Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Podnikajte bez zákonov. Žilinčan založí firmu na Seychelách aj s domorodým konateľom

Seychely sú súostrovím v Indickom oceáne, ktoré je vyhľadávané nielen pre svoju prírodu. Foto – Flickr
Seychely sú súostrovím v Indickom oceáne, ktoré je vyhľadávané nielen pre svoju prírodu. Foto – Flickr

Žilinský biznismen Martin Belobrad má úctyhodný záber. Jeho kontakty siahajú do najrôznejších exotických miest planéty: Marshallove ostrovy, Belize, Dubaj, Hongkong, Seychely.

Belobrad žije z toho, že slovenským podnikateľom ponúka, že im v týchto destináciách môže založiť schránkovú firmu. Stačí pár notársky overených dokladov, a poplatok od 1300 do 3000 eur. Pokiaľ chcete aj bankový účet, priplatíte si ešte pár stoviek.

Výnosy však môžu byť neporovnateľne vyššie. Belobrad ich na stránkach svojej firmy World Assets Management popisuje otvorene: nikto o vás nebude vedieť, nemusíte si viesť žiadne účtovníctvo a na váš offshorový účet sa nedostane ani exekútor, ani manželka.

„Každých desať sekúnd je niekde na svete podaná žaloba týkajúca sa majetku, zmluvy alebo iného obchodného záujmu. Držanie časti aktív prostredníctvom offshore spoločnosti môže pomôcť ochrániť majetok a vyhnúť sa nepríjemnostiam,“ sľubuje Belobradova firma.

Od založenia offshorovej firmy až po vybavenie druhého pasu. Spoločnosť World Assets Management je podľa svojho webu všestranná.
Od založenia offshorovej firmy až po vybavenie druhého pasu. Spoločnosť World Assets Management je podľa svojho webu všestranná.

A samozrejme, pri troche šikovnosti môžu slovenskí podnikatelia ušetriť zaujímavé peniaze aj na daniach. „Podnikanie prostredníctvom offshore spoločnosti má množstvo výhod: riadiť spoločnosť je možné z ľubovoľného miesta na svete, väčšina offshore jurisdikcií nepožaduje vedenie účtovníctva a miesto daní sa platí len ročný poplatok za obnovenie licencie,“ vysvetľuje Belobrad potenciálnym klientom.

Poučenie z Panamy

Popularitu offshorových firiem naplno ukázala najnovšia aféra Panama Papers. Podľa údajov, ktoré unikli z panamskej právnej firmy Mossack Fonseca, sú schránkové firmy v exotických destináciách využívané napríklad profesionálnymi športovcami, ktorí sa chcú vyhnúť zdaneniu svojich príjmov, alebo politikmi, ktorí potrebujú utajiť svoj majetok – nezriedka získaný z úplatkov alebo z dojenia verejného rozpočtu.

Belobrad si tento únik informácií vyložil po svojom. Aféra Panama Papers z jeho pohľadu odhalila hlavne to, že klienti firmy Mossack Fonseca boli nezodpovední a nepoužívali šifrovanú komunikáciu. Preto sa k ich mailom mohli dostať investigatívni novinári.

Belobradova spoločnosť v reakcii na Panama Papers vyzvala svojich slovenských zákazníkov, aby boli obozretní. „Vyzývame vás, aby ste začali brať vážne internetovú bezpečnosť, naučili sa používať šifrovanú komunikáciu a posielali dôležité dokumenty a otázky prostredníctvom PGP messagov,“ píše v reakcii na prípad Panama Papers.

Panamská spoločnosť sa podľa Belobrada dopustila niečoho trestuhodného - nenútila svojich klientov, aby komunikovali v šifrách.
Panamská spoločnosť sa podľa Belobrada dopustila niečoho trestuhodného – nenútila svojich klientov, aby komunikovali v šifrách.

O svojich klientoch toho Belobrad veľa nenarozpráva. Má ich desiatky alebo stovky? „K tomu sa nebudem vyjadrovať,“ odpovedá v telefonickom rozhovore.

Denník N sa s jedným z jeho klientov stretol. Je ním bratislavský podnikateľ, ktorý prostredníctvom Martina Belobrada získal vlastnú firmu na Seychelách.

Svoju identitu zverejniť nechce. Naznačí len, že prostredníctvom seychelskej firmy rozbieha biznis, pri ktorom bude cez internet poskytovať „administratívne služby“.

Jeho príbeh je zaujímavý v tom, že ukazuje, ako sa dá s offshorovou firmou podnikať v slovenských podmienkach. A zároveň je dokladom toho, že offshorovú štruktúru si už obľúbili i niektorí radoví podnikatelia, ktorí ani nemajú ambície obchodovať so štátom – seychelskú firmu dokážu efektívne využiť aj pri obchodovaní s bežnými klientmi zo súkromnej sféry.

certifikat zalozenia
Ako to vyzerá v praxi? V tomto dokumente kompetentný seychelský úradník potvrdzuje, že spoločnosť slovenského podnikateľa je založená podľa miestnych zákonov.

Na našom podnikateľovi je podstatné to, že fyzicky pôsobí na Slovensku a väčšinu jeho klientov tvoria Slováci. Vďaka seychelskej firme sa však nezdržuje so žiadnymi slovenskými zákonmi, ktoré by sa na neho za normálnych okolností vzťahovali. Podniká prakticky bez akýchkoľvek pravidiel.

„Keby som podnikal cez štandardnú slovenskú firmu, potreboval by som získať napríklad niektoré licencie, ktoré sa v našom odbore vyžadujú. Ich získavanie by ma stálo značný čas a energiu,“ hovorí.

Ušetrím 40-tisíc ročne

To však nie je jediná devíza. Podľa svojich slov si nevedie žiadne účtovníctvo a nepočíta ani s tým, že by na Slovensku platil dane – napriek tomu, že tu vytvára zisk.

Zdaňuje totiž na Seychelách, kde je nulová sadzba. Tamojším úradom musí len každý rok odviesť poplatok za registráciu firmy v rádoch stoviek eur.

V porovnaní s 22-percentnou daňou, ktorá platí na Slovensku, je to zanedbateľná suma. „Odhadujem, že tento rok vytvorím zisk, z ktorého by som musel odviesť na daniach aspoň štyridsať tisíc,“ dodáva nami oslovený podnikateľ.

Apostilácia: seychelský notár potvrdzuje, že všetky dokumenty, ktoré dostal slovenský podnikateľ, sú pravé.
Apostilácia: seychelský notár potvrdzuje, že všetky dokumenty, ktoré dostal slovenský podnikateľ, sú pravé.

Belobrad k takémuto príbehu zaujíma pragmatické stanovisko: on sám vraj len pomáha klientom založiť si offshorovú firmu. A tomu, že ho neláka platiť dane na Slovensku, vraj rozumie.

„Človek nemá dôvod, aby platil vyššie dane, keď má možnosti, aby si svoje dane minimalizoval,“ hovorí Belobrad.

Zdaňujete tam, kde podnikáte

Z pohľadu zákona je tu však jeden podstatný rozpor. Podľa slovenských zákonov i medzinárodných dohôd by mal podnikateľ platiť dane v tom štáte, v ktorom aj reálne pôsobí.

„Ak má firmu v daňovom raji, tak je rozhodujúce, či tam skutočne aj podniká. Nestačí, že tam má len firmu s P. O. Boxom zaregistrovanú na piatich štvorcových metroch spolu s ďalším tisícom firiem,“ hovorí daňová poradkyňa Renáta Blahová.

Belobradova spoločnosť World Assets Management ponúka možnosť založiť firmu v celkovo šestnástich destináciách - spolu s vybavením konateľa a bankového účtu. Akceptuje i platbu virtuálnou menou Bitcoin.
Belobradova spoločnosť World Assets Management ponúka možnosť založiť firmu v celkovo šestnástich destináciách – spolu s vybavením konateľa a bankového účtu. Akceptuje i platbu virtuálnou menou Bitcoin.

Slovenská finančná správa je – aspoň podľa oficiálnych vyjadrení – na takéto prípady háklivá. Podľa jej zástupcov by obchádzanie slovenských zákonov pomocou offshorovej firmy mohlo vykazovať znaky daňového podvodu, ktorý je trestný.

„Daňovníci si nemôžu len tak vybrať štát, v ktorom zdania, lepšie povedané nezdania svoje príjmy. Takéto prípady pozorne monitorujeme,“ zdôrazňuje hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková.

Aspoň takáto je teória. Nami oslovený podnikateľ sa však v skutočnosti podľa svojich slov ničoho neobáva.

Internetovú doménu, cez ktorú poskytuje svoje služby, má totiž registrovanú na svoju seychelskú firmu. A zistiť, že vlastníkom je práve on, by mohol byť pre slovenského úradníka nadľudský výkon.

Systém offshorových schránok je totiž vymyslený prešibane. Nášmu podnikateľovi síce Belobrad založil na Seychelách vlastnú firmu, dokonca mu umožnil zvoliť si aj jej meno. Na listinných dokumentoch, ktoré následne obdržal, však nie je nikde ako vlastník uvedený.

„Oficiálnym vlastníkom mojej firmy je nejaká iná schránková firma na Seychelách, ja ako osoba som bol len splnomocnený konať v jej mene,“ hovorí.

akcie
Takto vyzerajú akcie k schránkovým firmám: Seychelská spoločnosť nášho podnikateľa (jej názov je začiernený v záhlaví) je podľa tejto listiny vlastnená inou seychelskou firmou, ktorej názov je začiernený nižšie.

Popri tom dostal aj predvyplnené dokumenty, podľa ktorých môže vlastníctvo i splnomocnenstvo svojej osoby kedykoľvek previesť na niekoho iného – napríklad na bieleho koňa, ktorým môže byť aj bezdomovec. „Vlastníctvo firmy môžem flexibilne meniť,“ hovorí.

Navyše jeho meno sa neobjavuje v žiadnom verejne dostupnom zdroji. „Moju identitu poznajú len úrady na Seychelách, pokiaľ si tam vôbec nejaký register firiem vedú, a potom už len pán Belobrad, ktorý im tam posielal kópie mojich dokladov,“ poznamenáva.

Predvyplnený formulár na presun akcií už aj s príslušnou pečiatkou oficiálneho vlastníka. Stačí len doplniť dátum.
Predvyplnený formulár na prevod akcií už aj s príslušnou pečiatkou oficiálneho vlastníka. Stačí len doplniť dátum.

Každá firma, vrátane offshorovej, samozrejme, musí mať konateľa. Aj na to však vynálezcovia offshorových schránok pamätali. Sám Belobrad ponúka klientom, že im založí firmu rovno aj s domorodým konateľom.

V prípade nášho bratislavského podnikateľa je týmto konateľom len iná schránkova firma, ktorú zastupuje istý domorodý občan. „Ten človek má anglicky znejúce meno, inak o ňom neviem nič. Ani netuším, či vôbec žije na Seychelách,“ hovorí podnikateľ.

Spoľahlivé karibské banky

Podobné je to s peňažnými tokmi. Nami oslovený podnikateľ si peniaze od zákazníkov necháva posielať cez platobnú bránu, podobnú známej službe PayPal, na účet vedený v jednej z karibských bánk.

Belobrad na webe klientov ubezpečuje, že na takýto typ bánk sa môžu spoľahnúť. „Spolupracujeme len s bankami, ktoré dodržujú diskrétnosť, absolútne rešpektovanie bankového tajomstva a majú kvalitný servis ohľadom starostlivosti o zákazníka,“ píše na svojich stránkach firma World Assets Management.

Čo patrí medzi výhody offshorového účtu podľa Belobradovej firmy? Nepríde vám na neho manželka ani exekutor, dlhov môžete koľko chcete.
Čo patrí medzi výhody offshorového účtu podľa Belobradovej firmy? Nedosiahne naň manželka ani exekútor, dlhov môžete robiť, koľko chcete.

S klasickými európskymi bankami sa to podľa Belobrada nedá porovnať. „Vo väčšine štátov EÚ, a hlavne na Slovensku a v Čechách, je inštitút o bankovom tajomstve dodržiavaný len minimálne. Dalo by sa povedať, že bankové tajomstvo takmer neexistuje,“ vysvetľuje.

Finančné operácie nášho bratislavského podnikateľa teda zostanú pred zrakmi slovenských úradov utajené. Keď si potrebuje z účtu peniaze vybrať, stačí mu vraj ísť do najbližšieho bankomatu – peniaze si vyberie cez platobnú kartu, ktorú mu vystavila jeho karibská banka.

„Na svoj slovenský účet si peniaze neposielam. Viem, že tunajšie banky pri príchodzích platbách z daňových rajov spozornejú, preto si ich radšej vyberám v hotovosti,“ dodáva.

Žiadne papierovačky

Vybudovať takúto štruktúru by s pomocou sprostredkovateľov, ako je Martin Belobrad, zvládol takmer každý. Podľa webových stránok jeho firmy k tomu stačí len pár dokumentov.

„Medzi štandardne požadované doklady patrí notársky overený pas, občiansky preukaz alebo vodičský preukaz, a potvrdenie o vedení účtu v (napríklad európskej) banke,“ píše sa na webe firmy World Assets Management.

Podobné požiadavky sa vzťahujú aj na založenie samotnej firmy. Celý proces môže trvať zhruba mesiac, Belobrad za poplatok všetko zariadi.

Profil Martina Belobrada na sociálnej sieti LinkedIn.
Profil Martina Belobrada na sociálnej sieti LinkedIn.

Prvým krokom je schôdzka s ním, ktorá obvykle prebieha v kaviarni. Na nej poradí, či je lepšie vybrať si povedzme Belize, Britské Panenské ostrovy, Seychely, Singapur, alebo niečo iné.

„Mne radil, že v štátoch v karibskej oblasti by mohol nastať nejaký problém, preto lepšie budú Seychely v Indickom oceáne,“ hovorí náš podnikateľ.

Po odovzdaní dokumentov a zaplatení poplatku čakal niekoľko týždňov. Následne sa s Belobradom stretol znovu a dostal od neho šanón so zakladajúcimi listinami.

ustanovenie konatela II
Menovanie konateľa: Zakladateľ ustanovuje miestnu schránkovú firmu prvým konateľom firmy slovenského podnikateľa.

Asi najpozoruhodnejšie je vyriešená otázka budúceho prevodu firmy. Ako už bolo spomínané, za konateľa bola ustavená miestna schránková firma, za ktorú zase vystupuje miestny občan – v prípade Seychel má ísť podľa Belobrada údajne o miestneho právnika.

V jednom z opečiatkovaných dokumentov však konateľ už dopredu uznáva, že bol zo svojej funkcie odvolaný, že vlastnícke podiely vo firme sú prevedené na nového nadobúdateľa – jeho meno je však vynechané, Belobradov klient ho môže dopísať až ex post, podobne ako dátum celej operácie.

Predvyplnené a opečiatkované rozhodnutie o tom, že pôvodný konateľ už nie je konateľom a podiely vo firme sa prepisujú na nového nadobúdateľa - stačí doplniť jeho meno a dátum.
Predvyplnené a opečiatkované rozhodnutie o tom, že pôvodný konateľ už nie je konateľom a podiely vo firme sa prepisujú na nového nadobúdateľa – stačí doplniť jeho meno a dátum.

Päť Širokého Kostaričanov

Offshorová firma nami osloveného podnikateľa nie je veľká ani na slovenské pomery, tento rok počíta so ziskom okolo 150-tisíc, vo všetkých prípadoch pôjde o tržby od súkromných klientov.

Oveľa významnejší hráči zrejme budú medzi klientmi J&T Banky a Poštovej banky, o ktorých ich spolumajiteľ Patrik Tkáč vlani ľahkovážne prezradil, že využívajú cyperské schránky, aby sa vyhli plateniu daní z kapitálového zisku vyššieho než 200-tisíc.

„95 percent vlastníkov cyperských firiem, ktoré financujeme, sú české a slovenské fyzické osoby. Tie firmy nemajú účty na Cypre, ale u nás. Podľa platnej legislatívy každý Slovák a Čech, ktorý očakáva kapitálový zisk vyšší ako 200-tisíc eur a neinvestuje prostredníctvom štruktúry podobnej Cypru, tak okráda vlastnú rodinu!“

Daňová poradkyňa Bláhová následne Tkáčovi verejne vyčítala, že jeho správanie je minimálne neetické. „Nepovedal nič neobvyklé – len že na Slovensku sa dane neoplatí platiť. Povedal to však formou, ktorá je výsmechom každému poctivo rozmýšľajúcemu podnikateľovi, ktorý tiež nerád platí viac daní, než musí, ale rozumie tomu, že sa zákony majú dodržiavať,“ poznamenala Bláhová.

Ešte krikľavejší príklad je Váhostav, ktorý narozdiel od nášho podnikateľa inkasoval stovky miliónov eur od štátu. Ako pred časom upozornila nevládna organizácia Transparency International, Váhostav bol v čase vlaňajšej kauzy vlastnený cez reťazec najrôznejších firiem, v ktorom vystupovali piati obyvatelia Kostariky, či firmy z Cypru a Nového Zélandu. A to zjavne s úmyslom utajiť skutočných vlastníkov.

K Váhostavu sa síce hlási veľkopodnikateľ Juraj Široký, komplikovaná vlastnícka štruktúra by však zakryla, keby ho ovládali aj ďalší významní hráči z okolia vrcholnej politiky.

11082553_10153215965209456_9089989027012044076_n
Veľkí hráči sa nespoliehajú len na jednu offshorovú spoločnosť, ako ukazuje vlastnícka schéma Váhostavu, ktorú vlani zostavila Transparency International.

I z toho je zjavné, že offshorové firmy sa už dávno stali bežnou súčasťou slovenského biznisu. Situácia sa pritom mení len pozvoľna.

Druhá Ficova vláda presadila zákon, že pokiaľ sa chcú offshorové firmy uchádzať o štátne zákazky, musia odhaliť svoju vlastnícku štruktúru.

Aliancia Fair-play však pred pár mesiacmi ukázala, že v skutočnosti je takýto zákon bezzubý. Ako príklad uviedla málo známu spoločnosť TransMedica, ktorá vyhrala tender Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb na dodávku materiálu za 750 tisíc eur.

„Firma pracovníkom ústavu zaslala len výpis z obchodného registra, ktorý za jej majiteľa označoval firmu na Cypre. Pridala čestné vyhlásenie, že nie je spoločnosťou, ktorej by zákon zakazoval zúčastniť sa súťaže, a ústav to akceptoval,“ napísala Aliancia Fair-play na svojom blogu.

Podľa Belobrada sa dajú dane znižovať aj legálne. Slovenské zákony však hovoria jasne: daní sa tam, kde sa podniká.
Podľa Belobrada sa dajú dane znižovať tým, že si firma vybuduje komplikovanú vlastnícku štruktúru – zjavne so zapojením offshorových schránok. Slovenské zákony však hovoria jasne: daní sa tam, kde sa podniká.

Radoslav Procházka (Sieť) s Luciou Žitňanskou (Most-Híd), ktorí umožnili vznik tretej Ficovej vlády, teraz sľubujú ďalšie sprísnenie. Offshorové či schránkové firmy by vraj mali definitívne vypadnúť zo štátnych tendrov.

„V programových prioritách vlády je ochrana verejných peňazí pred schránkovými firmami. S Luciou Žitňanskou sme o to za jedným stolom bojovali osem hodín,“ povedal Procházka v rozhovore pre Denník N.

Napísať takýto zákon však bude v praxi zložité, pokiaľ nie rovno nemožné. Politici totiž nemôžu len tak zakázať firmám registrovaným v zahraničí, aby sa zúčastňovali verejných tendrov. A už vôbec by nemohli niečo také zakázať firmám z Cypru, ktorý je členským štátom Európskej únie.

Technicky by vláda mohla len donútiť takéto firmy, aby zverejnili fyzické osoby, ktoré ich vlastnia. Aj to však môžu podnikavci obchádzať tak, že miesto seba nastrčia bieleho koňa.

Daňové raje pod tlakom

Skutočná zmena preto zrejme príde až pod tlakom zvonku. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vlani pripravila dohodu, podľa ktorej si budú môcť daňové úrady z takmer stovky krajín po celom svete vymieňať informácie.

Podľa tejto dohody (Common Reporting Standard) by aj úrady v destináciách ako Seychely či Belize mali nahlasovať informácie o osobách, ktoré u nich formálne zdaňujú, ich domovským krajinám.

Dohodu by mali všetky zúčastnené krajiny začať napĺňať najneskôr od septembra 2018. Martinovi Belobradovi z firmy World Assets Management takáto dohoda, prirodzene, prekáža.

„Považujeme ju za hrubý zásah do súkromia občanov, ktorí nespáchali žiadny zločin. Bude im porušené právo na ochranu súkromia z dôvodu nepoctivosti niekoľkých daňových neplatičov,“ hovorí Belobrad.

Celé vyjadrenie finančnej správy

Finančná správa pozorne monitoruje prípady, vyjadrenia a konania podnikateľských subjektov týkajúce sa daňových podvodov, daňovej optimalizácie a plánovania vo vzťahu k štátom s privilegovaným daňovým režimom („daňovým rajom“) a má kapacity a právne nástroje kontroly v prípadoch, keď daňové subjekty formálne právne zakladajú spoločnosti v inom štáte a podľa právneho poriadku iného štátu ako v štáte, v ktorom skutočne pôsobia a v ktorom je generovaná podstatná časť ich zdaniteľných príjmov. V rámci systému medzinárodnej administratívnej spolupráce  získava a preveruje daňové informácie nielen v tuzemsku, ale aj v zahraničí a disponuje dostatočnými právomocami a kapacitami potrebnými na efektívny výkon správy daní a vymáhanie prípadných daňových nedoplatkov v cezhraničných daňových vzťahoch.

Daňové právne predpisy SR ani medzinárodné daňové právo neumožňujú (neposkytujú „zákonné možnosti“) daňovníkom podľa vlastného uváženia (tak ako im to práve vyhovuje) vybrať si štát, v ktorom títo zdania, resp. nezdania svoje príjmy. Zákony a medzinárodné právo (napr. medzinárodné zmluvy) explicitne vymedzujú podmienky a kritériá zdaniteľnosti príjmov a rozdelenia daňových výnosov medzi jednotlivé štáty.

Ak zákon neustanovuje inak, skutočným vlastníkom zdaniteľných príjmov a daňovníkom (osobou podliehajúcou dani z týchto príjmov) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej činnosť alebo majetok generuje príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov.

Finančná správa upozorňuje, že účelovo „premiestnené“ spoločnosti, resp. spoločnosti účelovo a formálne založené v „daňových rajoch“, ktoré v týchto jurisdikciách používajú široké daňové výhody z lokálneho práva či medzinárodných zmlúv, a ktoré uľahčujú vytváranie „prietokových“ schém a vyvolávajú problémy škodlivých daňových praktík považuje za vysoko rizikové, tieto monitoruje a na tieto prednostne zameriava svoju pozornosť.

Rizikovosť takýchto spoločností sa zakladá na predpoklade, že takéto spoločnosti môžu napr. predstavovať  tzv. „schránkové (garážové)“ spoločnosti sídliace na „známych“ adresách v „daňových rajoch“ s netransparentným pozadím, ktorých skutočnými vlastníkmi sú rezidenti SR a ktorých miesto skutočného vedenia je na území SR.

Spoločnosti, ktoré formálne sídlia v „daňových rajoch“, ale ktorých miesto skutočného vedenia je na území SR, sú podľa medzinárodného daňového práva a daňových právnych predpisov SR rezidentmi SR, t. j. podliehajú zdaneniu nielen z príjmov, ktorých zdroj je na území SR, ale tiež z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí.

Prípady indikujúce daňový podvod, účelové obchádzanie či znižovanie daňovej povinnosti, alebo konanie daňových subjektov, pri ktorom dochádza k nevhodnej účelovej aplikácii daňového práva spôsobom, ktorý predstavuje  jeho zneužitie, sú a budú predmetom sústredeného záujmu kontrolórov Finančnej správy, špeciálne školených a zameraných na oblasť cezhraničných daňových vzťahov vrátane transferového oceňovania.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Paul DeGrauwe z London School of Economics: Len trh prinesie blahobyt, ale bez regulácie zničí sám seba 

Paul De Grauwe. Foto - Christophe Ketels
Paul De Grauwe. Foto – Christophe Ketels

Profesor ekonómie z London School of Economics Paul De Grauwe je jasným zástancom trhu, ale rovnako hlasno volá po jeho regulácii.

Aj súčasné politické problémy sú podľa neho dôsledkom toho, že sme nezvládli reguláciu.

Otvorene hovorí napríklad o potrebe vysokého zdanenia miliardárov, dokonca o čiastočnej konfiškácii ich majetku.

Minúta po minúte

Zdieľať

Microsoft v zmluvných podmienkach s inštitúciami EÚ nespĺňa GDPR. Ukázali to prvotné zistenia z vyšetrovania Úradu Európskej únie pre dohľad nad ochranou dát.

Európske nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR) vošlo do platnosti na konci mája 2018. Má pomôcť hájiť práva občanov EÚ proti zneužívaniu ich dát. Týka sa verejných inštitúcií, firiem i samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré evidujú zamestnancov, členov, zákazníkov alebo priaznivcov. Nariadenie zaviedlo právo na vymazanie či prenos poskytnutých údajov aj kontrolu ich využitia.

„Hoci sa vyšetrovanie ešte neskončilo, prvotné zistenia vzbudzujú vážne obavy týkajúce sa toho, či sú zmluvné podmienky v súlade s pravidlami o ochrane osobných údajov,“ uviedol vo vyhlásení Úrad EÚ pre dohľad nad ochranou dát (EDPS. (reuters, čtk)

Zdieľať

Čiernej fabrike na asfalt ešte viac hrozí, že ju zatvoria

Pravdepodobnosť zatvorenia fabriky, ktorá pod Tatrami bez povolenia vyrába asfalt, sa zvýšila. Továreň mala získať dodatočný súhlas na prevádzku, ale úradníci sa stiahli z konania, lebo ich podozrievajú z korupcie.

Čo sa udialo doteraz:

Obaľovačku asfaltových zmesí v Liptovskom Mikuláši prevádzkuje stavebná firma Cesty SK od roku 2017. Vtedy získala povolenie na dočasnú a skúšobnú prevádzku.

Povolenie jej vypršalo po šiestich mesiacoch, no firma vyrábala ďalej. Požiadala o povolenie na trvalú prevádzku, ktoré však doteraz nezískala, a zároveň si vybavila povolenie na spracovanie stavebného odpadu, na základe ktorého vyrábala ďalej.

Povolenie na recykláciu ale na výrobu asfaltu nestačí. Preto dal Okresný úrad v Liptovskom Mikuláši firme dva pokuty za prevádzku bez povolenia. Druhá ešte nie je právoplatná, lebo firma sa voči nej odvolala.

Nadradený úrad v Žiline zároveň začal konanie o zastavení prevádzky.

Ukončenie výroby presadzuje spoločnosť Cestné stavby, ktorá je konkurentom Ciest SK.

Lídri Cestných stavieb mali mali pred pár dňami podozrenie, že úrad v Liptovskom Mikuláši vydá Cestám SK ďalší dočasný súhlas.

Úradníkom preto zaslali  „Výzvu na bezpodmienečné dodržiavanie zákonnosti a upovedomenie o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní k postupu Okresného úradu vo veci prevádzky Obaľovne asfatlových zmesí v k.ú. Okoličné“.

V tejto výzve „vyslovujú podozrenie na trestný čin prijímania úplatku, či inej výhody a zároveň obviňujú Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor starostlivosti o životné prostredie z nezákonnej spolupráce s prevádzkovateľom CESTY SK,“ napísal Denníku E úrad.

Ten požiadal o vylúčenie z konania „vzhľadom k závažnosti prezentovaných tvrdení a pre budúce zachovanie objektívnosti správneho konania voči uvedenému prevádzkovateľovi, ako aj v záujme správneho rozhodnutia v predmetnej veci o udelenie súhlasu na trvalú prevádzku obaľovne.“

Zdôvodňuje to aj tým, že zástupcovia Cestných stavieb úrad opakovane kontaktujú, sťažujú sa na jeho nečinnosť a postupujú veci polícii a prokuratúre.

Momentálne prebiehajú dve samostatné konania s opačným cieľom: Cieľom jedného je zastaviť prevádzku fabriky, na ktorú firma nemá povolenie. Cieľom druhého je získať súhlas na trvalú prevádzku.

Zdieľať

Nórska IT firma žiada od vlády investičnú pomoc. Ministerstvo navrhuje 3,8 mil. eur

Nórska IT firma Visma Labs žiada od slovenskej vlády stimuly vo výške 3,8 milióna eur. Investičná pomoc má podporiť vybudovanie jej nového centra podnikových služieb v Košiciach, v ktorom chce vytvoriť zhruba 200 pracovných miest.

Návrh na poskytnutie investičnej pomoci predložilo ministerstvo hospodárstva na medzirezortné pripomienkovanie.

Nórsky investor pôvodne pýtal od vlády 5,2 milióna eur, rezort navrhuje zníženie sumy na zhruba 3,8 milióna eur.

Štyri pätiny z toho majú mať formu príspevku na vytvorené pracovné miesta, zvyšok sú daňové úľavy.

Investor požiadal o stimuly ešte v októbri 2018, žiadosť bola naposledy upravená v septembri 2019.

Podľa skorších plánov sa malo vývojové centrum otvárať už začiatkom tohto roka, píše Sme.

Aké sú parametre investície:

  • Počiatočných minimálne 466-tisíc eur tvoria náklady na obstaranie majetku (stroje, prístroje, zariadenia). Firma plánuje sumu minúť do konca roka 2021.
  • Oprávnené mzdové náklady najmenej 15 miliónov eur (plán vynaložiť do konca 2025).
  • V priamej súvislosti s investíciou má vzniknúť 196 nových pracovných miest do konca roka 2021.

Čo plánujú robiť:

Činnosť informačno-technologického centra bude zameraná najmä na inovatívne riešenia v oblasti cloudových a mobilných technológií, algoritmov, automatizácie a umelej inteligencie.

Z hľadiska produktu sa má podieľať na riešeniach budúcej generácie. Sú tým myslené napríklad systémy v oblasti ľudských zdrojov, riadenia pracovnej sily a ľudského potenciálu, v oblasti obstarávania a IT systémy riadenia pre školy či nemocnice.

Havnými odberateľmi majú byť podniky v skupine v Nórsku, Švédsku, Dánsku a Holandsku. Od nich sa riešenia následne dostanú ku konečným užívateľom.

Nórska skupina Visma vznikla v roku 1996. Patrí k najväčším európskym softvérovým firmám s približne 8 200 zamestnancami a ročným obratom 1,5 miliardy eur.

Zdieľať

Až polovicu ceny práce zamestnanec nevidí, upozorňujú analytici a zamestnávatelia

Nový portál cenazamestnanca.sk so mzdovou kalkulačkou spustil inštitút INESS. Počíta náklady na zamestnanca, náklady na stravné lístky, rekreačné a športové poukazy, príplatky za prácu, 13. alebo 14. plat.

Kalkulačka vypočíta hrubú mzdu po zarátaní benefitov, čistú mzdu, náklad na reálne odpracovaný mesiac a hodinovú mzdu.

Inštitút pre ekonomické a sociálne analýzy INESS kalkulačkou reaguje na diskusiu o vplyve zvyšovania miezd na zamestnávateľov. Podľa analytika INESS Martina Vlachynského je reakciou na pokusy „vraziť klin medzi zamestnancov a zamestnávateľov a rozdúchať nenávisť vytváraním mýtu o lakomých podnikateľoch“.

Podľa INESS totiž polovica ceny zamestnanca zostáva skrytá pred očami zamestnanca aj pred verejnosťou. Ku skrytým nákladom, o ktoré sa mzda zvyšuje, patria stravné lístky, rozširovanie voľna pre zamestnancov, rekreačné či športové poukazy. Kalkulačka bude slúžiť aj na porovnanie zamestnaneckých nákladov s ostatnými krajinami EÚ.
Podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislava Machunku sa na Slovensku robí predvolebná kampaň na náklady zamestnávateľov. Machunka kritizoval zvyšovanie minimálnej mzdy na úroveň 60 % priemernej mzdy bez toho, aby boli príplatky od minimálnej mzdy odpojené.

Nejasné vyčíslenie ceny práce kritizoval aj viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Ján Oravec. Údaje o hrubej mzde, ktoré sa používajú, nie sú podľa neho relevantné ani pre zamestnanca, ktorý dostane podstatne menej, ani pre zamestnávateľa, ktorý platí výrazne viac, ako je deklarovaná hrubá mzda.

Zdieľať

Startupové investície v Európe sú na rekorde. Lídrom je Londýn, skokanom Paríž

Startupové investície v Európe stúpli v 1. polroku na rekordných 16,9 miliardy eur, medziročne sa zvýšili o 62 percent. Vyplýva to zo štúdie poradcu EY. Podľa nej je na trhu veľké množstvo kapitálu, pre ktorý investori hľadajú uplatnenie.

V rebríčku miest vedie s náskokom Londýn, ktorý zostáva mekkou startupov navzdory brexitu.

Na druhé miesto sa prebojoval Paríž, ktorý predstihol Berlín.

Dominancia Londýna je veľká, začínajúci podnikatelia v ňom získavali viac peňazí než podobné firmy v Paríži a Berlíne dohromady.

„Každé tretie euro rizikového kapitálu investovaného v prvej polovici roka 2019 odišlo do londýnskeho startupu,“ približuje analytik rakúskej divízie EY Thomas Gabriel.

Francúzsky startupový ťah:

Vzostup Paríža súvisí so snahou prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý pred dvoma rokmi prišiel so zámerom vytvoriť z Francúzov „startupový národ“.

Francúzska vláda odstraňuje mladým podnikateľom úradné prekážky, sprostredkúva im kontakty na investorov a Macron pre nich hľadá podporu u veľkých francúzskych firiem.

Ako Paríž poráža Berlín:

Francúzska metropola ešte v roku 2017 výrazne zaostávala za Berlínom. Vlani sa rozdiel značne znížil, keď investície do startupov v Paríži  (2,5 mld. eur) zaostali za berlínskymi o 100 miliónov eur.

V prvom polroku 2019 sa už garde obrátilo. Začínajúce firmy v Paríži získali od investorov 2,2 miliardy eur, v Berlíne o 200 miliónov eur menej.

V počte uzatvorených obchodov je rozdiel medzi nimi ešte väčší. Vo francúzskom hlavnom meste ich bolo 230, zatiaľ čo v nemeckom iba 129, konštatuje EY. (čtk, apa)

Zdieľať

Vláda minie na vodovody a kanalizácie stovky miliónov eur, aj tak to nie je dosť

Na výstavbu a zveľaďovanie vodovodov a kanalizácií štát každoročne vynaloží 50 miliónov, píše sa v pláne na roky 2020 – 2030. Doteraz sa na ne takmer výlučne využívali len eurofondy. Plán by mala v stredu schváliť vláda.

O čo v návrhu ide:

Ak návrh prejde, štát by mal na seba zobrať väčšiu časť zodpovednosti za čistotu potokov a riek a za dostupnosť vodovodov. Vďaka tomu získa viac obyvateľov prístup k pitnej vode, a zároveň sa obmedzí vypúšťanie škodlivín do potokov a riek.

Nový investičný plán na vládu predložil minister životného prostredia László Sólymos. Podľa plánu má štátny Environmentálny fond minúť každoročne 50 miliónov na budovanie, rozširovanie a modernizáciu kanalizácií, čističiek a vodovodov.

V posledných rokoch bol štát oveľa pasívnejši. V období 2014 – 2019 fond na tieto účely minul 80 miliónov eur, čo vychádza na 13 miliónov ročne.

Doteraz najmä z eurofondov

Vďaka členstvu v Európskej únii Slovensko dosiahlo pokrok najmä v čistení odpadových vôd. V roku 2003 bolo ku kanalizácii pripojených 55 percent obyvateľov, vlani to bolo už 68 percent.

Dominantným zdrojom financovania boli eurofondy. V programovom období 2007 – 2013 šla najmä na kanalizácie a čističky odpadových vôd a čiastočne aj na vodovody 1 miliarda eur.

V aktuálnom období 2014 – 2020 sa zatiaľ minulo 400 miliónov, ale čerpať z tohto balíka sa bude dať až do konca roka 2023.

Doteraz boli prioritou väčšie sídla, keďže Slovensko prijalo záväzok odkanalizovať do roku 2015 všetky aglomerácie nad 2-tisíc obyvateľov.

Tento cieľ nesplnilo. Z 356 veľkých aglomerácií, ktoré zahŕňajú 662 obcí, splnilo európske smernice 312. Zostáva teda 44 celkov, z ktorých 17 má pripravené projekty. Odkanalizovanie väčších obcí sa má naďalej financovať z eurofondov. V rokoch 2021 – 2027 má ísť o 580 miliónov eur.

Kto na tom najviac získa

Dotácie z Environmentálneho fondu budú môcť na kanalizácie a čističky využiť predovšetkým menšie obce – aglomerácie do 2-tisíc obyvateľov.

Peniaze sa budú dať použiť na budovanie, rozšírenie a posilnenie čističiek odpadových vôd a kanalizácií. Väčšina priorít je určená na rozšírenie existujúcich projektov. Podobne je to aj pri vodovodoch – väčšina prioritných oblastí sa viaže na systémy, ktoré sú rozostavané aspoň na 60 percent. Podpora sa bude dať získať na vodovodné siete v obciach aj na nové vodárenské zdroje. Plán počíta s tým, že prístup k verejnému vodovodu získa ďalších 200 – 250-tisíc obyvateľov.

Podľa ministerstva treba nájsť na vodovody 830 miliónov eur a niektoré siete si vyžadujú neodkladnú investíciu, aby neprestali fungovať.

Ministerstvo navyše odporúča vybudovať novú vodnú nádrž Tichý Potok v Prešovskom kraji s orientačnými nákladmi 328 miliónov.

Zatiaľ nie je zoznam obcí, ktoré získajú z envirofondu podporu. Jej prideľovanie má závisieť od stupňa rozostavanosti, naliehavosti a lokality stavby. Obce a združenia obcí budú o dotácie žiadať. Vtedy už musia mať pripravenú projektovú dokumentáciu.

Zatiaľ neznámy je aj počet podporených obcí. Náklady na vybudovanie kanalizácie sa pohybujú v jednotkách miliónov eur. Napríklad obec Moravské Lieskové s počtom obyvateľov 2,6 tisíca si pred pár dňami objednala kanalizáciu a čističku odpadových vôd za 10 miliónov eur bez DPH. Menšej obci Beňuš s 1200 obyvateľmi na to postačuje 7 miliónov eur.

Ak by boli priemerné náklady na jeden projekt také ako v Beňuši, z 50-miliónového ročného rozpočtu by podporu mohlo získať do desať prijímateľov.

Zdieľať

Bundesbank pripúšťa, že nemecký HDP sa v 3. kvartáli opäť znížil. Znamenalo by to, že najväčšia európska ekonomika sa dostala technicky do recesie po tom, ako v 2. štvrťroku klesla medzikvartálne o 0,1 percenta.

Komentár k vývoju hospodárstva vydala nemecká centrálna banka v mesačnej správe.

Podľa nej hrozí, že spomaľovanie vývozu ovplyvňuje aj domácu ekonomiku, píše Reuters.

Rast najväčšej ekonomiky eurozóny sa vlani prudko spomalil na 1,5 percenta. Jej silný exportný motor trpel dosahmi globálnej obchodnej vojny.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať