Graf dňa: Konsolidačný balíček podľa NBS ekonomiku spomalí, ale neochromí

• Konsolidačné opatrenia podľa centrálnej banky ukroja z rastu HDP v budúcom roku 0,6 percentného bodu. 
• Priemerná inflácia v roku 2025 vyskočí na 5 percent, o rok neskôr už bude zhruba polovičná. 

Hoci ekonomický rast bude v dôsledku konsolidačných opatrení pomalší, centrálna banka znepokojená nie je.

Opatrenia na ozdravenie verejných financií spomalia rast hrubého domáceho produktu v budúcom roku o zhruba 0,6 percentného bodu, v roku 2026 bude ich vplyv tretinový, ukazuje Graf dňa, ktorý porovnáva prognózy Národnej banky Slovenska. Ekonomika v roku 2025 porastie tempom 2,5 percenta, rovnako ako v tomto roku, neskôr sa rast spomalí na 1,9 percenta.

V najbližšom období na ňu budú pôsobiť dva negatívne vplyvy. Prvým z nich je odložené oživenie ekonomiky eurozóny, od ktorej závisia slovenskí exportéri. Druhým balíček konsolidačných opatrení, ktorý okrem iného zvyšuje dane a rodinám kráti niektoré príjmy od štátu. Podľa guvernéra NBS Petra Kažimíra bude však ekonomický rast „solídny“ aj napriek týmto „protivetrom“.

„Čísla možno nie sú na naše pomery najvyššie, ale stále sú to násobky rastu v eurozóne,“ povedal Kažimír novinárom pri predstavení prognózy. Podľa Európskej centrálnej banky hrubý domáci produkt v menovej únii v tomto roku vzrastie o 0,8 percenta, v budúcom o 1,3 percenta.

Opatrenia ako zvýšenie DPH a dane z príjmu pre veľké podniky, zavedenie novej dane z transakcií či radikálne skresanie rodičovského dôchodku majú podľa ministerstva financií do rozpočtu priniesť dodatočných 2,7 miliardy eur, z čoho časť plánuje vláda použiť na nové výdavky. Ekonómovia zloženie balíčka kritizovali, pretože až 70 percent jeho celkového výnosu pochádza z vyšších daní, čo poškodí ekonomiku viac, ako keď štát zníži výdavky na svoj chod.

Podľa Kažimíra je však podstatné, že vláda „našla odvahu“ a odhodlala sa na takú ambicióznu konsolidáciu verejných financií. Hoci mix opatrení mohol byť podľa neho lepší, na druhej strane napríklad zvýšenie sadzby DPH je „opatrenie ako z učebnice“, na ktoré vyzývala aj centrálna banka.

Predpoveď NBS je na rok 2025 optimistickejšia a na rok 2026 pesimistickejšia než prognóza ministerstva financií z konca septembra, ktorá však nezahŕňala niektoré úpravy opatrení z balíčka v parlamente. Vládni analytici v nej počítajú s ekonomickým rastom 2,2 percenta v roku 2025 a 2,4 percenta o rok neskôr. Ekonómovia slovenských bánk sú opatrnejší, podľa Slovenskej sporiteľne rast v budúcom roku nepresiahne 2 percentá.

Predpoveď inflácie na budúci rok NBS zvýšila oproti letnej prognóze o 1,5 percentného bodu. Balíček, ktorého hlavným opatrením je zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 na 23 percent, k tomu prispeje viac než polovicou. Jej druhým dôležitým ťahúňom bude očakávaný nárast cien plynu pre domácnosti o 30 percent.

Priemerný rast spotrebiteľských cien meraný európskou metodikou sa tak budúci rok vyšplhá na 5 percent z 3 percent očakávaných v roku 2024, v nasledujúcom roku už klesne zhruba na polovicu, predpovedá NBS. Rast miezd očistený o infláciu sa v roku 2025 udrží tesne nad nulou, čo znamená, že kúpyschopnosť domácností nebude klesať.