Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Firmy od Mossack Fonseca obracali na Slovensku desiatky miliónov

Sídlo spoločnosti Afragola. Foto N - Tomáš Benedikovič
Sídlo spoločnosti Afragola. Foto N – Tomáš Benedikovič

Volá sa Afragola, čo je aj nevábna neapolská štvrť, v ktorej sídli jeden z najsilnejších gangov tamojšej mafie camorra a kde mestskú radu rozpustil taliansky prezident práve pre jej vzťahy s mafiou. Ide o zdanlivo slovenskú eseročku, ktorá sídli v malom kancelárskom centre Office House niekoľko desiatok metrov od ministerstva zahraničia v Bratislave spolu s ďalšími viac ako dvoma stovkami spoločností.

Afragola s.r.o. nie je zaujímavá len provokatívnym menom, ale hlavne zjavnými väzbami na celosvetovú práčku špinavých peňazí Mossack Fonseca z Panamy a na jej biele kone, ktoré postupne zverejňujú vybrané svetové médiá s prístupom do uniknutých záznamov známych ako Panama Papers.

Nitran z paneláka

Firma sa oficiálne spája len s jednou osobou. Je ňou Nitran Martin Benedikovič, ktorý má pobyt v bežnom sídliskovom dome. Má 33 rokov a od vzniku Afragoly je jej jediným konateľom.

Ide však o človeka, ktorý je zároveň konateľom tretej najziskovejšej firmy na Slovensku. Tá sa volá Territorio, sídli na rovnakej adrese ako Afragola a v roku 2014 vykázala aj bez tržieb astronomický zisk 300 miliónov eur. Podľa databázy firiem finstat.sk ju tak v zisku predbehli len plynárenské firmy SPP a Eustream a za ňou zostali aj automobilky Kia a Volkswagen či Slovenská sporiteľňa, VÚB Banka a Tatra banka aj mobilný operátor Orange.

Video: Firma so ziskom 300 miliónov má majiteľa z paneláku 
autorka: Martina Pažitková

Denník N sa s Benedikovičom pokúšal skontaktovať už vo februári, keď pripravoval článok o firme Territorio. Neúspešne, jeho mama povedala, že žije na Cypre, o jeho „úspešnej“ kariére netušila. Territorio ani Afragola na seba neuvádzajú žiadne kontakty a nemajú ich ani vo svojich účtovných uzávierkach.

V sídle Mossack Fonseca

Podobne ako Territorio hospodári aj Afragola. Pri nákladoch štyroch stoviek eur mala v roku 2014 zisk takmer 33 miliónov. V dokumentoch uvádza, že si jej účtovníci napočítali „teroretickú“ daň vo výške viac ako sedem miliónov eur. Daň nakoniec neplatili žiadnu. Afragola dokonca na rozdiel od Territoria vlastneného cyperskou firmou neuvádza ani to, že má na Slovensku či v zahraničí nejaký bankový účet.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Jediným majiteľom firmy Afragola bola panamská spoločnosť Trentino International s adresou v hlavnom sídle Mossack Fonseca na 54th East Street v Panama City v ich vlastnom biznis centre Mossfon Building.

Nezdanené dividendy či práčka peňazí?

V čom Afragola podniká, nie je jasné. V obchodnom registri má zapísaných osem druhov činností. V skutočnosti a podľa jej daňových dokladov však zrejme nejde o skutočný zisk z podnikania. Mohlo by ísť o prevedenie zisku inej firmy na ňu ako dividendy. Uvádza si totiž aj dcérsku spoločnosť Bimdor Trading Limited so sídlom na Cypre. Jej účtovná hodnota je iba 15-tisíc eur.

Denník N oslovil aj experta na dane, ktorý si záznamy firmy pozrel. Predpokladá, že išlo o presun peňazí na Slovensko so zámienkou vyplatenia dividend, ktoré sa u nás v rokoch 2014 a 2015 nezdaňovali. Takto presun a „pranie“ peňazí do EÚ riešia hlavne podnikatelia z Ruska. Aj závery z Panama Papers opisujú presuny špinavých peňazí z Ruska cez daňové raje.

