Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Slovensko v Panama Papers: Priama spojka pod Bratislavským hradom, biele kone i krčmár z Košíc

Prípad Panama Papers siaha aj na Slovensko. Foto – ICIJ. org
Prípad Panama Papers siaha aj na Slovensko. Foto – ICIJ. org

Slovenská stopa prípadu Panama Papers vedie aj k srbskej mafii či k firme pod Bratislavským hradom. Česká novinárka Pavla Holcová zo servera investigace.cz, ktorý skúma tisícky dokumentov v prípade, objavila aj slovenských podnikateľov či aj krčmára z Košíc. Holcovej České centrum pro investigativní žurnalistiku na prípade spolupracuje s medzinárodným novinárskym združením ICIJ.

 

Aká veľká je v Panama Papers slovenská stopa? 

Celá databáza dokumentov sú tri terabajty, teda veľmi veľa. Po niekoľkých mesiacoch práce sa podarilo rozdeliť ich podľa krajín, teda aj pre Česko a Slovensko.

Koľko Slovákov či slovenských firiem je do prípadu zapojených?

V slovenskom zozname je 115 položiek, Slováci však môžu byť aj v iných zoznamoch. V stovke z týchto položiek ide o ľudí z Holandska, kde každý jeden má akciu tej istej firmy.

Kto je za týmito Holanďanmi?

Sú to takzvaní proxy holders – držia akcie niekoho iného. Pri každej akcii je nejaká adresa. Pri stovke Holanďanov, ktorí sú naozaj z Holandska, je uvedená jedna adresa v Sládkovičove. Keď sme pátrali ďalej, zistili sme, že to smeruje do Srbska. Pravdepodobne k obchodným partnerom developera napojeného na srbskú mafiu.

Čo ostatné slovenské položky? Kto tam je?

Väčšinou sú to zrejme biele kone, žiadne veľké známe meno. Je tam napríklad krčmár z Košíc, ďalší má napojenie na známeho českého bieleho koňa Pavla Sedláka, sú to nastrčení ľudia. Omnoho dôležitejší bude pre Slovensko český zoznam s 283 menami aj zo Slovenska. Napríklad právnici, ktorí súvisia so slovenskými kauzami, o tých ešte budeme písať.

Rozumiem, že nechcete povedať všetko. Môžete teraz povedať aspoň niektoré slovenské mená?

Sú tam šéfovia dvoch veľkých slovenských firiem.

To sú ľudia, ktorí vlastnia podiel vo firmách v daňových rajoch?

Áno.

Je niečo v neporiadku s tým, ak má podnikateľ či napríklad športovec firmy napríklad na Britských Panenských ostrovoch? Nemôže byť jeho motiváciou len platiť nižšie dane?

Neznamená to nutne, že porušili zákon alebo urobili niečo zlé. Sú len na zoznamoch. Naše mnohoročné skúsenosti však hovoria, že firmy sú v „offshore“, aby sa ľudia vyhli plateniu daní, alebo na pranie špinavých peňazí. Časť tých firiem je úplne v poriadku, ale väčšia časť nie.

IMG_0189_head
Pavlína Holcová.

V prípade futbalistu Messiho je jasné, že veľa peňazí zarobil legálne a nepotrebuje ich vyprať, chce len menej platiť na daniach.

Pri futbalistoch je to bežné. Okrem zárobkov takto ošetrujú aj podiel na sume, keď ich predajú do iného klubu.

Väčší problém to je v prípade politikov, ktorí tak ukryjú svoj skutočný majetok a klamú napríklad v majetkových priznaniach?

Presne tak. Firmy z daňových rajov, ktoré patria politikom, sa veľmi často zúčastňujú na verejných zákazkách, často ich vyhrávajú. A politici sa tvária, že s tým nemajú nič spoločné.

Vo vašom zozname spomínate aj Daniela Křetínskeho, ktorý cez EPH ovláda časť SPP. Je dôvod na to, aby sme konkrétne v jeho prípade spozorneli?

Nie. Toto sú ľudia, ktorí majú veľký objem peňazí, majú jachtu alebo aj nehnuteľnosti v Karibiku a je pre nich najjednoduchšie, keď budú zaregistrované práve tam. Práve dokumenty pri týchto známych ľuďoch patria k najnudnejším.

Pranie peňazí malo vyzerať tak, že peniaze klienta previedli cez viac účtov po celom svete. Na toto mala podľa vás slúžiť aj slovenská firma Latem Trading. Aká presne mala byť jej úloha?

To zatiaľ, žiaľ, povedať nevieme. Táto firma vystupuje v niekoľkých stovkách dokumentov. Bol to však priamy partner MF Escrow, teda tých hlavných, čo riadili celosvetové prevody peňazí a zametanie stôp, kadiaľ peniaze tiekli.

Čo znamená priamy partner? Bolo ich veľa?

Je ich naozaj málo. To nebol druh operácií, ktorými by sa chválili. Uvedomovali si, že ide o chúlostivé operácie za hranou zákona, mali z nich províziu okolo desať percent. Tých firiem nie je veľa, pretože na to potrebujú maximálne spoľahlivých a dôveryhodných ľudí, ktorí vedia, o čo ide.

Je to prekvapivé, že na to používali firmu, ktorá sídli v centre Bratislavy?

Je úplne jedno, kde firma sídli. Jej majiteľom je firma sídliaca v Holandsku a je len súčasťou omnoho komplikovanejšieho súkolia.

Medzi najobľúbenejšie české biele kone podľa vás patria aj Zuzana Herichová a Jana Lütken. Obe majú prepojenia aj na Slovensko cez kauzy mýtny tender a emisie. Čo viete o ich úlohe v prípade Panama Papers?

Každá z agentúr, ktoré zakladajú offshore schémy, má portfólium bielych koní, takzvanú bielu stajňu. Nastrčených riaditeľov a držiteľov akcií. Ich zárobky nie sú veľmi vysoké. Jana Lütken a Zuzana Herichová sú práve v týchto stajniach. (Poznámka redakcie: Deň po rozhovore České centrum pre investigatínu žurnalistiku vyhlásilo, že Zuzana Herichová a Jana Lütken sa na zozname Panama Papers ocitli náhodou a ich mená iba zmienili v emailoch, ktoré si medzi sebou vymieňali zamestnanci a partneri Mossack Fonseca. Jana Lütken pre centrum reagovala, že s Mossack Fonseca priamo nikdy nespolupracovala.) Príbeh Jany Lütken je omnoho zaujímavejší, je viac ako len biely kôň. Ešte sa na ňu zameriame.

Čo presne má za sebou?

Veľmi často zastupuje firmy v Lichtenštajnsku a v Luxembursku a je nenahraditeľná spojka v tých schémach. Viac nateraz neviem.

Je to Jana Lütken zo slovenskej kauzy emisie?

Áno.

Vedia tieto biele kone, koho peniaze spravujú?

To nevedia. Ich úloha je nepýtať sa a podpisovať dokumenty. V momente, keď podpisujú zakladacie dokumenty firmy, zároveň musia podpísať doklad o tom, že sa vzdávajú riaditeľskej pozície vo firme. Dokument je overený od notára, len tam chýba dátum. K dispozícii ho má reálny majiteľ. Zákon upravuje iba to, že riaditeľ má byť zodpovedný za firmu a nerobia nič nelegálne.

Dokážu Panama Papers odhaliť, kto je za bielymi koňmi, kto sú skutoční majitelia?

Na Panama Papers nie sú najdôležitejšie jednotlivé kauzy. Áno, môžeme odhaliť, kto sú reálni vlastníci firmy. Zaujímavejšie je, ako fungujú firmy, ktoré zakladajú offshore schémy. Majú spolupracujúce banky, majú portfólium bielych koní, nemajú problémy antedatovať zmluvu o desať rokov. Dlho som si myslela, že sú schopní balansovať na hrane zákona, nájsť diery v zákonoch, ale tieto dokumenty jasne dokazujú, že zákony prekračujú.

Viete z dokumentov vystopovať, kto profitoval na verejných zákazkách, alebo nie?

Vidíme zoznam ľudí, ktorí vlastnia firmy v offshore, ktoré im zakladala firma Mossack Fonseca. Ku každému menu je asi 120 dokumentov z komunikácie. V našom malom štvorčlennom tíme sa to snažíme analyzovať. Veľká časť tých dokumentov je balast, v ktorých si posielajú nedôležité emaily. Občas je tam však dôležitá informácia.

V dokumentoch je aj zoznam bánk, ktoré s Mossack Fonseca spolupracovali a nemali problém porušiť predpisy proti praniu peňazí, otvoriť účet aj bez zjavného majiteľa. V Česku tam bola jedna banka, eBanka.

Spolupracovala spôsobom, ktorý nemá vo svete obdobu. Bolo im úplne jedno, kto je reálnym vlastníkom, nepýtali sa na to. Neviem, aké zákony platili v roku 2004, ale dnešné bankové zákony by tým už porušovali.

Spolupracovala s nimi aj nejaká slovenská banka?

Nie. Zoznam bánk je dlhý, sú tam aj veľké svetové banky. Ale všetky okrem eBanky vyžadovali minimálne kópie dokumentov due diligence, pri ktorých firma zakladajúca offshore schémy a účty musela dokázať, že ten človek nie je kriminálnik, nestojí za ním drogový kartel ani nie je na zozname FBI.

V Česku má firma svoju pobočku. Fungovala pre celú strednú Európu alebo iba pre Česko?

Mala.

Už nemá?

Už nemá, ale ľudia, ktorí v tej pobočke pracovali, teraz pracujú v ďalšej firme, ktorá oficiálne sídli v Spojených štátoch a neoficiálne operujú z Prahy.

To bola pobočka pre strednú Európu?

Klientov mali z Česka aj zo Slovenska.

V Česku existovali akcie na doručiteľa, čo je spôsob, ako sa dá anonymizovať vlastník; na Slovensku už dlho nie sú. Píšete, že v tom zozname sú konkrétne adresy ľudí, čo už je presný údaj, kedy sa dá dopátrať, kde ten človek žije. Máte teda adresy ľudí, ktorým patria akcie firiem?

Áno. Máme akcie na doručiteľov, kde je uvedená adresa.

Teraz teda idete meno po mene a pozeráte, kto sú tí vlastníci?

Nie, vždy si vyberieme meno, pretože aj v tom českom zozname je množstvo cudzincov, u ktorých nie sme schopní zistiť o nich informácie, keď sú napríklad z Tadžikistanu. Preto si teraz na začiatku vyberáme zaujímavé, kontroverzné mená, k nim hľadáme dokumenty a snažíme sa všetky informácie dávať do súvislostí, o čo presne tam išlo, a snažíme sa zistiť, prečo tie firmy zakladali.

Koľko dokumentov ste museli doteraz overiť?

Niekoľko tisíc.

Čo všetko s tými dokumentmi robíte?

Máme len tú novinársku úlohu, nemáme ambíciu podávať žaloby. Spolupracujeme s niekoľkými českými médiami a keď nám na nejakú väčšiu kauzu už nestačia sily, tak sa dohovoríme na spoločnom postupe. Čiže robíme analýzy a kontextualizáciu toho, prečo ten človek chcel mať firmu v daňovom raji, prečo a načo ju tam kupoval, akú hodnotu tie firmy majú, pretože to sa líši od jedného dolára po niekoľko desiatok miliónov dolárov.

Čo je zatiaľ najväčšie zistenie v Česku z Panama Papers?

Jednak eBanka a antedatovanie zmlúv – s tým teda absolútne nemali problém či už v ústredí Fonseca, alebo v ich českej pobočke. Rovnako aj navýšenie kapitálu. Tu v našom priestore, keď chce niekto navýšiť kapitál firmy, tak to musí podložiť tým, že to má nejaký reálny základ. Oni majú zrazu na ostrove Samoa firmu, ktorá sa môže tváriť ako obrovský holding, ale pritom má hodnotu povedzme 200 dolárov.

A čo je najväčšie zistenie celkovo?

Pekný príklad je kauza s ukrajinským prezidentom Porošenkom, ktorý sa rozhodol, že doma nebude platiť dane. Potom je asi nevymáhateľné, aby platili dane aj ostatní ľudia.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Paul DeGrauwe z London School of Economics: Len trh prinesie blahobyt, ale bez regulácie zničí sám seba 

Paul De Grauwe. Foto - Christophe Ketels
Paul De Grauwe. Foto – Christophe Ketels

Profesor ekonómie z London School of Economics Paul De Grauwe je jasným zástancom trhu, ale rovnako hlasno volá po jeho regulácii.

Aj súčasné politické problémy sú podľa neho dôsledkom toho, že sme nezvládli reguláciu.

Otvorene hovorí napríklad o potrebe vysokého zdanenia miliardárov, dokonca o čiastočnej konfiškácii ich majetku.

Minúta po minúte

Zdieľať

Väčšina malých a stredných firiem vo Francúzsku, ktoré obchodujú s Britániou, je na brexit slabo pripravená. Vyše polovica z nich ešte neposúdila, do akej miery ich odchod Británie z EÚ ovplyvní. Ukázal to prieskum francúzskeho ministerstva hospodárstva. (tasr)

Francúzska vláda už skôr upozornila firmy, ktoré budú po brexite vyvážať do a dovážať tovar z Británie, aby si dovtedy dali do poriadku potrebné papiere. Uviedla to pre agentúru Reuters štátna tajomníčka ministerstva hospodárstva a financií Agnés Pannierová-Runacherová.

Ako však ukázal októbrový prieskum ministerstva v Journal du Dimanche, ktorý sa uskutočnil na vzorke približne 3000 malých a stredných podnikov, zhruba 54 % z nich uviedlo, že nevedia, ako brexit ovplyvní ich biznis. Ďalších približne 40 % skúmalo možné dôsledky a iba 6 % z oslovených podnikov urobilo presné výpočty.

Navyše podľa prieskumu až 53 % podnikov uviedlo, že sú na odchod Británie z EÚ slabo pripravené.

„Určite nemôžem byť spokojná s tým, že 54 % firiem deklarovalo, že neskúmalo, ako brexit ovplyvní ich biznis, ich klientov a dodávateľov,“ povedala Pannierová-Runacherová pre Journal du Dimanche. Dodala však, že čo sa týka príprav, vláda urobila, čo mohla. Ďalšie kroky už budú závisieť od samotných firiem. (tasr)

Zdieľať

Slovenská ekonomika podľa Pellegriniho „hravo zvládne“ sociálne opatrenia, ktorú sú na stole. Deficit rozpočtu vo výške 0,5 % nepovažuje za problém. Podľa premiéra je krajina v podstate v prebytku, keby sa odmysleli náklady na splácanie dlhov.

Zdieľať

Za prvé tri kvartály roku 2019 sa na Slovensku zvýšili ceny bytov o 7,7 %. Za deväť mesiacov tohto roka vzrástla cena z 1 671 až na 1 800 eur za štvorcový meter, čo v januári málokto očakával, hovorí analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Je možné, že na konci roka bude táto cena atakovať hodnotu 1 850 eur/m2. Znamenalo by to dvojciferný ročný rast. Ten už teraz majú za sebou v segmente najlikvidnejších nehnuteľností, pri starších 3-izbových bytoch, Banská Bystrica a Košice. Po deviatich mesiacoch tohto roka sa tam zvýšili ceny o 14,2, respektíve o 13,9 %,“ priblížil situáciu na trhu Kubrický.

Dvojciferné zvýšenie cien na konci roka podľa neho pravdepodobne čaká aj Prešov a Bratislavu. Ceny v spomínanom segmente tam stúpli za tri štvrťroky o 9,3 %, respektíve 8,2 %. Naopak, v Nitre to bolo o 2,1 %.

V aktuálnom cenovom rebríčku krajských miest v segmente starších 3-izbových bytov je na čele Bratislava (2 386 eur/m2), na druhom mieste sú Košice (1 687 eur/m2) a na treťom je Trnava (1 617 eur/m2). Na konci je Trenčín (1 276 eur/m2).

V hlavnom meste sú najdrahšie byty v centrálnom Starom Meste (3 067 eur/m2). „Práve tam sa spomedzi všetkých mestských častí zvýšili ceny starších 3-izbových bytov v tomto roku najviac, až o 12,2 %,“ doplnil Kubrický.

Jeseň je v znamení nízkej ponuky bytov na trhu a ďalšieho znižovania úrokov na hypotékach.

„Vidina dlhodobo nízkej ceny peňazí na finančnom trhu psychologicky nabáda ďalších záujemcov o bývanie k zadlžovaniu. Ceny bytov preto stále rastú, a to i napriek tomu, že od 1. júla 2019 je v platnosti posledná vlna reštrikčných úverových opatrení Národnej banky Slovenska,“ konštatuje analytik s tým, že týmito opatreniami nateraz centrálna banka minula všetku svoju „muníciu“, ktorú mala pripravenú proti neprimeranému zadlžovaniu obyvateľstva.

Novostavby, pretože sú drahšie ako staršie byty, kupujú realitní investori a ľudia, ktorí majú na bývanie vyšší rozpočet.

„Staršie byty často preferujú rodiny deťmi. Okrem toho, že v porovnaní s novostavbou získajú za rovnakú cenu väčší počet štvorcových metrov, starostlivo sledujú pri výbere aj infraštruktúru, ako sú školy, škôlky, obchody, zdravotné zariadenia, možnosti mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlil Kubrický.

Staršie byty sú podľa neho v lokalitách, ktoré tieto požiadavky spĺňajú. Záujem o ne na úkor novších sa zvyšuje aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien naprieč celým realitným trhom. (tasr)

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať