Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Analytik: Čínsku návštevu zatiaľ nemusíme Čechom závidieť

Čínsky prezident Si Ťin-pching strávil v Prahe tri dni, srdečne ho prijal jeho náprotivok Miloš Zeman. Foto – TASR/AP
Čínsky prezident Si Ťin-pching strávil v Prahe tri dni, srdečne ho prijal jeho náprotivok Miloš Zeman. Foto – TASR/AP

Prezident Si Ťin-pching potreboval urobiť dojem na domáce publikum a blysnúť sa v historickej európskej metropole, hovorí politický analytik Richard Turcsányi o návšteve Prahy.

Politológ RICHARD TURCSÁNYI hovorí, že čínsky vplyv bude narastať aj na Slovensku. Číňania majú záujem o technologické firmy a o vplyvných partnerov, ktorí im pomôžu zorientovať sa v miestnom prostredí. „Takýmto partnerom môže byť finančná skupina J&T, s ktorou nadviazali tesnú spoluprácu,“ hovorí Turcsányi. 

Česi tri dni hostili čínskeho prezidenta. Je to pre nich dobrá správa?

To sa ešte len ukáže. Vieme, že v roku 2009 navštívil čínsky prezident Chu Ťin-tchao, predchodca súčasného prezidenta Si Ťin-pchinga, aj Bratislavu. V tom čase sa hovorilo o veľkých spoločných projektoch, nakoniec sa však nič z toho nekonalo.

O aké projekty malo ísť?

Spomínala sa výstavba diaľnic prostredníctvom mechanizmu PPP, ktorú chceli zabezpečovať čínske firmy. Všetko však zostalo len na papieri. (Čínske firmy sa neprihlásili do tendrov, ktoré vypisovala prvá Ficova vláda. – pozn. red.)

Česko však už má konkrétne výsledky. Čínska firma CEFC kúpila podiel v leteckom dopravcovi Travel Service, v pivovare Lobkowicz či vo futbalovej Slávii. A len za tento rok by mala v krajine investovať tri miliardy eur.

Tu je potrebné odlíšiť jednu vec, na ktorú už poukázali niektorí kritici. Nejde o investície v pravom slova zmysle, ale o akvizície, teda nákupy už fungujúcich firiem. Nie je to prípad, keď investor postaví na zelenej lúke fabriku.

Napriek tomu môžu prinášať výsledky.

Áno, Číňania môžu pomôcť slávnemu futbalovému klubu, čo ocenia mnohí fanúšikovia. Ale nie je to projekt, ktorý vytvára stovky pracovných miest. Nehovoriac o tom, že aj tú spomínanú čiastku tri miliardy je dôležité posudzovať v istom kontexte. Aj keby bola skutočne investovaná, tak Číňania by sa v Česku zaradili len niekde na úroveň investorov z  krajín, ako je napríklad Belgicko.

Turciany
Richard Turcsányi (29) vyštudoval ekonomiku, politológiu a medzinárodné vzťahy na brnianskej Masarykovej univerzite, okrem toho študoval čínštinu v Kantone. V súčasnosti pôsobí na pražskom Ústave medzinárodných vzťahov a na Inštitúte ázijských štúdií v bratislavskom think-tanku CENAA. Foto – archív R. Turcsányiho

To však môže byť len začiatok: počas návštevy čínskeho prezidenta sa podpísalo asi tridsať obchodných dohôd. Firmy získali partnerov, ktorí im môžu pomôcť expandovať na čínsky trh.

To je pravda, aj keď české firmy na čínsky trh expandovali aj pred touto návštevou. Do Číny vo veľkom vyváža autá mladoboleslavská Škoda, funguje tam úverová spoločnosť Home Credit najbohatšieho Čecha Petra Kellnera, k tomu sa pridal ešte export turbovrtuľových lietadiel L-410. Ak automobilka Škoda, pivovar Lobkowicz alebo iné spoločnosti v najbližšom čase rozšíria výrobu, tak môžeme hovoriť o reálnom prínose. To sa však bude dať zhodnotiť až neskôr.

CEFC podpisovala obchody aj so Slovákmi. J&T jej predala polovičný podiel v J&T Finance Group, pod ktorú patrí aj slovenská Poštová banka. Vladimír Soták jej zasa predal strojárne ŽĎAS. Nezabudli teda ani na nás.

Svedčí to o tom, že Číňania sa udomácňujú v celej strednej Európe. Dlhodobé aktivity majú aj v Maďarsku a, samozrejme, v Poľsku. Neoficiálne sa teraz hovorí o tom, že prezident Si Ťin-pching by mal v najbližších mesiacoch priletieť aj do Varšavy, Viedne a do Berlína.

Neplatí teda téza, ktorú opakujú pro-čínski lobisti, že sa Praha stáva bránou čínskeho vstupu do Európy?

To môže platiť pre spomínanú firmu CEFC, ktorá je piatou až šiestou najväčšou súkromnou firmou v Číne. Pre ňu sa Praha skutočne môže stať akýmsi centrom, kde budú sídliť jej manažéri a kde nakúpia nehnuteľnosti. Ale napríklad čínska štátna firma China-Chem vo veľkom investovala vo Švajčiarsku, kde za 43 miliard dolárov kúpila spoločnosť Syngenta na výrobu pesticídov.

Takže Česko nie je v tomto smere ničím výnimočné?

Česká republika dnes v ekonomickej spolupráci s Čínou zaostáva za niektorými západoeurópskymi krajinami. Je otázne dokonca aj to, či bude mať nejaké privilegované postavenie aspoň v rámci strednej Európy – o tesnejšie vzťahy s Čínou sa totiž pokúša aj Poľsko a Maďarsko a robia to ešte dlhšie ako Česi. Nie je však namieste robiť nejakú hierarchiu, ktorá krajina je pre Čínu zaujímavejšia. To vedie akurát k tomu, že európske krajiny by súperili v zaliečaní sa Číne.

Práve to sa vyčíta českému prezidentovi Milošovi Zemanovi. Je skutočne jeho zásluhou, že čínsky prezident priletel teraz do Prahy?

Na to sa treba pozrieť v širších súvislostiach. Česká republika mala dlhé roky tradíciu zahraničnej politiky, ktorá kládla dôraz na ľudské práva vrátane otázky Tibetu. Vrelé prijatie čínskeho prezidenta v Prahe má preto pre Číňanov symbolický význam. Zásluhy Miloša Zemana na tejto zmene sú zjavné. Vlani sa ako jediný významný západný politik zúčastnil na oslavách konca druhej svetovej vojny v Pekingu. Číňania si to veľmi cenili a dá sa povedať, že návšteva čínskeho prezidenta je prejavom vďaky.

Takže je to signál, že Čína vie odmeniť spojencov?

Áno, to je ten prvý rozmer tejto cesty. Čínska vláda má dnes skutočný záujem o zlepšovanie svojho obrazu v zahraničí. Okrem toho jej ešte viac záleží na tom, aký signál vysiela domácemu publiku. Návšteve prezidenta Si Ťin-pchinga sa v Číne prikladala veľká dôležitosť. Čínske médiá vysielali zábery, na ktorých ich prezidenta vítajú v európskej historickej metropole s tými najvyššími poctami.

Preto bola nutná tá výzdoba s čínskymi vlajkami pozdĺž cesty a zástupy vítačov na zhromaždeniach.

Presne tak. Napríklad informácie o protestoch a ničení čínskych vlajok pred začiatkom návštevy priniesol len čínsky denník Global Times. Drvivá väčšina čínskych divákov mohla sledovať len to, že ich prezidenta srdečne vítajú. Úlohou vítačov bolo dotvoriť túto atmosféru a zabrániť tomu, aby sa na záberoch objavil nechcený element typu tibetskej vlajky.

Video: polícia zasahuje proti aktivistom, ktorí vymenili čínske vlajky za tibetské

Čo vedie Čínu k tomu, aby investovala v Európe?

Ak sa chce čínska ekonomika ďalej reformovať a prosperovať, potrebuje západné technológie. Preto vstupuje do európskych technologických firiem. Už pred pár rokmi kúpili Číňania švédsku automobilku Volvo, teraz okrem iného kúpili spomínané strojárne ŽĎAS od Železiarní Podbrezová. Do tohto trendu zapadá aj ich spolupráca s automobilkou Škoda, s ktorou sa dohodli, že v Číne založí technologicko-výskumné centrum.

Prečo však nadväzujú družbu s finančnými skupinami ako J&T, ktoré žiadne špičkové technológie nevyrábajú?

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že pokiaľ sa Číňania rozhodli prenikať na európske trhy, potrebujú domáceho partnera, ktorý sa vyzná. Poučili sa z nedávnej minulosti. Napríklad čínska firma COVEC zlyhala pri snahe podieľať sa na výstavbe diaľnice v Poľsku, čo bolo vo veľkej miere dôsledkom neznalosti miestneho prostredia. J&T preto môže patriť medzi partnerov, ktorí pomôžu Číňanom zorientovať sa v stredoeurópskom priestore.

Čína v posledných rokoch zažíva spomalenie ekonomického rastu, vlani náhle devalvovala svoju menu, teraz vo veľkom investujú v Európe. Nejde to proti sebe?

Naopak, viaceré čínske firmy môžu mať prebytok kapitálu, ktorý za súčasných okolností vedia lepšie zhodnotiť v zahraničí než na domácom trhu. Investovanie v zahraničí teda nie je známka toho, že by domáca ekonomika bola bezproblémová.

Video: čínski „vítači“ prezidenta Chu Ťin-tchaa v Bratislave v roku 2009 strhli transparent na podporu hnutia Falun Gong

Čínska ekonomika je stále do značnej miery riadená komunistickou stranou. Ako sa to prejavuje v biznise?

Ekonomika tam funguje trochu inak než na Západe. Hlavné slovo majú štátom ovládané firmy. A aj o tých súkromných, akou je spomínaná CEFC, sa špekuluje, že môžu byť skryto ovládané štátnymi predstaviteľmi. Keď čínsky podnik kupuje západnú technologickú firmu, tak je to, samozrejme, v záujme čínskeho štátu. Je ťažké urobiť hranice medzi tým, či ide viac o politické ciele alebo ekonomické. V Číne je politika a ekonomika prepojená.

Čo teda znamená pre Slovensko, keď Číňania teraz vstupujú aj na náš trh?

To závisí od toho, ako sa k tomu náš štát postaví a ako nastaví podmienky. Najmä v prípade, ak by sa Číňania pokúsili prevziať strategické aktíva, si musí byť štát istý, s kým rokuje, a musia byť jasne nastavené pravidlá spolupráce. Ak budeme schopní vyžadovať od čínskych investorov rovnaké pravidlá ako od akýchkoľvek iných, ich vstup by nemusel predstavovať väčšie riziko.

O čo by Číňania mohli mať na Slovensku záujem?

V médiách sa už objavili informácie, že čínska CEFC môže rokovať aj o vstupe do finančnej skupiny Penta. Opakovane sa spomína možná spolupráca pri výstavbe vodnej a prečerpávajúcej elektrárne na Ipli. Hovorí sa o otvorení priamej leteckej linky do Číny či o založení pobočky čínskej banky na Slovensku. Niektoré z týchto tém sa možno pohybujú na úrovni klebiet, ale rastúci záujem Číny o celý región je zjavný. Čínska účasť u nás bude s najväčšou pravdepodobnosťou narastať.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Paradox zelenej ekonomiky – potrebujeme viac baní
  • Pandémia: Ústredný krízový štáb výrazne sprísnil opatrenia
  • Parlament: Obce budú môcť zakázať hazard aj bez petície
  • HDP: Bankoví analytici zmiernili očakávanie tohtoročného prepadu zo 7,6 na 7 %
  • EÚ: Nálada v ekonomike eurozóny sa zlepšila viac, než sa očakávalo
  • Ceny: Deflácia v Nemecku sa v septembri prehĺbila, spotrebiteľské ceny sa znížili medziročne o 0,4 %
  • Doprava: Globálna osobná letecká doprava sa tento rok prepadne v dôsledku pandémie o 66 %, predpovedá IATA
  • Radíme: Likvidácia firmy bude od októbra komplikovanejšia a drahšia

Minúta po minúte

Americké akcie dnes mierne oslabili po predchádzajúcich troch nárastoch za sebou. Investori vyberali svoje zisky pred blížiacim sa koncom štvrťroka a prvou prezidentskou debatou v USA.

  • Dow Jonesov index stratil 0,48 percenta a uzavrel na 27 452,66 bodu
  • S&P 500 klesol rovnako o 0,48 percenta na 3335,47 bodu
  • Nasdaq Composite sa znížil o 0,29 percenta na 11085,25 bodu

„Je to vyberanie ziskov po niekoľkých solídnych nárastoch,“ podotkol ekonóm Peter Cardillo z maklérskej spoločnosti Spartan Capital Securities.

Prezident Donald Trump a jeho demokratický rival Joe Biden budú v noci debatovať na univerzite v Clevelande. Investori teraz čakajú na vývoj rokovaní amerických politikov ohľadom ďalších opatrení na podporu ekonomiky USA.

„Vývoj na finančných trhoch sa teraz zjavne odvíja od udalostí vo Washingtone, či sú to rozpočtové stimuly, alebo prezidentské voľby,“ uviedol analytik David Carter zo spoločnosti Lenox Wealth Advisors.

Na devízovom trhu dnes americký dolár oslaboval po tom, čo sa nedávno vyšplhal až na dvojmesačné maximum voči košu mien. Euro si voči doláru okolo 22:00 SELČ pripisovalo zhruba 0,6 percenta na 1,1737 USD. Dolárový index v rovnakom čase strácal takmer pol percenta na zhruba 93,9 bodu. (čtk, reuters)

Denník The Financial Times píše o ďalších pochybných investíciách Vatikánu do luxusných nehnuteľností v Londýne za 100 miliónov libier. Pre škandál okolo kontroverzných akvizícií už odstúpil vplyvný taliansky kardinál Angelo Becciu. Cirkevný štát teraz plánuje reformovať svoje hospodárenie.

Z dokumentov, ktoré má britský denník, vyplýva, že Becciu sa podieľal na investovaní prostriedkov Vatikánu do nákupov luxusných bytov vo štvrti Knightsbridge, ktorá patrí k najdrahším v Londýne.

Pre vyšetrovanie, ktoré cirkvi údajne spôsobilo rozsiahle finančné straty, vlani prepustili niekoľko zamestnancov vatikánskeho aparátu a vo funkcii skončil aj šéf správnej rady vatikánskeho úradu pre kontrolu finančných tokov Tommaso di Ruzza.

Rezignoval aj Domenico Giani, dlhoročný veliteľ vatikánskej stráže a hlavný bodyguard pápeža Františka.

Finančné toky Vatikánu často podliehajú nedostatočnej kontrole. Talianske médiá začiatkom týždňa uviedli, že pápež chce vo financiách okamžite nastoliť poriadok. Posilniť by sa mala predovšetkým Správa majetku apoštolského sídla. (čtk, financial times)

Odkaz MMŠ: „Experti sú iste užitoční v mnohých oblastiach, ale pokiaľ ide o budúcnosť ekonomiky, nedá sa im veriť… Neschopnosť vidieť do budúcnosti platí aj pre politiku.“

Američanovi hrozí v Thajsku sedem rokov väzenia za kritickú recenziu hotela. Podľa obžaloby porušil zákon o trestnej činnosti na internete, keď na webe zverejnil údajne nepravdivé informácie.

Američan Wesley Barnes si spolu s ďalšou osobou priniesol do hotelovej reštaurácie vlastný alkoholický nápoj. Keď ich obsluha upozornila, že si reštaurácia za tzv. korkovné účtuje vyše 12 eur, sťažovali sa a po dohode s prevádzkovateľom si svoju fľašu mohli otvoriť bez toho, aby za to platili.

Barnes zároveň tvrdí, že videl prevádzkovateľa, ako sa neúctivo správa k thajským zamestnancom. „Tu nespite. Nepodporujte modernú formu otroctva Thajčanov!“ napísal v recenziách na aplikácii TripAdvisor.

Hotel Sea View Koch Chang, ktorý sa nachádza 300 kilometrov východne od Bangkoku, vo vyhlásení tvrdí, že Američan Wesley Barnes si za všetko môže sám, pretože odmietol stiahnuť svoju recenziu na cestovateľských weboch pred tým, ako na neho hotel podal trestné oznámenie.

Aktivisti či novinári bývajú v Thajsku v posledných rokoch terčom žalôb za ohováranie preto, že odhaľujú porušovanie zákonov zo strany úradov či podnikov. (čtk, guardian)

Globálna osobná letecká doprava sa tento rok prepadne v dôsledku pandémie o 66 %, predpovedá združenie IATA. Zhoršilo tak svoju predchádzajúcu prognózu, ktorá počítala s celoročným poklesom sektora o 63 %.

Zhoršenie výhľadu odráža prekvapujúco slabé oživovanie leteckej dopravy v uplynulých mesiacoch. „Katastrofálne augustové výsledky zavŕšili doteraz najhoršiu letnú sezónu v odvetví. Oživenie medzinárodneho dopytu prakticky neexistuje,“ uviedol šéf združenia Alexandre de Juniac.

V auguste sa osobná letecká doprava podľa údajov IATA znížila medziročne o 75,3 %. Pokles sa tak len mierne spomalil zo 79,5 % v predchádzajúcom mesiaci.

„Bez dodatočných vládnych podporných opatrení a znovuotvárania hraníc zmiznú státisíce pracovných miest v oblasti leteckej dopravy,“ varoval de Juniac. Nepriamo sú ohrozené ďalšie desiatky miliónov pozícií. (čtk, reuters)

Slovenská aliancia moderného obchodu požaduje účasť svojho zástupcu v krízovom štábe. Uviedol to Martin Krajčovič, predseda aliancie zastupujúcej veľké reťazce, v reakcii na sprísnenie hygienických opatrení od 1. októbra.

„Rešpektujeme opatrenia, ktoré boli ohlásené krízovým štábom a, samozrejme, ich budú obchodníci reflektovať. Zároveň však treba podotknúť, že obchodníkom to prinesie vysoké finančné a administratívne náklady, vzhľadom na to, že obchody nie sú automaticky vybavené súkromnými bezpečnostnými službami,“ priblížil. Upozornil, že doposiaľ sa nepreukázalo šírenie vírusu v rámci obchodných prevádzok, keďže obchodníci, nad rámec regulácie štátu, prijali účinné hygienické a prevádzkové opatrenia.

„Najväčšiu výhradu máme k nesystémovému zavádzaniu opatrení podľa hesla ‚o nás bez nás‘. Od marca vyzývame vládu a krízový štáb, aby komunikovali zmeny s dotknutými subjektmi. Neprišlo k vyhodnoteniu opatrení z jari a na diskusiu sa nevyužil ani čas medzi prvou a druhou vlnou epidémie,“ povedal.

Poznamenal, že obchodníci už od augusta evidovali zhoršovanie situácie. „Za SAMO sme žiadali osobne aj verejne účasť v krízovom štábe alebo aspoň konzultácie, aby sme vedeli s dostatočným predstihom pripraviť efektívne rozhodnutia vychádzajúce z praxe, a nie rozhodnutia od zeleného stola bez diskusie,“ zdôraznil.

„Cieľ pri tom máme všetci rovnaký, chrániť zdravie a životy našich zamestnancov a zákazníkov. Ak sa však nezmení prístup štátu, tak opäť budeme prijímať opatrenia, ktoré môžu mať oveľa negatívnejšie dosahy na ekonomiku a môžu byť menej účinné ako tie, ktoré by vznikli v diskusii s dotknutými subjektmi z praxe,“ dodal predseda SAMO.

Čo ohlásil premiér od 1. októbra:

  • v obchodoch a obchodných domoch bude od 1. októbra obmedzený počet osôb,
  • platiť bude desať štvorcových metrov na zákazníka,
  • v obchodoch a obchodných domoch budú povinné rúška, dezinfekcia rúk a dvojmetrové rozstupy medzi zákazníkmi,
  • opatrenia by mali kontrolovať zamestnanci pri vstupe do obchodu či obchodného domu. (tasr)

Nestlé na Slovensku a v Česku zmení po 10 rokoch šéfa, Dána Torbena Emborga od októbra vystrieda Holanďan Michiel Kernkamp. Firma oznámila, že od januára bude pod Kernkampa spadať tiež maďarský a poľský trh a pobaltské štáty.

Kernkamp prichádza do slovenského a českého Nestlé z postu generálneho riaditeľa firmy pre škandinávsky trh, na ktorom ho vymení práve Emborg.

Kto je Kernkamp (51)

  • kariéru v Nestlé začal v Malajzii v roku 1995, pôsobil v predaji a marketingu;
  • v roku 1998 sa stal prevádzkovým šéfom pre Čínu, Japonsko, Kóreu a Oceániu so sídlom vo Švajčiarsku;
  • v roku 2001 sa vrátil do Malajzie ako riaditeľ divízie kávy a nápojov v Nestlé Malajzia/Singapur;
  • niekoľko rokov viedol japonské podnikanie v oblasti kávy a nápojov, neskôr vstúpil do Nestlé Professional na pozíciu šéfa globálnych značkových nápojov.

Nestlé vyrába okrem pochúťok potraviny Maggi, kávu a nápoje Nescafé, Caro alebo Granko, dojčenskú výživu Nestlé a Beba i krmivo pre domáce zvieratá Purina, Friskies či Felix.

Na Slovensku má Nestlé výrobný závod Carpathia v Prievidzi, v Česku továrne Zora, Sfinx a Tivall. (čtk, n)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať