Ivan Haluza
Prešľapom týždňa je reakcia bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara na nárast krádeží v obchodoch po tom, čo vládna koalícia zdvihla minimálnu hranicu spôsobenej škody, nad ktorou zlodejovi hrozí väzenie, z 266 na 700 eur. Podľa politika Smeru výroky reťazcov o kradnutí nie sú pravdivé. Teda nie obchodníci, ale politik Smeru vie, čo sa deje medzi pultmi. Ďalší príklad zjavného potierania reality zo strany špičiek koalície.
Lepšia správa je, že zásobníky plynu v EÚ sú pred nadchádzajúcou zimnou sezónou naplnené už na 90 percent. Únia tak prekonala cieľový termín stanovený na 1. novembra o desať týždňov, takže je pripravená na zimu aj bez plynu z Ruska.
Všetko ostatné dôležité z domácich firiem zhrnul Ivan Haluza do 2 100 slov, čo je 9 a pol minúty čítania.
1. Agroministrovi Takáčovi bude radiť s verejným obstarávaním jeho spolustraníčka zo Smeru
Po zásadných zmenách trestnej legislatívy v prospech „našich ľudí“ či ovládnutí verejnoprávnej televízie zo strany vládnej koalície prichádza na rad aj prideľovanie štátnych zákaziek spriazneným osobám.
Najskôr minister životného prostredia Tomáš Taraba zveril právne služby pre svoje ministerstvo aj podriadené vodohospodárske podniky v celkovej maximálnej hodnote 600-tisíc eur svojmu známemu advokátovi Patrikovi Podhorskému.
A teraz dal minister pôdohospodárstva zo Smeru Richard Takáč zákazky spolustraníčke.
Ako informovalo SME, s verejnými obstarávaniami bude v jeho rezorte pomáhať firma PP & P Co., ktorej majiteľka Lucia Veselská za Smer kandidovala v minuloročných voľbách.
Šírka kontraktu – jej firma nebude radiť iba Takáčovmu ministerstvu, ale aj štátnym Lesom SR, obhospodarujúcim až polovicu lesov v krajine, a aj Pôdohospodárskej platobnej agentúre, ktorá každoročne rozdeľuje agrodotácie v objeme zhruba 650 miliónov eur. Ročné rámcové zmluvy političkinej firmy sú podpísané na celkovo 200-tisíc eur. Ide o viac ako dvojnásobok minuloročných tržieb PP & P Co.
Chabá obrana – Veselská tvrdí, že zákazky nesúvisia s jej politickou činnosťou a že je na zverenú oblasť jedna z najlepších odborníčok na Slovensku aj v Európe. Dodáva tiež, že svoje služby poskytovala štátnemu sektoru počas každej vlády, počnúc vládami Mikuláša Dzurindu. Centrálny register zmlúv to potvrdzuje, no vždy doteraz išlo len o menšie sumy najviac v pár desiatkach tisíc eur.
Oveľa širší problém novej vlády:
- Prípady ministrov Tarabu a Takáča sú iba vrcholkom širšieho problému. Lebo kým predošlá koalícia sa snažila budovať skôr interné tímy odborníkov, terajšia vláda stavia na služby externých konzultantov. V júni a najmä v júli si štát od externistov objednal poradenské služby za desiatky miliónov eur.
- Služby externistov sú pre štát drahšie ako náklady na interných pracovníkov. V uzatvorených zmluvách je priemerná sadzba za človekodeň okolo 550 eur. Práca interného zamestnanca je minimálne o 40 percent lacnejšia.
- Súvisí to s tým, že koncom júla dobehla veľká rámcová zmluva ministerstva vnútra, ktorej sa medzi odborníkmi hovorí aj „špajzová“. Cez ňu mohlo aj pre iné ministerstvá a štátne úrady nakúpiť poradenské a audítorské služby.
Viac: Štát si pred vypršaním obrej zmluvy naobjednával poradenské služby za desiatky miliónov
2. Firma iClinic má čoraz väčšie finančné problémy. Zdravotné poisťovne už voči nej rozbehli exekúcie
Očná klinika iClinic Ivana Ďurkoviča pred rokmi stíhala vo veľkom financovať aj hokej. Nielenže sponzorovala banskobystrický klub, no mala aj vlastný tím Bratislava Capitals v rakúskej nadnárodnej lige a dokonca Ďurkovič hovoril aj o odkúpení bratislavského Slovana. Potom sa však firma zosunula do dlhov a jej klub skrachoval. No veľké finančné problémy má dodnes aj samotná klinika.
Sme informovalo, že jej dlhodobé meškanie s platením zdravotných odvodov vyústilo aktuálne do toho, že zdravotné poisťovne Dôvera a štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa podnietili exekúcie až v dvoch Ďurkovičových firmách iClinic plus aj Medical Investments Consulting Group.
Ich dlhy voči štátu sú také vysoké, že prekvapením je vôbec to, že ešte nie sú v insolvencii.
Ako sú na tom firmy skupiny:
- iClinic plus vyrobila minulý rok stratu takmer 494-tisíc eur a hospodársky výsledok eseročky Medical Investments Consulting Group bol mínus 112-tisíc eur. Iba rovnomenná akciová spoločnosť bola v zisku 21-tisíc eur.
- Dohromady všetky tri tieto firmy dlhujú štátu na sociálnych odvodoch 78-tisíc eur, na zdravotných 10-tisíc eur a na daniach až skoro 1,1 milióna eur.
- Ich sumárne tržby pritom vlani dosiahli len necelé štyri milióny eur. Len pred pár rokmi utŕžili až vyše 15 miliónov eur.
Okrem finančných má iClinic aj odborné problémy:
- Očný lekár Ďurkovič sa pred dvomi rokmi zviditeľnil aj tým, že na jeho kliniky prišlo na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rekordne veľa sťažností.
- Aktuálne je podnetov už 76, z nich 34 opodstatnených a ďalšie úrad ešte rieši. V porovnaní s väčšinou očných kliník na Slovensku je to niekoľkonásobne viac.
- Polícia vedie pre nepodarené operácie iClinicu aj viacero trestných stíhaní. V prípade herečky Michaely Szöcsovej, známej zo seriálu Kutyil, ktorá po operácii takmer oslepla, už padla aj obžaloba na lekára, ktorý ju operoval.
3. Slovenské centrum zdieľaných služieb amerického Dellu uzavrelo kolektívnu dohodu s odbormi
Odborová organizácia Technologies Union Slovakia, ktorá vznikla v tunajšom centre zdieľaných služieb amerického IT gigantu Dell už v roku 2020, oznámila, že po štyroch rokoch sa jej podarilo s vedením firmy uzatvoriť prvú kolektívnu zmluvu.
Je to aj jedna z prvých kolektívnych zmlúv v odvetví centier zdieľaných služieb, ktoré zamestnáva po krajine až zhruba 30-tisíc ľudí a sú v ňom aj dcérske firmy ďalších svetových IT koncernov ako IBM či AT&T.
Dohoda po veľkom boji aj so zapojením politikov – centrá zdieľaných služieb sa spolupráci s odbormi dlho bránili. Šéf odborov Dellu Daniel Andráško dokonca dostal výpoveď a hovoril, že firma sa snaží odbory rozbiť. Po sťažnostiach odborov sa chcel s vedením dokonca stretnúť minister práce Erik Tomáš.
Čo obsahuje dohoda s Dellom:
- Podľa odborov budú mať zamestnanci prepustení pre nadbytočnosť nárok na odstupné do výšky siedmich mesačných platov podľa dĺžky ich pracovného pomeru. Napríklad zamestnanec s viac ako 15-ročnou praxou by získal dva mesačné platy nad rámec zákona, pri kratšom počte odpracovaných rokov by dostal jeden plat.
- Z nového sociálneho fondu, ktorý bude tvoriť príspevok vo výške 1,5 percenta hrubého platu zamestnancov, budú pracovníci dostávať sto percent stravného.
Dell na Slovensku – v poslednom uzatvorenom roku 2022 mala firma tržby vyše 240 miliónov eur a zarobila skoro 10 miliónov eur. Zamestnáva okolo tritisíc ľudí.
4. Majitelia Kofoly ju v záujme dlhodobého prežitia vkladajú do rodinnej nadácie. Spoluvlastnícke podiely sa tak už ďalej drobiť nebudú
Spoluvlastníci československej nápojárskej firmy Kofola na čele s rodinou českých Grékov Samarasovcov zakladajú rodinnú nadáciu, ktorá má pomôcť so zabezpečením nástupníctva a správou firmy pre ďalšie generácie.
Po vložení majetku firmy do nadácie totiž nebude dochádzať k ďalšiemu drobeniu spoluvlastníckych podielov medzi dedičov terajšej zostavy vlastníkov. Dediči budú z nadácie dostavať iba podiely na zisku a tá bude naďalej zabezpečovať aj jednotné riadenie firmy.
Práve spory nasledujúcich generácií pôvodných zakladateľov sú najčastejšou príčinou úpadku rodinných spoločností. A nadácie sú tou najlepšou formou, ako takéto riziká eliminovať.
Ako to vyriešili v Kofole:
- Firma, ktorá vo svojej brandži patrí k najväčším stredoeurópskym hráčom, vytvorila najskôr spoločnosť Lykos alfa, ktorá technicky uľahčila vklad rodinného majetku do nadácie.
