Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Panama papers: Stopy z daňových rajov vedú k Putinovi, ale aj Porošenkovi

Ruský prezident Vladimir Putin. FOTO - TASR/AP
Ruský prezident Vladimir Putin. FOTO – TASR/AP

Do svetových médií unikli rozsiahle údaje o praní špinavých peňazí a daňových únikoch v daňových rajoch. Týkajú sa okrem iného priateľa ruského prezidenta Vladimira Putina, ale priamo aj jeho ukrajinského kolegu Petra Porošenka.

Dokumenty získal z anonymného zdroja nemecký denník Süddeutsche Zeitung, ktorý ich poskytol aj novinárskej organizácii združujúcej investigatívnych novinárov ICIJ.

Prečo sa celá kauza volá Panama papers?

Ide o analýzu až jedenásť miliónov dokumentov, ktoré unikli z panamskej právnickej offshorovej spoločnosti Mossack Fonseca. Ukazujú, ako firma pomáhala svojim klientom prať špinavé peniaze, unikať zdaneniu či sankciám. Dáta zaberajú až 2,6 terabajta.

Čo je Mossack Fonseca?

Spoločnosť funguje vyše 40 rokov. K médiám sa dostali dokumenty z jej podnikania od roku 1977 až po 2015. Taký detailný pohľad na svet ukrývania v daňových rajoch ešte novinári nevideli. Firma za ročný poplatok spravuje účty v daňových rajoch. Ide o asi 600 ľudí v 42 krajinách. Jej klientmi je podľa Guardianu vyše 300-tisíc spoločností, ide o štvrtú najväčšiu firmu svojho druhu.

Ako sa to dostalo von?

Dôkazy o praní špinavých peňazí či o daňových únikoch prešetrovalo vyše sto médií (presnejšie 107 zo 78 krajín) pod hlavičkou Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ). Okrem iných relácia britskej televízie BBC Panorama, britský denník Guardian, nemecké Suddeutsche Zeitung či ruské noviny Novaja Gazeta, ktorých stránka však po spustení kauzy nefungovala.

Prečo vyšetrovanie smeruje k Putinovi?

O praní špinavých peňazí a obrovskej korupcii najbližších ľudí okolo ruského prezidenta Vladimira Putina sa hovorí už dlho. Aj sankcie proti Rusku, ktoré zaviedol Západ a podporuje ich aj slovenská diplomacia ako všetkých 28 krajín EÚ, sú cielené práve na tento okruh extrémne bohatých ľudí okolo prezidenta. Všetko v Panama papers sa točí hlavne okolo Banky Rossija a jej šéfa Jurija Kovaľčuka. Banka aj jej najväčší spolumajiteľ figurujú nielen v sankciách, ale aj na dokumentoch, ktoré novinárom poskytla panamská firma Mossack Fonseca. Svojim klientom pomáhala spravovať majetok na Britských panenských ostrovoch a v iných daňových rajoch.

V Panama papers sa veľa hovorí aj o ruskom violončelistovi Sergejovi Rolduginovi. Kto to je?

Veľmi blízky priateľ ruského prezidenta Vladimira Putina, je krstným otcom jeho staršej dcéry Marie. Rolduginov brat Jevgenij sa zaúčal v KGB s Putinom. V dokumentoch sa píše o jeho podozrivých stámiliónových ziskoch v dolároch po ešte podivnejších finančných operáciách. „Violončelista predtým povedal reportérom, že nie je podnikateľom. Jeho zapletenie sa do komplexných offshorových obchodov však vyvoláva pochybnosti, že v skutočnosti len zastupuje niekoho iného,“ píše BBC. S Putinom obaja vyrastali v Petrohrade, kde sa zapájali aj do pouličných bitiek. O tomto odhalenom finančnom partnerstve dvojice sa však doteraz nepísalo.

Povedzte nejaký príklad, ako figuruje Roldugin v daňových rajoch…

Je ich množstvo a mnohé z nich sa týkajú spoločnosti Sandalwood Continental, ktorá vedela robiť divy s nakúpenými aktívami. Jednu akciu kúpila za dolár a o tri mesiace ju napríklad predala za 133 dolárov. Celý jej biznis fungoval hlavne na peniazoch od ruskej banky Rossija a ruského štátu, o čom, samozrejme, nikto oficiálne nevedel. Celkovo išlo až o osemsto miliónov dolárov. Ako zistili novinári analyzujúci Panama papers, všetko sa zrejme odohralo bez toho, že spoločnosť za peniaze od ruského štátu vôbec niečím ručila a zaväzovala sa ich vrátiť. Podľa všetkého ide o jasné dôkazy o praní špinavých peňazí.

Ešte nejaký iný príklad…

Tak napríklad záhadná investícia Rolduginovej ďalšej spoločnosti Sonnette Overseas, ktorá sa dostala k podielu v ruskom štátnom výrobcovi nákladných áut Kamaz. Iná, už spomínaná spoločnosť Sandalwood Continental, kde figuruje Roldugin, zase vlastní podiel v luxusnom lyžiarskom letovisku Igora neďaleko Petrohradu. Tam mala Putinova dcéra Katerina v roku 2013 tajnú svadbu s podivuhodne rýchlym zbohatlíkom Kirillom Šamalovom.

Zistilo sa to až vlani po sérii investigatívnych článkov agentúry Reuters. Len na doplnenie základného puzzle – Kirill Šamalov je synom jedného z menších spolumajiteľov Banky Rossija Nikolaja Šamalova. Jeho syn ešte ako čerstvý tridsiatnik dostal štátnu pôžičku vyše 1,3 miliardy dolárov, aby sa tak dostal k 21 percentám akcií spoločnosti Sibur, čím sa zaradil medzi miliardových nováčikov podľa ruského Forbesu.

Čo to hovorí o Putinovi?

V podstate nič nové, o jeho konfliktoch záujmov a obrovskej korupcii sa hovorí ešte od čias, keď pôsobil len v úrade starostu Petrohradu. Už dlhšie sa hovorí o Putinovom tajnom paláci na pobreží Čierneho mora, minulý týždeň zverejnila agentúra Reuters, ako sa štyri ženy spájané s Putinom dostali k luxusnému bývaniu. BBC o ňom zverejnila dokument a otvorene o Putinovej korupcii hovoril aj Biely dom.

Panama papers teraz jasne dokazujú známe podozrenie, že ruská banka Rossija funguje ako osobná banka ruského prezidenta a jeho najbližšieho okruhu.V Panama papers sa takisto jasne hovorí o tom, že za veľmi čudných okolností sa k majetku vo výške dve miliardy dolárov dostali ľudia blízki Putinovi ako violončelista Sergej Roldugin, ale napríklad aj spoločnosť ruského oligarchu Arkadija Rotenberga, ktorý trénoval džudo s Putinom a s bratom zbohatli na biznise so štátom.

Týkajú sa Panama papers len Putina?

Vôbec nie. Týkajú sa až 140 politikov z celého sveta. Napríklad aj ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, premiéra Islandu a Pakistanu či kráľa Saudskej Arábie a rodiny čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.

Čo je v nich o Porošenkovi?

Veľmi vážne odhalenia o tom, ako posielal aktíva svojich spoločností do daňových rajov, aby sa vyhol plateniu daní, ako informovala ukrajinská nezávislá televízia Hromadske. Jej novinári videli dokumenty spoločnosti Mossack Fonseca, ktoré ukazujú, ako časť majetku zatajil na Britských Panenských ostrovoch. Je majiteľom tam zriadenej firmy Prime Asset Partners Limited. Má to dokazovať aj kópia jeho medzinárodného pasu. Prečo je to problém? Porošenko tvrdí, že bojuje proti korupcii a sivej nezdanenej ekonomike, taktiež sľúbil, že predá časť svojho majetku, napríklad cukrovinársku firmu Roshen. To však neurobil a namiesto toho zrejme hľadal spôsob, ako neplatiť dane. Hoci, to nemusí byť ľahké dokázať, kedže Roshen stále nepredal. Nedávny rebríček ukrajinského Forbesu tiež ukázal, že ako jednému z mála oligarchov a napriek vojne na Donbase či anexii Krymu sa jeho majetok od nástupu k moci len zväčšil. V normálnej krajine by podobne ako Putin mal rozmýšľať nad odchodom z politiky.

Už to niekde politikou zamávalo?

Na Islande. Islandský premiér Sigmundur Davíd Gunnlaugsson čelí podľa Guardianu po odhaleniach, že nepriznal v majetkovom priznaní offshorovú spoločnosť, tlaku na zvolanie predčasných volieb. Už v pondelok sa čaká, že bude mať čo svojim politickým partnerom aj oponentom vysvetľovať.

Figuruje tam niekto z Česka či zo Slovenska?

V dokumentoch Panama Paper sa sa píše aj o ľuďoch spojených s najväčšími kauzami prvej vlády Roberta Fica. Zo Slovenska tiež vieme o spoločnosti Latem Trading s. r. o., ktorá mala v Európe údajne poskytovať servis v podobe legalizácie nezákonne získaných peňazí. Píše to na svojom serveri České centrum pre investigatívnu žurnalistiku.

Pavla Holcová z centra hovorí, že úloha firmy Latem Trading bola pre Mossack Fonseca dôležitá, veľa takýchto partnerov nemali. Na Slovensku podľa nej dokumenty vedú aj k srbskej mafii či k viacerým bielym koňom, napríklad ku krčmárovi z Košíc.

V Panama papers sa spomína 283 mien firiem a ľudí, ktoré sú nejako naviazané na Českú republiku. Napríklad podnikatelia so solárnym biznisom ako Petr Skopal či Petr Lukovics. V dokumentoch firmy Mossack Fonseca sa objavil aj Radovan Krejčíř, ktorý si v Juhoafrickej republike odpykáva 35-ročný trest za únos, pokus o vraždu a obchodovanie s drogami. Takisto sa tam podľa českého centra nájdu lobisti Filip Rybín a Petros Michopulos, ktorí napríklad dohadovali Michala Davida pre kampaň českej sociálnej demokracie. Sú tam aj viacerí privatizátori ako majiteľ hokejovej Sparty a ČKD Petr Speychal. V Panama papers figuruje aj Daniel Křetinský, miliardár z prostredia energetiky a spolumajiteľ futbalovej Sparty. Nechýba ani najbohatší Čech Petr Kellner. „V databáze Panama papers má Petr Kellner so svojou ženou Renátou hneď niekoľko firiem na Britských Panenských ostrovoch,“ dodáva český server.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Zdieľať

Ako sa správať k Pente: Odpovedajú Mikloš, Blahová, Ovčarik, Molnárová, Hirman, Kovalčík, Vašáková, Svorenčík, Ježíková a Melioris

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ivan Mikloš o tom, ako sa správať k Pente po zverejnení nahrávok Gorily: „Keďže cítim politickú spoluzodpovednosť, myslím si, že mi neprislúcha dávať rady žiadnym ľuďom ani inštitúciám v tom, ako by sa mali správať voči Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám.“

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať