplánovali ešte za prvej vlády Roberta Fica v Jaslovských Bohuniciach. Tento projekt teraz takpovediac spí.

Video: Prečo nezobrala Sieť zdravotníctvo, ale dopravu?
autor: Martina Pažitková

Brecely v minulosti kritizoval Smer, a to v oblasti energetiky, v ktorej najviac pôsobil. Keď písal o peniazoch pre bane, použil aj slová ako „lúpež pod taktovkou Smeru“.

Na poste ministra dopravy ho čakajú obdobne veľké investície, na aké je zvyknutý z energetiky.  Zmenia sa však ľudia, ktorými bude obklopený, aj stavby a projekty, ktoré bude zastrešovať.

Pozrite sa, o čo pôjde.

Obchvat Bratislavy

Brecely by mal definitívne rozhodovať alebo doťahovať najväčšiu zákazku druhej vlády Roberta Fica – obchvat Bratislavy aj s jeho napojením na Dunajskú Stredu v hodnote 1,89 miliardy eur.

Aktuálny minister dopravy Ján Počiatek (Smer) dostal od vlády poverenie, aby zmluvu s víťazom tendra, konzorciom okolo španielskej firmy Cintra, podpísal, ale ešte sa tak nestalo. Brecely sa s ňou chce najprv zoznámiť.

Keby zmluvu Počiatek ešte podpísal,  na Brecelym bude dotiahnuť projekt do finále – napríklad uzatvoriť detaily okolo financovania obchvatu.

Diaľnica D1

Kľúčovú dopravnú tepnu nová koaličná vláda nemá v prioritách. Veľká časť D1 od Bratislavy po Košice je však už aspoň rozostavaná, prípadne sa o stavbu aktuálne súťaží.

Brecely bude napríklad rozhodovať o podpise zmluvy na stavbu obchvatu Prešova či niekoľkých kilometrov D1 pri Košiciach.

Bude tiež na ňom rozhodnúť o najproblematickejšej časti D1 pri Ružomberku, Turany – Hubová. Na tejto časti D1 sa všetko láme na otázke, ako veľmi zasiahne diaľnica do chránenej prírody. Pre výhrady ochranárov nie je jasné ani to, kadiaľ presne táto časť D1 povedie.

Až keď sa dá odpoveď na túto otázku, môže sa vyhlásiť tender o stavbu samotnú. Pôjde asi o 700 miliónov eur, a to je len ďalšia z veľkých súm, o ktorých má Brecely rozhodovať.

Detailnejšie sa nový minister zrejme pozrie aj na budúce rozšírenie D1. Štátni manažéri ho naposledy prekreslili na užšiu verziu a bola to strana Sieť, ktorá bola proti.

Je otázne, či bude mať Brecely, ktorý je členom Siete, vôľu zmeniť vydané rozhodnutia. Pre ne totiž v Sieti hovorili o stavbe rozšírenej D1 ako o čiernej.

Prečítajte si

Štát načierno mení diaľnicu D1, môže tým pomôcť developerovi

Rýchlostné ťahy

Nová vládna štvorka si ako priority stanovila rozvoj ciest R2, R3, R4 a R7. Prvá spomínaná je ťah naprieč Slovenskom cez Zvolen, R3 je v mapách ako cesta od Poľska cez Dolný Kubín až po hranicu s Maďarskom, R4 je ťah z Poľska na juh, akurát na východe.

Dokopy sú to desiatky kilometrov diaľnic a niektoré sú mimo eurofondových rozpočtov. Otázne je, čo bude ďalej s ťahom D3 od Žiliny na poľskú hranicu, na ktorom je ešte veľa práce a doterajšie garnitúry ho pasovali medzi priority.

Šéf Siete Radoslav Procházka v pondelok spomenul viaczdrojové financovanie a medzi inými aj PPP. Kde, to nie je jasné.

Myšlienka odchádzajúceho ministra dopravy Jána Počiatka bola, že by sa drahšie diaľnice na splátky mohli postaviť od Ružomberka po Banskú Bystricu. To je cesta R1, čiže mimo spomínaných nových priorít.

Široký a ostatní

Jedna z prvých vecí, ktorú zrejme prinesú Brecelymu na odobrenie, bude zmluva na 365 miliónov eur s konzorciom okolo firmy Doprastav. To je výsledok súťaže o modernizáciu železničnej trate medzi Púchovom a Považskou Teplou končiacej vládnej garnitúry.

Pohľad na zložitý tender, do ktorého sa niektoré osvedčené firmy neprihlásili, môže otestovať, ako pozorne a prísne bude Brecely dohliadať na stavebné giganty, ako sú Doprastav, TSS Grade či Váhostav Juraja Širokého. Reč je o firmách, ktorým sa v obchode so štátom darí, peniaze dostávajú a do pamätí subdodávateľov sa vryli najmä „vďaka“ tomu, že ich nevyplatili.

Brecelyho šéf Procházka pripomínal, že práve poškodení subdodávatelia si zaslúžia pozornosť: „Títo ľudia dnes potrebujú bezprostrednú pomoc,“ povedal pred pár mesiacmi.

V debate o budúcich zákazkách bude teoreticky Brecely sedieť pri stole napríklad s manažérmi okolo Širokého. V prípade Doprastavu sa hovorí ako o majiteľovi o premiérovom priateľovi Miroslavovi Výbohovi, ten vzťah k Doprastavu odmieta.

Brecely má zrejme kontakty predovšetkým z energetickej brandže, kde sú skôr ruskí manažéri alebo v podmienkach Slovenska ľudia ako podnikateľ Brhel, ale aj mnohí ďalší. Vzťahy a osoby v doprave sú odlišné, ale na niektorých miestach sa môžu prekrývať.

Napríklad taký stavebný zákon a jeho problémy sa prelínajú viacerými sektormi. Minister Počiatek prišiel s jeho novou verziou, nakoniec ju stiahol.

Viktor Stromček

O hviezde Smeru sa hovorilo skôr ako o budúcom ministrovi, napokon však zostane na stoličke štátneho tajomníka ministra dopravy. Ako štátny tajomník bol aktívny a viditeľnejší než iní štátni tajomníci.

Celý projekt PPP obchvatu Bratislavy vzal pod svoju záštitu. Rozbehol výkup pozemkov pod obchvat, ktorý bude dokončovať už za ministra Brecelyho. Preinvestovať do pôdy sa má takmer 300 miliónov eur, majú ju aj špekulanti známi z pozemkovej kauzy okolo automobilky Jaguar Land Rover.

Stromček pozná pomery aj osoby na doprave a bude sa chcieť realizovať naďalej.

IT a iné firmy

V Brecelyho životopise nič nenasvedčuje tomu, že by sa špeciálne angažoval v informatike, ktorá je na ministerstve dopravy extra dôležitá.

Pred schvaľovaním sú napríklad dva informačné systémy asi za 100 miliónov eur. Pozastavili ich pre kritiku, že štát ani nevie, či potrebuje atlas pasívnej infraštruktúry, ktorý bude hromadiť informácie potrebné pre rozvoj vysokorýchlostného internetu, v odhadovanej hodnote 48 miliónov eur.

Firmy, ktoré sa pri informačných, ale aj iných systémoch na doprave vyskytujú, sú napríklad Slovak Telekom, Paywell, Tempest, SkyToll, Movys, Cromwell či Kedros.