Drahší plyn pre domácnosti a dotácie pre zraniteľných. Čo zatiaľ vieme o cenách energií na budúci rok

• Domácnostiam zdražie plyn v priemere o jedno až 38 eur mesačne, cena elektriny by sa nemala meniť.
• Energie zlacnejú malým firmám, naopak, detským domovom či domovom dôchodcov zrejme zdražejú.
• Vláda chce kompenzovať už len tých najzraniteľnejších, zatiaľ však nepovedala, ktorí to sú.

Ministerstvo hospodárstva upozorňuje, že v budúcom roku už nebude možné udržať kompenzácie vysokých cien energií pre všetky domácnosti a časti z nich sa dotknú zvýšené ceny plynu a tepla.

Kým ceny elektriny pre domácnosti by sa vďaka dohode so Slovenskými elektrárňami nemali meniť zo súčasných 61 eur za megawatthodinu, regulačný úrad odhaduje priemerný mesačný nárast faktúr za plyn od 1 do 38 eur.

Rezort Denisy Sakovej tvrdí, že energie už nemôže toľko dotovať pre zlý stav verejných financií. V skutočnosti má však Slovensko jedny z najnižších cien plynu v Európe, a to vďaka vysokým plošným dotáciám zo štátneho rozpočtu. Pre tieto veľkorysé kompenzácie sa rozhodla aj vláda Roberta Fica vlani, a to napriek tomu, že ceny plynu na burze už boli v tom čase o polovicu nižšie ako počas energetickej krízy.

V tomto roku štát vynaloží na ceny energií 1,25 miliardy eur, v budúcom roku to má byť už len 100 miliónov eur. Pomoc by tak konečne mala byť adresná, aj keď doteraz sa to žiadnej vláde nepodarilo.

Koľko budú platiť domácnosti

Najväčší dodávatelia ZSE, SSE a VSE sa k cenám energií na rok 2025 zatiaľ nevyjadrili. Magna Energia už však vie podľa predbežných výpočtov povedať, že sadzba za plyn pre domácnosti by mala byť 44 eur/MWh. (Ide o cenu za dodávku komodity, ku ktorej sa ešte pripočítajú tarify a daň z pridanej hodnoty.)

Oproti tohtoročným cenám za komoditu 29 eur/MWh je to nárast približne o 50 percent. Magna však pripomína, že ceny pre ich klientov sú tento rok najnižšie, preto nárast cien bude u nich budúci rok relatívne najvyšší.

Dodávateľ tiež poukázal na to, že ak by štát tento rok domácnosti nekompenzoval, platili by 73 eur a nie 29 eur/MWh.

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pripomína, že cenové konania ešte nie sú ukončené, ale zatiaľ odhaduje, že domácnosti, ktoré používajú plyn iba na varenie, môžu očakávať mesačný nárast v priemere asi o jedno euro. Tie, ktoré plynom ohrievajú aj vodu, si priplatia mesačne 16 eur a domácnostiam, ktoré používajú plyn na varenie, kúrenie aj ohrev vody, mesačné náklady v roku 2025 vzrastú priemerne o 38 eur.

Cena elektriny pre domácnosti by mala na budúci rok zostať na úrovni tohto roka, teda 61 eur/MWh. Je to vďaka memorandu so Slovenskými elektrárňami, ale dohodu musí ešte schváliť Európska komisia, takže ani táto cena zatiaľ nie je istá. „Stále nie je jasné, akým spôsobom bude pre dodávateľov zabezpečený nákup elektriny za zastropované ceny,“ hovorí Monika Kollariková z Magny Energie.

Ako sa zmenia ceny malým firmám

Cena elektriny pre ostatných odberateľov s regulovanými cenami bude podľa Magny Energie okolo 119 eur/MWh.

Týka sa to malých firiem s ročným odberom najviac 30 MWh, napríklad bežnej predajne či kuchynského štúdia. Tie tento rok platia za komoditu 174 eur/MWh, čo je cena bez akejkoľvek kompenzácie štátom, v budúcom roku si tak polepšia.

Otázne je, koľko budú platiť zariadenia sociálnych služieb, detské domovy, mestské či obecné nájomné byty a bytovky, ktoré vykurujú elektrinou. Tie sú totiž tento rok vo zvýhodnenej skupine, ktorá napríklad u Magny Energie platí za komoditu od 83 do 90 eur/MWh. Ak ich už vláda nebude v budúcom roku kompenzovať, za elektrinu si preto priplatia zhruba tretinu.

Regulovaná cena plynu pre malé podniky sa taktiež zníži, podľa výpočtov regulačného úradu na základe údajov z burzy z tohtoročných 68 eur na 37 eur/MWh v roku 2025. Dodávatelia si ešte k tejto cene pripočítajú maržu a cenu za odchýlku, Magna Energia preto hovorí o poklese zo 73 na zhruba 44 eur/MWh. Každý dodávateľ môže mať inú cenu.

Zmeny nastanú aj pri poplatkoch

Ďalšou kategóriou sú poplatky, napríklad za distribúciu a prepravu plynu alebo prenosové a distribučné poplatky pri elektrine. Ich výšku zatiaľ nepoznáme, ÚRSO ju stanovuje zvyčajne až koncom roka. Predseda úradu Jozef Holjenčík už však avizoval nárast poplatku za prepravu plynu „predovšetkým z dôvodu extrémneho poklesu množstva prepraveného plynu“.

Naznačuje to aj ministerstvo hospodárstva. „Robíme všetko pre to, aby sme zabezpečili cenovo výhodný plyn aj z východu. Výsledná cena plynu pre domácnosti totiž závisí nielen od ceny komodity, ale aj od prepravných nákladov a ďalších zložiek,“ uviedla hovorkyňa rezortu Mária Pavlusík.

Naopak, mierny pokles spôsobí nižšia DPH na elektrickú energiu, ktorú plánuje vláda. Podľa zatiaľ predstavených opatrení by mala klesnúť z 20 na 19 percent, ešte to však musí schváliť parlament. DPH na plyn sa má, naopak, zvýšiť z 20 na 23 percent.

Zmeny v poplatkoch nebudú také citeľné, keďže z výslednej ceny tvoria menší podiel ako cena za dodávku.

Ako pomôcť tým najzraniteľnejším

Koncové ceny sa môžu ešte pre niektoré domácnosti priaznivo zmeniť. Ministerstvo hospodárstva totiž zároveň pripravuje systém pomoci s cenami energií pre domácnosti, ktoré to najviac potrebujú. „O výške a štruktúre tejto pomoci rezort hospodárstva stále rokuje s ministerstvom financií, ako aj s ďalšími štátnymi inštitúciami a následne bude o systéme pomoci informovať aj verejnosť,“ uvádza hovorkyňa Pavlusík.

Na Slovensku podľa analýzy Slovenskej akadémie vied trpí energetickou chudobou 8,2 percenta obyvateľstva, čo je zhruba 150-tisíc domácností, pričom najviac sú ohrozené jednorodičovské domácnosti.

Vymyslieť a nastaviť systém adresnej pomoci práve pre nich sa už v minulosti ukázalo ako ťažký oriešok. Hegerova, Ódorova ani súčasná vláda to zatiaľ nedokázali. „Máme síce dáta o jednotlivcoch na ministerstve vnútra, máme dáta o daňových priznaniach alebo o dávkach a odvodoch v Sociálnej poisťovni, či v zdravotných poisťovniach. Nemáme však jednotný pohľad na to, ako má vyzerať konkrétna domácnosť, ktorá patrí medzi tých 8,2 percenta,” vysvetľoval v minulosti problém Peter Dovhun, minister hospodárstva počas úradníckej vlády.

O potrebe hospodárnosti hovoril vo svojej správe aj Najvyšší kontrolný úrad. „Pri kompenzácii je možný diferencovaný prístup na základe príjmu domácností či iných dát. A práve dáta sú dlhodobý problém tejto krajiny,“ konštatuje NKÚ. Ako príklad zo zahraničia uvádza Estónsko, kde v prvých mesiacoch energetickej krízy štát poskytoval kompenzácie cien elektriny a plynu pre menej majetné rodiny, alebo Dánsko, kde bola v auguste 2022 vyplatená jednorazová suma asi 800 eur domácnostiam, ktorých celkový ročný príjem bol maximálne 87-tisíc eur.