Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Analytik: Čínsku návštevu zatiaľ nemusíme Čechom závidieť

Čínsky prezident Si Ťin-pching strávil v Prahe tri dni, srdečne ho prijal jeho náprotivok Miloš Zeman. Foto – TASR/AP
Čínsky prezident Si Ťin-pching strávil v Prahe tri dni, srdečne ho prijal jeho náprotivok Miloš Zeman. Foto – TASR/AP

Politológ RICHARD TURCSÁNYI hovorí, že čínsky vplyv bude narastať aj na Slovensku. Číňania majú záujem o technologické firmy a o vplyvných partnerov, ktorí im pomôžu zorientovať sa v miestnom prostredí. „Takýmto partnerom môže byť finančná skupina J&T, s ktorou nadviazali tesnú spoluprácu,“ hovorí Turcsányi. 

Česi tri dni hostili čínskeho prezidenta. Je to pre nich dobrá správa?

To sa ešte len ukáže. Vieme, že v roku 2009 navštívil čínsky prezident Chu Ťin-tchao, predchodca súčasného prezidenta Si Ťin-pchinga, aj Bratislavu. V tom čase sa hovorilo o veľkých spoločných projektoch, nakoniec sa však nič z toho nekonalo.

O aké projekty malo ísť?

Spomínala sa výstavba diaľnic prostredníctvom mechanizmu PPP, ktorú chceli zabezpečovať čínske firmy. Všetko však zostalo len na papieri. (Čínske firmy sa neprihlásili do tendrov, ktoré vypisovala prvá Ficova vláda. – pozn. red.)

Česko však už má konkrétne výsledky. Čínska firma CEFC kúpila podiel v leteckom dopravcovi Travel Service, v pivovare Lobkowicz či vo futbalovej Slávii. A len za tento rok by mala v krajine investovať tri miliardy eur.

Tu je potrebné odlíšiť jednu vec, na ktorú už poukázali niektorí kritici. Nejde o investície v pravom slova zmysle, ale o akvizície, teda nákupy už fungujúcich firiem. Nie je to prípad, keď investor postaví na zelenej lúke fabriku.

Napriek tomu môžu prinášať výsledky.

Áno, Číňania môžu pomôcť slávnemu futbalovému klubu, čo ocenia mnohí fanúšikovia. Ale nie je to projekt, ktorý vytvára stovky pracovných miest. Nehovoriac o tom, že aj tú spomínanú čiastku tri miliardy je dôležité posudzovať v istom kontexte. Aj keby bola skutočne investovaná, tak Číňania by sa v Česku zaradili len niekde na úroveň investorov z  krajín, ako je napríklad Belgicko.

Turciany
Richard Turcsányi (29) vyštudoval ekonomiku, politológiu a medzinárodné vzťahy na brnianskej Masarykovej univerzite, okrem toho študoval čínštinu v Kantone. V súčasnosti pôsobí na pražskom Ústave medzinárodných vzťahov a na Inštitúte ázijských štúdií v bratislavskom think-tanku CENAA. Foto – archív R. Turcsányiho

To však môže byť len začiatok: počas návštevy čínskeho prezidenta sa podpísalo asi tridsať obchodných dohôd. Firmy získali partnerov, ktorí im môžu pomôcť expandovať na čínsky trh.

To je pravda, aj keď české firmy na čínsky trh expandovali aj pred touto návštevou. Do Číny vo veľkom vyváža autá mladoboleslavská Škoda, funguje tam úverová spoločnosť Home Credit najbohatšieho Čecha Petra Kellnera, k tomu sa pridal ešte export turbovrtuľových lietadiel L-410. Ak automobilka Škoda, pivovar Lobkowicz alebo iné spoločnosti v najbližšom čase rozšíria výrobu, tak môžeme hovoriť o reálnom prínose. To sa však bude dať zhodnotiť až neskôr.

CEFC podpisovala obchody aj so Slovákmi. J&T jej predala polovičný podiel v J&T Finance Group, pod ktorú patrí aj slovenská Poštová banka. Vladimír Soták jej zasa predal strojárne ŽĎAS. Nezabudli teda ani na nás.

Svedčí to o tom, že Číňania sa udomácňujú v celej strednej Európe. Dlhodobé aktivity majú aj v Maďarsku a, samozrejme, v Poľsku. Neoficiálne sa teraz hovorí o tom, že prezident Si Ťin-pching by mal v najbližších mesiacoch priletieť aj do Varšavy, Viedne a do Berlína.

Neplatí teda téza, ktorú opakujú pro-čínski lobisti, že sa Praha stáva bránou čínskeho vstupu do Európy?

To môže platiť pre spomínanú firmu CEFC, ktorá je piatou až šiestou najväčšou súkromnou firmou v Číne. Pre ňu sa Praha skutočne môže stať akýmsi centrom, kde budú sídliť jej manažéri a kde nakúpia nehnuteľnosti. Ale napríklad čínska štátna firma China-Chem vo veľkom investovala vo Švajčiarsku, kde za 43 miliard dolárov kúpila spoločnosť Syngenta na výrobu pesticídov.

Takže Česko nie je v tomto smere ničím výnimočné?

Česká republika dnes v ekonomickej spolupráci s Čínou zaostáva za niektorými západoeurópskymi krajinami. Je otázne dokonca aj to, či bude mať nejaké privilegované postavenie aspoň v rámci strednej Európy – o tesnejšie vzťahy s Čínou sa totiž pokúša aj Poľsko a Maďarsko a robia to ešte dlhšie ako Česi. Nie je však namieste robiť nejakú hierarchiu, ktorá krajina je pre Čínu zaujímavejšia. To vedie akurát k tomu, že európske krajiny by súperili v zaliečaní sa Číne.

Práve to sa vyčíta českému prezidentovi Milošovi Zemanovi. Je skutočne jeho zásluhou, že čínsky prezident priletel teraz do Prahy?

Na to sa treba pozrieť v širších súvislostiach. Česká republika mala dlhé roky tradíciu zahraničnej politiky, ktorá kládla dôraz na ľudské práva vrátane otázky Tibetu. Vrelé prijatie čínskeho prezidenta v Prahe má preto pre Číňanov symbolický význam. Zásluhy Miloša Zemana na tejto zmene sú zjavné. Vlani sa ako jediný významný západný politik zúčastnil na oslavách konca druhej svetovej vojny v Pekingu. Číňania si to veľmi cenili a dá sa povedať, že návšteva čínskeho prezidenta je prejavom vďaky.

Takže je to signál, že Čína vie odmeniť spojencov?

Áno, to je ten prvý rozmer tejto cesty. Čínska vláda má dnes skutočný záujem o zlepšovanie svojho obrazu v zahraničí. Okrem toho jej ešte viac záleží na tom, aký signál vysiela domácemu publiku. Návšteve prezidenta Si Ťin-pchinga sa v Číne prikladala veľká dôležitosť. Čínske médiá vysielali zábery, na ktorých ich prezidenta vítajú v európskej historickej metropole s tými najvyššími poctami.

Preto bola nutná tá výzdoba s čínskymi vlajkami pozdĺž cesty a zástupy vítačov na zhromaždeniach.

Presne tak. Napríklad informácie o protestoch a ničení čínskych vlajok pred začiatkom návštevy priniesol len čínsky denník Global Times. Drvivá väčšina čínskych divákov mohla sledovať len to, že ich prezidenta srdečne vítajú. Úlohou vítačov bolo dotvoriť túto atmosféru a zabrániť tomu, aby sa na záberoch objavil nechcený element typu tibetskej vlajky.

Video: polícia zasahuje proti aktivistom, ktorí vymenili čínske vlajky za tibetské

Čo vedie Čínu k tomu, aby investovala v Európe?

Ak sa chce čínska ekonomika ďalej reformovať a prosperovať, potrebuje západné technológie. Preto vstupuje do európskych technologických firiem. Už pred pár rokmi kúpili Číňania švédsku automobilku Volvo, teraz okrem iného kúpili spomínané strojárne ŽĎAS od Železiarní Podbrezová. Do tohto trendu zapadá aj ich spolupráca s automobilkou Škoda, s ktorou sa dohodli, že v Číne založí technologicko-výskumné centrum.

Prečo však nadväzujú družbu s finančnými skupinami ako J&T, ktoré žiadne špičkové technológie nevyrábajú?

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že pokiaľ sa Číňania rozhodli prenikať na európske trhy, potrebujú domáceho partnera, ktorý sa vyzná. Poučili sa z nedávnej minulosti. Napríklad čínska firma COVEC zlyhala pri snahe podieľať sa na výstavbe diaľnice v Poľsku, čo bolo vo veľkej miere dôsledkom neznalosti miestneho prostredia. J&T preto môže patriť medzi partnerov, ktorí pomôžu Číňanom zorientovať sa v stredoeurópskom priestore.

Čína v posledných rokoch zažíva spomalenie ekonomického rastu, vlani náhle devalvovala svoju menu, teraz vo veľkom investujú v Európe. Nejde to proti sebe?

Naopak, viaceré čínske firmy môžu mať prebytok kapitálu, ktorý za súčasných okolností vedia lepšie zhodnotiť v zahraničí než na domácom trhu. Investovanie v zahraničí teda nie je známka toho, že by domáca ekonomika bola bezproblémová.

Video: čínski „vítači“ prezidenta Chu Ťin-tchaa v Bratislave v roku 2009 strhli transparent na podporu hnutia Falun Gong

Čínska ekonomika je stále do značnej miery riadená komunistickou stranou. Ako sa to prejavuje v biznise?

Ekonomika tam funguje trochu inak než na Západe. Hlavné slovo majú štátom ovládané firmy. A aj o tých súkromných, akou je spomínaná CEFC, sa špekuluje, že môžu byť skryto ovládané štátnymi predstaviteľmi. Keď čínsky podnik kupuje západnú technologickú firmu, tak je to, samozrejme, v záujme čínskeho štátu. Je ťažké urobiť hranice medzi tým, či ide viac o politické ciele alebo ekonomické. V Číne je politika a ekonomika prepojená.

Čo teda znamená pre Slovensko, keď Číňania teraz vstupujú aj na náš trh?

To závisí od toho, ako sa k tomu náš štát postaví a ako nastaví podmienky. Najmä v prípade, ak by sa Číňania pokúsili prevziať strategické aktíva, si musí byť štát istý, s kým rokuje, a musia byť jasne nastavené pravidlá spolupráce. Ak budeme schopní vyžadovať od čínskych investorov rovnaké pravidlá ako od akýchkoľvek iných, ich vstup by nemusel predstavovať väčšie riziko.

O čo by Číňania mohli mať na Slovensku záujem?

V médiách sa už objavili informácie, že čínska CEFC môže rokovať aj o vstupe do finančnej skupiny Penta. Opakovane sa spomína možná spolupráca pri výstavbe vodnej a prečerpávajúcej elektrárne na Ipli. Hovorí sa o otvorení priamej leteckej linky do Číny či o založení pobočky čínskej banky na Slovensku. Niektoré z týchto tém sa možno pohybujú na úrovni klebiet, ale rastúci záujem Číny o celý región je zjavný. Čínska účasť u nás bude s najväčšou pravdepodobnosťou narastať.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Pýtať sa po 30 rokoch, či sa máme lepšie, nedáva zmysel. Pýtajme sa: kto, ako a prečo sa má lepšie

  • Po troch dekádach by sme sa z materiálneho hľadiska mali lepšie takmer určite aj pri pokračovaní socializmu. Pýtať sa, či sa dnes máme lepšie, preto nemá veľký význam (jasné, že máme).
  • Produktivita práce na Slovensku aj po 30 rokoch od revolúcie dosahuje v bežných cenách len 57 % priemeru Únie, mzdy sú hlavne preto v priemere stále menej ako polovičné.
  • Slovensko v pokrízových rokoch Úniu v ekonomickej výkonnosti dobieha pomalšie, k Česku sa už nepribližujeme.
  • Pýtajme sa, kto, ako a prečo sa má dnes lepšie. Môže to pomôcť nielen spravodlivosti a spoločenskej súdržnosti, ale aj ďalšiemu dobiehaniu životnej úrovne najvyspelejších krajín.
Zdieľať

Odborníčka na zdravotníctvo Za ľudí Letanovská: Za desať rokov postavíme desať nemocníc

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Za desať rokov postavíme desať nemocníc, hovorí odborníčka na zdravotníctvo zo strany Za ľudí Andrea Letanovská. „Chceme apolitický profesionálny manažment, ktorý bude mať hmotnú zodpovednosť za to, ako manažuje svoje inštitúcie. Zrejme potom o tieto miesta nebude bitka, ale budú to robiť len tí, ktorí na to majú,“ vraví o návrhu, aby nemocnice boli akciovými spoločnosťami.

Minúta po minúte

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie a najväčšia chyba 30 rokov podľa Mikloša, Kažimíra a ďalších ekonómov z Panela expertov E

Foto - Archív SNM
Foto – Archív SNM

Ekonómovia Svorenčík, Mikloš, Vašáková, Kažimír, Čechová, Hirman, Bláhová, Pikus, Haluš, Molnárová, Ovčarik, Suďa, Ježíková, Vlachynský, Melioris a Kahanec píšu o najväčšom víťazstve a najväčšej chybe posledných 30 rokov.

Zdieľať

Lívia Vašáková: Najlepšie rozhodnutie od Novembra bol vstup do EÚ a najväčšia chyba zanedbanie školstva. Vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku odpovedá v Paneli expertov Denníka E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Najlepšie rozhodnutie: vstup do Slovenska do EÚ v roku 2004.

V roku 2004 sa Slovensko spolu s ďalšími 9 krajinami stalo členom Európskej únie. To pre nás znamenalo prístup k 500 miliónovému vnútornému trhu, pritiahnutie zahraničných investícií, EU fondy a stanovenie mantinelov pre domácu politiku.

Stačí pohľad na východ alebo juh od nás na Ukrajinu či Balkán, aby sme si uvedomili, kde sú krajiny bývalého socialistického bloku, ktoré sa do EÚ nedostali.  Slovensko je nielenže krajina, ktorá z členstva výrazne profitovala, ale pomohlo nám aj obdobie pred vstupom, kde sme si museli plniť domáce úlohy spojené s integráciou a realizovali tak viaceré potrebné reformy.

Najväčšia chyba: úpadok školstva, ktoré sme 30 rokov zanedbávali.

Slovensko zaostáva tak v kvalite (pokles v rebríčkoch PISA, žiadna univerzita medzi najlepšími 500 univerzitami sveta, vyše 15% odliv stredoškolákov na zahraničné vysoké  školy,..) ako aj v inkluzívnosti školstva.

Tento trend je dlhotrvajúci, zodpovedá malému politickému záujmu o tento rezort a zároveň bude mať fatálne dôsledky pre našu budúcnosť, a to nielen v slabej pripravenosti našich detí na rýchlo sa meniaci pracovný trh ale aj v politickej či spoločenskej oblasti (nárast populizmu, pokles dôvery v inštitúcie a naopak podliehanie dezinformáciám).

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Šéf ÚVO Miroslav Hlivák sa bráni pred rastúcou kritikou jeho úradu od politikov. Hovorí, že v lete oslovil všetky ministerstvá, aby predniesli svoje požiadavky, no odpovedali mu len dve.

„Za posledné obdobie cítim a vnímam, že politickí predstavitelia častejšie kritizujú Úrad pre verejné obstarávanie. Pritom úrad je pripravený diskutovať o možnostiach, ktoré skvalitnia verejné nakupovanie na Slovensku. Po nástupe do funkcie som zaviedol aj novú kultúru tvorby legislatívy, do ktorej pravidelne prizývam odbornú aj laickú verejnosť, aj tých, ktorí denne so zákonom robia. Takto sme pripravili aj zmenu zákona, ktorá platí od januára a vďaka ktorej sa už dnes dá nakupovať za verejné peniaze rýchlejšie, jednoduchšie a za dodržania transparentnosti. Sme otvorení vecným návrhom, aby sme skvalitňovali oblasť verejných nákupov a zároveň pokrývali strategický záujem štátu. Preto, ak sa politici sťažujú na znenie zákona, v júni tohto roka som v rámci prípravy druhej novely osobne listom vyzval všetkých členov vlády SR, aby definovali strategické záujmy štátu v oblastiach, ktoré majú z titulu svojej funkcie v kompetencii. Do dnešného dňa mi odpovedali len dva rezorty – ministerstvo dopravy a ministerstvo zahraničných vecí, ktoré nemalo požiadavku na legislatívne zmeny. Rezort dopravy si želal legislatívne pokryť špekulatívne správanie vo verejnom obstarávaní, čo spôsobuje prieťahy vo verejných súťažiach. Rezort dopravy uspokojilo, že na túto situáciu úrad reagoval v druhej novele, v ktorej sme zaviedli viacero opatrení na boj proti nekalým praktikám vo verejných súťažiach. Mrzí ma preto, že novela, ktorá mala opäť veci posunúť vpred, je paralyzovaná škodlivými pozmeňujúcimi návrhmi poslancov, pre ktoré ju pani prezidentka vrátila do parlamentu,” povedal Miroslav Hlivák.

Predseda úradu zároveň pripomenul, že spolu so svojou pracovnou skupinou z úradu chodí priamo do regiónov a vyhlasovateľov súťaží metodicky usmerňujú, aby kompetentní dokázali obstarať rýchlo a bez porušení zákona.

“Úrad je od môjho nástupu otvorený aj všetkým vyhlasovateľom súťaží. S dôverou sa môžu obrátiť na úrad či už v rámci ex ante posúdenia, či majú v poriadku prípravu súťažných podkladov, alebo v rámci metodiky. Dokonca spolu s kolegami chodíme priamo do terénu, teda po prvý raz zástupcovia úradu chodia školiť aj verejných obstarávateľov/obstarávateľov do ich regiónov a vysvetľujeme im zákon.” (tasr)

Zdieľať

Pellegrini si nemyslí, že zvýšenie a predĺženie bankového odvodu „zruinuje“ banky na Slovensku. Hovorí, že sú v dobrej kondícii. „Pán guvernér už musí hovoriť ako guvernér, iné by vám možno odpovedal, keby bol minister,“ reagoval premiér na Petra Kažimíra, ktorý pripustil, že odvod môže narušiť stabilitu sektora.

Hovorí tiež, že by bolo dobré, keby sa o stratifikácii nemocníc hlasovalo a reforma našla širokú podporu.

„Bola by veľká škoda, keby sme načas reformu zbrzdili tým, že nie je ochota sa politicky baviť. Najlepším signálom by bolo, keby sa o nej hlasovalo a našla by podporu,“ povedal v Sobotných dialógoch RTVS.

Zdieľať

Americký Dow Jonesov index prvýkrát prekonal hranicu 28-tisíc bodov. Akcie vďaka optimizmu pre obchodné rozhovory medzi USA a Čínou uzavreli tak obchodovanie na nových maximách. (čtk)

Zdieľať

VW schválil nový investičný plán pre elektromobily. O slovenskom závode sa nezmieňuje

Volkswagen investuje v najbližších piatich rokoch 60 miliárd eur do vývoja elektrických áut a digitálnych technológií. Do roku 2029 chce mať v portfóliu zhruba 75 plne elektrických a 60 hybridných modelov.

Nový investičný plán bol schválený na zasadnutí dozornej rady VW, uvádza automobilka na webovej stránke.

Do roku 2029 plánuje vyrobiť 26 miliónov elektrických vozidiel, z toho 20 miliónov kusov na modulárnej platforme MEB, na ktorej tento mesiac spustil produkciu v Zwickau.

VW potvrdil, že elektrické vozidlá bude vyrábať okrem viacerých nemeckých závodov aj v Česku, USA a Číne. O slovenskej fabrike sa v súvislosti s elektromobilmi nezmieňuje.

O umiestnení nového výrobného závodu, ktorý mal pôvodne postaviť v Turecku, rozhodne do konca roka.

Zdieľať

Veľké „jednorožce“ stratili po vstupe na burzu miliardy hodnoty

Akcie viacerých „jednorožcov“ sa v tomto roku po vstupe na burzu prudko zosunuli. Trhová hodnota firiem Uber, Lyft či Slack klesla za niekoľko mesiacov o miliardy dolárov.

Prepad akcií vybraných jednorožcov (firmy s trhovou hodnotou vyššou než 1 miliarda dolárov) si všíma portál Statista.

Primárna verejná ponuka akcií (IPO) Uberu, Lyftu i Slacku boli očakávanými udalosťami tohto roka na kapitálových trhoch.

Po niekoľkých mesiacoch od vstupu na burzu sa však ich trhová hodnota scvrkla o takmer polovicu.

Na porovnanie, akciový index S&P 500, ktorý zahŕňa najväčšie americké spoločnosti, sa v tomto roku posilnil o zhruba pätinu.

Prečo sa im nedarí:

Podľa Statistu pád akcií veľkých jednorožcov ilustruje rozdielny pohľad privátnych investorov a kapitálových trhov.

Zatiaľ čo privátni investori zvyčajne akceptujú veľké straty, ktoré sú súčasťou prudkého rastu firiem, trhy oveľa viac trápia otázky, či spoločnosti nájdu spôsob, ako zarábať peniaze namiesto toho, aby ich míňali vo veľkom štýle.

Podľa štatistík CB Insights je vo svete viac ako 400 jednorožcov. K najväčším patrí čínska technologická spoločnosť ByteDance (vlastní sociálnu sieť TikTok) či americký portál na sprostredkovanie ubytovania Airbnb.

Zdieľať

V nedeľu 17. novembra budú obchody na Slovensku opäť zatvorené. Otvorené môžu mať len predajne na staniciach, letiskách a benzínkach, lekárne, obchody so suvenírmi a veľkoobchody.

Predaj nie je zo zákona zakázaný ani v prevádzkach, kde neobsluhujú zákazníkov predavači, ktorí sú zamestnancami. Podobne ako počas iných sviatočných dní tak zrejme budú otvorené menšie predajne, kde predáva ich majiteľ či obsluha v postavení živnostníka.

Fungovať môžu tiež reštaurácie a iní poskytovatelia služieb, vrátane kín, fitness centier a podobne.

V Českej republike je 17. november síce tiež štátnym sviatkom, ale patrí medzi sviatky, na ktoré sa nevzťahuje tamojší zákon upravujúci obmedzenie času predaja počas vybraných dní. Preto tam môžu byť v nedeľu 17. novembra obchody otvorené bez obmedzenia. No treba rátať s tým, že nie všetky predajne bývajú otvorené ani počas nedele, keď sviatok nie je.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať