Šéf českej cestovky Amazing Places: To, čo sa deje v Jasnej, ma šokovalo. Zimomriavky som mal z miesta pri Banskej Štiavnici

Amazing Places je atypická cestovná kancelária a zároveň vyhľadávací nástroj, ktorý ponúka najkrajšie miesta v Česku, na Slovensku, v Poľsku, Rakúsku či Taliansku.

Mesačne web navštívi viac ako 100-tisíc unikátnych záujemcov o ubytovanie, tisícky z nich si aj niečo konkrétne vyberú. V ponuke sú stovky miest: chaty na samote, penzióny aj hotely, glamping, teda luxusný kemping, či domy na strome. Za nižšie čiastky aj za 500 eur na noc.

„Myslel som si, že na Slovensku nájdeme oveľa viac miest, ako dnes máme,“ hovorí v rozhovore pre Denník N zakladateľ a riaditeľ Amazing Places Petr Kotík. Na Slovensko chodí pravidelne, miluje napríklad ubytovanie pri Dunajskej Strede aj pod Kriváňom a našiel tu aj miesto, z ktorého mal zimomriavky.

Kotík v rozhovore hovorí aj:

• ktorá krajina zaujíma ľudí aktuálne najviac;
• ktoré nové miesta Amazing Places pripravuje pre Slovensko;
• aký je rozdiel medzi českými a slovenskými majiteľmi ubytovaní;
• prečo ho šokovalo dianie v Jasnej.

Je Amazing Places vyhľadávač krásnych miest alebo skôr agregát podobný ako populárny Booking?

Platí oboje. Začali sme ako vyhľadávač krásnych miest. Zároveň sme pred tromi rokmi implementovali do webu rezervačný systém. Malo to dva prozaické dôvody. Hnevali sme ľudí, pretože sme ich k niečomu peknému priviedli, no nútili sme ich, aby si to vyhľadali niekde úplne inde. Bolo to už ťažko obhájiteľné, takže sme to zmenili. Malo to, samozrejme, aj monetizačný rozmer: urobili sme obrovské množstvo práce, no províziu za sprostredkovanie získal niekto iný.

V ponuke máte miesta v Poľsku, na Bali, pod Kriváňom aj v Dunajskej Strede. Ako ich hľadáte?

Väčšinou nám ľudia napíšu tip, prípadne nás kontaktujú samotní prevádzkovatelia či majitelia. V prvých rokoch sme všetko vyhľadávali sami a správali sme sa ako skauti, ktorých poznáte z futbalu či iných športov. To stále platí, zmenilo sa však to, že sme omnoho známejší, oslavujeme 10 rokov, takže aj hostia, aj prevádzkovatelia vedia, že sa oplatí s nami spolupracovať, a zisťujú, ako presne spolupráca s nami funguje.

Ako?

Máme dve podmienky. Jednou z nich je členstvo. Partneri od nás dostávajú určitý balíček. Ideme sa na to miesto pozrieť, napíšeme o ňom, snažíme sa ich čo najviac promovať cez sociálne siete a naše vlastné a spriatelené médiá a mediálnych partnerov. Urobíme seminár, školenie, sme tu pre nich, aby sme im pomáhali nastavovať aj ich biznis model. Za to nám prináleží minimálny ročný poplatok. Druhou podmienkou je provízia. Keď si ľudia dané miesto rezervujú cez web Amazing Places, tak si z toho účtujeme províziu.

Majú Slováci záujem o krásne miesta?

Myslel som si, že na Slovensku nájdeme oveľa viac miest, ako dnes máme. Mrzí ma to. Náladovosť, že do niečoho idem a potom nejdem, je na Slovensku o niečo vyššia ako v Česku. Podobné to bolo s partnermi, bolo náročné presvedčiť ich. Z tohto pohľadu je pre nás Slovensko o niečo ťažšie riaditeľné či ovplyvniteľné.

Ako vyhľadávate miesta na Slovensku?

Sám som predtým cestoval, teraz už máme kolegyňu Lenku Dubinskú, ktorá keď ide domov, tak si krížom-krážom prejde aj slovenských partnerov. Dúfam, že na mňa úplne na Slovensku nezanevrie, no vnímam toto: občas cítime určitý dištanc, že „vy z Prahy ste nám tu prišli rozdávať rady, ako to máme robiť“. Nepomáha to.

Kedy ste naposledy boli na Slovensku?

V lete.

Je z vašich osobných top desať miest aspoň jedno zo Slovenska?

Áno. Jedno je neuveriteľne silné miesto na samote. Idete tam sedem kilometrov cestičkou od Vysokých Tatier. Volá sa Usadlosť pod Kriváňom. Očarilo ma aj nádherné miesto Chateau Amade pri Dunajskej Strede, tam som objavil fantastický servis.

Aké nové prírastky a kde máte pripravené v rámci Slovenska?

Posledné tri kúzelné miesta sú Kiva Cabin, Chata Medovka a Penzion Walddorf, ktorý je od začiatku u našich sledujúcich nesmierne obľúbený. Z tých miest, ktoré rozšíria v priebehu niekoľkých málo dní ponuku na Slovensku a na ktoré sa tešíme, sú Chata Zázvor v Nízkych Tatrách a Aiva Glamping.

Pre mňa je zaujímavé počuť, že máte miesta pod Kriváňom aj v Dunajskej Strede, teda na opačných stranách republiky. Ako ste sa dostali povedzme do Dunajskej Stredy, ktorá nepatrí medzi najznámejšie turistické miesta v rámci Slovenska?

Našli sme to sami. Trikrát som tam aj sám bol.

Páčilo sa vám tam?

Veľmi. Radšej mám však okolie Banskej Štiavnice. Uvedomujem si, že na Slovensku existujú úžasné miesta aj mimo oblastí ako Malá a Veľká Fatra, Nízke a Vysoké Tatry. Stredné Slovensko je úplne neuveriteľné. Definícia Amazing Places pre mňa často je, keď má človek zimomriavky. Na Slovensku som ich mal skoro najčastejšie. Keď ste sa ocitli na tých úžasných miestach, tak som si hovoril, že toto naozaj v Česku nemáme.

Kde ste mali zimomriavky?

V okolí Banskej Štiavnice.

Z ubytovania alebo všeobecne?

Všeobecne, ale aj z ubytovania.

Z čoho konkrétne?

Musím sa priznať, že ma až dojalo, keď som na toto miesto prišiel a predo mnou sa rozprestreli nádherné zelené kopčeky lemujúce krajinu. Bol to krásny pohľad, keď sme prišli na niektoré z našich dvoch miest, ktorými sú Sad nad Klingerom a Nebo nad Štiavnicou. To som vedel, že som tam správne.

Sklamalo vás niečo pri potulkách Slovenskom?

Šokovalo ma, čo sa deje v Jasnej. Nádherné miesto, no akoby stavebné povolenie dostal ktokoľvek na čokoľvek. Tu je taká chalúpka a hneď vedľa obrovitánsky hotel. To je niečo, čo v Česku len tak neuvidíte. Nerozumiem, prečo tam nie je zachovaná aspoň istá jednota v zástavbe – či už z pohľadu veľkosti, alebo vzhľadu. Bez problémov tam niekto postaví najväčší hotel na celom Slovensku. A nikomu to neprekáža?

Booking je často kritizovanou platformou. Sťažujú sa na ňu samotní ubytovatelia, ktorí ju napriek tomu využívajú, pretože je nesmierne populárna. Takže je to taký love-hate vzťah. Vy takúto kritiku nepočúvate?

Sám sedím na dvoch stoličkách. S manželkou prevádzkujeme dva menšie hotely v Prahe a aj pre nás sú niekedy sprostredkovatelia nutným zlom. Na druhej strane ťažko si predstaviť, že my z Prahy budeme oslovovať ľudí od Kazane až po Londýn. Musíte, samozrejme, ľudí získať a na to sú tie takzvané OTA (online travel agents – pozn. red.) a my sme jedným z nich – sú nezastupiteľní. Predávať len cez svoj web a sociálne siete a byť sebestačný si môže dovoliť jedno zo sto miest.

Na Amazing Places aktuálne nájdem miesta v rôznych krajinách. Ktorá je momentálne najpopulárnejšia?

Poľsko.

Čím to je?

Poľsko napreduje pred Českom a Slovenskom, vznikajú tam pekné miesta, sú tam dobré ceny aj služby a pre nás je to tak trochu dostupná exotika. Česi a Slováci sa navzájom navštevujú, populárne je Rakúsko a Taliansko, ale cestovať do Poľska nebolo zvykom.

Hovoríte teda, že keby sa nejaké miesto, ktoré máte v Poľsku, nachádzalo v Česku, bolo by drahšie?

Pravdepodobne. Možno by však ani nedosahovalo kvalitu servisu.

V Poľsku sú v tomto lepší?

V rámci priemeru sme na tom rovnako, ale v Poľsku vedia ľudia trochu viac míňať, takže tam vznikajú zaujímavo riešené projekty, medzi nimi napríklad aj wellness hotely. Je to veľmi priateľské. Rozprával som sa s Pavlom Trojanom, ktorý je šéfom poľského variantu Czech Tourism (česká centrála, ktorá sa stará o cestovný ruch – pozn. red.), a on mi povedal jeden príklad konkrétneho hotela z druhej strany Krkonôš na poľskej strane. Majú tam personál prakticky iba z Filipín.

Aký problém to rieši?

Bojujeme o personál, veľa ľudí sa k nám nedostáva a nechcú veľmi pracovať v službách, ktoré sú dlhodobo podfinancované. Nespomínam si, že by nejaký český hotel stavil na zahraničnú pracovnú silu v takomto rozmere, ako som to naznačil vyššie.

Prečo sú služby podfinancované?

Majitelia často nechcú alebo nemajú finančné prostriedky na to, aby dlhodobo konkurovali iným pracovným ponukám, nehovoriac o tom, že práca v službách, ktorá často zahŕňa soboty, nedele a sviatky, nie je pre každého.

Viete menovať aj nejaký váš poľský ubytovací hit?

New Port Hotel v Krakove, čo je veľmi populárny hotel na vode, a napríklad Hotel Bergo, wellness hotel v meste Szklarska Poręba.

Keď som hľadal miesta na víkend s partnerkou, narazil som na mnohé, ktoré stáli napríklad 400 eur na noc. Často sú aj takéto ubytovania plné na mesiace dopredu. O čom to svedčí?

Je trošku mýtus, že sú neustále plné. Poviem vám to z pohľadu čísel: minulý rok sme mali pokles návštevnosti o 10 – 15 %, domáci dopyt bol tak do určitej miery nasýtený.

Čím to je?

Jedným z faktorov je, že ceny počas covidu a po covide pomerne dosť narástli, viac než rástli náklady. Problém v ubytovaniach je, že ceny narástli, no jednoduchšie sa zdražuje, než sa následne zlacňuje. Nejde len o ubytovanie, rozbieha sa obrovský ďalší reťazec vecí. Donedávna boli veľmi drahé pohonné hmoty, keď teda idete so štvor- či päťčlennou rodinou, tak máte drahšie ubytovanie, no musíte sa aj niekde stravovať: gastro išlo tiež hore. Chcete si zalyžovať? Vleky zdraželi. Dovolenka v Česku či na Slovensku sa teda výrazne predražila. Cena sa môže dostať až na úroveň Európy. A niekedy je aj vyššia.

Nedávno som si chcel kúpiť pobyt. U vás mi ukazovalo, že je to voľné a že sa mi do 24 hodín ozvete, či je to potvrdené. O pár hodín mi však prišlo zamietnutie. Podobnú kritiku som čítal na internete častejšie. Prečo sa to deje?

Bohužiaľ, je to aj tým, že máme dve možnosti, ako si u nás ľudia môžu kúpiť pobyt. Prvou je klasická okamžitá rezervácia: keď kliknete, okamžite zaplatíte, kúpite, dostanete potvrdenie. Druhá možnosť je on request, teda na vyžiadanie. Funguje to tak, že majitelia majú čas na odpoveď približne 24 hodín. Dôvod? Väčšina z nich nežije v online svete a nie je teda na e-maile či internete taká aktívna. Vo vašom prípade bol problém asi v tom, že my sme im napísali, že Zoran k vám chce prísť a už aj zaplatil. Oni však môžu zároveň dostať rezerváciu z Bookingu, priamo z webu alebo sa skrátka rozhodli, že v ten týždeň nepracujú.

Chodia vám sťažnosti?

Áno.

Aké napríklad?

Dám dva príklady z ostatného obdobia. U jedného majiteľa bol opakujúci sa neporiadok. V druhom prípade bol problém s prístupom majiteľov. Boli arogantní a nepríjemní.

Keď ste ich s tým konfrontovali, čo vám na to povedali?

Pri neporiadku tam boli osobné dôvody. Rozvod. To sa deje častejšie, keďže tieto projekty sú často rodinnými podnikmi. Veci sa v rodinách menia a potom to komplikuje biznis.

Vyradili ste obe z ponuky?

Áno.

V čom robia najčastejšie ubytovatelia chybu?

Pekné miesta sú vizitky bohatších ľudí, v Česku, na Slovensku aj všade vo svete. Problémom je, že ľudia, ktorí urobia niečo pekné, si často neuvedomujú, že nestačí to len postaviť, ale treba to aj prevádzkovať. Prevádzka často nie je pre nich taká dôležitá a odráža sa to na servise. Hľadáme preto miesta, kde vieme, že sa tam zákazníci stretnú s najlepším servisom. Niekedy totiž stačí ísť do drevenice bez elektriny a teplej vody, kde vznikajú tie najkrajšie príbehy.

Na druhej strane prídete niekam, kde je to vlastne až trošku opulentné, investované peniaze tam vidíte, no šetrí sa na servise a cítite horší ľudský prístup. Je to pritom ten najlacnejší marketing, ale nikto ho poriadne neovláda.

V jednom rozhovore ste vraveli, že Česko už „neťahá“, lebo je drahé, ale kvalitou servisu tomu nezodpovedá. Ako to?

Fakt je ten, že niektorí ubytovatelia sú presvedčení, že pokiaľ im rastú iné náklady, automaticky to musia premietnuť do ceny, a čakajú, že to automaticky budú akceptovať všetci. Zrazu sa cenovo dostanete na úroveň Rakúska, Nemecka, Talianska či populárnych letných destinácií ako Egypt a Turecko. Boj o zákazníka v tejto kategórii sa stáva nesmierne náročným. Neviete im ponúknuť teplo a pláže, ktoré môže ponúknuť Egypt či Grécko. Cena je pre veľa ľudí stále určujúca, má veľkú váhu.

Z toho, čo ste povedali, mi vychádza, že sú niektorí ubytovatelia chamtiví. Platí to?

Skôr nevedia pracovať s dynamickou cenotvorbou. V Prahe bežne človek rieši ubytovanie ako na burze, každý deň, možno dvakrát denne sa menia ceny v závislosti od toho, koľko hotelu prišlo rezervácií, o aký termín ide, možno im ostali posledné dve izby, tak môžu dať plnú cenu, alebo keď majú 14 dní prázdny prakticky celý hotel, musia ísť s cenou dole.

Tu to takto nefunguje. Ubytovatelia často nevedia byť pružnejší a flexibilnejší. Chýba im do určitej miery aj znalosť prostredia a biznisu.

Drahšími zariadeniami sú aj glampingy, ktoré zažili boom pred pár rokmi. Ide o komfortné obytné stany, maringotky, domy na strome či indiánske tee-pee. Trvá tento boom?

Trvá, ale tento segment sa sofistikuje, začína to mať punc určitej modernity, čistejšieho dizajnu, je to viac zamerané aj na technológie, ktoré podporujú udržateľnosť, zaobchádzanie s vodou, s odpadkami a s energiami. Pre mňa je to správny a nesmierne zaujímavý trend. Občas to býva tak, že prídete a máte tam celú malú inteligentnú domácnosť.

Posedy a domy na strome sú však aktuálne v úpadku. Mne osobne sa také ubytovanie páči. Páčia sa mi tie nápady, vždy sa niečo v tomto vymyslí, rôzne bubliny či maringotky… Do určitej miery je to pekné rozptýlenie, inšpirácia, ale myslím si, že všetci dnes nechceme chodiť na latrínu, nie je úplne zlé mať teplú vodu a splachovací záchod. Tieto požiadavky začínajú byť aj pri týchto ubytovaniach celkom normálne.

Čo je z nich teda aktuálne najpopulárnejšie?

Veľmi populárne sú pekné mobilné domy a malé domčeky v štýle tiny house, ktoré už nie sú úplne tiny (maličký – pozn. red.), ale začínajú sa máličko rozširovať. Predsa len keď ste niekde tri až päť dní v domčeku, ktorý má 12 metrov štvorcových, tak je to pekné, ale občas si chcete sadnúť aj do kresla.

Spomínali ste, že na začiatku ste mali ubytovania bez elektriny a vody a boli tam neuveriteľné príbehy. Aký napríklad?

Pred ôsmimi rokmi som si na jednom takom mieste naplánoval výlet so svojimi tromi deťmi a ešte som si tri deti požičal od kamaráta. Všetky boli malé a ja som si tam pripadal ako vo filme S tebou mně baví svět. Deti sa strašne báli, boli sme na kraji lesa pomerne vysoko v kopcoch, svietili sme si petrolejkou, bola tam latrína a studená voda. Ruky, zadok a zuby si tam človek čistil v ľadovej vode. Keď sa išlo na latrínu, nosil som tam deti na rukách, lebo sa tam išlo cez mravenisko… Bohužiaľ, neskôr som zistil, to miesto ani nebolo skolaudované.