Prečo vláda zháňa 1,5 až 2,6 miliardy eur

Priority súčasnej koalície môžu aj o miliardu navýšiť konsolidačný balíček na ozdravenie rozpočtu. Vláda by mala opatrenia predstaviť budúci týždeň. Premiér Robert Fico už pripustil, že v balíčku môže byť aj vyššia DPH.

Ak premiér Robert Fico hovorí o potrebe zohnať pre rozpočet na budúci rok 1,5 až 2,6 miliardy eur navyše, pripúšťa, že možno aj viac ako miliarda eur pôjde na nové priority terajšej vládnej koalície.

Šetrenie na úrovni spodnej hranice širokého rozpätia by totiž zabezpečilo pokles deficitu z očakávaných 5,7 percenta hrubého domáceho produktu na 4,7 percenta HDP len v prípade, ak by koalícia novými opatreniami nezvýšila aj výdavky. Naopak, takých návrhov je viacero.

Medzi požiadavkami je napríklad výraznejšie zvyšovanie minimálnych dôchodkov, vyššie výsluhové dôchodky pre prokurátorov aj viac peňazí pre zdravotníctvo.

Odkiaľ sa vzali také sumy

Cieľ deficitu na budúci rok vychádza z európskych výdavkových limitov, ktoré sa vláda zaviazala rešpektovať a z predpokladu, že  EÚ dá Slovensku na ozdravenie verejných financií sedem rokov. V eurách je to približne 6,6 miliardy.

V tomto roku je odhadovaný schodok okolo 7,5 miliardy eur. Zdanlivo by mali stačiť konsolidačné opatrenia za necelú miliardu, potreba šetrenia je však väčšia.

Aj bez presadenia nových priorít by deficit rozpočtu budúci rok narástol na približne 8,1 miliardy. Medziročne sa zhorší napríklad pre dodávky nakúpenej vojenskej techniky a úroky. Minimálna suma, ktorú vláda musí získať zvýšením daní alebo znížením  výdavkov, preto narastie na 1,4 až 1,5 miliardy eur.

Z hornej hranice Ficom spomínanej potreby šetrenia vyplýva, že nové opatrenia navrhované koaličnými stranami by z rozpočtu ubrali 1,1 miliardy eur. Ak by ich vládna koalícia všetky schválila, deficit by budúci rok narástol na 9,2 miliardy eur.

Čo môže zväčšiť potrebu konsolidácie

Fico ešte nevedel spresniť sumu balíka opatrení aj preto, že na nových požiadavkách sa v koalícii ešte celkom nedohodli.

Poslanci odsunuli niektoré návrhy SNS, ktoré by zaťažili štátny rozpočet, na budúcu schôdzu, napríklad oslobodenie 13. a 14. platov od daní a odvodov či výraznejšie zvyšovanie minimálnych dôchodkov.

Na ďalšiu schôdzu sa odkladá aj návrh ministra dopravy Jozefa Ráža (Smer) zvýšiť sadzby mýta od polovice roka 2025 zhruba o 40 percent. Novela zároveň znižuje cestnú daň kamionistom.

Konsolidačný balíček by mala vláda predstaviť budúci týždeň. Jeho konečnú verziu dohaduje minister financií Ladislav Kamenický s ministrami školstva a životného prostredia, Tomášom Druckerom a Tomášom Tarabom.

Za takmer istú sa považuje daň z finančných transakcií pre právnické osoby, Fico však začal hovoriť aj o vyššej sadzbe DPH, napríklad 22-percentnej (dnes je 20 percent). Podmienil to tým, že sa zároveň zníži DPH na potraviny na 5 percent alebo na nulu. V koalícii uvažujú aj o ďalšom znížení odvodu do druhého piliera, hovorí sa o 3 percentách z vymeriavacieho základu namiesto dnešných 4 percent.

Parlament tento týždeň schválil novú daň zo sladených nealkoholických nápojov a vyššiu daň z tabaku, očakávaný výnos z týchto daní je v budúcom roku asi 100 miliónov eur.

Ako je to s obranou a zdravotníctvom

Aj keď SNS predložila do parlamentu viacero návrhov, ktoré by výdavky rozpočtu zvýšili, za problém považuje najmä výdavky v zdravotníctve a nákupy v rezorte obrany.

Výdavky na zdravotníctvo sú v tohtoročnom rozpočte asi o 800 miliónov vyššie, ako boli vlani. Čiastočne sa to vykrylo zvýšením zdravotných odvodov pre niektoré skupiny o jeden percentuálny bod, čo má v tomto roku priniesť do rozpočtu 380 miliónov.

Taraba nedávno povedal, že zdravotníctvo si pýta ďalších 600 miliónov. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) to nekomentovala. Či je to tak, bude zrejmé z návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý má vláda schváliť do 15. októbra.

Predseda SNS Andrej Danko začal verejne komentovať už aj dianie na ministerstve obrany, ktoré vedie Robert Kaliňák (Smer).

Výdavky na obranu sú do roku 2026 plánované vo výške 2 percentá HDP, napríklad v tomto roku je to 2,6 miliardy. Väčšiu časť tvorí prevádzka a zhruba 0,7 až 0,8 percenta HDP sú investície.

Podľa dvoch odborníkov, s ktorými sme hovorili, sa do dvojpercentného záväzku v budúcom a nasledujúcich rokoch „zmestí“ aj časť nákladov na prešovskú nemocnicu a na protivzdušnú obranu, ktorú chce Kaliňák nakúpiť z Izraela. Pri nemocnici pôjde v prvom roku najskôr o výdavky na projektovú dokumentáciu.

Nákup ďalšej techniky by znamenal, že by sa zvýšil aj podiel výdavkov na obranu nad 2 percentá HDP.

Nákupy na obrane sa do deficitu (podľa medzinárodnej metodiky) započítavajú vtedy, keď vojenská technika na Slovensko reálne príde. Ak by ministerstvo obrany nakúpilo ešte ďalšiu techniku, tak by to podľa rozpočtovej rady mohlo vytvoriť tlak na rozpočet najmä v rokoch 2028 a 2029.

Kaliňák už získal súhlas vlády na objednávku 1 307 nákladných vozidiel v sume viac než 700 miliónov eur. S Američanmi diskutuje o dokúpení štyroch stíhačiek F-16, ktoré by doplnili už objednanú letku štrnástich strojov. Stáli by stovky miliónov.

Oslávte s nami 17. november kvalitným čítaním z knižnej edície Denníka N. Len dnes kniha 1989. Pád sovietskeho impéria s 20 % zľavou na obchod.dennikn.sk