Babiš má k Ficovi blízko, no pred 21-miliónovou pokutou od naozaj nezávislého slovenského úradu ho zachráni už iba súd

• Protimonopolný úrad potvrdil pre slovenské pekárne rodiny Babišovcov vysokú pokutu.
• Úrad dodnes vedú ľudia, ktorí tam nastúpili ešte za vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora. Súčasná vláda mala ambíciu úrad ovládnuť, ale EÚ jej v tom zabránila.
• Fica spájajú s Babišom nielen politické názory a vzájomná podpora. Biznismen má od Slovenska aj dotácie a v minulosti ho podozrievali z financovania Ficovej strany.   

Bývalého českého premiéra a vplyvného biznismena Andreja Babiša a slovenského predsedu vlády Roberta Fica nespájajú iba podobné politické postoje napríklad smerom k EÚ, ktorá podľa nich zasahuje do suverenity ich krajín. V Smere pôsobilo viacero ľudí blízkych Babišovi a Ficove vlády poskytli firmám jeho rodiny viaceré veľké dotácie.

Jednej z jeho kľúčových firiem, pekárenskej skupine Penam to však nepomohlo na slovenskom protimonopolnom úrade, ktorý jej definitívne potvrdil pokutu až vo výške 21 miliónov eur.

Je to druhá najvyššia pokuta pre jeden podnik v histórii úradu. Vyššiu, skoro 30-miliónovú dostal iba Slovak Telekom za to, že neuvoľnil svoju infraštruktúru konkurentom.

Pokuta je taká prísna z dvoch dôvodov. Babiš cez spriaznených ľudí ovládol dve pekárne v Žiline a v Bratislave, hoci mu to úrad predtým zakázal. No hlavne pokuta bola vyrátaná z celkového obratu materskej firmy Penamu Agrofert, ktorá manažovala nepovolené transakcie a pod ktorou má rodina aj rôzne iné biznisy od fariem až po chemičky.

V prvostupňovom konaní dostali Babišovci túto pokutu už vlani v lete, keď vládol úradnícky kabinet Ľudovíta Ódora. Po ich odvolaní však pokutu minulý týždeň potvrdila aj rozkladová komisia úradu.

V tejto chvíli sa Penam a Agrofert voči pokute môžu brániť už iba žalobou na súde, čo aj plánujú urobiť.

Pokutu by však mala skupina zaplatiť už teraz – najneskôr do dvoch mesiacov. Teoreticky sa tomu môže vyhnúť tak, že požiada súd o odklad uhradenia pokuty až do definitívneho verdiktu.

Keď sú úradníci od vlády naozaj nezávislí

Potvrdenie pokuty od PMÚ prišlo po tom, čo sa vláda tento nezávislý úrad pokúsila ovládnuť, no na rozdiel od iných dôležitých inštitúcií sa jej to nepodarilo. Úrad dodnes vedú ľudia, ktorí tam nastúpili ešte za vlád Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora.

Ficova štvrtá vláda sa snažila vymeniť ľudí na PMÚ na prelome rokov. Vtedy navrhla, aby sa skrátilo ich funkčné obdobie a aby vláda získala od prezidenta právomoc menovať a odvolávať predsedu úradu. Zároveň sa mali rozšíriť dôvody na jeho odvolanie. Vedenie úradu sa však Európskej komisii sťažovalo, že mu hrozí strata nezávislosti, a Brusel koaličný plán stopol, lebo fungujúca konkurencia bez deformácií je jedným z nosných pilierov spoločného európskeho trhu.

Na čele úradu je dodnes Juraj Beňa, ktorý sa stal predsedom v marci 2023 za vlády Hegera. Na úrad prišiel z telekomunikačnej spoločnosti Orange Slovensko, kde pôsobil ako právny poradca pre oblasť regulácie a súťažného práva.

Podpredsedom úradu je od leta minulého roku zasa právnik Peter Demčák, ktorý za vlád Hegera a Ódora pôsobil aj na úrade vlády, kde sa venoval Plánu obnovy, a v minulosti spolupracoval aj s Transparency International Slovensko.

Obaja sa dostali na úrad cez výbery pod drobnohľadom verejnosti.

A obaja pôsobili v minulosti na PMÚ aj na odbore kartelov.

Babiša pokuta od PMÚ finančne zaťaží ešte viac ako jeho najväčšia politická kauza Čapí hnízdo, v rámci ktorej čerpal z eurofondov pre malých podnikateľov na farmársko-rekreačný komplex v Česku. Za tento prešľap mu hrozí, že bude musieť vrátiť Únii iba dva milióny eur.

Väzby medzi Babišom a Ficom sú pestré

Keď sa na Slovensku a v Česku konali voľby, Babiš a Fico si viackrát vyslovili vzájomnú podporu. Babiš to raz pre Fica urobil aj v čase volebného moratória.

Babiš takisto Fica volá do novej frakcie v európskom parlamente, ktorú vytvára s ďalšími kritikmi EÚ z Maďarska a Rakúska.

Fico zase Babišovi zagratuloval po jednom vyhratom súde v kauze Čapí hnízdo. I keď pritom sledoval aj bagatelizovanie vlastných problémov s policajnými vyšetrovaniami. „Andrej, blahoželám. Teba aspoň nechceli zavrieť do väzby ako mňa. Takto musí skončiť každý pokus zneužitia trestného práva na likvidáciu politického oponenta,“ povedal svojho času Fico.

Ficove vlády pomohli aj Babišovým firmám. Najväčšiu, 58-miliónovú daňovú úľavu získala na svoju modernizáciu šalianska chemička Duslo. Väčšie podpory dostávajú na Slovensku iba novovznikajúce automobilky. Agrofert pred jej získaním upozorňoval, že výrobu Dusla môže preniesť aj do iných krajín.

Duslu túto výpomoc chystal aj politik Smeru, ktorý s Babišom dlho podnikal. V čase finalizácie podpory bol štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva za Smer Pavol Pavlis, ktorý v 90. rokoch spoluvlastnil s biznismenom prístavnú spoločnosť Port Service Bratislava.

K Babišovi má blízko aj ďalší poslanec Smeru Maroš Kondrót, ktorý pozná Babiša z čias, keď obaja pracovali vo firme Petrimex. Kondrót presadil v parlamente zmenu zákona, vďaka ktorej daňové úľavy pre investície nad 200 miliónov eur – a to bol aj prípad Dusla, nemusela už schvaľovať celá vláda, ale stačil na to len podpis ministra.

Novinár Marek Vagovič z Aktualít vo svojej knihe s názvom Vlastnou hlavou – Ako predal Fico krajinu oligarchom takisto uvádza, že Babiš mal svojho času dokonca Ficovi odporučiť svojho človeka za predsedu Správy štátnych hmotných rezerv. Malo ísť o hydinára Mariána Čakajdu, ktorý spolupracoval s Babišovými slovenskými hydinárňami Hyza. Post šéfa hmotných rezerv pritom strany zvyknú dávať iba ľuďom, ktorým mimoriadne dôverujú.

Pred viac ako desiatimi rokmi bývalý poslanec za Smer Ivan Varga, ktorý už medzitým zomrel, pre Týždeň hovoril aj o tom, že Babiš v časoch Ficovho politického vzostupu údajne poslal jeho strane Smer utajený finančný dar vo výške 60 miliónov českých korún, čo je skoro dva a pol milióna eur. Babiš aj Smer tento dar oficiálne popreli.

Viac o pokutovaní Agrofertu

Úrad Babišovcov pokutoval za prevzatie Prvej bratislavskej pekárenskej so závodom v Petržalke a žilinskej pekárne Peza. Už v roku 2012 ich mal Babiš prevziať od inej veľkej stredoeurópskej pekárenskej skupiny United Bakeries. Úrad však vtedy akvizíciu slovenských pekární konkurentom zastavil z obavy, že Babiš by získal nezdravo silné postavenie.

Oligarcha nakoniec pekárne o pár rokov získal okľukou. Kúpil ich cez blízkych advokátov a protimonopolnému úradu to už vtedy vôbec neoznámil.

Strážcovia voľnej trhovej súťaže z Protimonopolného úradu SR urobili prvé razie v tuzemských pekárňach Babišovcov už v lete 2017. Teda za tretej vlády Smeru spolu so SNS a Mostom. Prvá pokuta prišla až vlani v lete.

Tuzemská vetva pekárenskej firmy Babišovcov Penam Slovakia je pritom najväčším hráčom v domácej výrobe pečiva. Má tu nielen pekárne, ale aj viaceré mlyny po celom Slovensku od Bratislavy až po Trebišov.

Jej tržby po nebývalom zvýšení cien potravín z roku 2022 vystrelili zo skoro 60 na 80 miliónov eur a udržali sa tam aj vlani.
Doteraz svoju trhovú silu na hromadenie podstatnejších ziskov firma nevyužívala. Dlho bola dokonca stratová. Do zisku sa dostala až predvlani a vlani svoje plus už aj významnejšie zvýšila z 340-tisíc eur na jeden a štvrť milióna. Aj pri tomto za dlhé roky najvyššom zisku Penam Slovakia premenil na čistý zisk iba jeden a pol percenta svojich tržieb. To je stále veľmi nízka rentabilita.