Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Analytik: Čínsku návštevu zatiaľ nemusíme Čechom závidieť

Čínsky prezident Si Ťin-pching strávil v Prahe tri dni, srdečne ho prijal jeho náprotivok Miloš Zeman. Foto – TASR/AP
Čínsky prezident Si Ťin-pching strávil v Prahe tri dni, srdečne ho prijal jeho náprotivok Miloš Zeman. Foto – TASR/AP

Prezident Si Ťin-pching potreboval urobiť dojem na domáce publikum a blysnúť sa v historickej európskej metropole, hovorí politický analytik Richard Turcsányi o návšteve Prahy.

Politológ RICHARD TURCSÁNYI hovorí, že čínsky vplyv bude narastať aj na Slovensku. Číňania majú záujem o technologické firmy a o vplyvných partnerov, ktorí im pomôžu zorientovať sa v miestnom prostredí. „Takýmto partnerom môže byť finančná skupina J&T, s ktorou nadviazali tesnú spoluprácu,“ hovorí Turcsányi. 

Česi tri dni hostili čínskeho prezidenta. Je to pre nich dobrá správa?

To sa ešte len ukáže. Vieme, že v roku 2009 navštívil čínsky prezident Chu Ťin-tchao, predchodca súčasného prezidenta Si Ťin-pchinga, aj Bratislavu. V tom čase sa hovorilo o veľkých spoločných projektoch, nakoniec sa však nič z toho nekonalo.

O aké projekty malo ísť?

Spomínala sa výstavba diaľnic prostredníctvom mechanizmu PPP, ktorú chceli zabezpečovať čínske firmy. Všetko však zostalo len na papieri. (Čínske firmy sa neprihlásili do tendrov, ktoré vypisovala prvá Ficova vláda. – pozn. red.)

Česko však už má konkrétne výsledky. Čínska firma CEFC kúpila podiel v leteckom dopravcovi Travel Service, v pivovare Lobkowicz či vo futbalovej Slávii. A len za tento rok by mala v krajine investovať tri miliardy eur.

Tu je potrebné odlíšiť jednu vec, na ktorú už poukázali niektorí kritici. Nejde o investície v pravom slova zmysle, ale o akvizície, teda nákupy už fungujúcich firiem. Nie je to prípad, keď investor postaví na zelenej lúke fabriku.

Napriek tomu môžu prinášať výsledky.

Áno, Číňania môžu pomôcť slávnemu futbalovému klubu, čo ocenia mnohí fanúšikovia. Ale nie je to projekt, ktorý vytvára stovky pracovných miest. Nehovoriac o tom, že aj tú spomínanú čiastku tri miliardy je dôležité posudzovať v istom kontexte. Aj keby bola skutočne investovaná, tak Číňania by sa v Česku zaradili len niekde na úroveň investorov z  krajín, ako je napríklad Belgicko.

Turciany
Richard Turcsányi (29) vyštudoval ekonomiku, politológiu a medzinárodné vzťahy na brnianskej Masarykovej univerzite, okrem toho študoval čínštinu v Kantone. V súčasnosti pôsobí na pražskom Ústave medzinárodných vzťahov a na Inštitúte ázijských štúdií v bratislavskom think-tanku CENAA. Foto – archív R. Turcsányiho

To však môže byť len začiatok: počas návštevy čínskeho prezidenta sa podpísalo asi tridsať obchodných dohôd. Firmy získali partnerov, ktorí im môžu pomôcť expandovať na čínsky trh.

To je pravda, aj keď české firmy na čínsky trh expandovali aj pred touto návštevou. Do Číny vo veľkom vyváža autá mladoboleslavská Škoda, funguje tam úverová spoločnosť Home Credit najbohatšieho Čecha Petra Kellnera, k tomu sa pridal ešte export turbovrtuľových lietadiel L-410. Ak automobilka Škoda, pivovar Lobkowicz alebo iné spoločnosti v najbližšom čase rozšíria výrobu, tak môžeme hovoriť o reálnom prínose. To sa však bude dať zhodnotiť až neskôr.

CEFC podpisovala obchody aj so Slovákmi. J&T jej predala polovičný podiel v J&T Finance Group, pod ktorú patrí aj slovenská Poštová banka. Vladimír Soták jej zasa predal strojárne ŽĎAS. Nezabudli teda ani na nás.

Svedčí to o tom, že Číňania sa udomácňujú v celej strednej Európe. Dlhodobé aktivity majú aj v Maďarsku a, samozrejme, v Poľsku. Neoficiálne sa teraz hovorí o tom, že prezident Si Ťin-pching by mal v najbližších mesiacoch priletieť aj do Varšavy, Viedne a do Berlína.

Neplatí teda téza, ktorú opakujú pro-čínski lobisti, že sa Praha stáva bránou čínskeho vstupu do Európy?

To môže platiť pre spomínanú firmu CEFC, ktorá je piatou až šiestou najväčšou súkromnou firmou v Číne. Pre ňu sa Praha skutočne môže stať akýmsi centrom, kde budú sídliť jej manažéri a kde nakúpia nehnuteľnosti. Ale napríklad čínska štátna firma China-Chem vo veľkom investovala vo Švajčiarsku, kde za 43 miliard dolárov kúpila spoločnosť Syngenta na výrobu pesticídov.

Takže Česko nie je v tomto smere ničím výnimočné?

Česká republika dnes v ekonomickej spolupráci s Čínou zaostáva za niektorými západoeurópskymi krajinami. Je otázne dokonca aj to, či bude mať nejaké privilegované postavenie aspoň v rámci strednej Európy – o tesnejšie vzťahy s Čínou sa totiž pokúša aj Poľsko a Maďarsko a robia to ešte dlhšie ako Česi. Nie je však namieste robiť nejakú hierarchiu, ktorá krajina je pre Čínu zaujímavejšia. To vedie akurát k tomu, že európske krajiny by súperili v zaliečaní sa Číne.

Práve to sa vyčíta českému prezidentovi Milošovi Zemanovi. Je skutočne jeho zásluhou, že čínsky prezident priletel teraz do Prahy?

Na to sa treba pozrieť v širších súvislostiach. Česká republika mala dlhé roky tradíciu zahraničnej politiky, ktorá kládla dôraz na ľudské práva vrátane otázky Tibetu. Vrelé prijatie čínskeho prezidenta v Prahe má preto pre Číňanov symbolický význam. Zásluhy Miloša Zemana na tejto zmene sú zjavné. Vlani sa ako jediný významný západný politik zúčastnil na oslavách konca druhej svetovej vojny v Pekingu. Číňania si to veľmi cenili a dá sa povedať, že návšteva čínskeho prezidenta je prejavom vďaky.

Takže je to signál, že Čína vie odmeniť spojencov?

Áno, to je ten prvý rozmer tejto cesty. Čínska vláda má dnes skutočný záujem o zlepšovanie svojho obrazu v zahraničí. Okrem toho jej ešte viac záleží na tom, aký signál vysiela domácemu publiku. Návšteve prezidenta Si Ťin-pchinga sa v Číne prikladala veľká dôležitosť. Čínske médiá vysielali zábery, na ktorých ich prezidenta vítajú v európskej historickej metropole s tými najvyššími poctami.

Preto bola nutná tá výzdoba s čínskymi vlajkami pozdĺž cesty a zástupy vítačov na zhromaždeniach.

Presne tak. Napríklad informácie o protestoch a ničení čínskych vlajok pred začiatkom návštevy priniesol len čínsky denník Global Times. Drvivá väčšina čínskych divákov mohla sledovať len to, že ich prezidenta srdečne vítajú. Úlohou vítačov bolo dotvoriť túto atmosféru a zabrániť tomu, aby sa na záberoch objavil nechcený element typu tibetskej vlajky.

Video: polícia zasahuje proti aktivistom, ktorí vymenili čínske vlajky za tibetské

Čo vedie Čínu k tomu, aby investovala v Európe?

