Graf dňa: Pád inflácie pod 2 percentá môže urýchliť pokles úrokov v eurozóne

• Medziročný rast cien v eurozóne sa v septembri predbežne spomalil na 1,8 percenta. 
• Európsku centrálnu banku to spolu so slabou ekonomikou môže podľa ekonómov motivovať na zníženie úrokových sadzieb už tento mesiac. 

Inflácia v eurozóne po viac ako troch rokoch klesla pod dvojpercentný cieľ Európskej centrálnej banky, čo podľa ekonómov zvyšuje šance, že úroky v menovej únii budú klesať rýchlejšie.

Medziročný rast cien v menovej únii sa v septembri spomalil na 1,8 percenta z augustových 2,2 percenta, ukazuje Graf dňa z predbežných údajov Eurostatu. O desatinu percentného bodu, na 2,7 percenta, klesla aj takzvaná jadrová inflácia, ktorá je očistená o zmeny cien potravín a energií, a preto ju centrálne banky pozorne sledujú.

„Pokles celkovej inflácie pod 2 percentá by mal stačiť na to, aby presvedčil ECB, nech v októbri zníži úrokové sadzby aj napriek tomu, že inflácia v službách zostáva vysoká,” hovorí Franziska Palmas, ekonómka spoločnosti Capital Economics.

ECB začala s uvoľňovaním menovej politiky v júni, keď sa inflácia už niekoľko mesiacov pohybovala pod 3 percentami. Po tom, ako svoju základnú, depozitnú sadzbu znížila v septembri aj druhýkrát, opäť o štvrť percentného bodu, však centrálna banka varovala, že takéto tempo nemusí pokračovať.

Aj na Slovensku v septembri inflácia ustúpila, keď podľa európskej metodiky jej medziročná miera predbežne klesla na 2,9 z augustových 3,2 percenta. Vyššiu infláciu malo v eurozóne len päť krajín na čele s Belgickom, kde ceny vzrástli o 4,5 percenta. Naopak, v šiestich štátoch sa ich rast spomalil pod 1 percento.

V eurozóne najviac rástli ceny v službách, ktoré sú mimoriadne citlivé na rast miezd. Inflácia v sektore sa už päť mesiacov drží na 4 percentách alebo mierne nad nimi, v blízkej budúcnosti by sa však mala zvoľniť v dôsledku spomaľujúceho sa rastu miezd.

Pod pokles celkovej inflácie sa podpísalo medziročné zlacnenie energií, ktoré sa v septembri prehĺbilo na 6 percent. Potraviny zdraželi o 2,4 percenta, podobne ako v predošlých troch mesiacoch.

Čo urobí ECB

Prezidentka ECB Christine Lagardová deň pred zverejnením septembrovej inflácie povedala, že nedávne dáta posilňujú presvedčenie centrálnych bankárov, že inflácia sa vráti k cieľu. Dodala, že to zohľadnia na najbližšom menovopolitickom zasadaní 17. októbra.

Podľa Berta Colijna z ING nie je úplne isté, či ECB už tento mesiac zopakuje štvrťbodové zníženie depozitnej sadzby zo septembra, pravdepodobnosť takéhoto kroku však rastie. Najnovšie ho naznačil aj fínsky guvernér Oli Rehn, píše agentúra Bloomberg.

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír sa v komentári zo 16. septembra prihováral za to, aby sa v októbri sadzby nemenili, povedal však, že „silný signál“ o budúcom vývoji by to mohol zmeniť.

Ďalším argumentom v prospech zmeny už v októbri je podľa ekonómov vrátane Colijna stav ekonomiky eurozóny. Zdá sa, že po sľubnom úvode roka sa jej oživovanie zastavilo a aj efekt olympiády v Paríži rýchlo vyšumel. Septembrový index nákupných manažérov ukázal, že ekonomická aktivita je už slabšia ako pred rokom. Aj ECB minulý mesiac mierne zhoršila svoje predpovede ekonomického rastu.

„S tým, ako sa ekonomický rast dostáva pod tlak, sa zdá, že ECB má otvorené dvere na to, aby konala rýchlejšie,“ hovorí analytik holandskej banky.