- Parlament začal rokovať o konsolidačnom balíku.
- Opozícia aj rozpočtová rada vyzvali vládu, aby vysvetlila, na čo má ísť miliarda vyzbieraná nad rámec šetrenia.
- Poslanci budú viesť rozpravu aj v noci, koalícia na ňu obmedzila čas na 12 hodín.
Aj keď sa už v parlamente začalo rokovať o konsolidačnom balíčku, ktorý je na Slovensku najväčší v histórii, stále nie je jasné, na čo má ísť zhruba miliarda eur z plánovaných 2,7 miliardy eur, ktoré chce vláda vyzbierať od ľudí a firiem.
Minister financií Ladislav Kamenický síce v posledných dňoch uviedol niekoľko dôvodov, pre ktoré chce vláda vyzbierať viac peňazí ako 1,6 miliardy eur potrebných na plánované zníženie deficitu. Hovoril napríklad o výdavkoch na zdravotníctvo, školy či materské školy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však upozornila, že toto vysvetlenie vôbec nie je postačujúce.
Kamenický ako-tak odôvodnil len malú časť, 160 miliónov do envirofondu, 100 miliónov na prechod materských škôl pod štát a 100 miliónov na energopomoc.
Minister financií spomenul aj 500 miliónov eur na zdravotníctvo, rozpočtová rada však hovorí, že ide o medziročný nárast výdavkov, ktorý bude sčasti financovaný zvýšeným výberom odvodov. Aj výdavky na vedu, opatrovateľov či vysoké školy boli schválené už skôr, a nemali by sa preto rátať do balíčka, argumentuje.
Vyzvala preto vládu, aby o použití využití získaných prostriedkov komunikovala transparentne. O vysvetlenie záhadnej miliardy žiadali Kamenického v parlamente pred schvaľovaním zrýchleného legislatívneho konania aj opoziční poslanci.
„To, čo ste pripravili, je útok na peňaženky ľudí,“ povedal Kamenickému v rozprave o konsolidačnom balíčku poslanec Štefan Kišš (PS). Podľa neho vláda chce znižovať deficit, ale neozdravuje financie.
Ministra sa zároveň spýtal, prečo sa takýto zásadný návrh bude schvaľovať zrýchlene. Poslanci totiž vo výboroch predložia k balíčku aj zásadné pozmeňujúce návrhy.
Kišš vyzval ministra, aby konečne povedal, aká je finálna podoba návrhu konsolidácie. Vláda by podľa neho mala v prvom rade šetriť na sebe, na rezortoch a na prevádzke štátu.
„Začnite od svojich platov a renty pre najmladšieho dôchodcu,“ povedal v narážke na nedávno schválenú doživotnú rentu pre Roberta Fica.
Pripomenul, že na stretnutí premiéra a zástupcov opozície sa zhodli, že len na prevádzke štátu sa dá nájsť 500 miliónov, ak by vláda chcela.
„Tak sa pýtam, prečo to teda neurobíte?“
Poslanec Kišš spochybnil aj číslo, podľa ktorého sa má ušetriť 2,7 miliardy. Podľa toho, ako sa vyvíja HDP, sa totiž diskutovalo o číslach 1,6 alebo 1,7 miliardy.
A zrazu tu máme o jednu miliardu viac. Vy viete, čo si tam dali? oslovil Kišš poslancov v pléne.
„Verejne sa pýtam ministra financií, vysvetlite nám, o čom je tá miliarda. Vyzerá podozrivo a sú v nej mnohé už v rozpočte schválené výdavky.“
Podľa Kišša si premiér Fico a vláda pripravili miliardový vankúš na svoje rozdávačky.
Výdavky na opatrenia v konsolidačnom balíčku
- 100 miliónov na adresnú energopomoc – ide o nové opatrenie
- 100 miliónov na prechod materských škôl pod štát – nové opatrenie
- 120 miliónov na vedu, výskum a inovácie – schválené už v roku 2023
- 130 miliónov na opatrovateľskú starostlivosť – schválené v roku 2022
- Rast výdavkov Sociálnej poisťovne – aktuálny vývoj, nekvantifikované
- 500 miliónov na rast výdavkov v zdravotníctve – aktuálny vývoj
- 160 miliónov na environmentálny fond – ide o nové opatrenie
- Podpora významných investícií – schválené 2023/2024, nekvantifikované
- 50 miliónov na rast výdavkov na vysoké školy – schválené v roku 2023
Prameň: Rozpočtová rada
Je riziko, koľko vláda získa
Podľa rozpočtovej rady existuje riziko, že celkový dosah konsolidačného balíčka bude nižší, ako predpokladá ministerstvo financií. A to jednak vzhľadom na veľkosť balíčka, ale aj pre zavádzanie málo používanej dane z finančných transakcií.
Podľa rady by deficit budúci rok bez nových opatrení nemal byť vyšší ako tento rok a mal by sa pohybovať na úrovni 5,7 percenta HDP. Tento odhad už zahŕňa väčšinu opatrení, ktoré komunikuje ministerstvo financií a ktoré boli legislatívne prijaté ešte pred rokom 2024.
Podľa rozpočtovej rady to znamená, že vláda si konsolidačným balíčkom za 2,7 miliardy eur vytvára buď priestor na doteraz nezverejnené nové výdavky, alebo si chce vytvoriť rezervu, lebo dosah navrhnutých opatrení je neistý.
„Vytvorenie rezervy pri istej miere neistoty celkového vplyvu balíčka na verejné financie možno považovať za vhodné opatrenie,“ hovorí, no s dodatkom, že len prípade, ak by bola prípadná rezerva využitá výhradne na zlepšenie stavu verejných financií. Nemala by smerovať na dodatočné výdavky.
Poslanci rokujú o konsolidačnom balíčku v zrýchlenom konaní. Rozprava o celom súbore zákonov v prvom čítaní sa začala o 15. hodine.
Koaliční poslanci ju obmedzili na 12 hodín, čo pobúrilo opozičných poslancov.
„Čo si to dovoľujete? Ja beriem 5-tisíc eur plat. Vždy, keď som niečo robil, tak som to robil poriadne. Som platený za to, že mám k niečomu vystupovať,“ povedal poslanec SaS Alojz Hlina, ktorý sa pre skrátenie rozpravy nedostal k slovu, a podpredsedu parlamentu Petra Žigu vyzval, aby neobmedzovali jeho práva.
Neustále úpravy
Okolo konsolidačného balíčka obrích rozmerov je pritom stále väčší chaos. Minulý týždeň napríklad Kamenický ohlasoval daň z finančných transakcií vo výške 0,35 percenta, aby už nasledujúci deň povedal, že to neplatí a daň bude 0,4 percenta.
Rovnako malo platiť, že daň za ubytovanie klesne z 10 percent na päť percent a pre gastrosektor stúpne na 23 percent. No už na druhý deň to malo byť presne naopak a po týždni sa znova zámer otáča a minister cestovného ruchu a športu Dušan Keketi oznámil, že DPH na ubytovanie bude päť percent. Päťpercentnú sadzbu majú mať po novom aj fitnescentrá a športoviská.
Na rokovaniach ministra cestovného ruchu a zástupcov sektora bol aj predseda SNS Andrej Danko. Povedal, že ak by v rámci konsolidačných opatrení vlády cestovný ruch nedostal päťpercentnú sadzbu DPH, SNS by zablokovala schválenie štátneho rozpočtu.
Zmenou by nakoniec mala prejsť aj DPH na knihy. Kamenický dnes ohlásil, že nebude 23 percent, ako avizoval pred týždňom, čo spustilo vlnu kritiky opozície a vydavateľstiev. Nakoniec má klesnúť z 10 percent na päť a bude sa týkať aj audiokníh, tlače a časopisov.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Zuzana Kollárová
Martina Kláseková





