Ak sa chce čínska ekonomika ďalej reformovať a prosperovať, potrebuje západné technológie. Preto vstupuje do európskych technologických firiem. Už pred pár rokmi kúpili Číňania švédsku automobilku Volvo, teraz okrem iného kúpili spomínané strojárne ŽĎAS od Železiarní Podbrezová. Do tohto trendu zapadá aj ich spolupráca s automobilkou Škoda, s ktorou sa dohodli, že v Číne založí technologicko-výskumné centrum.

Prečo však nadväzujú družbu s finančnými skupinami ako J&T, ktoré žiadne špičkové technológie nevyrábajú?

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že pokiaľ sa Číňania rozhodli prenikať na európske trhy, potrebujú domáceho partnera, ktorý sa vyzná. Poučili sa z nedávnej minulosti. Napríklad čínska firma COVEC zlyhala pri snahe podieľať sa na výstavbe diaľnice v Poľsku, čo bolo vo veľkej miere dôsledkom neznalosti miestneho prostredia. J&T preto môže patriť medzi partnerov, ktorí pomôžu Číňanom zorientovať sa v stredoeurópskom priestore.

Čína v posledných rokoch zažíva spomalenie ekonomického rastu, vlani náhle devalvovala svoju menu, teraz vo veľkom investujú v Európe. Nejde to proti sebe?

Naopak, viaceré čínske firmy môžu mať prebytok kapitálu, ktorý za súčasných okolností vedia lepšie zhodnotiť v zahraničí než na domácom trhu. Investovanie v zahraničí teda nie je známka toho, že by domáca ekonomika bola bezproblémová.

Video: čínski „vítači“ prezidenta Chu Ťin-tchaa v Bratislave v roku 2009 strhli transparent na podporu hnutia Falun Gong

Čínska ekonomika je stále do značnej miery riadená komunistickou stranou. Ako sa to prejavuje v biznise?

Ekonomika tam funguje trochu inak než na Západe. Hlavné slovo majú štátom ovládané firmy. A aj o tých súkromných, akou je spomínaná CEFC, sa špekuluje, že môžu byť skryto ovládané štátnymi predstaviteľmi. Keď čínsky podnik kupuje západnú technologickú firmu, tak je to, samozrejme, v záujme čínskeho štátu. Je ťažké urobiť hranice medzi tým, či ide viac o politické ciele alebo ekonomické. V Číne je politika a ekonomika prepojená.

Čo teda znamená pre Slovensko, keď Číňania teraz vstupujú aj na náš trh?

To závisí od toho, ako sa k tomu náš štát postaví a ako nastaví podmienky. Najmä v prípade, ak by sa Číňania pokúsili prevziať strategické aktíva, si musí byť štát istý, s kým rokuje, a musia byť jasne nastavené pravidlá spolupráce. Ak budeme schopní vyžadovať od čínskych investorov rovnaké pravidlá ako od akýchkoľvek iných, ich vstup by nemusel predstavovať väčšie riziko.

O čo by Číňania mohli mať na Slovensku záujem?

V médiách sa už objavili informácie, že čínska CEFC môže rokovať aj o vstupe do finančnej skupiny Penta. Opakovane sa spomína možná spolupráca pri výstavbe vodnej a prečerpávajúcej elektrárne na Ipli. Hovorí sa o otvorení priamej leteckej linky do Číny či o založení pobočky čínskej banky na Slovensku. Niektoré z týchto tém sa možno pohybujú na úrovni klebiet, ale rastúci záujem Číny o celý región je zjavný. Čínska účasť u nás bude s najväčšou pravdepodobnosťou narastať.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy, tvrdí v rozhovore pre Denník E štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie a druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil.

Minúta po minúte

Zdieľať

Európske akcie po víťazstve konzervatívcov v britských parlamentných voľbách rekordne stúpli. Investorov povzbudili aj správy o nádejnom vývoji ohľadne americko-čínskej obchodnej dohody.

Konzervatívci premiéra Borisa Johnsona získali absolútnu väčšinu v Dolnej snemovni. Ich víťazstvo otvorilo cestu k brexitu do konca januára 2020.

Ako reagovali akcie:

  • paneurópsky akciový index Stoxx Europe 600 si pripísal 1,6 percenta a prekonal tak rekordnú zatváraciu hodnotu z apríla 2015;
  • hlavný index londýnskej burzy FTSE 100 stúpol o 1,7 percenta;
  • index menších britských firiem FTSE250 vzrástol o 5,4 percenta, najviac od mája 2010.

„Niektorí investori vnímajú dnešok ako predčasné Vianoce, pretože sa črtá skoré riešeneie dvoch zásadných politických rizík,“ cituje Bloomberg Deana Turnera zo spoločnosti UBS Wealth Management.

Na devízových trhoch sa výrazne posilňuje libra.

Dopoludnia sa voči doláru zhodnotila o približne 1,8 percenta na 1,34 USD. Euro voči libre strácalo zhruba 1,4 percenta na 0,8342 GBP.

Zdieľať

Qantas chcú na ultra dlhé lety Airbusy. Testovali ich s Boeingom

Airbus A350-1000 Foto - Airbus
Airbus A350-1000 Foto – Airbus

Aerolinky Qantas uprednostnili pre najdlhšie komerčné lety stroje Airbusu pred Boeingom. Spoločnosť plánuje prevádzkovať pravidelné spojenie medzi Austráliou a New Yorkom či Londýnom bez medzipristátia.

Európsky a americký výrobca lietadiel súperili o prestížnu zákazku od roku 2017, píše Bloomberg.

Qantas pripravuje pre ultradlhé lety objednávku 12 Airbusov A350-1000 (v hre bol konkurenčný Boeing 777X). Spoločnosť Citi odhaduje hodnotu zákazky na 3,5 miliardy austrálskych dolárov (2,2 miliardy eur).

Konečné rozhodnutie sa očakáva v marci budúceho roka. Prvý komerčný let by sa mal uskutočniť v prvej polovici roka 2023.

Ako testovali ultradlhé lety:

V októbri Qantas uskutočnil rekordné dlhý skúšobný let medzi New Yorkom a Sydney so svojím Boeingom 787 Dreamliner.

Stroj pristál po vyše 19 hodinách vo vzduchu. Letu sa zúčastnilo iba niekoľko desiatok ľudí, prevažne zamestnanci aeroliniek a členovia posádky.

Cieľom bolo preveriť dosah dlhých letov na ľudský organizmus. V lietadle sa monitorovali mozgové vlny, hladina melatonínu a bdelosti pilotov či vplyv osvetlenia, jedla a cvičenia na pasažierov.

Najdlhší komerčný let v súčasnosti prevádzkujú Singapore Airlines na linke medzi Singapurom a New Yorkom. Lietadlo Airbus A350-900 zvláda trastu za takmer 19 hodín.

Zdieľať

Medziročná inflácia na Slovensku sa v novembri zrýchlila na 3 percentá z októbrových 2,7 percenta. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,2 percenta.

V porovnaní s novembrom 2018 sa ceny zvýšili vo všetkých sledovaných kategóriách, informuje Štatistický úrad.

Najviac, o 5,3 percenta zdraželi potraviny a nealko nápoje. Ich ceny stúpli najrýchlejšie v tomto roku.

Inflácia na Slovensku je vyššia než v priemere za celú eurozónu.

NBS odhaduje tohtoročný rast spotrebiteľských cien na 2,6 percenta, čo je nepatrne viac než vlani.

Rast cenovej hladiny začiatkom budúceho roka ovplyvní ohlásené zdražovanie energií či zníženie DPH na ďalšie potraviny a na noviny.

Zdieľať

Ekonomický newsfilter:

  • Most-Híd pretlačil zníženie daní z práce, tak mestá musia zvyšovať dane z nehnuteľností.
  • Kamenický chce limitovať nasledujúceho ministra.
  • Wall Street verí, že Trump sa s Číňanmi dohodne.
Zdieľať

USA a Čína sa dohodli na podmienkach prvej fázy dlho očakávanej obchodnej zmluvy, informoval Bloomberg s odkazom na zdroje oboznámené so situáciou. Text teraz čaká na Trumpov podpis.

Poradcovia pre obchodné záležitosti teraz majú v pláne schôdzku s prezidentom, na ktorej s ním chcú podmienky dohody prebrať. Oficiálne oznámenie by podľa zdrojov Bloombergu mohlo prísť v nasledujúcich hodinách.

Spojené štáty a Čína spolu od minulého roka vedú obchodnú vojnu, v ktorej na seba vzájomne uvaľujú cla. Zároveň sa snažia dosiahnuť dohodu, ktorá by ich obchodné spory vyriešila. (bloomberg, čtk)

Zdieľať

Karoq sa bude vyrábať v bratislavskom VW od jesene 2020

Škoda Karoq sa začne montovať v bratislavskom Volkswagene na jeseň budúceho roka z dovážaných dielov. Karosérie kompaktného SUV modelu sa budú naďalej produkovať a lakovať v závode Škody v českých Kvasinách.

Podrobnosti o výrobe Karoqu zverejnila Škoda Auto na webovej stránke.

Bratislavský VW by mal byť piatou fabrikou, v ktorej sa bude montovať.

K závodom v českých Kvasinách, Mladej Boleslavi a čínskom Ning-po najnovšie pribudol ruský Nižný Novgorod, kde sa vyrába aj Octavia a SUV Kodiaq.

Škoda je jednou zo zhruba desiatich značiek, ktoré sú súčasťou koncernu VW.

Aký je záujem o Karoq

Karoq je na trhu od októbra 2017. Patrí k najžiadanejším modelom Škody, dopyt po ňom výrazne prevyšuje ponuku.

V roku 2018 sa predalo 115 700 kusov, za 11 mesiacov tohto roka 137 700 vozidiel Karoq.

V Bratislave už Škoda vyrába svoj najmenší model Citigo iV – prvý s plne elektrickým pohonom.

Zdieľať

Slovensko je pripravené pripojiť sa k iniciatíve uhlíkovo neutrálnej ekonomiky do roku 2050. „Slovensko sa pripojí k väčšine európskych krajín, pretože osobne si myslím, že Európska únia musí byť lídrom. Len vtedy dokážeme presvedčiť aj ostatné krajiny ako Čína a India,“ povedal premiér Pellegrini pred samitom EÚ.

Dodal, že jednou z podmienok je jasne deklarovaná technologická neutralita. „Samozrejme, máme niektoré podmienky. Jednou zo základných je, aby bola jasne deklarovaná technologická neutralita, to znamená, aby si každá krajina mohla rozhodovať o svojom energetickom mixe, aké technológie použije, aby tam boli nejaké základy ekonomickej transparentnosti, respektíve aby sme neboli nútení investovať do nákladných investícií obnoviteľných zdrojov, ktoré by extrémnym spôsobom zvyšovali náklady energie,“ dodal premiér. (tasr)

Zdieľať

ECB podľa očakávaní ponechala menovú politiku vrátane úrokových sadzieb bez zmien. Zasadnutie Rady guvernérov po prvý raz viedla nová prezidentka Christine Lagardová. Podľa nej ekonomika eurozóny smeruje k pomalému oživeniu.

V septembri ECB znížila svoju depozitnú úrokovú sadzbu o 0,1 percentuálneho bodu na mínus 0,5 percenta. Rozhodla tiež, že od novembra obnoví nákup dlhopisov v mesačnom objeme 20 miliárd eur.

Menový výbor vo vyhlásení uvádza, že sadzby zotrvajú na súčasných alebo nižších úrovniach, kým sa výhľad inflácie stabilne nepriblíži dostatočne blízko k cieľovej úrovni 2 percentá.

Analytici upozornili, že stanovisko ECB sa nelíši od toho, ktoré centrálna banka zverejnila po minulom zasadnutí menového výboru. To naznačuje, že Lagardová je spokojná s postojom svojho predchodcu, píše Reuters.

Lagardová prevzala funkciu v ECB 1. novembra. Predtým pôsobila ako šéfka Medzinárodného menového fondu a v minulosti riadila aj francúzske ministerstvo financií.

Ako ECB upravila prognózy rastu:

  • zlepšila odhad tohtoročného rastu ekonomiky eurozóny na 1,2 percenta z doterajších 1,1 percenta;
  • výhľad rastu HDP v roku 2020 zhoršila na 1,1 percenta (doposiaľ predpokladala 1,2 %);
  • na rok 2021 naďalej očakáva 1,4-percentný rast hospodárstva.

Lagardová už skôr avizovala dôkladné posúdenie činnosti ECB vrátane zváženia zmeny niektorých základných bodov, napríklad inflačného cieľa či spôsobu boja so zmenami klímy.

Strategickú revíziu by chcela zavŕšiť do konca budúceho roka.

Zdieľať

Nízkonákladovka Wizz Air vytvorí nové aerolínie. Chce s nimi preraziť v Ázii a Afrike

V druhej polovici budúceho roka začnú lietať nové nízkonákladové aerolínie Wizz Air Abu Dhabi. Spočiatku budú obsluhovať letiská v Európe a Rusku, neskôr sa plánujú zamerať aj na Blízky východ, Afriku a indický subkontinent.

Nové aerolínie budú spoločným podnikom Wizz Airu so štátnou spoločnosťou Abu Dhabi Development Holding, ktorá v ňom kontroluje 51-percentný podiel, píše Bloomberg.

Na začiatok sa počíta s flotilou troch lietadiel Airbus SE A321neo, v priebehu nasledujúcej dekády by sa mala rozšíriť na 50 strojov.

So širokou paletou destinácií bude mať Wizz Air Abu Dhabi potenciál osloviť 5 miliárd pasažierov.

Wizz Air patrí k popredným európskym lowcostom so základňou v Budapešti. Lieta do 44 krajín, lety medzi Európou a Dubajom prevádzkuje od roku 2013.

S kým sa pobijú:

Wizz Air Abu Dhabi budú na Blízkom východe súperiť o cestujúcich s ďalším novým hráčom.

Najneskôr v 2. štvrťroku 2020 by mali z Abú Zabí začať lietať Air Arabia Abu Dhabi, v ktorých sa spájajú nízkonákladovka Air Arabia a Etihad. Ich spoločný podnik bude slúžiť najmä ako podpora diaľkových letov Etihadu.

Nové letecké spoločnosti posilnia spojenie na Blízkom východe, v ktorom vlani ubudla takmer pätina liniek. Cítiť bolo najmä redukciu vlajkového dopravcu Etihad, ktorý škrtal v dôsledku miliardových strát.

Wizz Air smeruje do regiónu, v ktorom majú nízkonákladové aerolínie len 5-percentný trhový podiel. Cítiť v ňom však silný dopyt po turistike a od migrujúcich pracovníkov, uvádza Rishika Savjani, analytička spoločnosti Barclays.

Zdieľať

European Green Deal je nedostatočný na riešenie klimatickej krízy, tvrdí slovenský Greenpeace. Opatrenia, ktoré včera prijala Európska komisia, sú podľa organizácie pomalé a opatrné a ciele znížiť emisie o 50 až 55 percent do roku 2030 pri závažnosti ekologickej a klimatickej krízy, ktorej dnes čelíme, nebudú stačiť.

Čo treba urobiť podľa Greenpeace: 

  • Keďže konkrétne ciele Green Dealu budú predstavené až v lete 2020, podľa Greenpeace je to neskoro na uzatvorenie dohody. Na budúci rok sa klimatický samit COP26 bude konať v Glasgowe a mali by na ňom byť predstavené už konkrétne ciele na zmiernenie klimatickej zmeny.
  • Európska komisia by sa mala zaoberať najmä zmenami v hospodárskom systéme.
  • Je potrebné sa zaoberať výrobnými procesmi a technológiami, ale rovnako aj životným štýlom a spotrebou.
  • Greenpeace zdôrazňuje, že je načase, aby Komisia od základov prehodnotila politiky, ktoré podporujú profit na úkor životného prostredia a našej budúcnosti.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať