Štátny analytik Filko: V zdravotníctve sú vampíri, zo systému ich bude ťažké dostať

Hovorilo sa o vás ako o ministrovi zdravotníctva. Prečo ste sa ním nestali?

Nedostal som žiadnu oficiálnu ponuku.

Ako si vysvetľujete, že sa o vás hovorilo ako o kandidátovi?

Nemám na to vysvetlenie. Zdá sa, že to nejakí ľudia, ktorí sú blízko procesu výberu, mohli zvažovať, aj sa ma pýtali, za akých podmienok si to viem predstaviť, ale do roviny oficiálnej ponuky sa to nedostalo. Už rok pracujeme na zásadnom zlepšení rozhodovania štátu o verejných peniazoch. Na to som sa s celým tímom pripravoval. Myslím, že v najbližších mesiacoch aj rokoch budem pracovať na zvyšovaní hodnoty, ktorú slovenskí občania dostávajú za verejné peniaze.

Keď nebudete ministrom, čo budete robiť? Budete stále radiť ministrom Smeru?

Som profesionálny štátny úradník, momentálne riaditeľ Inštitútu finančnej politiky. Predbežná dohoda s ministrom financií je, že by som okrem analýzy a plánovania politík na ministerstve mal zastrešiť aj oblasť rozpočtovania, a spoločne s inými kolegami na ministerstve financií aj inde v štátnej správe chceme pracovať na projekte lepšej hodnoty za verejné peniaze.

Budete štátnym tajomníkom na ministerstve financií?

Nič nie je isté, ale myslím, že zostanem štátnym úradníkom.

Prečítajte si

Parkinsona má od štyridsiatky, prišla o muža i prácu. Prečo ženy u nás žijú v zdraví najkratšie v Únii?

Čo by mali byť priority novej vlády?

To je vyslovene politická otázka. Pozerali sme sa na to z pohľadu toho, v čom najviac zaostávame oproti výsledkom verejného sektora iných krajín OECD, a vychádzalo nám, že priority by mohli byť v oblasti školstva, najmä základného, v zdravotníctve a v trhu práce. To neznamená, že iné oblasti nie sú dôležité a vláda sa na ne nemá zamerať, ale najdôležitejšie rozdiely oproti vyspelému svetu sme našli v týchto.

Zdravotníctvo je u nás v zlom stave. Aj keď dávame na jedného občana toľko, čo naši susedia, úmrtí odvrátiteľných zdravotnou starostlivosťou máme oproti nim o 1 900 viac. Prečo?

Sú dva dôvody a kľúč by sme mali hľadať ešte u ministra Rudolfa Zajaca, keď sa udiali dve veci – reforma, ktorá vychádzala z toho, že sa bude liberalizovať, deregulovať, privatizovať a decentralizovať sektor, ale nevytvorili sa základné inštitucionálne mechanizmy a dátová infraštruktúra, aby takýto na konkurencii postavený systém mohol fungovať. Druhý dôvod bol ten, že v tomto období sa začalo do zdravotníctva výrazne investovať, ale tieto peniaze sa často nedostali k zdravotníkom na život a zdravie zachraňujúce výkony. Ale išli skôr na zbytočné lieky, často vtedy predražené, rozplynuli sa ako renty zdravotných poisťovní či poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

To pretrváva dodnes?

Samozrejme.

Je v zdravotníctve dnes dosť peňazí na to, aby sestričky dostali zvýšené platy, ako žiadajú?

Ak máme v zdravotníctve štyri miliardy verejných peňazí a debata pri zvyšovaní platov sestier bola na úrovni 50 miliónov eur, tak sa bavíme o percente z celkových zdrojov. To sú marginálne problémy. Ak by sme so zdravotníctvom nič neurobili, tak by sme 50 miliónov na platy museli zohnať ako čerstvé peniaze zvonka. Ak by sme boli schopní urobiť vnútorné reformy, a som presvedčený, že je realistické ich urobiť, tak takéto množstvo peňazí sa dá nájsť aj z roka na rok.

Prečo im to nik nedal, ak sa to dá nájsť z roka na rok?

Pretože na uvoľnenie vnútorných rezerv potrebujeme reformy. To je ťažká práca. Uvediem príklad: od polovice minulého roka sme spolu s ministerstvom zdravotníctva pracovali na menšom projekte porovnávania cien zdravotných pomôcok so zahraničím. Funguje od začiatku roka a ušetrí niečo viac ako osem miliónov eur ročne. Ale nespravilo sa to samo. Nechcem teraz špekulovať, prečo sa to nedialo v minulosti, ani mi to neprináleží. Ale ukázali sme, že sa to dá urobiť, a to aj na väčších trhoch, ako sú pomôcky, napríklad pri liekoch. Ale vyžaduje si to prácu.

Sestry vyššie platy žiadali ešte za práve končiacej vlády. Nebola vôľa im ich dať?

Je možné, že tam chýbala vôľa, ale je to aj celkom náročný praktický aj politický problém, a nikomu sa doň nechcelo. Vyžadoval by si úsilie, prácu.

Vo svojom statuse na Facebooku ste napísali: „Ak obmedzíme renty a ušetríme na prevádzke, s tými istými peniazmi vieme počas štyroch rokov ‚za štátne‘ postaviť aj tri nové krajské nemocnice a päť ich podstatne zrekonštruovať.“ Na koho rentách treba šetriť?

Na všetkých rentách v zdravotníctve. V našej štúdii ukazujeme, že aby sme tento cieľ dosiahli v horizonte štyroch rokov, potrebujeme ušetriť asi 0,2 percenta HDP, alebo 160 miliónov eur ročne. To nie je ani päť percent zdravotníckeho rozpočtu. Chceme sa pozrieť na päť oblastí. Renty pochádzajúce z poistného trhu a z neprehľadných vzťahov medzi poisťovňami a poskytovateľmi. Druhá vec je nadspotreba, či zle predpisované lieky a nákladovo neefektívna kategorizácia liekov, pomôcok a materiálu, teda zjednodušene lieková politika. Potom sú to prevádzkové náklady nemocníc – ich nadbytočné kapacity a drahé nákupy, neefektívna prevádzka.

Takže treba prepúšťať a škrtať nemocnice?

Nezačínal by som hneď nepopulárnym prepúšťaním ani škrtaním nemocníc, pozrel by som sa najskôr na nadbytočné kapacity lôžok a neefektívne nákupy. Možno nemusia byť používané všetky budovy. Ale viem si predstaviť, že vo veľkých mestách môže prísť aj prepúšťanie, mimo veľkých miest skôr nie. Ale v Bratislave sa určite musíme pozrieť aj na ľudské zdroje.

Aké sú ďalšie oblasti?

Zdravotná záchranná služba – dávame na záchranky viac ako iné krajiny. A potom sú to laboratóriá a zobrazovacie vyšetrenia. Netvrdím, že v každej z nich nájdeme zásadné úspory, ale z predbežnej analýzy sa nám zdajú ako najatraktívnejší adepti na to, aby sme ich vstupy, výstupy aj výsledky preverili.

Verejnosť aj vinou kauzy CT vidí problém v zdravotníctve v tom, že sa nakupujú predražené veci, a preto nie sú peniaze pre pacientov a je tam veľká miera korupcie. Majú pravdu?

Ak by ste sa ma spýtali na najväčší problém zdravotníctva, tak ním je, že u nás umiera viac ľudí na odvrátiteľné choroby, ako je to v porovnateľných krajinách. Keď sa pozrieme na dôvody, sú to zlyhania, ktoré môžu vyplývať z korupcie, ale aj z nevybudovaných inštitúcií, zlej praxe, ktorá nemusí byť chybou nikoho konkrétneho, ale stačí, že sme zaspali dobu, a iné krajiny sa posúvali dopredu. Redukovať problémy slovenského zdravotníctva na korupciu je krátkozraké a nesprávne.

Ale je korupcia podľa vás problém zdravotníctva?

Samozrejme, zásadný. Ale niekedy je veľmi ťažké povedať, čo je pasívne plytvanie vyplývajúce z neschopnosti či nezáujmu, a čo aktívna korupcia. Pre mňa je to možno aj menej zaujímavé, dôležitejšie je identifikovať, kde a prečo sa verejné peniaze nepremietajú do benefitov pre občanov, a vymyslieť lepší spôsob, ako dosahovať buď tie isté výsledky pri menších peniazoch, alebo pri tých istých peniazoch lepšie výsledky.

V komentári ste ešte napísali toto: „Ak sa nám podarí odstránením plytvania, prevádzkovej neefektívnosti a špinavých podnikateľských praktík presmerovať všetky verejné a značnú časť súkromných peňazí v zdravotníctve na život a zdravie zachraňujúce intervencie, v roku 2020 sa už za zlyhávanie štátu, súkromných hráčov a celej spoločnosti v zdravotníctve ďalej hanbiť nemusíme.“ Naozaj sa to dá za štyri roky?

Áno. Odstrániť medzeru medzi výsledkami slovenského zdravotníctva a ostatných krajín V4 sa dá za štyri roky.

Prečo to Smer neurobil za tieto štyri roky, keď bol sám vo vláde?

To je otázka k ľuďom, ktorí boli zodpovední za zdravotníctvo.

Robili ste pre vládu.

A pracovali sme veľmi intenzívne na tom, aby sme zlepšili výber daní a ozdravili verejné financie, čo sa nám podarilo.

Neboli tieto štyri roky premrhaná šanca z pohľadu zdravotníctva?

Nemá zmysel to rozdeľovať na volebné obdobia. Zdá sa mi, že verejnosť má oprávnený pocit, že sme minimálne jednu dekádu stagnovali až padali.

Za tú dekádu riadil Smer zdravotníctvo osem rokov.

Tak isto sa dá povedať, že za posledných 15 rokov mali zodpovednosť aj rôzne iné vlády. Neviem, či by som vedel pripísať zodpovednosť konkrétnej vláde. Nechcem sa tejto otázke vyhýbať, ale ide o zlyhanie viacerých garnitúr, dokonca by som povedal, že generácií garnitúr, ktoré riadili zdravotníctvo.

Aj premiér hovorí, že zdravotníctvo potrebuje krízového manažéra, nie je to uznanie toho, že zlyhali?

Rozumiem, že je dôležité rozumieť tomu, ako vidí zdravotníctvo najvýznamnejší slovenský politik, ale ja by som nerád vystupoval ako jeho hovorca.

A nie sú nálady aj v Smere také, že zdravotníctvo už treba začať riešiť, lebo ľudia sú nahnevaní?

Výsledky slovenského zdravotníctva sú horšie, ako by sa dalo očakávať pri vynaložených zdrojoch, takže rozumiem, že ľudia oprávnene očakávajú lepšie výsledky. To viem interpretovať, aj s tým niečo urobiť. Aké sú nálady v nejakej politickej strane, nie je úplne moja parketa.

Ale blízko s ňou spolupracujete.

Som štátny úradník na ministerstve financií. Nespolupracujem so žiadnou politickou stranou.

Keď v komentári píšete o špinavých podnikateľských praktikách, o kom hovoríte?

Pozrime sa, o akých kauzách sa písalo. Už v roku 2012 sme na IFP poukázali na vysoké, účtovne nafúknuté zisky zdravotných poisťovní pri spájaní Apolla a Dôvery, ktoré sú oveľa vyššie, ako dosahujú napríklad poisťovne v Holandsku, kde je dobre fungujúci trh zdravotných poisťovní. Kauza CT ukazuje na predraženia pri nakupovaní v nemocniciach, medzinárodne privysoké ceny za zobrazovacie vyšetrenia na zlyhania pri nákupe služieb poisťovňami. A napríklad zazmluvnenie kliniky pána Kostku poukazuje na zvonku neprehľadný spôsob, akým sa prideľujú zmluvy, a ako fungujú vzťahy medzi poisťovňami a poskytovateľmi. Prideľovanie záchraniek súkromníkom bez pravidiel či protihodnoty pre štát ukazuje zasa na zlyhania pri regulácii sektora.

Ide teda aj o ľudí ako Pavol Paška, ktorý musel pre kauzu CT odísť z postu šéfa parlamentu?

Nebudem komentovať konkrétne osoby a firmy. Pýtali ste sa na príklady biznis praktík, ktoré spôsobujú v zdravotníctve problémy minimálne desať rokov.

Má Penta neprimerané zisky?

Neviem, aké má Penta skutočné zisky. Ale viem, že priemerné zisky, ktoré dosahovala Dôvera od roku 2009, sú niekoľkonásobne vyššie, ako by mali byť na dobrom, konkurenčne fungujúcom trhu zdravotného poistenia.

Má dnes Penta zo súkromných investorov v zdravotníctve najvyššiu rentu na euro príjmov?

Je najväčším súkromníkom, má aj najvyššie renty. No v prepočte na jedno euro výnosov nedokážem smutného víťaza personifikovať. To, čo vidíme, je zlyhaním verejných inštitúcií aj súkromných hráčov. Ak to chceme urobiť dobre, bude si to vyžadovať radikálnu zmenu správania všetkých aktérov v slovenskom zdravotníctve.

Lekárski odborári sa obrátili na Európsku komisiu pre krížové vlastníctvo – teda preto, že Penta vlastní poisťovňu, sieť nemocníc, lekárne. Je to podľa vás problém?

Pre porovnanie, na mediálnom trhu sú krížové vlastníctvo aj koncentrácia zakázané. Najmä v situácii, keď je vlastníctvo netransparentné a vzťahy nie úplne prebádané, to vnímam ako problém aj v zdravotníctve. Ale človek musí hľadať realistické spôsoby, ako s takýmito problémami zápasiť. Keď už raz pozvete vampíra do domu, je ťažšie ho dostať von, ako keby v ňom nikdy nebol.

Takže Penta je vampír zdravotníctva?

Táto metafora sa týka viacerých podnikateľov.

Prečítajte si

Poliklinika Penty vyberala poplatky nezákonne, župa jej za to dala pokutu

A nie sú takými vampírmi aj mecenáši Smeru, ktorí podnikajú v zdravotníctve?

Otáčate to na personálne otázky, pričom odpoveď na ne prinajlepšom tuším. Pre mňa sú to jalové debaty. Podstatné je nastaviť zdravotníctvo aj iné systémy tak, aby prinášali čo najlepšie výsledky za verejné peniaze. Ak to bude znamenať, že niektorí politicky vplyvní podnikatelia budú zarábať menej než doteraz alebo vôbec nie, netrápi ma to.

Nemali by sa pomenovať ľudia a podniky, ktoré sa na tom podieľajú?

Malo by sa to jasne povedať v konkrétnych prípadoch, keď to ukáže investigatíva alebo analýzy.

V komentári ste písali, že základom zmeny v zdravotníctve je, aby sa obnovila dôvera verejnosti, a kľúčom sú dôveryhodné osoby. Môže sa to stať pri dnešnom vedení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou?

Dnes je dôvera verejnosti voči zdravotníctvu z dobrých dôvodov otrasená. Preto by každý vysoký predstaviteľ ministerstva alebo iných významných verejných organizácií, či už dnešný alebo budúci, mal prejsť verejným vypočutím. Napríklad pred zdravotníckym výborom v parlamente, kde by predstavil seba a svoju víziu a čelil by otázkam poslancov aj médií. Ak by ľudia takýmto vypočutím prešli, tak nevidím dôvod, aby sme ich delegitimizovali. Ale aj napriek tomu si myslím, že výrazná, viditeľná dávka zmeny by rezortu prospela. Okrem toho by sa mal rezort informačne otvoriť viac, než je zvykom inde, až na škandinávske štandardy. A to najmä preto, že v ňom v minulosti dochádzalo k zlyhaniam. Mali by byť verejné životopisy vedúcich pracovníkov, mali by mať verejné kalendáre stretnutí, proaktívne by sa malo komunikovať s novinármi, odborníkmi, stavovskými organizáciami, dáta by mali byť na webe. Je to balík vecí, ktoré by sa mali udiať. To je oveľa dôležitejšie, ako kádrovať ľudí minulosti, lebo mnohí z nich sú už naozaj ľudia minulosti.

Takéto zmeny znejú veľmi jednoducho a najmä veľa nestoja. Prečo sa to už nestalo?

Na Inštitúte finančnej politiky to tak funguje už roky. Ale inde sa tomu ľudia bránia, lebo to nie je príjemné. Zatiaľ ešte nie sme zvyknutí na štandardy verejnej služby, ktoré vychádzajú z toho, že tu sme pre občana, nie on pre nás.

Vláda už zverejnila priority pre zdravotníctvo. Sú ambiciózne?

Zatiaľ sú stanovené len rámce, nenašiel som tam nič, čo by ma vyrušilo. Bude dôležité, ako sa pretavia do programového vyhlásenia vlády. Našou ambíciou bude presvedčiť ľudí, ktorí ho budú písať, aby doň zakomponovali veci, ktoré sú podľa mňa najdôležitejšie – teda zlepšenie výsledkov zdravotníctva na úroveň okolitých krajín, revízie výdavkov podľa ich výsledkov, obmedzenie prevádzkových nákladov obmedzením rent a plytvania a vytvorenie priestoru na investície do štátnych nemocníc.

Čo by mala byť prvá vec, ktorú by minister zdravotníctva mal urobiť?

Práve obsadzovanie významných postov dôveryhodnými osobami a otvorenie rezortu verejnosti – to sa dá urobiť v horizonte týždňov a vedelo by pomôcť vybudovať dôveru okamžite. Ďalšia vec, ktorá sa dá urobiť v priebehu tohto roka, je pripravovaný projekt, ktorý má pomôcť odstrániť korupciu a plytvanie pri nákupoch nemocníc. Na stole sú aj dva zanedbané dátové infraštruktúrne projekty, elektronické zdravotníctvo a platba za diagnózu. To sú veci, ktoré treba riešiť okamžite.

Tie sa už viackrát odložili.

Áno. Elektronické zdravotníctvo má začať fungovať k 1. januáru 2017. Je to ostrý termín, neodvážim sa povedať, či je realistický.

Kde sú najväčšie medzery v efektivite riadenia štátu?

Veľa rozhodnutí sa robí na základe tradície, intuície, ideológie alebo konkrétnych politických, alebo obchodných záujmov. Málo na základe toho, že by sme sa poriadne zamysleli, čo chceme vo verejnom záujme dosiahnuť a ako to najlepšie dosiahnuť.

Vo svojej analýze píšete, že na to treba dáta. To hovoríme už dlho, čím to je, že stále chýbajú?

Situácia sa postupne zlepšuje. Ale dve najväčšie obmedzenia sú, že dnešná prax v princípe vyhovuje ľuďom, ktorí rozhodnutia robia, nemusia sa zamýšľať, zdôvodňovať. Ako by povedal sir Humphrey z Yes, Minister, je to buď otvorená, alebo vláda. Neexistoval silný tlak verejnosti, aby sme to robili inak, lepšie, otvorenejšie. Druhý dôvod je, že vybudovanie systému na to, aby sme robili dobré rozhodnutia – tak ako vo Švédsku, v Holandsku či v Británii –, je náročná analytická, manažérska aj politická úloha. Nik si to takpovediac nevzal za svoje.

Prečítajte si

Najlepší z možných svetov pre Slovensko

Môže váš program uspieť? Chcú to politici?

Každým mesiacom sa mi to zdá viac a viac pravdepodobné. Napriek tomu, že sa Slovensku ekonomicky darí, výsledkami verejného sektora nezaostávame len za vyspelými krajinami, ale aj za susedmi. Ľudia sú nahnevaní, a dávajú to najavo.

Bude to aj v programovom vyhlásení vlády?

Veľmi intenzívne na tom pracujeme. Je to dôležité, najmä preto, že keďže je koaličná vláda, tak presadiť to neskôr môže byť ťažšie.

Viete, aké konkrétne veci by sa tam mohli dostať?

V ideálnom prípade chceme, aby bola spomenutá samotná filozofia rozhodovania na základe výsledkov. Že sa budú budovať analytické kapacity vo verejnej sfére, aby sme robili dobré rozhodnutia na základe zverejnených analýz, a že sa budú robiť pravidelné revízie výdavkov vo verejných financiách. To by sme chceli mať zakotvené vo vyhlásení.

Rokujete o tom so Smerom?

Naším cieľom je, aby to bolo akceptované ako nadstranícka iniciatíva. Hovoríme o tom nielen s predstaviteľmi Smeru, ale aj s inými stranami. Chceme mať širokú politickú aj spoločenskú podporu.

Strany s tým nemajú problém?

Zatiaľ som nenašiel človeka, ktorý by si neuvedomoval výhody takéhoto projektu. Aspoň oficiálne nie.

Ideálne by podľa vás bolo, aby bolo analytické oddelenie na každom ministerstve?

Áno, na všetkých ministerstvách, úrade vlády a Najvyššom kontrolnom úrade. A každé volebné obdobie by sa pozreli na zúbok aspoň 90 percentám výdavkov verejných rozpočtov. Sme malá krajina, na začiatku preto musíme prioritizovať. Najvyššia priorita je vybudovať analytické kapacity na úrade vlády, NKÚ a na kľúčových ministerstvách.

To sú ktoré?

Tie, ktoré míňajú najviac peňazí – zdravotníctvo, doprava, práca, u nás a na školstve už je, a na jednom zo silových rezortov. My navrhujeme ešte v tomto roku podrobne rozobrať tri veľké oblasti – zdravotníctvo, dopravu a informatizáciu verejnej správy –, ktoré predstavujú asi 40 percent verejných výdavkov. Ale to bude do veľkej miery závisieť aj od politických priorít vlády.

Koľko by stáli analytici na každom ministerstve?

Niekoľko miliónov eur ročne. A keď si pozrieme, že len na drobnom projekte porovnávania cien zdravotníckych pomôcok sme ušetrili osem miliónov, tak už je to predplatené dopredu. O veľkých úspechoch z minulosti, ako bolo napríklad referencovanie cien liekov alebo zlacnenie PPP diaľnic D1 či D4/R7, ani nehovoriac. Tie nám ešte dnes šetria stovky miliónov ročne.