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Pani z mýta

České centrum pre investigatívnu žurnalistiku, ktoré má k Panama Papers prístup, označilo v súvislosti s prípadom za „najobľúbenejšie české biele kone“ Zuzanu Herichovú a Janu Lütken známe zo slovenských káuz emisie a mýtny tender.

V utorok už centrum oznámilo, že Jana Lütken a Zuzana Herichová sa na zozname Panama Papers ocitli náhodou. „Zoznamy vznikali na základe strojovej analýzy dokumenov. Lütken a Herichová sú iba zmienené v emaile, ktorý si medzi sebou vymieňali zamestnanci a partneri Mossack Fonseca,“ píše centrum.

Jana Lütken pre centrum reagovala, že s Mossack Fonseca priamo nikdy nespolupracovala.

Meno Zuzany Herichovej sa objavuje v tomto prípade.

Trentino International na Slovensku vlastní alebo vlastnila niekoľko desiatok firiem. V časti z nich bola konateľkou práve Herichová. Ide napríklad o firmu Neufeld Holding so ziskom v roku 2014 vo výške 7,3 milióna eur pri nákladoch 162-tisíc eur, ktorá na Slovensku za ten rok zaplatila na dani len 2880 eur.

Zuzana Herichová bola v rokoch 2006 a 2007 šéfkou predstavenstva spoločnosti Ibertax, ktorá bola členom víťazného konzorcia na elektronické mýto. Do Ibertaxu neskôr vstúpila neznáma česká firma Rehlingen, založená spoločnosťou Braxton Invest. A tú zakladala opäť Herichová a bola v nej konateľkou s Brendou Patriciou Cocksedge, ktorá bola mimochodom konateľkou firmy z rovnakej adresy ako Interblue Group z kauzy emisie. O viac peňazí ako v emisiách išlo v mýtnom tendri za 852 miliónov eur. Už pri tendri za prvej vlády Roberta Fica vylúčili najlacnejšiu ponuku.

Herichová má nepriamo do činenia aj s firmou Afragola. Teraz ju vlastní česká firma Gamma Retentis s členom predstavenstva Martinom Benedikovičom, ktorej jediným akcionárom bola spoločnosť Braxton Invest a v nej figurovala Herichová aj Brenda Patricia Cocksedge.

Mossack Fonseca

Slovenská polícia Panama Papers preveruje

S firmou Afragola sa skontaktovať nedá a spoločnosť Office House, ktorá jej poskytuje sídlo, údaje o svojich klientoch neposkytuje. Jej zamestnankyňa Denníku N povedala, že takéto informácie dávajú len štátnym inštitúciám, pokiaľ si ich vyžiadajú.

Ďalšou firmou, ktorá sídli v centrále Mossac Fonseca a podniká na Slovensku, je Halford Properties. Vlastní podiely v štyroch desiatkach spoločností registrovaných u nás. Ich aktíva sa roku 2014 blížili k 30 miliónom eur. Ani v jej prípade sa skutoční vlastníci nedajú zistiť z verejných zdrojov.

Firmami ako Afragola sa zrejme začne zaoberať polícia. Tá začala v pondelok preverovať, či firmy z daňových rajov, ktoré sa objavili v Panama Papers, podnikali na Slovensku legálne. Policajný hovorca Martin Wäldl vraví, že sa tým zaoberá Národná kriminálna agentúra, bližšie informácie však nemôžu poskytnúť.

„V súčasnosti sú medializované informácie výlučne informatívneho charakteru, ktoré preveruje polícia. V prípade potvrdenia ich vierohodnosti a vzniku podozrenia zo spáchania trestného činu budú orgány činné v trestnom konaní konať v súlade so zákonom,“ odpísala hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Paul DeGrauwe z London School of Economics: Len trh prinesie blahobyt, ale bez regulácie zničí sám seba 

Paul De Grauwe. Foto - Christophe Ketels
Paul De Grauwe. Foto – Christophe Ketels

Profesor ekonómie z London School of Economics Paul De Grauwe je jasným zástancom trhu, ale rovnako hlasno volá po jeho regulácii.

Aj súčasné politické problémy sú podľa neho dôsledkom toho, že sme nezvládli reguláciu.

Otvorene hovorí napríklad o potrebe vysokého zdanenia miliardárov, dokonca o čiastočnej konfiškácii ich majetku.

Minúta po minúte

Zdieľať

Microsoft v zmluvných podmienkach s inštitúciami EÚ nespĺňa GDPR. Ukázali to prvotné zistenia z vyšetrovania Úradu Európskej únie pre dohľad nad ochranou dát.

Európske nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR) vošlo do platnosti na konci mája 2018. Má pomôcť hájiť práva občanov EÚ proti zneužívaniu ich dát. Týka sa verejných inštitúcií, firiem i samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré evidujú zamestnancov, členov, zákazníkov alebo priaznivcov. Nariadenie zaviedlo právo na vymazanie či prenos poskytnutých údajov aj kontrolu ich využitia.

„Hoci sa vyšetrovanie ešte neskončilo, prvotné zistenia vzbudzujú vážne obavy týkajúce sa toho, či sú zmluvné podmienky v súlade s pravidlami o ochrane osobných údajov,“ uviedol vo vyhlásení Úrad EÚ pre dohľad nad ochranou dát (EDPS. (reuters, čtk)

Zdieľať

Čiernej fabrike na asfalt ešte viac hrozí, že ju zatvoria

Pravdepodobnosť zatvorenia fabriky, ktorá pod Tatrami bez povolenia vyrába asfalt, sa zvýšila. Továreň mala získať dodatočný súhlas na prevádzku, ale úradníci sa stiahli z konania, lebo ich podozrievajú z korupcie.

Čo sa udialo doteraz:

Obaľovačku asfaltových zmesí v Liptovskom Mikuláši prevádzkuje stavebná firma Cesty SK od roku 2017. Vtedy získala povolenie na dočasnú a skúšobnú prevádzku.

Povolenie jej vypršalo po šiestich mesiacoch, no firma vyrábala ďalej. Požiadala o povolenie na trvalú prevádzku, ktoré však doteraz nezískala, a zároveň si vybavila povolenie na spracovanie stavebného odpadu, na základe ktorého vyrábala ďalej.

Povolenie na recykláciu ale na výrobu asfaltu nestačí. Preto dal Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši firme dva pokuty za prevádzku bez povolenia. Druhá ešte nie je právoplatná, lebo firma sa voči nej odvolala.

Nadradený úrad v Žiline zároveň začal konanie o zastavení prevádzky.

Ukončenie výroby presadzuje spoločnosť Cestné stavby, ktorá je konkurentom Ciest SK.

Lídri Cestných stavieb mali mali pred pár dňami podozrenie, že úrad v Liptovskom Mikuláši vydá Cestám SK ďalší dočasný súhlas.

Úradníkom preto zaslali  „Výzvu na bezpodmienečné dodržiavanie zákonnosti a upovedomenie o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní k postupu Okresného úradu vo veci prevádzky Obaľovne asfatlových zmesí v k.ú. Okoličné“.

V tejto výzve „vyslovujú podozrenie na trestný čin prijímania úplatku, či inej výhody a zároveň obviňujú Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie z nezákonnej spolupráce s prevádzkovateľom CESTY SK,“ napísal Denníku E úrad.

Ten požiadal o vylúčenie z konania „vzhľadom k závažnosti prezentovaných tvrdení a pre budúce zachovanie objektívnosti správneho konania voči uvedenému prevádzkovateľovi, ako aj v záujme správneho rozhodnutia v predmetnej veci o udelenie súhlasu na trvalú prevádzku obaľovne.“

Zdôvodňuje to aj tým, že zástupcovia Cestných stavieb úrad opakovane kontaktujú, sťažujú sa na jeho nečinnosť a postupujú veci polícii a prokuratúre.

Momentálne prebiehajú dve samostatné konania s opačným cieľom: Cieľom jedného je zastaviť prevádzku fabriky, na ktorú firma nemá povolenie. Cieľom druhého je získať súhlas na trvalú prevádzku.

Zdieľať

Nórska IT firma žiada od vlády investičnú pomoc. Ministerstvo navrhuje 3,8 mil. eur

Nórska IT firma Visma Labs žiada od slovenskej vlády stimuly vo výške 3,8 milióna eur. Investičná pomoc má podporiť vybudovanie jej nového centra podnikových služieb v Košiciach, v ktorom chce vytvoriť zhruba 200 pracovných miest.

Návrh na poskytnutie investičnej pomoci predložilo ministerstvo hospodárstva na medzirezortné pripomienkovanie.

Nórsky investor pôvodne pýtal od vlády 5,2 milióna eur, rezort navrhuje zníženie sumy na zhruba 3,8 milióna eur.

Štyri pätiny z toho majú mať formu príspevku na vytvorené pracovné miesta, zvyšok sú daňové úľavy.

Investor požiadal o stimuly ešte v októbri 2018, žiadosť bola naposledy upravená v septembri 2019.

Podľa skorších plánov sa malo vývojové centrum otvárať už začiatkom tohto roka, píše Sme.

Aké sú parametre investície:

  • Počiatočných minimálne 466-tisíc eur tvoria náklady na obstaranie majetku (stroje, prístroje, zariadenia). Firma plánuje sumu minúť do konca roka 2021.
  • Oprávnené mzdové náklady najmenej 15 miliónov eur (plán vynaložiť do konca 2025).
  • V priamej súvislosti s investíciou má vzniknúť 196 nových pracovných miest do konca roka 2021.

Čo plánujú robiť:

Činnosť informačno-technologického centra bude zameraná najmä na inovatívne riešenia v oblasti cloudových a mobilných technológií, algoritmov, automatizácie a umelej inteligencie.

Z hľadiska produktu sa má podieľať na riešeniach budúcej generácie. Sú tým myslené napríklad systémy v oblasti ľudských zdrojov, riadenia pracovnej sily a ľudského potenciálu, v oblasti obstarávania a IT systémy riadenia pre školy či nemocnice.

Havnými odberateľmi majú byť podniky v skupine v Nórsku, Švédsku, Dánsku a Holandsku. Od nich sa riešenia následne dostanú ku konečným užívateľom.

Nórska skupina Visma vznikla v roku 1996. Patrí k najväčším európskym softvérovým firmám s približne 8 200 zamestnancami a ročným obratom 1,5 miliardy eur.

Zdieľať

Až polovicu ceny práce zamestnanec nevidí, upozorňujú analytici a zamestnávatelia

Nový portál cenazamestnanca.sk so mzdovou kalkulačkou spustil inštitút INESS. Počíta náklady na zamestnanca, náklady na stravné lístky, rekreačné a športové poukazy, príplatky za prácu, 13. alebo 14. plat.

Kalkulačka vypočíta hrubú mzdu po zarátaní benefitov, čistú mzdu, náklad na reálne odpracovaný mesiac a hodinovú mzdu.

Inštitút pre ekonomické a sociálne analýzy INESS kalkulačkou reaguje na diskusiu o vplyve zvyšovania miezd na zamestnávateľov. Podľa analytika INESS Martina Vlachynského je reakciou na pokusy „vraziť klin medzi zamestnancov a zamestnávateľov a rozdúchať nenávisť vytváraním mýtu o lakomých podnikateľoch“.

Podľa INESS totiž polovica ceny zamestnanca zostáva skrytá pred očami zamestnanca aj pred verejnosťou. Ku skrytým nákladom, o ktoré sa mzda zvyšuje, patria stravné lístky, rozširovanie voľna pre zamestnancov, rekreačné či športové poukazy. Kalkulačka bude slúžiť aj na porovnanie zamestnaneckých nákladov s ostatnými krajinami EÚ.
Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku sa na Slovensku robí predvolebná kampaň na náklady zamestnávateľov. Machunka kritizoval zvyšovanie minimálnej mzdy na úroveň 60 % priemernej mzdy bez toho, aby boli príplatky od minimálnej mzdy odpojené.

Nejasné vyčíslenie ceny práce kritizoval aj viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Ján Oravec. Údaje o hrubej mzde, ktoré sa používajú, nie sú podľa neho relevantné ani pre zamestnanca, ktorý dostane podstatne menej, ani pre zamestnávateľa, ktorý platí výrazne viac, ako je deklarovaná hrubá mzda.

Zdieľať

Startupové investície v Európe sú na rekorde. Lídrom je Londýn, skokanom Paríž

Startupové investície v Európe stúpli v 1. polroku na rekordných 16,9 miliardy eur, medziročne sa zvýšili o 62 percent. Vyplýva to zo štúdie poradcu EY. Podľa nej je na trhu veľké množstvo kapitálu, pre ktorý investori hľadajú uplatnenie.

V rebríčku miest vedie s náskokom Londýn, ktorý zostáva mekkou startupov navzdory brexitu.

Na druhé miesto sa prebojoval Paríž, ktorý predstihol Berlín.

Dominancia Londýna je veľká, začínajúci podnikatelia v ňom získavali viac peňazí než podobné firmy v Paríži a Berlíne dohromady.

„Každé tretie euro rizikového kapitálu investovaného v prvej polovici roka 2019 odišlo do londýnskeho startupu,“ približuje analytik rakúskej divízie EY Thomas Gabriel.

Francúzsky startupový ťah:

Vzostup Paríža súvisí so snahou prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý pred dvoma rokmi prišiel so zámerom vytvoriť z Francúzov „startupový národ“.

Francúzska vláda odstraňuje mladým podnikateľom úradné prekážky, sprostredkúva im kontakty na investorov a Macron pre nich hľadá podporu u veľkých francúzskych firiem.

Ako Paríž poráža Berlín:

Francúzska metropola ešte v roku 2017 výrazne zaostávala za Berlínom. Vlani sa rozdiel značne znížil, keď investície do startupov v Paríži  (2,5 mld. eur) zaostali za berlínskymi o 100 miliónov eur.

V prvom polroku 2019 sa už garde obrátilo. Začínajúce firmy v Paríži získali od investorov 2,2 miliardy eur, v Berlíne o 200 miliónov eur menej.

V počte uzatvorených obchodov je rozdiel medzi nimi ešte väčší. Vo francúzskom hlavnom meste ich bolo 230, zatiaľ čo v nemeckom iba 129, konštatuje EY. (čtk, apa)

Zdieľať

Vláda minie na vodovody a kanalizácie stovky miliónov eur, aj tak to nie je dosť

Na výstavbu a zveľaďovanie vodovodov a kanalizácií štát každoročne vynaloží 50 miliónov, píše sa v pláne na roky 2020 – 2030. Doteraz sa na ne takmer výlučne využívali len eurofondy. Plán by mala v stredu schváliť vláda.

O čo v návrhu ide:

Ak návrh prejde, štát by mal na seba zobrať väčšiu časť zodpovednosti za čistotu potokov a riek a za dostupnosť vodovodov. Vďaka tomu získa viac obyvateľov prístup k pitnej vode, a zároveň sa obmedzí vypúšťanie škodlivín do potokov a riek.

Nový investičný plán na vládu predložil minister životného prostredia László Sólymos. Podľa plánu má štátny Environmentálny fond minúť každoročne 50 miliónov na budovanie, rozširovanie a modernizáciu kanalizácií, čističiek a vodovodov.

V posledných rokoch bol štát oveľa pasívnejši. V období 2014 – 2019 fond na tieto účely minul 80 miliónov eur, čo vychádza na 13 miliónov ročne.

Doteraz najmä z eurofondov

Vďaka členstvu v Európskej únii Slovensko dosiahlo pokrok najmä v čistení odpadových vôd. V roku 2003 bolo ku kanalizácii pripojených 55 percent obyvateľov, vlani to bolo už 68 percent.

Dominantným zdrojom financovania boli eurofondy. V programovom období 2007 – 2013 šla najmä na kanalizácie a čističky odpadových vôd a čiastočne aj na vodovody 1 miliarda eur.

V aktuálnom období 2014 – 2020 sa zatiaľ minulo 400 miliónov, ale čerpať z tohto balíka sa bude dať až do konca roka 2023.

Doteraz boli prioritou väčšie sídla, keďže Slovensko prijalo záväzok odkanalizovať do roku 2015 všetky aglomerácie nad 2-tisíc obyvateľov.

Tento cieľ nesplnilo. Z 356 veľkých aglomerácií, ktoré zahŕňajú 662 obcí, splnilo európske smernice 312. Zostáva teda 44 celkov, z ktorých 17 má pripravené projekty. Odkanalizovanie väčších obcí sa má naďalej financovať z eurofondov. V rokoch 2021 – 2027 má ísť o 580 miliónov eur.

Kto na tom najviac získa

Dotácie z Environmentálneho fondu budú môcť na kanalizácie a čističky využiť predovšetkým menšie obce – aglomerácie do 2-tisíc obyvateľov.

Peniaze sa budú dať použiť na budovanie, rozšírenie a posilnenie čističiek odpadových vôd a kanalizácií. Väčšina priorít je určená na rozšírenie existujúcich projektov. Podobne je to aj pri vodovodoch – väčšina prioritných oblastí sa viaže na systémy, ktoré sú rozostavané aspoň na 60 percent. Podpora sa bude dať získať na vodovodné siete v obciach aj na nové vodárenské zdroje. Plán počíta s tým, že prístup k verejnému vodovodu získa ďalších 200 – 250-tisíc obyvateľov.

Podľa ministerstva treba nájsť na vodovody 830 miliónov eur a niektoré siete si vyžadujú neodkladnú investíciu, aby neprestali fungovať.

Ministerstvo navyše odporúča vybudovať novú vodnú nádrž Tichý Potok v Prešovskom kraji s orientačnými nákladmi 328 miliónov.

Zatiaľ nie je zoznam obcí, ktoré získajú z envirofondu podporu. Jej prideľovanie má závisieť od stupňa rozostavanosti, naliehavosti a lokality stavby. Obce a združenia obcí budú o dotácie žiadať. Vtedy už musia mať pripravenú projektovú dokumentáciu.

Zatiaľ neznámy je aj počet podporených obcí. Náklady na vybudovanie kanalizácie sa pohybujú v jednotkách miliónov eur. Napríklad obec Moravské Lieskové s počtom obyvateľov 2,6 tisíca si pred pár dňami objednala kanalizáciu a čističku odpadových vôd za 10 miliónov eur bez DPH. Menšej obci Beňuš s 1200 obyvateľmi na to postačuje 7 miliónov eur.

Ak by boli priemerné náklady na jeden projekt také ako v Beňuši, z 50-miliónového ročného rozpočtu by podporu mohlo získať do desať prijímateľov.

Zdieľať

Bundesbank pripúšťa, že nemecký HDP sa v 3. kvartáli opäť znížil. Znamenalo by to, že najväčšia európska ekonomika sa dostala technicky do recesie po tom, ako v 2. štvrťroku klesla medzikvartálne o 0,1 percenta.

Komentár k vývoju hospodárstva vydala nemecká centrálna banka v mesačnej správe.

Podľa nej hrozí, že spomaľovanie vývozu ovplyvňuje aj domácu ekonomiku, píše Reuters.

Rast najväčšej ekonomiky eurozóny sa vlani prudko spomalil na 1,5 percenta. Jej silný exportný motor trpel dosahmi globálnej obchodnej vojny.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať