Kollárove nájomné byty nebudú, mali stáť na pomoci, ktorá je v Únii nepovolená

• Európska komisia nechce povoliť zníženú sadzbu DPH pre nájomné bývanie, tvrdí premiér Robert Fico.
• Vláda sa chystá meniť pravidlá v Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý na nájomné byty využívajú najmä mestá a obce.
• Bratislava si rieši nájomné bývanie zvlášť, v septembri zmenila pravidlá pre prideľovanie bytov.

Program štátom podporovaného nájomného bývania, ktorý si pod patronát zobral počas minulej vlády Boris Kollár (Sme rodina), v schválenej podobe nikdy nebude.

Európska komisia nechce uznať zaradenie stavebných prác pri príprave nájomných bytov do zvýhodnenej päťpercentnej sadzby DPH, povedal pri predstavovaní konsolidačných opatrení premiér Robert Fico. „Máme to riešiť inak, musíme to riešiť inak,“ povedal. Bez zvýhodnenej DPH podľa neho investori do takéhoto programu nepôjdu.

Európska komisia posudzuje zníženie dane ako štátnu pomoc už vyše dvoch rokov. Fico teraz jasne hovorí, že to je problém. Vo vláde podľa neho nájomné bývanie je téma, uvedomujú si, že by mali dávať byty učiteľom, zdravotníkom. Navyše, nie každý môže získať hypotéku.

Ministerstvo dopravy už skôr pre Denník E povedalo, že by rozbehlo aj takzvané Kollárove byty, ak by Komisia program odobrila. No ak aj nie, plánuje spružniť a zjednodušiť 20 rokov fungujúci systém podpory obstarávania nájomných bytov a sociálneho bývania, do ktorého je zapojený Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB).

V utorok ministerstvo dopravy zverejnilo bez väčších detailov predbežnú informáciu, že chystá novelu zákona o ŠFRB aj o dotáciách na rozvoj bývania a sociálne bývanie. Cieľom je „zefektívnenie niektorých procesov“. Do pripomienkovania ho chce zaradiť v októbri.

Ministerstvo dopravy poskytuje prostredníctvom dotácií v kombinácii s úvermi od Štátneho fondu rozvoja bývania financovanie nájomných bytov prevažne samosprávam, no úvery na nájomné byty môžu získať aj právnické osoby. „Takýmto spôsobom sa obstaralo na Slovensku už takmer 50-tisíc bytov v systéme sociálneho bývania,“ tvrdí ministerstvo.

Mestá môžu získať od fondu úver úročený jedným percentom, v niektorých lokalitách môže byť aj bezúročný. Nájomné byty z toho financované sa však musia zmestiť do maximálnych rozmerov, limitované sú aj obstarávacie náklady a výber nájomníkov. Sú určené len pre ľudí žijúcich v byte so súhrnným mesačným príjmom najviac vo výške trojnásobku životného minima. Rodič s dieťaťom či osoby s postihnutím majú limit na úrovni päťnásobku.

Osud Agentúry štátom podporovaného bývania, ktorá mala mať veľké kompetencie v Kollárovom systéme nájomných bytov, je teraz neznámy. Od nástupu Ficovej vlády v jej predstavenstve chýba jeden člen z dvoch, a tak agentúra ani nevie rozhodovať o žiadnych dôležitých veciach. Jej webová stránka je už dlhšie nefunkčná. Podľa toho, čo hovorí premiér, chýbajúci daňový impulz pre investorov jej odoberá zmysel.

Pred skoro dvoma rokmi sa pritom už spúšťal portál, kde ľudia mali prejavovať svoj prvý záujem o byty a riešila sa cenová mapa a porovnávanie s hypotékami, ktoré kollárovci pripravili.

Potreba je väčšia

S bývaním však potrebuje pomôcť viac ľudí, pre ktorých je nové bývanie nedostupné. Nie preto, že by banky neboli ochotné im požičať. Objem nových hypoték je síce na úrovni tretiny toho, čo bývalo bežné pred ich zdražovaním, ich rast na Slovensku je však aj tak na pomery eurozóny nadpriemerný.

Väčší problém je, že ceny nehnuteľností sú v porovnaní so slovenskými platmi privysoké. Podľa analýzy spoločnosti Deloitte má Slovensko z 18 európskych krajín druhé najmenej dostupné bývanie po Česku. Na kúpu bytu s rozlohou 70 štvorcových metrov potrebujú ľudia takmer 13 hrubých ročných platov, v susednom Poľsku je to 8-násobok a v Maďarsku 10-násobok ročného platu. V Česku potrebujú 13-násobok ročného platu.

Ak ide o bývanie v hlavnom meste, tak Bratislava je štvrtá najmenej dostupná po Amsterdame, Prahe a Aténach.

Bratislava upravuje vlastné pravidlá pre nájomné bývanie

Bratislava v septembri spustila prijímanie žiadostí o pridelenie mestských nájomných bytov podľa nových pravidiel. Tie sa naposledy menili pred sedemnástimi rokmi. Prideľovanie by malo byť po novom spravodlivejšie a transparentnejšie.

Nájomné byty v meste budú sprístupnené pre širšiu skupinu ľudí. Nové pravidlá zvyšujú možnosť získať dostupné bývanie ľuďom so zdravotným znevýhodnením, ľuďom v staršom veku, ľuďom v bytovej núdzi, ale napríklad aj zamestnancom v profesiách potrebných pre chod mesta.

Pri prideľovaní bytov majú podľa magistrátu rozhodovať najmä pretrvávajúca bytová núdza, príjem, ktorý neumožňuje nájomcovi zabezpečiť si vlastné bývanie a platobná disciplína nájomcu. Malo by sa tak predchádzať tomu, aby nájomné bývanie dostávali osoby, ktoré si ho vedia vzhľadom na svoj príjem zadovážiť objektívne aj inak.

Nový systém zavádza aj podporu pre nájomcov v podobe sociálneho, respektíve iného odborného poradenstva pre dospelých členov domácností a tiež v podobe zníženého nájomného.

Kontrolu dodržiavania pravidiel prideľovania nájomného bývania vykonáva bytová komisia, nový poradný orgán primátora.

Hlavné mesto má spolu 1 923 nájomných bytov, z toho 871 má priamo v správe, zvyšok patrí mestským častiam. „Záujem o mestské nájomné bývanie dlhodobo prevyšuje dostupnú ponuku. Momentálne sa v poradovníku nachádza približne 600 žiadateľov o nájomný byt a evidujeme 450 čakateľov na náhradné nájomné byty,“ uviedol pre Pravdu hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Okrem vlastnej výstavby a rekonštrukcie sa mesto dohodlo s viacerými developermi, že im v projektoch umožnia zmenu územného plánu a developeri za to mestu prenechajú časť bytového fondu. Tieto projekty sú aktuálne v príprave.