Denník N

Politici delia firmy, tieto majú najvyššie tržby a najväčší majetok

Vládna štvorka práve delí posty a vplyv v štátnych firmách. Pozrite si, ktoré stoja za to.

Javys, Slovenská elektrizačná prenosová sústava či Vodohospodárska výstavba. Názvy štátnych firiem veľa nehovoria, ale narábajú s obrími sumami.

Teraz si koaliční partneri v novej vláde delia, kto bude mať ktorú štátnu firmu pod kontrolu. Vládne strany sa majú cez predstavenstvá či dozorné rady tiež krížovo sledovať.

Ktorú zo štátnych firiem sa oplatí ovládať? Záleží to aj od jej príjmov, čiže tržieb. Top 10 spomedzi vytypovaných podnikov, o ktorých by mohla byť debata, vyzerá podľa nich takto:

 

Tržby nehovoria o firmách všetko. Hodnota ich aktív napovedá, aká je hodnota všetkého, čo vlastnia, čo im môže priniesť peniaze. Tam sú často aj pohľadávky z dotácií či eurofondov, zásoby, budovy, technológie a ďalšie. Preto rebríček podľa aktív už vyzerá inak:

Čo robia najväčšie štátne firmy

Tipos

Predáva žreby a vypláca výhry, má na to monopol. Politici ju majú radi preto, že z nej tečie mnoho peňazí do sponzoringu. Napríklad hokejový Slovan Juraja Širokého dostal v roku 2013 vyše milión eur za to, že bude odprezentovaný na štadióne či hráčskych dresoch. Ak by tieto peniaze nedostal, zrejme by už skrachoval.

Spadá pod ministerstvo financií Petra Kažimíra, ktorý je znova ministrom, no obsadenie stoličiek sa aj v tomto podniku môže zmeniť.

SEPS – Slovenská elektrizačná a prenosová sústava

Zložitý názov, biznis model o čosi menej. Bežná paneláková domácnosť sa ročne zbiera zhruba po 20 eur, ktoré putujú vo finále do SEPSu. Výmenou za to sa firma stará o udržiavanie potrebného napätia v elektrickej sieti.

Peniaze investuje do budovania elektrizačnej siete, najmä vysokonapäťových tranzitných vedení. Napríklad vedenie Gabčíkovo – Veľký Ďur objednala dávnejšie za 107 miliónov eur, jedným zo zhotoviteľov v konzorciu je aj Alter energo z portfólia podnikateľa Jozefa Brhela.

Veľkú štátnu energetiku bude zrejme naďalej kompletne ovládať Smer.

Slovenská pošta

Roznáša poštu a balíky, na to potrebuje sieť pobočiek a veľa ľudí, ktorí znamenajú náklady. Zamestnáva vyše 10-tisíc ľudí. Zvykne investovať do IT, má na to zriadený aj špeciálny úsek informačných technológií.

Miesto jej šéfa je voľné, pretože doterajší riaditeľ Tomáš Drucker odišiel šéfovať ministerstvu zdravotníctva. Pošta formálne spadá pod ministerstvo dopravy vedené nominantom Siete.

Cargo – nákladný železničný prepravca

Vozí tovar po koľajniciach. Medzi jeho klientmi dominuje košický U.S. Steel. Detaily zložitých obchodných vzťahov medzi štátnou firmou a rôznymi špeditérmi často zostávajú pre verejnosť tajomstvom.

Počas druhej vlády Roberta Fica sa Cargu dokonca podarilo predať 12-tisíc vagónov a nikto poriadne nevie, komu. Stopy vedú aj na Maltu.

NDS – Národná diaľničná spoločnosť

Kreslí a stavia diaľnice a rýchlostné cesty. Tržby vo výške 238 miliónov eur z roku 2014 získala najmä z predaja diaľničných nálepiek a z elektronického mýta.

V tomto čísle nie sú zahrnuté peniaze určené na stavbu autostrád, respektíve ich hodnota, hlavne eurofondy. Tie už sú ale z veľkej časti rozdelené na stavbu konkrétnych úsekov a z toho je ich už veľa aj rozostavaných, len eurofondy na ne majú prísť postupne.

Kto získa moc v NDS, bude prideľovať v porovnaní s jeho predchodcami už len niekoľko posledných zákaziek, ale aj tak za stámilióny eur. Jednou z väčších bude obchvat Prešova.

Formálne patrí pod ministerstvo dopravy, ktoré získala strana Sieť, no Smer tam má vplyvného štátneho tajomníka Viktora Stromčeka a Most-Híd Arpáda Érseka.

Lesy Slovenskej republiky 

Takmer 190 miliónov eur z tržieb z čosi vyše 200 miliónov eur zinkasovali Lesy SR z predaja dreva. Okrem toho lesy a stromy aj vysádzajú. Lobistov okolo politiky môžu Lesy SR zaujímať aj preto, lebo spravujú obrovské množstvo pozemkov a v ich kompetencii sú aj mnohé poľovné revíry.

Lesy spadajú pod ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré riadi nominantka SNS Gabriela Matečná.

ZSSK – Železničná spoločnosť Slovensko

Poskytuje železničnú dopravu bežným cestujúcim. Už je takmer isté, že ju prevezme SNS, ktorá sa netají zámerom vrátiť na trať štátne IC vlaky.

Ročne dostáva od štátu dotáciu v hodnote asi 200 miliónov eur na vykrytie strát z prevádzky vlakov. K dispozícii má tiež eurofondy na nákup vlakov.

Slovenský vodohospodársky podnik

Spravuje vodné toky a povodia, chráni pred povodňami výstavbou hrádzí či inak. Jej tržby teda tiež neodrážajú vplyv, ktorý má táto firma pre veľkosť majetku, ktorý spravuje.

Vodohospodárska výstavba

Má na starosti Gabčíkovo a s ním najnovšie aj jeho vodnú elektráreň, ktorú nedávno prevzal štát pod svoju úplnú kontrolu. Firma sa v poslednom čase dostala do povedomia kauzou kompa. V nej sú zo zmanipulovaného tendra podozriví ľudia blízki Smeru. Nový riaditeľ podniku tak bude mať veľký vplyv na to, akými informáciami zvnútra firmy pomôže podnik vyšetrovateľom. Ministerstvo životného prostredia získala strana Most-Híd, čo však ešte neznamená, že aj vyberie nového riaditeľa.

ŽSR – Železnice Slovenskej republiky

Spravujú koľajnice po celom Slovensku. Ich najväčšou investičnou úlohou je z eurofondov prispôsobovať koľajnice tak, aby po nich vlaky mohli jazdiť rýchlosťou aj 160 kilometrov za hodinu.

Takáto úprava len na 12-kilometrovej trase medzi Zlatovcami a Trenčianskou Teplou vychádza na vyše 240 miliónov eur.

Javys

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť Slovenska sa stará o vyraďovanie atómových blokov a nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom.

Štátnych firiem je viac

Isté je, že to bude Smer, kto bude kontrolovať aj Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a teda zrejme aj nominovať šéfov nemocníc.  Nikto iný by nemal prevziať ani dominantného štátneho dodávateľa plynu, SPP.

Tu je priestor na investície a narábanie s peniazmi veľký. Napríklad príjmy VšZP za rok 2014 z poistného za ekonomicky aktívnych poistencov dosiahli hodnotu 1,8 miliardy eur. Hoci to nie je klasická firma, jej dosah na ekonomiku je obrovský.

Finstat uvádza ako posledný údaj o aktívach hodnotu z roku 2013, a to 619 miliónov eur.

Plynárne v roku 2014 utŕžili 1,5 miliardy eur pri aktívach v hodnote vyše 3 miliardy eur.

Pre koaličných partnerov môžu byť ale zaujímavé menšie firmy ako napríklad štátne teplárne či letiská. Mimo Bratislavskej teplárenskej nejde o sumy, ktoré by boli v rozpočte dramatické, ale majú veľký dopad na náklady ľudí v regiónoch. Tu sú príklady, ako sa im darí:

 

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Voľby 2016

Ekonomika

Teraz najčítanejšie