Nový prístav vo Vlčom hrdle by zmenil tvár Bratislavy. Kritici za ním vidia tajné úmysly

• Developer predstavil návrh nového prístavu na Dunaji. 
• Štát chce zároveň modernizovať súčasný bratislavský prístav a nie je jasné, či sú v meste potrebné dva.
• Odporcovia sa obávajú, že môže ísť o snahu developerov dostať sa k pozemkom pod starým prístavom.
• Ochranári sa zase boja zničenia lužných lesov.

Súkromný investor chce v bratislavskej časti Vlčie hrdlo vybudovať nový prístav za miliardu eur. Za projektom s názvom HarbourPark stojí spoločnosť Win-Port Invest. Má ísť o takzvaný trimodálny prístav, v ktorom sa tovar bude dať prekladať medzi vlakmi, loďami aj nákladiakmi. Ak by sa ho podarilo dokončiť, výrazne by to zmenilo tvár mesta.

To, či Bratislava nový prístav vôbec potrebuje, nie je jasné. Štátni analytici z ministerstva dopravy a ministerstva financií, ktorých Denník E oslovil, sa projekt zdráhali komentovať. V poslednom čase pritom súčasná vláda viacero analytických útvarov rozpustila alebo im znížila právomoci.

„Veríme, že prispejeme k obnoveniu ekonomického postavenia, aké malo naše hlavné mesto v minulosti,“ obhajujú projekt investori HarbourParku Peter Dzúrik a Pavel Bagin. Firma Win-Port už má na to skúpené pozemky a predložila dokumentáciu potrebnú na získanie povolenia k súvisiacej cestnej križovatke. Podľa developerskej spoločnosti by získavanie povolení na projekt malo trvať tri až štyri roky.

Podľa štátneho podniku Verejné prístavy kapacity súčasného bratislavského prístavu na objem prepravovaného tovaru postačujú. Podnik zároveň chystá modernizáciu zimného prístavu pri Eurovei, na čo chce ministerstvo dopravy získať štatút strategickej investície. Zjednodušilo by to získavanie povolení.

„Na ministerstve dopravy pripravujeme projekt modernizácie našich prístavov, keďže v nich vidíme veľký potenciál – okrem iného napríklad pri povojnovej obnove Ukrajiny,“ napísala v stanovisku hovorkyňa ministerstva dopravy Petra Poláčiková.

Projekt spoločnosti Win-Port vnímajú v štátnych Verejných prístavoch podľa hovorkyne Kataríny Šubertovej ako prípadný doplnok. Mohol by vraj podporiť rozvoj logistického sektora v regióne a „vytvoriť synergický efekt v rozvoji vodnej dopravy“. Čo presne sa tým myslí a aká by bola finančná hodnota takýchto efektov, však neuviedla.

Strana Demokrati naznačuje, že avizovaná rekonštrukcia starého prístavu je len zastierací manéver. „Inými slovami, že zimný prístav sa pochová a ustúpi tomuto súkromnému projektu,“ povedal na tlačovej konferencii člen strany Michal Kiča, ktorý je bývalým štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia.

Ako má nový projekt vyzerať

HarbourPark Vlčie hrdlo má pozostávať z prístavného bazéna a naň nadväzujúceho logistického parku s halami a infraštruktúrou. Tá zahŕňa nielen technológie, ale aj napojenie na cestu a železnicu. Developer projektu chce využiť blízkosť rýchlostnej cesty R7.

V novom prístave na Dunaji by mohlo podľa developera nájsť prácu až 2 400 ľudí v profesiách súvisiacich s logistikou a dopravou. Okrem toho projekt počíta s občianskou vybavenosťou a ubytovaním pre zamestnancov.

Súčasný prístav bližšie k stredu mesta pri obchodnom centre Eurovea spravuje firma Slovenská plavba a prístavy (SPaP), najväčší slovenský lodný dopravca, ktorý patrí do skupiny Budamar. Pozemky, na ktorých pôsobí, patria štátnej akciovej spoločnosti Verejné prístavy.

Tie chcú prístav modernizovať za zhruba 180 miliónov eur, pričom s rekonštrukciou chcú začať už v marci budúceho roka. „Projekt je prioritne zameraný na chýbajúcu infraštruktúru a nevyhovujúci technický a kvalitatívny stav infraštruktúry vodnej dopravy zaradenej do siete TEN-T,“ uvádza sa v návrhu predloženom do medzirezortného pripomienkového konania. TEN-T je nosná sieť ciest, železníc, letísk a vodnej infraštruktúry v Európskej únii.

Ministerstvo ani dopravný úrad zatiaľ neodpovedali, či nájdu využitie pre oba prístavy.

Súkromný prevádzkovateľ prístavu SPaP sa ku konkurenčnému projektu nevyjadril s tým, že o ňom nemá dostatok informácií. V roku 2022 však zástupcovia firmy hovorili, že je už vyťažený na takmer 100 percent. „Ako súkromná spoločnosť investujeme do prístavu, ktorý sa potom na verejnosti prezentuje ako verejný, nemalé množstvo financií.“

Výhrady Demokratov: Tajný koniec zimného prístavu

Strana Demokrati na tlačovej konferencii v pondelok naznačila, že projekt Win-Portu môže súvisieť so zatvorením takzvaného zimného prístavu v Bratislave. Ten je s dvomi bazénmi hlavnou časťou nákladného prístavu, no ešte dôležitejšia môže byť jeho poloha v susedstve nového centra mesta a obchodného komplexu Eurovea. To z neho robí potenciálne luxusnú lokalitu, o ktorej budúcnosti sa v Bratislave veľa hovorí.

Podľa Demokratov chce developer na mieste zimného prístavu stavať novú mestskú štvrť. „Po dnešnej tlačovej konferencii investora a podľa informácií, ktoré sa k nám dostávajú, je zrejmé, že tieto obavy sa napĺňajú,“ povedal Kiča.

Upozornil aj na pôvodné uznesenie o strategickej investícii na rekonštrukciu súčasného prístavu, ktoré do pripomienkového konania predložil minister dopravy Jozef Ráž mladší (nom. Smeru).

Podľa strany Demokrati nie je náhoda, že investičný zámer výstavby nového prístavu prichádza na stôl práve za tejto vlády. „Vyzývame Ráža, aby rozptýlil šumy, že osud zimného prístavu je spečatený a má sa v ňom vybudovať nová mestská štvrť a celá dopravná infraštruktúra sa presunie do Vlčieho hrdla,“ uviedol Kiča. Podľa neho má minister v prvom rade obhajovať verejný záujem a nie byť tichým svedkom aktivít developerov, ktoré ho poškodzujú.

Stromy z lužných lesov zmiznú

Ak by došlo k stavbe nového prístavu, developer by musel dať vyrúbať asi 90 hektárov lužného lesa neďaleko areálu rafinérie Slovnaft. Susedil by aj s chráneným územím Dunajské luhy.

O lokalite sa živo diskutuje aj v skupine Slovenského ochranárskeho snemu na Facebooku. „V Micherovom lese vo Vlčom hrdle, ktoré plánuje developer zničiť výstavbou absurdného a megalomanského prístavu a prekladiska, sa pod vplyvom spodnej vody dočasne obnovila ramenná sústava z čias Pálffyovcov. Choďte sa pozrieť, je to zážitok.“

Projekt nového prístavu vyvolal pobúrenie ochranárov už minulý rok.

Spoločnosť Win-Port Invest ubezpečuje, že medzi chráneným územím a prístavom bude „nárazníková zóna“. Snaží sa vraj minimalizovať dosah na životné prostredie a opatrenia na jeho zmiernenie komunikuje s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením (BROZ). To vlastní dotknuté pozemky aj pozemky v okolí.

Prínos a riziko lodnej dopravy na Dunaji

Dunaj je druhou najvyťaženejšou riekou v Európe, hneď po Rýne. Jeho strategická hodnota v posledných rokoch stúpla najmä v dôsledku ruskej vojny proti Ukrajine, ktorá na niekoľko mesiacov celkom odstavila čiernomorské prístavy. Preprava obilia sa tak začiatkom vojny začala presúvať na Dunaj. V máji 2023 touto cestou smerovali do Európy až 3 milióny ton obilia. Investície do ukrajinských prístavov na Dunaji preto vzrástli, čo odzrkadľuje, že súkromní investori tejto dopravnej trase veria.

Dunaj však čelí aj veľkým výzvam, najmä klimatickej kríze. Európskym riekam sa nevyhýbajú čoraz častejšie a dlhšie trvajúce suchá, ktoré dopravu po vode predražujú a niekedy aj celkom ochromujú. Napríklad v roku 2022 klesla hladina Dunaja najnižšie za sto rokov.

Koryto Dunaja navyše na viacerých úsekoch nie je modernizované, rovnako ani plavidlá, ktoré ho využívajú. Podľa slov Gerharda Streichera, analytika z Rakúskeho inštitútu pre ekonomický výskum, by doprava po Dunaji mohla byť oveľa vyššia, no v súčasnosti sú podmienky prijateľné len od Slovenska hore Dunajom smerom do Rakúska a Nemecka.