Denník N

Analytik: Pravého vlastníka schránkovej firmy nemožno zistiť s úplnou istotou

Milan Seliak z Bisnode hovorí, že založiť schránkovú firmu hoci aj v Paname nie je komplikované, dôležitý je motív.

Milan Seliak je analytikom nadnárodnej spoločnosti Bisnode, ktorá dáva dokopy a analyzuje ekonomické informácie o firmách. Bisnode spolu so slovenskou pobočkou Transparency odhalila komplikovanú schránkovú štruktúru Váhostavu.

Je zložité vytvoriť si schránkovú firmu napríklad v Paname?

Určite to nie je komplikované. Dnes sa zakladaniu firiem v daňových rajoch venuje množstvo firiem. V podstate stačí len zaplatiť a vybavia to za vás. Niektoré schránky sú dokonca vybavené ešte v ten istý alebo na druhý deň.

Ak niekto chce ukryť zdroj svojich príjmov a Panama má byť iba jednou zo zastávok, je to komplikované?

Treba oddeľovať firmy, ktoré naozaj hľadajú legálne výhody daňových rajov, chcú daňovú optimalizáciu alebo ochranu vlastníctva a zachovanie anonymity. Potom je druhá skupina firiem, ktoré perú špinavé peniaze, sú tam zapojení štátni predstavitelia a štruktúry, ktoré vytvárajú, sú oveľa zložitejšie. Nie je to jedna priama štruktúra, že danú firmu vlastní jedna firma na ostrove, ale ide o veľmi komplikovanú štruktúru.

Je vytvorenie takejto siete zložitý proces?

Nie som právnik, aby som na to úplne presne odpovedal. Asi to vie relatívne silná advokátska kancelária vybaviť aj sama. Ale väčšinou to vzniká reťazovo. Založíte si niekde firmu, tá založí ďalšiu firmu a ide to reťazovo.

Čo vám napadlo, keď vyšlo najavo, že unikol zoznam panamských štruktúr?

Prekvapilo ma, že to uniklo, aj keď vždy existuje riziko, že keď sa zhromažďujú dáta na jednom mieste, či už v listinnej, alebo databázovej podobe, a nie je tam strešná ochrana, môže dôjsť k ich úniku. Tieto údaje sú však veľmi zaujímavé. Je otázka času, kedy takýchto káuz týkajúcich sa schránkových firiem, akou bol napríklad Váhostav, bude vznikať viac. To, že takéto údaje unikli, bude mať za následok, že firmy a politici, ktorí sa snažia prať špinavé peniaze, zistia, že žiadna destinácia už nebude v budúcnosti bezpečná.

Keď firma alebo podnikateľ, ktorý sa objaví na zozname, tvrdí, že o tom nič nevie, môže to byť tak, že takú vedomosť skutočne nemusí mať?

Záleží na tom, akým dokladom sa bude dokazovať, že naozaj je to on a je to jeho údaj. Často evidencia osôb v daňových rajoch nie je dostatočná. On sa môže aj vyhovárať, že to nie je on.

Ako sa teda niekto, kto tvrdí, že to nie je on alebo že o tom nevie, môže dostať na takýto zoznam?

Môže to byť, samozrejme, iba tvrdenie a dotyčná osoba čaká na relevantný doklad. Alebo druhá možnosť je, a aj na Slovensku sa to stáva, že mnohí ľudia sú evidovaní v nejakej firme bez ich vedomia. Zneužíva sa meno osoby, môžu to byť biele kone a dostanú sa v súvislosti s nejakou firmou do zoznamov, aj keď naozaj s ňou nič nemali.

Keď sa objaví nejaké meno alebo firma na zozname, na čo všetko treba poznať odpoveď, aby sa dalo s istotou povedať, že tá osoba alebo firma uvažovala nekalo?

Pokiaľ by bola na zozname firma, ktorá štandardne podniká a hľadá daňovú optimalizáciu, nie je to ani trestné, ani nelegálne. Dnes firmy chodia bežne po svete a hľadajú teritóriá, kde sú pre ne výhodné podmienky či už z hľadiska zamestnanosti, alebo z hľadiska ceny práce v danej krajine, investícií, stimulov štátu. Toto nie je problém. Problém je, keď sa tam dostanú mená, ktoré sú naozaj za rôznymi kauzami, ktoré sú v politike alebo vlastnia obrovské majetky. Vzniká tam podozrenie, prečo mala takáto osobnosť snahu prísť do daňového raja.

Robíte štatistiku, koľko slovenských firiem sa presťahovalo do daňových rajov. Ako zbierate tieto dáta?

V obchodnom registri sledujeme, koľko slovenských firiem je vlastnených firmami alebo fyzickými osobami z daňových rajov. Sledujeme sídlo vlastníka.

Vyšlo vám, že slovenské firmy majú v obľube Holandsko, USA a Cyprus a niekde v strede zoznamu je Panama a Panenské ostrovy. Je rozdiel, keď niekto zo Slovenska alebo z Európy uvažuje tak, že chce schránku na Cypre, a niekto zase tak, že chce schránku trebárs v Paname?

Vnímam to ako rozdiel, pretože Holandsko a Cyprus sú štáty EÚ. To znamená, že keď vidím firmu, ktorej majitelia sú v Holandsku, nemám z toho nejaký divný pocit. Ale keď ide o firmu, ktorá má majiteľov z Panamy alebo Marshallových ostrovov, mám obavy, kto sú tí majitelia a prečo sú odtiaľ. Reálne ekonomiky týchto krajín nie sú postavené tak, že by tam tie firmy naozaj sídlili a podnikali, ale sú to naozaj schránky. Pokiaľ mám robiť obchod s majiteľmi zo schránky, mám z toho obavu.

Vidíte nejakú zmenu v rozmýšľaní slovenských firiem, pokiaľ ide o zakladanie schránkových firiem?

Počet firiem v daňových rajoch rastie, minulý rok stúpol o 9 percent. Ale keď hovorím o probléme obchodov so schránkovými firmami, hovorím najmä o štáte, ktorý dáva zákazky firmám s vlastníkmi z daňových rajov. Keď hovoríme o energetickom holdingu pána Křetínského, ktorý je akcionárom Slovenských elektrární, to tiež nie je veľmi pozitívne.

Spolupodieľali ste sa na objasnení schránky Váhostavu. Čo bolo na tom najkomplikovanejšie?

Niektoré dáta nie sú dostupné v elektronickej podobe, niektoré nie sú dostupné dokonca ani v listinnej podobe. Poskytujeme služby, pri ktorých sa robí aj miestne dohliadanie. To znamená, že fyzicky ide náš človek v danej krajine k danému advokátovi, a pokiaľ tá možnosť je, prehrabe sa v nich a hľadá tam ten údaj. Údaje väčšinou nie sú  elektronicky prepojené, musíte tam ísť osobne, nájsť ten údaj, ale niekedy ani to nie je dostupné. My sme následne postúpili dáta Transparency a oni sa venovali ich spracovaniu.

Keď unikne takýto rozsiahly zoznam, môže to zásadne pomôcť pri objasnení komplikovaných schránkových štruktúr?

Určite pomôže, ak sú väzby jasné, ak vidíte jasnú čiaru za kauzami, ak vidíte konkrétnych ľudí za zrušenými firmami.

Platí, že spravidla unikli informácie o komplikovaných štruktúrach, ktoré môžu končiť v európskych daňových rajoch, len šli cez Panamu? 

Myslím si, že pôjde o zložitejšie štruktúry a Panama nebude ich jediná zastávka. Mená, ktoré unikli, určite nešli napriamo. Osobne budem veľmi zvedavý, či vôbec dôjde k nejakým výsledkom týchto káuz, či sa niektoré mená a firmy zo zoznamu budú postihovať a dodaňovať. Osobne veľmi neverím, že by tresty padali veľmi rýchlo.

Ukazujú dáta z týchto firiem na konečných užívateľov výhod, alebo to tak nemusí byť?

Nemusia. Dokázať dnes úplne 100-percentne, kto je užívateľom konečných výhod, vlastne nejde. Môžete firmu vlastniť aj z 80 percent a niekto má 20 percent, ale je interná dohoda, že pomer čerpania alebo rozdelenia zisku môže byť opačný. Dokonca môže nastať situácia, že vlastníte 100 percent firmy, ale máte s niekým zmluvu, komu vyplácate 100 percent zisku. Dnes nájsť informáciu, kto je užívateľom konečných výhod, nie je úplne možné.

Dnes na dennike.sk

 

Panama Papers

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie