Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Analytik: Pravého vlastníka schránkovej firmy nemožno zistiť s úplnou istotou

Milan Seliak je analytikom nadnárodnej spoločnosti Bisnode, ktorá dáva dokopy a analyzuje ekonomické informácie o firmách. Bisnode spolu so slovenskou pobočkou Transparency odhalila komplikovanú schránkovú štruktúru Váhostavu.

Je zložité vytvoriť si schránkovú firmu napríklad v Paname?

Určite to nie je komplikované. Dnes sa zakladaniu firiem v daňových rajoch venuje množstvo firiem. V podstate stačí len zaplatiť a vybavia to za vás. Niektoré schránky sú dokonca vybavené ešte v ten istý alebo na druhý deň.

Ak niekto chce ukryť zdroj svojich príjmov a Panama má byť iba jednou zo zastávok, je to komplikované?

Treba oddeľovať firmy, ktoré naozaj hľadajú legálne výhody daňových rajov, chcú daňovú optimalizáciu alebo ochranu vlastníctva a zachovanie anonymity. Potom je druhá skupina firiem, ktoré perú špinavé peniaze, sú tam zapojení štátni predstavitelia a štruktúry, ktoré vytvárajú, sú oveľa zložitejšie. Nie je to jedna priama štruktúra, že danú firmu vlastní jedna firma na ostrove, ale ide o veľmi komplikovanú štruktúru.

Je vytvorenie takejto siete zložitý proces?

Nie som právnik, aby som na to úplne presne odpovedal. Asi to vie relatívne silná advokátska kancelária vybaviť aj sama. Ale väčšinou to vzniká reťazovo. Založíte si niekde firmu, tá založí ďalšiu firmu a ide to reťazovo.

Čo vám napadlo, keď vyšlo najavo, že unikol zoznam panamských štruktúr?

Prekvapilo ma, že to uniklo, aj keď vždy existuje riziko, že keď sa zhromažďujú dáta na jednom mieste, či už v listinnej, alebo databázovej podobe, a nie je tam strešná ochrana, môže dôjsť k ich úniku. Tieto údaje sú však veľmi zaujímavé. Je otázka času, kedy takýchto káuz týkajúcich sa schránkových firiem, akou bol napríklad Váhostav, bude vznikať viac. To, že takéto údaje unikli, bude mať za následok, že firmy a politici, ktorí sa snažia prať špinavé peniaze, zistia, že žiadna destinácia už nebude v budúcnosti bezpečná.

Keď firma alebo podnikateľ, ktorý sa objaví na zozname, tvrdí, že o tom nič nevie, môže to byť tak, že takú vedomosť skutočne nemusí mať?

Záleží na tom, akým dokladom sa bude dokazovať, že naozaj je to on a je to jeho údaj. Často evidencia osôb v daňových rajoch nie je dostatočná. On sa môže aj vyhovárať, že to nie je on.

Ako sa teda niekto, kto tvrdí, že to nie je on alebo že o tom nevie, môže dostať na takýto zoznam?

Môže to byť, samozrejme, iba tvrdenie a dotyčná osoba čaká na relevantný doklad. Alebo druhá možnosť je, a aj na Slovensku sa to stáva, že mnohí ľudia sú evidovaní v nejakej firme bez ich vedomia. Zneužíva sa meno osoby, môžu to byť biele kone a dostanú sa v súvislosti s nejakou firmou do zoznamov, aj keď naozaj s ňou nič nemali.

Keď sa objaví nejaké meno alebo firma na zozname, na čo všetko treba poznať odpoveď, aby sa dalo s istotou povedať, že tá osoba alebo firma uvažovala nekalo?

Pokiaľ by bola na zozname firma, ktorá štandardne podniká a hľadá daňovú optimalizáciu, nie je to ani trestné, ani nelegálne. Dnes firmy chodia bežne po svete a hľadajú teritóriá, kde sú pre ne výhodné podmienky či už z hľadiska zamestnanosti, alebo z hľadiska ceny práce v danej krajine, investícií, stimulov štátu. Toto nie je problém. Problém je, keď sa tam dostanú mená, ktoré sú naozaj za rôznymi kauzami, ktoré sú v politike alebo vlastnia obrovské majetky. Vzniká tam podozrenie, prečo mala takáto osobnosť snahu prísť do daňového raja.

Robíte štatistiku, koľko slovenských firiem sa presťahovalo do daňových rajov. Ako zbierate tieto dáta?

V obchodnom registri sledujeme, koľko slovenských firiem je vlastnených firmami alebo fyzickými osobami z daňových rajov. Sledujeme sídlo vlastníka.

Vyšlo vám, že slovenské firmy majú v obľube Holandsko, USA a Cyprus a niekde v strede zoznamu je Panama a Panenské ostrovy. Je rozdiel, keď niekto zo Slovenska alebo z Európy uvažuje tak, že chce schránku na Cypre, a niekto zase tak, že chce schránku trebárs v Paname?

Vnímam to ako rozdiel, pretože Holandsko a Cyprus sú štáty EÚ. To znamená, že keď vidím firmu, ktorej majitelia sú v Holandsku, nemám z toho nejaký divný pocit. Ale keď ide o firmu, ktorá má majiteľov z Panamy alebo Marshallových ostrovov, mám obavy, kto sú tí majitelia a prečo sú odtiaľ. Reálne ekonomiky týchto krajín nie sú postavené tak, že by tam tie firmy naozaj sídlili a podnikali, ale sú to naozaj schránky. Pokiaľ mám robiť obchod s majiteľmi zo schránky, mám z toho obavu.

Vidíte nejakú zmenu v rozmýšľaní slovenských firiem, pokiaľ ide o zakladanie schránkových firiem?

Počet firiem v daňových rajoch rastie, minulý rok stúpol o 9 percent. Ale keď hovorím o probléme obchodov so schránkovými firmami, hovorím najmä o štáte, ktorý dáva zákazky firmám s vlastníkmi z daňových rajov. Keď hovoríme o energetickom holdingu pána Křetínského, ktorý je akcionárom Slovenských elektrární, to tiež nie je veľmi pozitívne.

Spolupodieľali ste sa na objasnení schránky Váhostavu. Čo bolo na tom najkomplikovanejšie?

Niektoré dáta nie sú dostupné v elektronickej podobe, niektoré nie sú dostupné dokonca ani v listinnej podobe. Poskytujeme služby, pri ktorých sa robí aj miestne dohliadanie. To znamená, že fyzicky ide náš človek v danej krajine k danému advokátovi, a pokiaľ tá možnosť je, prehrabe sa v nich a hľadá tam ten údaj. Údaje väčšinou nie sú  elektronicky prepojené, musíte tam ísť osobne, nájsť ten údaj, ale niekedy ani to nie je dostupné. My sme následne postúpili dáta Transparency a oni sa venovali ich spracovaniu.

Keď unikne takýto rozsiahly zoznam, môže to zásadne pomôcť pri objasnení komplikovaných schránkových štruktúr?

Určite pomôže, ak sú väzby jasné, ak vidíte jasnú čiaru za kauzami, ak vidíte konkrétnych ľudí za zrušenými firmami.

Platí, že spravidla unikli informácie o komplikovaných štruktúrach, ktoré môžu končiť v európskych daňových rajoch, len šli cez Panamu? 

Myslím si, že pôjde o zložitejšie štruktúry a Panama nebude ich jediná zastávka. Mená, ktoré unikli, určite nešli napriamo. Osobne budem veľmi zvedavý, či vôbec dôjde k nejakým výsledkom týchto káuz, či sa niektoré mená a firmy zo zoznamu budú postihovať a dodaňovať. Osobne veľmi neverím, že by tresty padali veľmi rýchlo.

Ukazujú dáta z týchto firiem na konečných užívateľov výhod, alebo to tak nemusí byť?

Nemusia. Dokázať dnes úplne 100-percentne, kto je užívateľom konečných výhod, vlastne nejde. Môžete firmu vlastniť aj z 80 percent a niekto má 20 percent, ale je interná dohoda, že pomer čerpania alebo rozdelenia zisku môže byť opačný. Dokonca môže nastať situácia, že vlastníte 100 percent firmy, ale máte s niekým zmluvu, komu vyplácate 100 percent zisku. Dnes nájsť informáciu, kto je užívateľom konečných výhod, nie je úplne možné.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Paul DeGrauwe z London School of Economics: Len trh prinesie blahobyt, ale bez regulácie zničí sám seba 

Paul De Grauwe. Foto - Christophe Ketels
Paul De Grauwe. Foto – Christophe Ketels

Profesor ekonómie z London School of Economics Paul De Grauwe je jasným zástancom trhu, ale rovnako hlasno volá po jeho regulácii.

Aj súčasné politické problémy sú podľa neho dôsledkom toho, že sme nezvládli reguláciu.

Otvorene hovorí napríklad o potrebe vysokého zdanenia miliardárov, dokonca o čiastočnej konfiškácii ich majetku.

Minúta po minúte

Zdieľať

Väčšina malých a stredných firiem vo Francúzsku, ktoré obchodujú s Britániou, je na brexit slabo pripravená. Vyše polovica z nich ešte neposúdila, do akej miery ich odchod Británie z EÚ ovplyvní. Ukázal to prieskum francúzskeho ministerstva hospodárstva. (tasr)

Francúzska vláda už skôr upozornila firmy, ktoré budú po brexite vyvážať do a dovážať tovar z Británie, aby si dovtedy dali do poriadku potrebné papiere. Uviedla to pre agentúru Reuters štátna tajomníčka ministerstva hospodárstva a financií Agnés Pannierová-Runacherová.

Ako však ukázal októbrový prieskum ministerstva v Journal du Dimanche, ktorý sa uskutočnil na vzorke približne 3000 malých a stredných podnikov, zhruba 54 % z nich uviedlo, že nevedia, ako brexit ovplyvní ich biznis. Ďalších približne 40 % skúmalo možné dôsledky a iba 6 % z oslovených podnikov urobilo presné výpočty.

Navyše podľa prieskumu až 53 % podnikov uviedlo, že sú na odchod Británie z EÚ slabo pripravené.

„Určite nemôžem byť spokojná s tým, že 54 % firiem deklarovalo, že neskúmalo, ako brexit ovplyvní ich biznis, ich klientov a dodávateľov,“ povedala Pannierová-Runacherová pre Journal du Dimanche. Dodala však, že čo sa týka príprav, vláda urobila, čo mohla. Ďalšie kroky už budú závisieť od samotných firiem. (tasr)

Zdieľať

Slovenská ekonomika podľa Pellegriniho „hravo zvládne“ sociálne opatrenia, ktorú sú na stole. Deficit rozpočtu vo výške 0,5 % nepovažuje za problém. Podľa premiéra je krajina v podstate v prebytku, keby sa odmysleli náklady na splácanie dlhov.

Zdieľať

Za prvé tri kvartály roku 2019 sa na Slovensku zvýšili ceny bytov o 7,7 %. Za deväť mesiacov tohto roka vzrástla cena z 1 671 až na 1 800 eur za štvorcový meter, čo v januári málokto očakával, hovorí analytik Realitnej únie SR Vladimír Kubrický.

„Je možné, že na konci roka bude táto cena atakovať hodnotu 1 850 eur/m2. Znamenalo by to dvojciferný ročný rast. Ten už teraz majú za sebou v segmente najlikvidnejších nehnuteľností, pri starších 3-izbových bytoch, Banská Bystrica a Košice. Po deviatich mesiacoch tohto roka sa tam zvýšili ceny o 14,2, respektíve o 13,9 %,“ priblížil situáciu na trhu Kubrický.

Dvojciferné zvýšenie cien na konci roka podľa neho pravdepodobne čaká aj Prešov a Bratislavu. Ceny v spomínanom segmente tam stúpli za tri štvrťroky o 9,3 %, respektíve 8,2 %. Naopak, v Nitre to bolo o 2,1 %.

V aktuálnom cenovom rebríčku krajských miest v segmente starších 3-izbových bytov je na čele Bratislava (2 386 eur/m2), na druhom mieste sú Košice (1 687 eur/m2) a na treťom je Trnava (1 617 eur/m2). Na konci je Trenčín (1 276 eur/m2).

V hlavnom meste sú najdrahšie byty v centrálnom Starom Meste (3 067 eur/m2). „Práve tam sa spomedzi všetkých mestských častí zvýšili ceny starších 3-izbových bytov v tomto roku najviac, až o 12,2 %,“ doplnil Kubrický.

Jeseň je v znamení nízkej ponuky bytov na trhu a ďalšieho znižovania úrokov na hypotékach.

„Vidina dlhodobo nízkej ceny peňazí na finančnom trhu psychologicky nabáda ďalších záujemcov o bývanie k zadlžovaniu. Ceny bytov preto stále rastú, a to i napriek tomu, že od 1. júla 2019 je v platnosti posledná vlna reštrikčných úverových opatrení Národnej banky Slovenska,“ konštatuje analytik s tým, že týmito opatreniami nateraz centrálna banka minula všetku svoju „muníciu“, ktorú mala pripravenú proti neprimeranému zadlžovaniu obyvateľstva.

Novostavby, pretože sú drahšie ako staršie byty, kupujú realitní investori a ľudia, ktorí majú na bývanie vyšší rozpočet.

„Staršie byty často preferujú rodiny deťmi. Okrem toho, že v porovnaní s novostavbou získajú za rovnakú cenu väčší počet štvorcových metrov, starostlivo sledujú pri výbere aj infraštruktúru, ako sú školy, škôlky, obchody, zdravotné zariadenia, možnosti mestskej hromadnej dopravy,“ vysvetlil Kubrický.

Staršie byty sú podľa neho v lokalitách, ktoré tieto požiadavky spĺňajú. Záujem o ne na úkor novších sa zvyšuje aj v dôsledku rýchlo rastúcich cien naprieč celým realitným trhom. (tasr)

Zdieľať

Pomôcku pre pochopenie, aký je rozdiel medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy a ktorý čo obsahuje, zverejnila rozpočtová rada.

Zdieľať

Audítorka Renáta Blahová kritizuje postavenie Penty v zdravotníctve. „Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom, ktorých sme pozvali do Panela expertov Denníka E, sme tento týždeň položili otázku:

Ako by sa verejnosť, podnikatelia, politici a verejné inštitúcie mali správať k Jaroslavovi Haščákovi a jeho firmám po tom, čo je už preukázané, že v minulosti spoluorganizoval korupčné schémy v prostredí vrcholovej politiky?

Renáta Bláhová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku:

Verejnosť by mala byť vo vlastnom záujme vnímavejšia už aj na potenciálny konflikt verejného záujmu (zdravie občanov) so súkromným (maximalizácia zisku finančnej skupiny). Napríklad hromadné výzvy občanov na bojkot ZP Dôvera sa začali až po zverejnení nahrávok. Dôležité je, že to je krok správnym smerom a verejnosť začína byť na korupciu citlivejšia.

Ak by väčšina politikov slúžila verejnému záujmu, agresívnu finančnú skupinu by do odvetví citlivých na verejný záujem ani nepustili. V žiadnej z krajín EÚ sa do zdravotníctva takým dominantným a agresívnym spôsobom súkromný kapitál neinfikoval.

Rovnako platí, že by sa aj seriózne podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré kladú dôraz na corporate governance, mali voči subjektu, ktorý je zapojený do masívnej korupčnej schémy, jednoznačne vymedziť. Je to v konečnom dôsledku v ich podnikateľskom záujme, korupčné prostredie nie je dlhodobo udržateľné a ohrozuje aj ich existenciu.

Boj proti korupčným praktikám je, pravdaže, témou aj v iných krajinách. Na ilustráciu čitateľom pripomeniem najväčšie prípady u našich susedov: Pandur v ČR (2006) a Buwog v AT (2004).

V prvom bol napriek nejasnej dôkaznej situácii český lobista Dalík už po 8 rokoch od začiatku procesu právoplatne odsúdený za korupciu štátnych úradníkov.

V druhom rakúska verejnosť aj obžalovaní lobisti a poradcovia bývalého rakúskeho ministra financií Grassera už 10 rokov od spustenia vyšetrovania korupčnej aféry čakajú na ukončenie komplikovaného, ale dôkladného a verejnosti prístupného súdneho procesu. Z verejných inštitúcií sú, pravdaže, v oboch procesoch rozhodujúce súdy a prokuratúra.

Držme si palce, aby sme sa v boji proti korupcii posúvali správnym smerom; nadchádzajúce voľby sú dôležitým míľnikom. Správnou voľbou tak môže prispieť každý z nás. A nezabúdajme, že naša krajina sa vo vnímaní korupcie od svojich susedov až tak nelíši. Ak sa vám to nezdá, kliknite si na interaktívnu mapu.

Čítajte aj odpovede ostatných členov Panelu expertov

Zdieľať

Skupina CMI, ktorú spoluvlastní Daniel Křetínský, kúpila podiel 4,07 percenta v spoločnosti ProSiebenSat.1 Media. Nákup podielu v nemeckej televíznej a rozhlasovej spoločnosti označila CMI za súčasť novej stratégie.

Tá spočíva v nákupe minoritných akciových podielov v európskych mediálnych spoločnostiach.

„Táto investícia prináša pre CMI aj prvok diverzifikácie, kedy po výraznejších investíciách do oblasti tlače vrátane digitálnych aktív a vstupu na trh rádií investuje aj do oblasti celoplošnej televízie, ktorá je spoločne s internetom dominantným formátom na reklamnom trhu,“ uviedla skupina Czech Media Invest.

Křetínský vlastní v CMI polovičný podiel. Ďalšími spolumajiteľmi sú Patrik Tkáč (40 %) a Roman Korbačka (10 %).

CMI vydáva v Česku štyri denníky a niekoľko desiatok časopisov. Vlastní aj rozhlasové stanice v Česku a v Rumunsku, od minulého roku je majiteľom aj niekoľkých francúzskych tlačených periodík, kúpila aj podiel v denníku Le Monde. (čtk)

Zdieľať

Koncern Volkswagen v septembri predal klientom 904 200 vozidiel. To je medziročný nárast o viac než 9 percent. Dôvodom rastu sú slabé výkony v rovnakom období minulého roka.

Vtedy automobilka nepredávala niekoľko modelov v súvislosti s nábehom novej procedúry merania spotreby a emisií. V Európskej únii totiž začala platiť prísnejšia metodika merania spotreby (WLTP), ktorá bola reakciou na emisný škandál.

V letných mesiacoch zasa v predstihu ponúkali automobilky vysoké zľavy, aby predali autá, ktoré normy nespĺňali. V dôsledku toho prudko vzrástol predaj v auguste. (automobilwoche, tasr)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať