Daňová poradkyňa: Ak niekto používa panamskú štruktúru, nerobí to iba pre dane
Renáta Bláhová hovorí, že ak niekto dnes používa firmu registrovanú cez panamskú štruktúru alebo advokátov v Paname a nepodniká tam, je pravdepodobné, že asi chce niečo zakrývať.
Ak je niekto na uniknutom zozname „Panama Papers“, čo to o ňom môže hovoriť?
Panama je jurisdikcia, ktorá má z pohľadu transparentnosti zlú reputáciu a negatívne vnímanie korupcie (CPI Index je 94. zo 175 krajín, pre porovnanie Slovensko je 54., Cyprus 31., Holandsko 8.). Pred niekoľkými rokmi bola navyše zaradená, čo sa týka daňovej transparentnosti, na „šedú listinu“ krajín G20. Aj keď nie je jasné, ktoré všetky jurisdikcie sa v tomto prípade z Panamy obsluhovali, možno to boli aj európske. Ak však dodnes niekto používa štruktúru, ktorá je presmerovaná cez Panamu, tak to budí podozrenie, že hlavným motívom je zakryť finančné toky.
Prečo?
Je tam veľmi vysoká pravdepodobnosť motivácie zakryť finančné toky a zahmliť konečného užívateľa výhod.
Ako teda rozmýšľa niekto, kto chce skryť svoje príjmy cez panamskú štruktúru?
Zrejme chce mať istotu, že samotná krajina a právnici, ktorí tam sedia, nebudú v prípade vyšetrovania spolupracovať. Nevidíte však do hláv ľudí. Niekto mohol mať pred pätnástimi rokmi legitímny dôvod, keď to nebola téma a Panama ešte nebola na šedej listine. A odvtedy to neriešil.
Na zozname sú aj známe mená – športovci, politici.
Niektorí sa možno nad dosahom reputačného rizika nestihli zamyslieť. Minimálne nemajú poradcov, ktorí rozmýšľajú tak, že sa oplatí konať eticky.
Dá sa teda povedať, že pri ľuďoch na zozname je vysoká pravdepodobnosť, že nekonali v súlade so zákonom?
Dôkaz, že páchali trestnú činnosť, to nie je. V panamskej banke si asi ťažko niekto nechá peniaze a keď ešte niekde inde podniká, to sú pre vnímanie verejnosti tie mínusové body, ktoré prispievajú k celému obrazu, asi o akú motiváciu ide. Panama má povesť krajiny, kde je veľa ľudí, ktorí robia nájomných direktorov, ktorí sú niečo ako u nás biele kone. Spravujú tisícky firiem.
Môže byť motiváciou daňová optimalizácia?
Keď tam niekto ide, nejde tam len kvôli daniam, na to sú vhodnejšie jurisdikcie. Panama má síce nízke daňové zaťaženie, ale len okolo 10 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (pre porovnanie – Slovensko vyše 70, pozn. red.), daňový motív je teda menej pravdepodobný. Výnimiek v EÚ je málo, patrí tam však veľká Británia aj Česká republika, tá s Panamou zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia podľa mojich informácií má. Ak tam však firma nemá skutkovú podstatu, ochranu pred zdanením od českého daňového úradu aj tak nedostane.
Prekvapili vás niektoré zo zverejnených informácií?
Prekvapilo ma, že niečo také unikne cez právnickú firmu. Málokedy ide takáto informácia z právnickej kancelárie. Boli tu už bankoví alebo štátni úradníci. Ale inak ma na tom neprekvapilo nič. Teraz bude zaujímavé, či budú z toho nejaké konzekvencie.
Má naša polícia šancu niečo zistiť?
V prípade úniku takýchto informácií to asi majú ťažké. Vo všeobecnosti platí prezumpcia neviny. Ak dôjde k takémuto úniku informácií, minimálne daňová správa by mala bez účasti verejnosti preveriť, či si subjekty splnili daňovú povinnosť.
Dá sa na základe zoznamu dopátrať ku konečnému užívateľovi výhod?
Myslím, že áno. Inak by si nedovolilo také renomované združenie novinárov, akým je ICIJ, tvrdiť, že Putin je užívateľ konečných výhod. Advokáti vedia, pre koho robia. Ak je to nejaký sprostredkovateľ, vedia, pre koho robí. Ale najlepšie na zistenie konečného užívateľa výhod sú banky, ktoré majú v rámci EÚ od 1. 1. 2016 povinnosť informácie poskytovať automaticky. Štátny aparát na to nepotrebuje únik informácií z Panamy.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