- Za sídlo nadácie si zakladatelia vybrali Lichtenštajnsko. V ňom je dlhodobo veľmi stabilný právny systém, ktorý umožňuje individuálne nastavenie nadácie zohľadňujúce požiadavky na jej medzigeneračné fungovanie.
- Medzi zakladateľov nadácie okrem majoritného vlastníka Jannisa Samarasa patria aj René Sommer, René Musila a Tomáš Jendřejek.
- Nadáciu nazvali Filia Foundation s odkazom na grécke slovo filia, ktoré vyjadruje lásku a priateľstvo.
- Úvahami o možných spôsoboch zachovania firmy do budúcnosti sa s prestávkami v Kofole zaoberali už od roku 2016, keď zomrel pôvodný zakladateľ Kofoly, Jannisov otec Kostas.
Viac o Kofole – nielen v Česku a na Slovensku, ale aj v Poľsku, Chorvátsku a Slovinsku má 14 výrobných závodov. Celkovo zamestnáva takmer 2 800 ľudí. Na Slovensku, kde má svoj výrobný závod v Rajeckej Lesnej, firma vlani dosiahla tržby 112 miliónov eur a zarobila 10 miliónov.
5. Mýto zvyšuje vláda prijateľne, no minimálnu mzdu tlačí hore až príliš. Chystá aj nové dotácie pre cestový ruch
Prvé poprázdninové rokovanie vlády prinieslo viacero zásadných rozhodnutí aj pre podnikanie:
- Vláda schválila zvýšenie sadzby mýta od polovice roka 2025 zhruba o 40 %, no zároveň odobrila kamionistom aj zníženie cestnej dane. Tí s tým súhlasia, keďže predchádzajúca vláda chcela mýto zvyšovať až o 80 %. Viac to doľahne hlavne na zahraničných prepravcov využívajúcich slovenské cesty. Koaličná SNS však aj tak povedala, že návrh v parlamente nepodporí.
- Kabinet zároveň odobril, že od roku 2026 má minimálna mzda predstavovať až 60 percent priemernej mzdy namiesto súčasných 57 percent, a to v tých prípadoch, ak sa odborári a zamestnávatelia nedohodnú inak a musí rozhodovať takýto štátny automat. V roku 2026, keď už budú použité nové pravidlá, by sa mala minimálna mzda šplhať na úroveň 920 eur. Ku koncu volebného obdobia, v roku 2027, by mala dosiahnuť 970 eur. Minimálnu mzdu zarába vyše 140-tisíc zamestnancov. Budúci rok po nedohode odborov s podnikmi najnižšia mzda podľa terajšieho automatu stúpne zo 750 na 816 eur.
- Vláda takisto rozširuje platnosť vyšších kolektívnych zmlúv tak, aby kolektívne vyjednávanie o mzdách pokrylo minimálne 80 percent všetkých zamestnancov. Výnimky majú platiť iba pre firmy, ktoré zamestnávajú menej ako 20 ľudí, fungujú menej ako dva roky, sú v likvidácii alebo zamestnávajú viac ako desatinu zdravotne ťažko postihnutých občanov.
- Zriadiť chce vláda aj nový fond, ktorý by podporoval projekty v cestovnom ruchu, počíta so sumou 20 miliónov eur ročne. Spadať bude pod ministerstvo cestovného ruchu, ktorého vznik presadila SNS. Okrem toho ministerstvo chystá ďalšie dotácie za 10 miliónov ročne. Nový fond však bude treba kontrolovať, aby nedochádzalo ku korupcii a klientelizmu.
6. Čierny rok domáceho nábytkárstva. Po siedmich rokoch ziskov padol sektor do straty
Postcovidové oživenie stavebníctva, ktoré v roku 2021 prinieslo slovenským nábytkárom vysoké zisky a kompenzovalo im to aj skoršie ťažké roky, sa skončilo.
Zisky im klesali už predvlani v dôsledku zdraženia energií, no vlaňajšok mali ešte horší. Klesli im predaje, keďže ľudia v čase vysokej inflácie šetrili hlavne na väčších výdavkoch a medzi tie patrí aj obmena nábytku.
Takmer všetkým slovenským výrobcom nábytku sa vlani hospodárske výsledky zhoršili a mnohí spadli aj do straty. Veľmi podobne dopadli aj siete predajní nábytku. Časť z nich zavrela aj niektoré zo svojich obchodov.
Najťažšie rany v odvetví:
- Prehĺbenie straty z 2,8 na skoro päť miliónov eur si vlani pripísal topoľčiansky Decodom. Podnik od covidu prechádzal reštrukturalizáciou pod ochranou súdov a vyšiel z nej poslednými splátkami starších dlhov až teraz. No vstúpil do ďalšieho ťažkého obdobia.
- Ešte hlbšie sa prepadol fiľakovský Ekoltech. Pred covidom tržby tejto firmy atakovali métu 100 miliónov eur, no vlani predstavovali už iba 19 miliónov. Vlani zároveň prepustil až 230 pracovníkov a nechal si iba 300 ľudí. To je štvrtina personálu spred covidu.
- Prepad zo zisku 130-tisíc eur do straty až skoro 1,1 milióna eur vlani postihol aj jedinú väčšiu východoslovenskú nábytkáreň Sanas Sabinov.
- Sieti predajní Asko sa zhoršila jej dlhodobá stratovosť už na 5,8 milióna eur, a to aj pri poklese tržieb z vyše 32 na 29 miliónov eur. Predajca nábytku s najslabším hospodárskym výsledkom vlani znižoval aj stavy svojich zamestnancov z 220 na 180.
- Nedarilo sa ani slovenskej vetve poľského predajcu nábytku Black Red White. Tržby jej vlani klesli z vyše 12 na osem a pol milióna eur. Strata sa jej prehĺbila na skoro 1,2 milióna eur. A z deviatich predajní si nechala päť.
Iba zopár úspechov:
- Ťažký vlaňajšok zvládol výborne najväčší hráč branže, ktorým je IKEA Industry – slovenská vetva výrobnej divízie švédskeho koncernu. So svojimi troma podnikmi v Trnave, Malackách a pri Liptovskom Mikuláši zvýšil svoj zisk z nevýrazných 148-tisíc eur na 2,4 milióna eur.
- Polepšila si aj jedna nábytkáreň v domácich rukách. Bánovecká Idona rodiny Zajkovcov svoj zisk vlani viac ako zdvojnásobila na 370-tisíc eur po raste tržieb z osem na 10,3 milióna eur.
- Spomedzi predajní sa zlepšil iba líder trhu – bratislavský obchodný dom IKEA. Ten svoj zisk zvýšil o pätinu na bezmála 11 miliónov eur. Mal ho ešte o kúsok vyšší ako pred covidom. A aj tržby predajne vyskočili vlani zo 131 na 143 miliónov eur.
Konečný výsledok – zopár úspešných firiem nezvrátilo celkový prepad sektora. Domáca výroba nábytku sa vlani prepadla zo zisku 29 miliónov eur do 12-miliónovej straty. Naposledy bolo odvetvie v strate ešte v roku 2015.
Čo bude ďalej – nábytkári zúfalo potrebujú zvýšenie dopytu. A aspoň Decodom ho ku koncu prázdnin už hlási. Plánuje otvárať aj nové predajne a kupuje nové stroje do výroby. Oživenie očakáva v tomto roku hlavne vďaka klesajúcej inflácii aj slovenská vetva Black Red White. Opäť si hľadá miesta na nové predajne.
Viac: Tragický rok slovenského nábytku. Pohoršili si skoro všetky fabriky a nedarí sa ani predajniam
7. Košický obchodný partner oceliarní U. S. Steel sa musí oddlžiť pod ochranou súdov
Výrobca oceľových konštrukcií Variakov, ktorý od svojho založenia pred vyše 30 rokmi sídli pri košických oceliarňach a už dlho s nimi aj spolupracuje, dodával svoje riešenia nielen tejto najväčšej fabriky východného Slovenska, ale darilo sa mu aj v cudzine. Bol pri výstavbe futbalovej Baltic Areny v poľskom Gdansku, mostov a tunelov vo Švajčiarsku a v Rakúsku a aj pri konštrukcii veží spaľovní v Saudskej Arábii.
Vlastníci podniku z košickej rodiny Bakajsovcov cez svoju ďalšiu firmu Wanes spolupracujú s oceliarňami aj v biznise s plechmi.
Teraz sa však Variakov dostal do finančných problémov.
Mestský súd Košice v polovici augusta vo Variakove na jeho vlastnú žiadosť začal reštrukturalizačné konanie. Podnik sa teda pokúša o odpísanie časti dlhov a bude na to potrebovať nielen súhlas súdu, ale hlavne svojich veriteľov.
Ako spadol Variakov – oslabil ho covid a aj neskoršie zdražovanie ocele aj energií. Zatiaľ čo za rok 2019 zarobil vyše 100-tisíc eur, tak za roky 2020 až 2022 prerobil dohromady skoro 950-tisíc eur. Vlani sa síce vrátil do menšieho zisku 31-tisíc eur, no opäť mu tržby klesli z necelých päť na 3,6 milióna eur. No hlavne ho dobehli nakopené dlhy.
Viac: Košická firma bola pri výstavbe štadiónov aj arabských spaľovní. Teraz žiada súd o oddlženie
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Dnes na DennikE.sk
