Denník N

Šéf kontrolórov: Aj s nepodareným výrobkom môžete osloviť zákazníkov

Fotografie z predajní, kde inšpektori našli nedostatky, niekedy ukazuje riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš médiám. Foto - TASR
Fotografie z predajní, kde inšpektori našli nedostatky, niekedy ukazuje riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš médiám. Foto – TASR

Väčší a lepší kontrolór ako spotrebiteľ nie je, tvrdí v rozhovore šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš.

Stojí si za tým, že miliónová pokuta pre hypermarket Tesco v Partizánskom bola opodstatnená. Generálny riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy JOZEF BÍREŠ verí, že predajňa je teraz pod takým drobnohľadom, že v nej už nedostatky inšpekcia nenájde.

Kedy ste videli v obchode naposledy plesnivé citróny?

Ako predstaviteľ úradnej kontroly ich vidím každý deň, lebo spotrebitelia sú vnímaví a usilovní, upozorňujú nás na také prípady, dostávam aj výsledky kontrol. Keď vidím pokazené potraviny v obchode, nahlásim to.

V predajni?

Nie, využívam svoje možnosti a nahlásim to svojim ľuďom, aby tam išli.

Kedy a kde sa vám to stalo naposledy?

Nenakupujem veľmi často, lebo nestíham. Ale som zvedavý a dostávam informácie aj kritiku na našich kontrolórov, aj sťažnosti ľudí na obchod, takže to potrebujem vidieť. Čiže nejdem kupovať, ale si overovať podnety. Najmä prevádzky, na ktoré sú protichodné názory.

Poviete, kde ste boli naposledy?

Nechcem predajne menovať, rovnako ako nikdy nepoviem, že ten subjekt je fantastický a iný je zlý, pretože doba sa mení. Viem povedať, že je to zlý subjekt vtedy, keď mám rozhodnutie o pokute a viem, za čo ju dostala.

Vy zavoláte na preverenie potravín ľudí z inšpekcie. Čo má robiť spotrebiteľ? Niekedy nekvalitné potraviny predavačom ukáže a nič sa nezmení. 

Nemal by nad tým mávať rukou a byť nevšímavý, aj keď chápem, že je otrávený, keď vidí ten istý výrobok, na aký upozornil už pred mesiacom. Keď je presvedčený, že to historicky nemá efekt riešiť v obchode, lebo už na nedostatky upozorňoval a prevádzkovateľ na to nereagoval, mal by to dať vedieť regionálnej veterinárnej správe, alebo nahlásiť cez web.

Hlásia vám také prípady?

Áno. Niekedy bolo až 50 percent hlásení od ľudí neopodstatnených, alebo malo iný podtón, upozorňovali na obchody aj z iných dôvodov, napríklad z konkurencie. Dnes, keď formulár na webe žiada pokladničný blok, fotky a podnety prídu aj s týmito prílohami, vieme rýchlo zasahovať.

Takže opodstatnených podnetov pribudlo?

Áno, väčšina je už takých. Stále hovorím, že väčší a lepší kontrolór ako spotrebiteľ nie je.

Nepomohlo by, keby ste zákazníkov viac zatiahli do kontroly? Našli spôsob, ako ich motivovať?

Snažíme sa aj v médiách spotrebiteľov nabádať, aby boli všímaví a stali sa súčasťou kontroly. Ale narážame na legislatívu, nikdy nekonáme na základe podnetu, konáme, že to ideme preveriť, potvrdiť. Správne konanie totiž vyžaduje na udelenie pokuty úradnú kontrolu a úradnú vzorku, keď sa nájde pokazený výrobok, a analýzu v akreditovanom laboratóriu. Nestačí, že spotrebiteľ odfotí plesnivé rožky v obchode, a my ich tam nenájdeme.

Pomôže vám, keď ich kúpi a prinesie?

Nie, ak ich prinesie, je to síce súčasť kontroly, ale z hľadiska správneho konania a sankcií musíme urobiť úradnú kontrolu a mať úradnú vzorku. Nikdy spotrebiteľa nežiadame, aby nám priniesol pokazenú klobásu do úradu. Aj keď sa niekedy naštve a donesie ju. Ak ju prinesie, dáme ju analyzovať, či je tam pleseň alebo mikróby, ale musíme ju odobrať aj úradne, ak v nej laboratórium potvrdí nebezpečnú listériu, je to podklad na tvrdú pokutu.

Ilustračné foto N- Vladimír Šimíček
Ilustračné foto N- Vladimír Šimíček

Nájdem plesnivé potraviny, nahlásim ich, no vy ich neskôr už nemusíte nájsť. Ak v obchode objavíte menej závažné previnenie, dostane nižšiu pokutu ako za plesnivý tovar. Je to v poriadku?

Nebezpečný výrobok posudzujeme z pohľadu, čo môže spôsobiť. Ak môže po konzumácii vyvolať zdravotné komplikácie, sťahujeme ho hneď na mieste.

Spotrebitelia často reagujú tak, že pošlú fotky nekvalitných potravín médiám. Nebolo by účinnejšie, keby štát zverejňoval fotky z kontrol?

Je na spotrebiteľovi, či dá fotky médiám. Výsledky inšpekcií zverejňujeme na portáli úradných kontrol, niekedy sú tam zavesené aj fotky. Keď nie sú, nemôžeme ich tam dať.

Lenže na portáli sa objavia závery kontrol aj s prípadnými fotografiami až po dlhšej dobe, keď je už pokuta uzavretá.

Správne konanie zverejníme, podľa zákona, až keď nadobudne platnosť, a to je niekedy, keď sa obchodník odvolá, aj po roku. Nemôžeme zverejniť pokazené mäso skôr, ako neukončíme správny proces.

Ani keď je nebezpečné?

To je iné. Ak sme presvedčení, že môže kurča vyvolať salmonelu, má výrobca, predajca aj úrad povinnosť informovať spotrebiteľov, aj keď proces ešte nebol ukončený, ide to aj do výstražného systému. Z hľadiska ochrany zdravia sme to povinní urobiť.

Hovoríte, že zverejňujete aj fotografie, ale pri najvyššej, miliónovej pokute na webe nie sú.

Možno boli zdokumentované dôkazy pri predošlých dvoch kontrolách v tej predajni, pri tretej s opakujúcimi sa nedostatkami sme asi nepovažovali za potrebné to tam dať. Nie vždy to inšpektori zdokumentujú, ale aj pre odvolania platí, že čím viac dôkazov je na mieste, tým lepšie.

Keď sa zverejnia informácie skôr, spotrebiteľ už nemusí ísť do toho obchodu nakupovať. Povesť obchodníka môže utrpieť, ak sme zverejnili informácie predčasne, pritom súdny proces môže vyhrať. 

 

Ako to, že v Česku na štátnom portáli Potraviny na pranýři zverejňujú aj fotografie dokonca nedávno nájdených nekvalitných či falšovaných výrobkov? Prečo to tam ide?

Viaže sa to na legislatívu, niektoré štáty vôbec nezverejňujú výsledky kontrol. Ale myslím, že aj tam musí byť ukončený proces. Mnohé fotky sa dajú zverejniť pri blokovej pokute, treba sa pozerať na charakter správneho procesu. Ale nemôžem nedať obchodníkovi možnosť sa odvolať. Berie sa to tak, že keď sa zverejnia informácie skôr, spotrebiteľ už nemusí ísť do toho obchodu nakupovať. Povesť prevádzky obchodníka môže utrpieť, ak sme zverejnili predčasne informácie, pritom súdny proces môže vyhrať.

Argumentujú tým obchodníci? Napríklad Tesco, keď žiadalo stiahnuť informácie o pokute z vášho webu po tom, čo súd vyhovel odkladu zaplatenia ich pokuty?

Na to nemajú právo. Využili možnosť odvolať sa, ale z nášho hľadiska je to ukončené, nič sme neporušili. Na žiadosť, aby sme rozhodnutie o pokute z webu stiahli, sme ani nereagovali.

Kedy štát uvidí milión eur od Tesca?

Dôležité je, že si veľa ľudí 40-stranový dokument o pokute prečítalo. Ak na začiatku niekto povedal, že je to za zhnitý citrón, čítal rozhodnutie veľmi povrchne, neposúdil realitu problému, ktorý bol v tej predajni dlhodobo. Upozornení a pokút tam bolo dosť, stojím si za tým, že pokuta bola opodstatnená, Dosť času som strávil nad tým, aby som odborne posúdil to nebezpečenstvo. Žiaľ, tá prevádzka bola riziková a nevedela sa s tým vysporiadať, musí si manažment spytovať svedomie. Teraz je pod drobnohľadom, verejnosť si ju bude všímať. Využila všetky možnosti, aby bola par excellence.

Najväčšie nebezpečenstvá pri predaji potravín hrozia od odborne nespôsobilých osôb, nemajú žiadne zábrany predať zákazníkom pokazené smradľavé mäso. 

 

Majiteľ malého obchodu v centre Bratislavy, ktorý dostal štvrťmiliónovú pokutu, zavrel predajňu, neprevzal zásielku, neodvolal sa.

To je veľký figliar, spolupracujeme už aj s políciou. Zneužíval svoje miesto predaja, lebo na tej ulici, kde predával, a v tom čase, keď predával, zneužíval, že ľudom večer chýba ryža, či iný tovar. Vedel, že kto tam vojde, kúpi všetko, a zneužíval to. Našli sme tam výrobky dva roky po dátume spotreby, prebaľoval potraviny. Ohrozoval zdravie ľudí, robil problémy pri výkone kontrol, nespolupracoval. Dokázal zatvoriť predajňu, keď sme tam prichádzali, nepredkladal žiadne doklady. Videl, že keď si to sám nezatvorí, zavreli by sme mu to do minúty. Všetky pokuty, ktoré sme mu udelili, aj tá posledná, nadobudli právoplatnosť, musí si to vyrovnať.

Malý obchod na Obchodnej ulici dostal druhú najvyššiu pokutu. Foto N - Denisa Čimová
Malý obchod na Obchodnej ulici dostal druhú najvyššiu pokutu. Foto N – Denisa Čimová

Zrejme bude štát od neho tie peniaze ťažko získavať.

Platí, že najväčšie nebezpečenstvá pri predaji potravín hrozia od odborne nespôsobilých osôb, robia aj najväčšie podvody. Sú to ľudia, ktorí o potravinách vedia len to, že sa konzumujú, nič viac. Nemajú žiadne zábrany predať zákazníkom pokazené smradľavé mäso, lebo nevedia posúdiť dôsledky. Toto bol typický príklad podnikateľa, ktorý si myslí, že potraviny sa dajú predávať ako skrutky.

Na malej ploche mal veľa starých potravín, predával aj tie, čo mu už inšpekcia nariadila vyhodiť. Prečo nedostal miliónovú pokutu?

Určili sme ju na 250 000 eur, keby pokračoval, možno by už mal aj 5 miliónov eur.

Nekvalitné potraviny predával opakovane, nemal tých zistení toľko ako Tesco?

Áno, a treba posudzovať špecifikum i reálnosť získania pokuty.

Ale už sa podľa zákona pri výške pokuty neprihliada na veľkosť obchodu či jeho silu.

Áno, ale mysleli sme, že táto pokuta bude mať výchovný prvok, zlepší všetko, nepredpokladali sme, že to úplne zavrie.

Môže sa presunúť inam.

To mu nikto nezakáže, ak zmení subjekt, nezabránime mu v tom. Ale bol by veľký odvážlivec, keby používal rovnaké spôsoby podvodov ako na Obchodnej.

Dnes už sa nedajú potraviny kupovať mechanicky, kto to robí, riskuje a potom nadáva.  

Dáva štát menej peňazí na kontroly? 

Štátny rozpočet sa znižuje, ale v oblasti kontrol by sa nemali peniaze znižovať, lebo sa to spätne vráti. Ak nevyšetríme produkt na salmonelu, sto ľudí ho zje a ochorie, to zvýši náklady na nemocnicu, lieky, PN, to sa navýši. Lepšie je byť proaktívny. Rozpočet má svoje hranice, ale na zdraví spotrebiteľa by sa nemalo šetriť. Monitoring potravín u nás je dôležitý, lebo dovoz oproti iným štátom je vysoký, domácich si vieme ustriehnuť vo výrobe, ale 40 – 50 percent, z niektorých komodít sa až 80 % dováža, tam musíme kontrolovať, aj keď máme dovozcom dôverovať. Niektorí argumentujú tým, že sme nemali 20 rokov škandál s desiatkami úmrtí po konzumácii, ale charakter podvodov v potravinách sa mení a musia sa vyšetriť v laboratóriách.

Niektorí považujú za podvod aj to, že je v niektorých párkoch málo, v masle menej tuku.

Dnes už sa nedajú potraviny kupovať mechanicky, kto to robí, riskuje a potom nadáva. Musíte mať základné vedomosti. Osloviť zákazníka môžete so všeličím, aj s nepodareným výrobkom. To je príklad masla – aká zaujímavá cena, ale je v ňom menej tuku. Párkom sa nazve to, kde je 80% aj 8% mäsa, s tým sa nedá nič robiť. Chápem výrobcov, chcú konkurovať, preto dávajú na trh lacnejšie výrobky s menším obsahom mäsa. 80% – párky kúpi malá skupina ľudí, nemajú na to.

Siahate dozadu na pulte, po novšie výrobky?

Dávam na to pozor. Aj na dátumy, minulý víkend sme boli na kontrole a našli sme v jednom obchodnom reťazci 52 výrobkov po dobe spotreby a minimálnej trvanlivosti. Pritom ich môže tesne pred uplynutím lehoty oddeliť a so zľavou predať. Aj pri predaji takýchto potravín treba ísť transparentne, aby si ich zákazník kúpil čím skôr. Ak má niekto ešte na prelepovanie a prekrývanie etikiet či falšovanie dátumov priestor, je to zjavný podvodník.

Dnes je pritom doba trvanlivosti potravín dlhšia ako v minulosti, jogurt ju má aj niekoľkotýždňovú.

Kedysi sa preferoval predaj čerstvých potravín, nebol jogurt s dvojmesačnou dobou. To je vec  ekonomická, keď sa to dobre predáva, výrobca urobí čo najviac pre to, aby dlhú trvanlivosť udržal. Urobí z toho mŕtvu kultúru, alebo ho zakonzervuje. Výrobcov obchodníci tlačia do naťahovania doby spotreby, aby boli straty pri nepredaní čo najnižšie. Ak niekto hovorí o povolení predaja po dátume minimálnej trvanlivosti, tak ja to nepovolím, lebo každý výrobca tú dobu natiahol na maximum. Je zákaz predaja potravín po uplynutí expirácie.

Čo hovoríte na názor, že konzumáciou jogurtu po dobe spotreby nič nehrozí?

Keď si zaplatíte za jogurt, chcete zdravý a bezpečný výrobok, a ten vám po dátum expirácie nikto nezaručí. Nikdy by som nepovedal, zjedzte to, nič sa vám nestane. Ak by to tak fungovalo, urobili by si z toho obchodníci biznis. Nesúhlasím ani s tým – posúvať potraviny po dobe spotreby charite. To sú iní ľudia, môžu jesť pomyje? Ani bezdomovcovi by som to nedal. Pre mňa je to neprijateľná cesta.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Dnes na dennike.sk

Rozhovory

Ekonomika

Teraz najčítanejšie