Podnikajte bez zákonov. Žilinčan založí firmu na Seychelách aj s domorodým konateľom

Žilinský biznismen Martin Belobrad má úctyhodný záber. Jeho kontakty siahajú do najrôznejších exotických miest planéty: Marshallove ostrovy, Belize, Dubaj, Hongkong, Seychely.

Belobrad žije z toho, že slovenským podnikateľom ponúka, že im v týchto destináciách môže založiť schránkovú firmu. Stačí pár notársky overených dokladov, a poplatok od 1300 do 3000 eur. Pokiaľ chcete aj bankový účet, priplatíte si ešte pár stoviek.

Výnosy však môžu byť neporovnateľne vyššie. Belobrad ich na stránkach svojej firmy World Assets Management popisuje otvorene: nikto o vás nebude vedieť, nemusíte si viesť žiadne účtovníctvo a na váš offshorový účet sa nedostane ani exekútor, ani manželka.

„Každých desať sekúnd je niekde na svete podaná žaloba týkajúca sa majetku, zmluvy alebo iného obchodného záujmu. Držanie časti aktív prostredníctvom offshore spoločnosti môže pomôcť ochrániť majetok a vyhnúť sa nepríjemnostiam,“ sľubuje Belobradova firma.

A samozrejme, pri troche šikovnosti môžu slovenskí podnikatelia ušetriť zaujímavé peniaze aj na daniach. „Podnikanie prostredníctvom offshore spoločnosti má množstvo výhod: riadiť spoločnosť je možné z ľubovoľného miesta na svete, väčšina offshore jurisdikcií nepožaduje vedenie účtovníctva a miesto daní sa platí len ročný poplatok za obnovenie licencie,“ vysvetľuje Belobrad potenciálnym klientom.

Poučenie z Panamy

Popularitu offshorových firiem naplno ukázala najnovšia aféra Panama Papers. Podľa údajov, ktoré unikli z panamskej právnej firmy Mossack Fonseca, sú schránkové firmy v exotických destináciách využívané napríklad profesionálnymi športovcami, ktorí sa chcú vyhnúť zdaneniu svojich príjmov, alebo politikmi, ktorí potrebujú utajiť svoj majetok – nezriedka získaný z úplatkov alebo z dojenia verejného rozpočtu.

Belobrad si tento únik informácií vyložil po svojom. Aféra Panama Papers z jeho pohľadu odhalila hlavne to, že klienti firmy Mossack Fonseca boli nezodpovední a nepoužívali šifrovanú komunikáciu. Preto sa k ich mailom mohli dostať investigatívni novinári.

Belobradova spoločnosť v reakcii na Panama Papers vyzvala svojich slovenských zákazníkov, aby boli obozretní. „Vyzývame vás, aby ste začali brať vážne internetovú bezpečnosť, naučili sa používať šifrovanú komunikáciu a posielali dôležité dokumenty a otázky prostredníctvom PGP messagov,“ píše v reakcii na prípad Panama Papers.

O svojich klientoch toho Belobrad veľa nenarozpráva. Má ich desiatky alebo stovky? „K tomu sa nebudem vyjadrovať,“ odpovedá v telefonickom rozhovore.

Denník N sa s jedným z jeho klientov stretol. Je ním bratislavský podnikateľ, ktorý prostredníctvom Martina Belobrada získal vlastnú firmu na Seychelách.

Prečítajte si

Muž, ktorý zakladá offshorové firmy: Je to možno neetické, ale dovolené

Svoju identitu zverejniť nechce. Naznačí len, že prostredníctvom seychelskej firmy rozbieha biznis, pri ktorom bude cez internet poskytovať „administratívne služby“.

Jeho príbeh je zaujímavý v tom, že ukazuje, ako sa dá s offshorovou firmou podnikať v slovenských podmienkach. A zároveň je dokladom toho, že offshorovú štruktúru si už obľúbili i niektorí radoví podnikatelia, ktorí ani nemajú ambície obchodovať so štátom – seychelskú firmu dokážu efektívne využiť aj pri obchodovaní s bežnými klientmi zo súkromnej sféry.

Na našom podnikateľovi je podstatné to, že fyzicky pôsobí na Slovensku a väčšinu jeho klientov tvoria Slováci. Vďaka seychelskej firme sa však nezdržuje so žiadnymi slovenskými zákonmi, ktoré by sa na neho za normálnych okolností vzťahovali. Podniká prakticky bez akýchkoľvek pravidiel.

„Keby som podnikal cez štandardnú slovenskú firmu, potreboval by som získať napríklad niektoré licencie, ktoré sa v našom odbore vyžadujú. Ich získavanie by ma stálo značný čas a energiu,“ hovorí.

Ušetrím 40-tisíc ročne

To však nie je jediná devíza. Podľa svojich slov si nevedie žiadne účtovníctvo a nepočíta ani s tým, že by na Slovensku platil dane – napriek tomu, že tu vytvára zisk.

Zdaňuje totiž na Seychelách, kde je nulová sadzba. Tamojším úradom musí len každý rok odviesť poplatok za registráciu firmy v rádoch stoviek eur.

V porovnaní s 22-percentnou daňou, ktorá platí na Slovensku, je to zanedbateľná suma. „Odhadujem, že tento rok vytvorím zisk, z ktorého by som musel odviesť na daniach aspoň štyridsať tisíc,“ dodáva nami oslovený podnikateľ.

Belobrad k takémuto príbehu zaujíma pragmatické stanovisko: on sám vraj len pomáha klientom založiť si offshorovú firmu. A tomu, že ho neláka platiť dane na Slovensku, vraj rozumie.

„Človek nemá dôvod, aby platil vyššie dane, keď má možnosti, aby si svoje dane minimalizoval,“ hovorí Belobrad.

Zdaňujete tam, kde podnikáte

Z pohľadu zákona je tu však jeden podstatný rozpor. Podľa slovenských zákonov i medzinárodných dohôd by mal podnikateľ platiť dane v tom štáte, v ktorom aj reálne pôsobí.

„Ak má firmu v daňovom raji, tak je rozhodujúce, či tam skutočne aj podniká. Nestačí, že tam má len firmu s P. O. Boxom zaregistrovanú na piatich štvorcových metroch spolu s ďalším tisícom firiem,“ hovorí daňová poradkyňa Renáta Blahová.

Slovenská finančná správa je – aspoň podľa oficiálnych vyjadrení – na takéto prípady háklivá. Podľa jej zástupcov by obchádzanie slovenských zákonov pomocou offshorovej firmy mohlo vykazovať znaky daňového podvodu, ktorý je trestný.

„Daňovníci si nemôžu len tak vybrať štát, v ktorom zdania, lepšie povedané nezdania svoje príjmy. Takéto prípady pozorne monitorujeme,“ zdôrazňuje hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková.

Aspoň takáto je teória. Nami oslovený podnikateľ sa však v skutočnosti podľa svojich slov ničoho neobáva.

Internetovú doménu, cez ktorú poskytuje svoje služby, má totiž registrovanú na svoju seychelskú firmu. A zistiť, že vlastníkom je práve on, by mohol byť pre slovenského úradníka nadľudský výkon.

Systém offshorových schránok je totiž vymyslený prešibane. Nášmu podnikateľovi síce Belobrad založil na Seychelách vlastnú firmu, dokonca mu umožnil zvoliť si aj jej meno. Na listinných dokumentoch, ktoré následne obdržal, však nie je nikde ako vlastník uvedený.

„Oficiálnym vlastníkom mojej firmy je nejaká iná schránková firma na Seychelách, ja ako osoba som bol len splnomocnený konať v jej mene,“ hovorí.

Popri tom dostal aj predvyplnené dokumenty, podľa ktorých môže vlastníctvo i splnomocnenstvo svojej osoby kedykoľvek previesť na niekoho iného – napríklad na bieleho koňa, ktorým môže byť aj bezdomovec. „Vlastníctvo firmy môžem flexibilne meniť,“ hovorí.

Navyše jeho meno sa neobjavuje v žiadnom verejne dostupnom zdroji. „Moju identitu poznajú len úrady na Seychelách, pokiaľ si tam vôbec nejaký register firiem vedú, a potom už len pán Belobrad, ktorý im tam posielal kópie mojich dokladov,“ poznamenáva.

Každá firma, vrátane offshorovej, samozrejme, musí mať konateľa. Aj na to však vynálezcovia offshorových schránok pamätali. Sám Belobrad ponúka klientom, že im založí firmu rovno aj s domorodým konateľom.

V prípade nášho bratislavského podnikateľa je týmto konateľom len iná schránkova firma, ktorú zastupuje istý domorodý občan. „Ten človek má anglicky znejúce meno, inak o ňom neviem nič. Ani netuším, či vôbec žije na Seychelách,“ hovorí podnikateľ.

Spoľahlivé karibské banky

Podobné je to s peňažnými tokmi. Nami oslovený podnikateľ si peniaze od zákazníkov necháva posielať cez platobnú bránu, podobnú známej službe PayPal, na účet vedený v jednej z karibských bánk.

Belobrad na webe klientov ubezpečuje, že na takýto typ bánk sa môžu spoľahnúť. „Spolupracujeme len s bankami, ktoré dodržujú diskrétnosť, absolútne rešpektovanie bankového tajomstva a majú kvalitný servis ohľadom starostlivosti o zákazníka,“ píše na svojich stránkach firma World Assets Management.

S klasickými európskymi bankami sa to podľa Belobrada nedá porovnať. „Vo väčšine štátov EÚ, a hlavne na Slovensku a v Čechách, je inštitút o bankovom tajomstve dodržiavaný len minimálne. Dalo by sa povedať, že bankové tajomstvo takmer neexistuje,“ vysvetľuje.

Finančné operácie nášho bratislavského podnikateľa teda zostanú pred zrakmi slovenských úradov utajené. Keď si potrebuje z účtu peniaze vybrať, stačí mu vraj ísť do najbližšieho bankomatu – peniaze si vyberie cez platobnú kartu, ktorú mu vystavila jeho karibská banka.

„Na svoj slovenský účet si peniaze neposielam. Viem, že tunajšie banky pri príchodzích platbách z daňových rajov spozornejú, preto si ich radšej vyberám v hotovosti,“ dodáva.

Žiadne papierovačky

Vybudovať takúto štruktúru by s pomocou sprostredkovateľov, ako je Martin Belobrad, zvládol takmer každý. Podľa webových stránok jeho firmy k tomu stačí len pár dokumentov.

„Medzi štandardne požadované doklady patrí notársky overený pas, občiansky preukaz alebo vodičský preukaz, a potvrdenie o vedení účtu v (napríklad európskej) banke,“ píše sa na webe firmy World Assets Management.

Podobné požiadavky sa vzťahujú aj na založenie samotnej firmy. Celý proces môže trvať zhruba mesiac, Belobrad za poplatok všetko zariadi.

Prvým krokom je schôdzka s ním, ktorá obvykle prebieha v kaviarni. Na nej poradí, či je lepšie vybrať si povedzme Belize, Britské Panenské ostrovy, Seychely, Singapur, alebo niečo iné.

„Mne radil, že v štátoch v karibskej oblasti by mohol nastať nejaký problém, preto lepšie budú Seychely v Indickom oceáne,“ hovorí náš podnikateľ.

Po odovzdaní dokumentov a zaplatení poplatku čakal niekoľko týždňov. Následne sa s Belobradom stretol znovu a dostal od neho šanón so zakladajúcimi listinami.

Asi najpozoruhodnejšie je vyriešená otázka budúceho prevodu firmy. Ako už bolo spomínané, za konateľa bola ustavená miestna schránková firma, za ktorú zase vystupuje miestny občan – v prípade Seychel má ísť podľa Belobrada údajne o miestneho právnika.

V jednom z opečiatkovaných dokumentov však konateľ už dopredu uznáva, že bol zo svojej funkcie odvolaný, že vlastnícke podiely vo firme sú prevedené na nového nadobúdateľa – jeho meno je však vynechané, Belobradov klient ho môže dopísať až ex post, podobne ako dátum celej operácie.

Päť Širokého Kostaričanov

Offshorová firma nami osloveného podnikateľa nie je veľká ani na slovenské pomery, tento rok počíta so ziskom okolo 150-tisíc, vo všetkých prípadoch pôjde o tržby od súkromných klientov.

Oveľa významnejší hráči zrejme budú medzi klientmi J&T Banky a Poštovej banky, o ktorých ich spolumajiteľ Patrik Tkáč vlani ľahkovážne prezradil, že využívajú cyperské schránky, aby sa vyhli plateniu daní z kapitálového zisku vyššieho než 200-tisíc.

„95 percent vlastníkov cyperských firiem, ktoré financujeme, sú české a slovenské fyzické osoby. Tie firmy nemajú účty na Cypre, ale u nás. Podľa platnej legislatívy každý Slovák a Čech, ktorý očakáva kapitálový zisk vyšší ako 200-tisíc eur a neinvestuje prostredníctvom štruktúry podobnej Cypru, tak okráda vlastnú rodinu!“

Daňová poradkyňa Bláhová následne Tkáčovi verejne vyčítala, že jeho správanie je minimálne neetické. „Nepovedal nič neobvyklé – len že na Slovensku sa dane neoplatí platiť. Povedal to však formou, ktorá je výsmechom každému poctivo rozmýšľajúcemu podnikateľovi, ktorý tiež nerád platí viac daní, než musí, ale rozumie tomu, že sa zákony majú dodržiavať,“ poznamenala Bláhová.

Prečítajte si

Daňová poradkyňa Bláhová: Tkáčove výroky sú výsmech celému štátu

Ešte krikľavejší príklad je Váhostav, ktorý narozdiel od nášho podnikateľa inkasoval stovky miliónov eur od štátu. Ako pred časom upozornila nevládna organizácia Transparency International, Váhostav bol v čase vlaňajšej kauzy vlastnený cez reťazec najrôznejších firiem, v ktorom vystupovali piati obyvatelia Kostariky, či firmy z Cypru a Nového Zélandu. A to zjavne s úmyslom utajiť skutočných vlastníkov.

K Váhostavu sa síce hlási veľkopodnikateľ Juraj Široký, komplikovaná vlastnícka štruktúra by však zakryla, keby ho ovládali aj ďalší významní hráči z okolia vrcholnej politiky.

I z toho je zjavné, že offshorové firmy sa už dávno stali bežnou súčasťou slovenského biznisu. Situácia sa pritom mení len pozvoľna.

Druhá Ficova vláda presadila zákon, že pokiaľ sa chcú offshorové firmy uchádzať o štátne zákazky, musia odhaliť svoju vlastnícku štruktúru.

Aliancia Fair-play však pred pár mesiacmi ukázala, že v skutočnosti je takýto zákon bezzubý. Ako príklad uviedla málo známu spoločnosť TransMedica, ktorá vyhrala tender Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb na dodávku materiálu za 750 tisíc eur.

„Firma pracovníkom ústavu zaslala len výpis z obchodného registra, ktorý za jej majiteľa označoval firmu na Cypre. Pridala čestné vyhlásenie, že nie je spoločnosťou, ktorej by zákon zakazoval zúčastniť sa súťaže, a ústav to akceptoval,“ napísala Aliancia Fair-play na svojom blogu.

Radoslav Procházka (Sieť) s Luciou Žitňanskou (Most-Híd), ktorí umožnili vznik tretej Ficovej vlády, teraz sľubujú ďalšie sprísnenie. Offshorové či schránkové firmy by vraj mali definitívne vypadnúť zo štátnych tendrov.

„V programových prioritách vlády je ochrana verejných peňazí pred schránkovými firmami. S Luciou Žitňanskou sme o to za jedným stolom bojovali osem hodín,“ povedal Procházka v rozhovore pre Denník N.

Napísať takýto zákon však bude v praxi zložité, pokiaľ nie rovno nemožné. Politici totiž nemôžu len tak zakázať firmám registrovaným v zahraničí, aby sa zúčastňovali verejných tendrov. A už vôbec by nemohli niečo také zakázať firmám z Cypru, ktorý je členským štátom Európskej únie.

Technicky by vláda mohla len donútiť takéto firmy, aby zverejnili fyzické osoby, ktoré ich vlastnia. Aj to však môžu podnikavci obchádzať tak, že miesto seba nastrčia bieleho koňa.

Daňové raje pod tlakom

Skutočná zmena preto zrejme príde až pod tlakom zvonku. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vlani pripravila dohodu, podľa ktorej si budú môcť daňové úrady z takmer stovky krajín po celom svete vymieňať informácie.

Podľa tejto dohody (Common Reporting Standard) by aj úrady v destináciách ako Seychely či Belize mali nahlasovať informácie o osobách, ktoré u nich formálne zdaňujú, ich domovským krajinám.

Dohodu by mali všetky zúčastnené krajiny začať napĺňať najneskôr od septembra 2018. Martinovi Belobradovi z firmy World Assets Management takáto dohoda, prirodzene, prekáža.

„Považujeme ju za hrubý zásah do súkromia občanov, ktorí nespáchali žiadny zločin. Bude im porušené právo na ochranu súkromia z dôvodu nepoctivosti niekoľkých daňových neplatičov,“ hovorí Belobrad.