Graf dňa: Francúzsko chce na rozdiel od Slovenska konsolidovať najmä škrtmi vo výdavkoch

• Francúzska vláda plánuje dve tretiny rozpočtovej úspory v budúcom roku dosiahnuť znížením výdavkov. 
• Tlačia na ňu investori aj Brusel, aby znížila 6-percentný rozpočtový deficit. 

Balíček opatrení na zníženie rozpočtového deficitu, ktorý schválil slovenský parlament, sa zameriava najmä na zvyšovanie daní, čo podľa ekonómov ublíži ekonomike. Francúzsko, ktorého verejné financie sú v podobne žalostnom stave, sa vybralo inou cestou.

Francúzska vláda sľubuje, že až dve tretiny úspory v budúcom roku dosiahne znížením výdavkov a len tretinu zvyšovaním daní, zatiaľ čo v slovenskom konsolidačnom balíku majú výdavkové škrty aj po započítaní zmien v daňovom bonuse či rodičovskom dôchodku len 30-percentný podiel, ukazuje Graf dňa. Celkový dosah opatrení je v oboch krajinách zhruba 2 percentá hrubého domáceho produktu.

Francúzsko aj Slovensko sa tento rok dostali pod špeciálny dohľad Európskej komisie pre rozpočtových hriešnikov a musia jej predložiť realistický plán, ako deficit verejných financií znížiť.

Vo Francúzsku naň čakajú aj finančné trhy, nervózne po letných predčasných voľbách, ktoré centristického prezidenta Emmanuela Macrona pripravili o väčšinu v parlamente. Nový premiér Michel Barnier tak navyše môže mať problém rozpočet s úspornými opatreniami presadiť.

„Francúzsko smeruje k sprísneniu fiškálnej politiky, ktoré je porovnateľné s úspornými opatreniami v niektorých krajinách počas dlhovej krízy v eurozóne v minulej dekáde,“ hovorí ekonóm londýnskej spoločnosti Capital Economics Andrew Kennington. Viacero krajín menovej únie, hlavne Grécko, ale aj Portugalsko či Španielsko, vtedy výmenou za záchranný balík od EÚ museli drasticky škrtať výdavky, napríklad aj na dôchodky.

V situácii, keď musí krajina šetriť, drvivá väčšina ekonómov odporúča v prvom rade znížiť vládne výdavky. V súlade s tým Barnier predstavil plán znížiť v budúcom roku výdavky o 40 miliárd eur a zvýšiť príjmy o 20 miliárd, informovali svetové médiá vrátane portálu Politico alebo denníka Le Monde. To by malo zabezpečiť, že deficit v budúcom roku klesne na 5,1 percenta HDP zo 6,1 percenta očakávaného v tomto roku.

Slovenský balíček by podľa výpočtov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť mal do rozpočtu priniesť dodatočne 2,57 miliardy eur, len o niečo menej ako 2,7 miliardy, ktoré deklaruje vláda. Tri štvrtiny zo sumy však vynesú daňové opatrenia, z ktorých najdôležitejšie sú zmeny sadzieb dane z pridanej hodnoty, zvýšenie firemnej dane z príjmov na 24 percent pri základe nad 5 miliónov eur a zavedenie novej dane z bezhotovostných transakcií pre živnostníkov a firmy.

Vyššie dane

Dane porastú aj vo Francúzsku, kde štát už dnes od ľudí a firiem vyberá, vyjadrené podielom na HDP, viac než iné krajiny európskej dvadsaťsedmičky. Vláda ich dočasne chce zvýšiť pre tie najväčšie firmy a najbohatších jednotlivcov a zaviesť nové zelené dane v doprave vrátane leteckej.

Na druhej strane až polovicu z cieľovej 40-miliardovej úspory vo výdavkoch majú priniesť škrty v rozpočtoch všetkých ministerstiev. Slovenská vláda sa o úspory na chode štátu pŕliš nesnažila, okrem spomalenia valorizácie platov zdravotníkov ide podľa odhadu rozpočtovej rady ušetriť len necelých 50 miliónov eur na mzdách v štátnej správe.

V oboch krajinách sa znižovanie výdavkov dotklo aj sociálneho zabezpečenia. Vo Francúzsku sa o pol roka odloží valorizácia penzií, na Slovensku sa zasa radikálne zníži rodičovský dôchodok a upraví sa daňový bonus na dieťa, ktorý bude s rastúcim príjmom klesať.

Podobne ako v prípade Slovenska, ekonómovia v prvom rade privítali, že Francúzsko si po rokoch nečinnosti konečne zvolilo cestu fiškálnej zodpovednosti. Upozorňujú však, že úsporné opatrenia môžu ochladiť ekonomiku viac, než si myslí vláda, ktorá v roku predpovedá 1,1-percentný ekonomický rast.

„Taká dávka úsporných opatrení môže spôsobiť, že [ho] bude ťažké dosiahnuť,“ hovorí Kenningham z Capital Economics. „A ak aj rozpočet prejde a nenaruší príliš ekonomický rast, fiškálna pozícia Francúzska bude stále neistá.“

Rozpočtom na budúci rok sa totiž potreba ozdravovať verejné financie v oboch krajinách nekončí. Aj v ďalších rokoch budú potrebné podobné konsolidačné balíčky, ktoré zabezpečia, aby rozpočtový deficit ďalej klesal k európskemu limitu 3 percentá HDP.

Barnier súčasne s konsolidačným plánom oznámil, že schodok túto úroveň dosiahne až v roku 2029, nie o tri roky, ako pôvodne vláda plánovala. V roku 2027 sa vo Francúzsku konajú prezidentské voľby a nespokojnosť voličov s príliš tvrdými opatreniami by mohla pomôcť krajne pravicovej kandidátke Marine Le Penovej.