Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Podnikajte bez zákonov. Žilinčan založí firmu na Seychelách aj s domorodým konateľom

Seychely sú súostrovím v Indickom oceáne, ktoré je vyhľadávané nielen pre svoju prírodu. Foto – Flickr
Seychely sú súostrovím v Indickom oceáne, ktoré je vyhľadávané nielen pre svoju prírodu. Foto – Flickr

Žilinský biznismen Martin Belobrad má úctyhodný záber. Jeho kontakty siahajú do najrôznejších exotických miest planéty: Marshallove ostrovy, Belize, Dubaj, Hongkong, Seychely.

Belobrad žije z toho, že slovenským podnikateľom ponúka, že im v týchto destináciách môže založiť schránkovú firmu. Stačí pár notársky overených dokladov, a poplatok od 1300 do 3000 eur. Pokiaľ chcete aj bankový účet, priplatíte si ešte pár stoviek.

Výnosy však môžu byť neporovnateľne vyššie. Belobrad ich na stránkach svojej firmy World Assets Management popisuje otvorene: nikto o vás nebude vedieť, nemusíte si viesť žiadne účtovníctvo a na váš offshorový účet sa nedostane ani exekútor, ani manželka.

„Každých desať sekúnd je niekde na svete podaná žaloba týkajúca sa majetku, zmluvy alebo iného obchodného záujmu. Držanie časti aktív prostredníctvom offshore spoločnosti môže pomôcť ochrániť majetok a vyhnúť sa nepríjemnostiam,“ sľubuje Belobradova firma.

Od založenia offshorovej firmy až po vybavenie druhého pasu. Spoločnosť World Assets Management je podľa svojho webu všestranná.
Od založenia offshorovej firmy až po vybavenie druhého pasu. Spoločnosť World Assets Management je podľa svojho webu všestranná.

A samozrejme, pri troche šikovnosti môžu slovenskí podnikatelia ušetriť zaujímavé peniaze aj na daniach. „Podnikanie prostredníctvom offshore spoločnosti má množstvo výhod: riadiť spoločnosť je možné z ľubovoľného miesta na svete, väčšina offshore jurisdikcií nepožaduje vedenie účtovníctva a miesto daní sa platí len ročný poplatok za obnovenie licencie,“ vysvetľuje Belobrad potenciálnym klientom.

Poučenie z Panamy

Popularitu offshorových firiem naplno ukázala najnovšia aféra Panama Papers. Podľa údajov, ktoré unikli z panamskej právnej firmy Mossack Fonseca, sú schránkové firmy v exotických destináciách využívané napríklad profesionálnymi športovcami, ktorí sa chcú vyhnúť zdaneniu svojich príjmov, alebo politikmi, ktorí potrebujú utajiť svoj majetok – nezriedka získaný z úplatkov alebo z dojenia verejného rozpočtu.

Belobrad si tento únik informácií vyložil po svojom. Aféra Panama Papers z jeho pohľadu odhalila hlavne to, že klienti firmy Mossack Fonseca boli nezodpovední a nepoužívali šifrovanú komunikáciu. Preto sa k ich mailom mohli dostať investigatívni novinári.

Belobradova spoločnosť v reakcii na Panama Papers vyzvala svojich slovenských zákazníkov, aby boli obozretní. „Vyzývame vás, aby ste začali brať vážne internetovú bezpečnosť, naučili sa používať šifrovanú komunikáciu a posielali dôležité dokumenty a otázky prostredníctvom PGP messagov,“ píše v reakcii na prípad Panama Papers.

Panamská spoločnosť sa podľa Belobrada dopustila niečoho trestuhodného - nenútila svojich klientov, aby komunikovali v šifrách.
Panamská spoločnosť sa podľa Belobrada dopustila niečoho trestuhodného – nenútila svojich klientov, aby komunikovali v šifrách.

O svojich klientoch toho Belobrad veľa nenarozpráva. Má ich desiatky alebo stovky? „K tomu sa nebudem vyjadrovať,“ odpovedá v telefonickom rozhovore.

Denník N sa s jedným z jeho klientov stretol. Je ním bratislavský podnikateľ, ktorý prostredníctvom Martina Belobrada získal vlastnú firmu na Seychelách.

Svoju identitu zverejniť nechce. Naznačí len, že prostredníctvom seychelskej firmy rozbieha biznis, pri ktorom bude cez internet poskytovať „administratívne služby“.

Jeho príbeh je zaujímavý v tom, že ukazuje, ako sa dá s offshorovou firmou podnikať v slovenských podmienkach. A zároveň je dokladom toho, že offshorovú štruktúru si už obľúbili i niektorí radoví podnikatelia, ktorí ani nemajú ambície obchodovať so štátom – seychelskú firmu dokážu efektívne využiť aj pri obchodovaní s bežnými klientmi zo súkromnej sféry.

certifikat zalozenia
Ako to vyzerá v praxi? V tomto dokumente kompetentný seychelský úradník potvrdzuje, že spoločnosť slovenského podnikateľa je založená podľa miestnych zákonov.

Na našom podnikateľovi je podstatné to, že fyzicky pôsobí na Slovensku a väčšinu jeho klientov tvoria Slováci. Vďaka seychelskej firme sa však nezdržuje so žiadnymi slovenskými zákonmi, ktoré by sa na neho za normálnych okolností vzťahovali. Podniká prakticky bez akýchkoľvek pravidiel.

„Keby som podnikal cez štandardnú slovenskú firmu, potreboval by som získať napríklad niektoré licencie, ktoré sa v našom odbore vyžadujú. Ich získavanie by ma stálo značný čas a energiu,“ hovorí.

Ušetrím 40-tisíc ročne

To však nie je jediná devíza. Podľa svojich slov si nevedie žiadne účtovníctvo a nepočíta ani s tým, že by na Slovensku platil dane – napriek tomu, že tu vytvára zisk.

Zdaňuje totiž na Seychelách, kde je nulová sadzba. Tamojším úradom musí len každý rok odviesť poplatok za registráciu firmy v rádoch stoviek eur.

V porovnaní s 22-percentnou daňou, ktorá platí na Slovensku, je to zanedbateľná suma. „Odhadujem, že tento rok vytvorím zisk, z ktorého by som musel odviesť na daniach aspoň štyridsať tisíc,“ dodáva nami oslovený podnikateľ.

Apostilácia: seychelský notár potvrdzuje, že všetky dokumenty, ktoré dostal slovenský podnikateľ, sú pravé.
Apostilácia: seychelský notár potvrdzuje, že všetky dokumenty, ktoré dostal slovenský podnikateľ, sú pravé.

Belobrad k takémuto príbehu zaujíma pragmatické stanovisko: on sám vraj len pomáha klientom založiť si offshorovú firmu. A tomu, že ho neláka platiť dane na Slovensku, vraj rozumie.

„Človek nemá dôvod, aby platil vyššie dane, keď má možnosti, aby si svoje dane minimalizoval,“ hovorí Belobrad.

Zdaňujete tam, kde podnikáte

Z pohľadu zákona je tu však jeden podstatný rozpor. Podľa slovenských zákonov i medzinárodných dohôd by mal podnikateľ platiť dane v tom štáte, v ktorom aj reálne pôsobí.

„Ak má firmu v daňovom raji, tak je rozhodujúce, či tam skutočne aj podniká. Nestačí, že tam má len firmu s P. O. Boxom zaregistrovanú na piatich štvorcových metroch spolu s ďalším tisícom firiem,“ hovorí daňová poradkyňa Renáta Blahová.

Belobradova spoločnosť World Assets Management ponúka možnosť založiť firmu v celkovo šestnástich destináciách - spolu s vybavením konateľa a bankového účtu. Akceptuje i platbu virtuálnou menou Bitcoin.
Belobradova spoločnosť World Assets Management ponúka možnosť založiť firmu v celkovo šestnástich destináciách – spolu s vybavením konateľa a bankového účtu. Akceptuje i platbu virtuálnou menou Bitcoin.

Slovenská finančná správa je – aspoň podľa oficiálnych vyjadrení – na takéto prípady háklivá. Podľa jej zástupcov by obchádzanie slovenských zákonov pomocou offshorovej firmy mohlo vykazovať znaky daňového podvodu, ktorý je trestný.

„Daňovníci si nemôžu len tak vybrať štát, v ktorom zdania, lepšie povedané nezdania svoje príjmy. Takéto prípady pozorne monitorujeme,“ zdôrazňuje hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková.

Aspoň takáto je teória. Nami oslovený podnikateľ sa však v skutočnosti podľa svojich slov ničoho neobáva.

Internetovú doménu, cez ktorú poskytuje svoje služby, má totiž registrovanú na svoju seychelskú firmu. A zistiť, že vlastníkom je práve on, by mohol byť pre slovenského úradníka nadľudský výkon.

Systém offshorových schránok je totiž vymyslený prešibane. Nášmu podnikateľovi síce Belobrad založil na Seychelách vlastnú firmu, dokonca mu umožnil zvoliť si aj jej meno. Na listinných dokumentoch, ktoré následne obdržal, však nie je nikde ako vlastník uvedený.

„Oficiálnym vlastníkom mojej firmy je nejaká iná schránková firma na Seychelách, ja ako osoba som bol len splnomocnený konať v jej mene,“ hovorí.

akcie
Takto vyzerajú akcie k schránkovým firmám: Seychelská spoločnosť nášho podnikateľa (jej názov je začiernený v záhlaví) je podľa tejto listiny vlastnená inou seychelskou firmou, ktorej názov je začiernený nižšie.

Popri tom dostal aj predvyplnené dokumenty, podľa ktorých môže vlastníctvo i splnomocnenstvo svojej osoby kedykoľvek previesť na niekoho iného – napríklad na bieleho koňa, ktorým môže byť aj bezdomovec. „Vlastníctvo firmy môžem flexibilne meniť,“ hovorí.

Navyše jeho meno sa neobjavuje v žiadnom verejne dostupnom zdroji. „Moju identitu poznajú len úrady na Seychelách, pokiaľ si tam vôbec nejaký register firiem vedú, a potom už len pán Belobrad, ktorý im tam posielal kópie mojich dokladov,“ poznamenáva.

Predvyplnený formulár na presun akcií už aj s príslušnou pečiatkou oficiálneho vlastníka. Stačí len doplniť dátum.
Predvyplnený formulár na prevod akcií už aj s príslušnou pečiatkou oficiálneho vlastníka. Stačí len doplniť dátum.

Každá firma, vrátane offshorovej, samozrejme, musí mať konateľa. Aj na to však vynálezcovia offshorových schránok pamätali. Sám Belobrad ponúka klientom, že im založí firmu rovno aj s domorodým konateľom.

V prípade nášho bratislavského podnikateľa je týmto konateľom len iná schránkova firma, ktorú zastupuje istý domorodý občan. „Ten človek má anglicky znejúce meno, inak o ňom neviem nič. Ani netuším, či vôbec žije na Seychelách,“ hovorí podnikateľ.

Spoľahlivé karibské banky

Podobné je to s peňažnými tokmi. Nami oslovený podnikateľ si peniaze od zákazníkov necháva posielať cez platobnú bránu, podobnú známej službe PayPal, na účet vedený v jednej z karibských bánk.

Belobrad na webe klientov ubezpečuje, že na takýto typ bánk sa môžu spoľahnúť. „Spolupracujeme len s bankami, ktoré dodržujú diskrétnosť, absolútne rešpektovanie bankového tajomstva a majú kvalitný servis ohľadom starostlivosti o zákazníka,“ píše na svojich stránkach firma World Assets Management.

Čo patrí medzi výhody offshorového účtu podľa Belobradovej firmy? Nepríde vám na neho manželka ani exekutor, dlhov môžete koľko chcete.
Čo patrí medzi výhody offshorového účtu podľa Belobradovej firmy? Nedosiahne naň manželka ani exekútor, dlhov môžete robiť, koľko chcete.

S klasickými európskymi bankami sa to podľa Belobrada nedá porovnať. „Vo väčšine štátov EÚ, a hlavne na Slovensku a v Čechách, je inštitút o bankovom tajomstve dodržiavaný len minimálne. Dalo by sa povedať, že bankové tajomstvo takmer neexistuje,“ vysvetľuje.

Finančné operácie nášho bratislavského podnikateľa teda zostanú pred zrakmi slovenských úradov utajené. Keď si potrebuje z účtu peniaze vybrať, stačí mu vraj ísť do najbližšieho bankomatu – peniaze si vyberie cez platobnú kartu, ktorú mu vystavila jeho karibská banka.

„Na svoj slovenský účet si peniaze neposielam. Viem, že tunajšie banky pri príchodzích platbách z daňových rajov spozornejú, preto si ich radšej vyberám v hotovosti,“ dodáva.

Žiadne papierovačky

Vybudovať takúto štruktúru by s pomocou sprostredkovateľov, ako je Martin Belobrad, zvládol takmer každý. Podľa webových stránok jeho firmy k tomu stačí len pár dokumentov.

„Medzi štandardne požadované doklady patrí notársky overený pas, občiansky preukaz alebo vodičský preukaz, a potvrdenie o vedení účtu v (napríklad európskej) banke,“ píše sa na webe firmy World Assets Management.

Podobné požiadavky sa vzťahujú aj na založenie samotnej firmy. Celý proces môže trvať zhruba mesiac, Belobrad za poplatok všetko zariadi.

Profil Martina Belobrada na sociálnej sieti LinkedIn.
Profil Martina Belobrada na sociálnej sieti LinkedIn.

Prvým krokom je schôdzka s ním, ktorá obvykle prebieha v kaviarni. Na nej poradí, či je lepšie vybrať si povedzme Belize, Britské Panenské ostrovy, Seychely, Singapur, alebo niečo iné.

„Mne radil, že v štátoch v karibskej oblasti by mohol nastať nejaký problém, preto lepšie budú Seychely v Indickom oceáne,“ hovorí náš podnikateľ.

Po odovzdaní dokumentov a zaplatení poplatku čakal niekoľko týždňov. Následne sa s Belobradom stretol znovu a dostal od neho šanón so zakladajúcimi listinami.

ustanovenie konatela II
Menovanie konateľa: Zakladateľ ustanovuje miestnu schránkovú firmu prvým konateľom firmy slovenského podnikateľa.

Asi najpozoruhodnejšie je vyriešená otázka budúceho prevodu firmy. Ako už bolo spomínané, za konateľa bola ustavená miestna schránková firma, za ktorú zase vystupuje miestny občan – v prípade Seychel má ísť podľa Belobrada údajne o miestneho právnika.

V jednom z opečiatkovaných dokumentov však konateľ už dopredu uznáva, že bol zo svojej funkcie odvolaný, že vlastnícke podiely vo firme sú prevedené na nového nadobúdateľa – jeho meno je však vynechané, Belobradov klient ho môže dopísať až ex post, podobne ako dátum celej operácie.

Predvyplnené a opečiatkované rozhodnutie o tom, že pôvodný konateľ už nie je konateľom a podiely vo firme sa prepisujú na nového nadobúdateľa - stačí doplniť jeho meno a dátum.
Predvyplnené a opečiatkované rozhodnutie o tom, že pôvodný konateľ už nie je konateľom a podiely vo firme sa prepisujú na nového nadobúdateľa – stačí doplniť jeho meno a dátum.

Päť Širokého Kostaričanov

Offshorová firma nami osloveného podnikateľa nie je veľká ani na slovenské pomery, tento rok počíta so ziskom okolo 150-tisíc, vo všetkých prípadoch pôjde o tržby od súkromných klientov.

Oveľa významnejší hráči zrejme budú medzi klientmi J&T Banky a Poštovej banky, o ktorých ich spolumajiteľ Patrik Tkáč vlani ľahkovážne prezradil, že využívajú cyperské schránky, aby sa vyhli plateniu daní z kapitálového zisku vyššieho než 200-tisíc.

„95 percent vlastníkov cyperských firiem, ktoré financujeme, sú české a slovenské fyzické osoby. Tie firmy nemajú účty na Cypre, ale u nás. Podľa platnej legislatívy každý Slovák a Čech, ktorý očakáva kapitálový zisk vyšší ako 200-tisíc eur a neinvestuje prostredníctvom štruktúry podobnej Cypru, tak okráda vlastnú rodinu!“

Daňová poradkyňa Bláhová následne Tkáčovi verejne vyčítala, že jeho správanie je minimálne neetické. „Nepovedal nič neobvyklé – len že na Slovensku sa dane neoplatí platiť. Povedal to však formou, ktorá je výsmechom každému poctivo rozmýšľajúcemu podnikateľovi, ktorý tiež nerád platí viac daní, než musí, ale rozumie tomu, že sa zákony majú dodržiavať,“ poznamenala Bláhová.

Ešte krikľavejší príklad je Váhostav, ktorý narozdiel od nášho podnikateľa inkasoval stovky miliónov eur od štátu. Ako pred časom upozornila nevládna organizácia Transparency International, Váhostav bol v čase vlaňajšej kauzy vlastnený cez reťazec najrôznejších firiem, v ktorom vystupovali piati obyvatelia Kostariky, či firmy z Cypru a Nového Zélandu. A to zjavne s úmyslom utajiť skutočných vlastníkov.

K Váhostavu sa síce hlási veľkopodnikateľ Juraj Široký, komplikovaná vlastnícka štruktúra by však zakryla, keby ho ovládali aj ďalší významní hráči z okolia vrcholnej politiky.

11082553_10153215965209456_9089989027012044076_n
Veľkí hráči sa nespoliehajú len na jednu offshorovú spoločnosť, ako ukazuje vlastnícka schéma Váhostavu, ktorú vlani zostavila Transparency International.

I z toho je zjavné, že offshorové firmy sa už dávno stali bežnou súčasťou slovenského biznisu. Situácia sa pritom mení len pozvoľna.

Druhá Ficova vláda presadila zákon, že pokiaľ sa chcú offshorové firmy uchádzať o štátne zákazky, musia odhaliť svoju vlastnícku štruktúru.

Aliancia Fair-play však pred pár mesiacmi ukázala, že v skutočnosti je takýto zákon bezzubý. Ako príklad uviedla málo známu spoločnosť TransMedica, ktorá vyhrala tender Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb na dodávku materiálu za 750 tisíc eur.

„Firma pracovníkom ústavu zaslala len výpis z obchodného registra, ktorý za jej majiteľa označoval firmu na Cypre. Pridala čestné vyhlásenie, že nie je spoločnosťou, ktorej by zákon zakazoval zúčastniť sa súťaže, a ústav to akceptoval,“ napísala Aliancia Fair-play na svojom blogu.

Podľa Belobrada sa dajú dane znižovať aj legálne. Slovenské zákony však hovoria jasne: daní sa tam, kde sa podniká.
Podľa Belobrada sa dajú dane znižovať tým, že si firma vybuduje komplikovanú vlastnícku štruktúru – zjavne so zapojením offshorových schránok. Slovenské zákony však hovoria jasne: daní sa tam, kde sa podniká.

Radoslav Procházka (Sieť) s Luciou Žitňanskou (Most-Híd), ktorí umožnili vznik tretej Ficovej vlády, teraz sľubujú ďalšie sprísnenie. Offshorové či schránkové firmy by vraj mali definitívne vypadnúť zo štátnych tendrov.

„V programových prioritách vlády je ochrana verejných peňazí pred schránkovými firmami. S Luciou Žitňanskou sme o to za jedným stolom bojovali osem hodín,“ povedal Procházka v rozhovore pre Denník N.

Napísať takýto zákon však bude v praxi zložité, pokiaľ nie rovno nemožné. Politici totiž nemôžu len tak zakázať firmám registrovaným v zahraničí, aby sa zúčastňovali verejných tendrov. A už vôbec by nemohli niečo také zakázať firmám z Cypru, ktorý je členským štátom Európskej únie.

Technicky by vláda mohla len donútiť takéto firmy, aby zverejnili fyzické osoby, ktoré ich vlastnia. Aj to však môžu podnikavci obchádzať tak, že miesto seba nastrčia bieleho koňa.

Daňové raje pod tlakom

Skutočná zmena preto zrejme príde až pod tlakom zvonku. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vlani pripravila dohodu, podľa ktorej si budú môcť daňové úrady z takmer stovky krajín po celom svete vymieňať informácie.

Podľa tejto dohody (Common Reporting Standard) by aj úrady v destináciách ako Seychely či Belize mali nahlasovať informácie o osobách, ktoré u nich formálne zdaňujú, ich domovským krajinám.

Dohodu by mali všetky zúčastnené krajiny začať napĺňať najneskôr od septembra 2018. Martinovi Belobradovi z firmy World Assets Management takáto dohoda, prirodzene, prekáža.

„Považujeme ju za hrubý zásah do súkromia občanov, ktorí nespáchali žiadny zločin. Bude im porušené právo na ochranu súkromia z dôvodu nepoctivosti niekoľkých daňových neplatičov,“ hovorí Belobrad.

Celé vyjadrenie finančnej správy

Finančná správa pozorne monitoruje prípady, vyjadrenia a konania podnikateľských subjektov týkajúce sa daňových podvodov, daňovej optimalizácie a plánovania vo vzťahu k štátom s privilegovaným daňovým režimom („daňovým rajom“) a má kapacity a právne nástroje kontroly v prípadoch, keď daňové subjekty formálne právne zakladajú spoločnosti v inom štáte a podľa právneho poriadku iného štátu ako v štáte, v ktorom skutočne pôsobia a v ktorom je generovaná podstatná časť ich zdaniteľných príjmov. V rámci systému medzinárodnej administratívnej spolupráce  získava a preveruje daňové informácie nielen v tuzemsku, ale aj v zahraničí a disponuje dostatočnými právomocami a kapacitami potrebnými na efektívny výkon správy daní a vymáhanie prípadných daňových nedoplatkov v cezhraničných daňových vzťahoch.

Daňové právne predpisy SR ani medzinárodné daňové právo neumožňujú (neposkytujú „zákonné možnosti“) daňovníkom podľa vlastného uváženia (tak ako im to práve vyhovuje) vybrať si štát, v ktorom títo zdania, resp. nezdania svoje príjmy. Zákony a medzinárodné právo (napr. medzinárodné zmluvy) explicitne vymedzujú podmienky a kritériá zdaniteľnosti príjmov a rozdelenia daňových výnosov medzi jednotlivé štáty.

Ak zákon neustanovuje inak, skutočným vlastníkom zdaniteľných príjmov a daňovníkom (osobou podliehajúcou dani z týchto príjmov) je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej činnosť alebo majetok generuje príjem, ktorý je predmetom dane z príjmov.

Finančná správa upozorňuje, že účelovo „premiestnené“ spoločnosti, resp. spoločnosti účelovo a formálne založené v „daňových rajoch“, ktoré v týchto jurisdikciách používajú široké daňové výhody z lokálneho práva či medzinárodných zmlúv, a ktoré uľahčujú vytváranie „prietokových“ schém a vyvolávajú problémy škodlivých daňových praktík považuje za vysoko rizikové, tieto monitoruje a na tieto prednostne zameriava svoju pozornosť.

Rizikovosť takýchto spoločností sa zakladá na predpoklade, že takéto spoločnosti môžu napr. predstavovať  tzv. „schránkové (garážové)“ spoločnosti sídliace na „známych“ adresách v „daňových rajoch“ s netransparentným pozadím, ktorých skutočnými vlastníkmi sú rezidenti SR a ktorých miesto skutočného vedenia je na území SR.

Spoločnosti, ktoré formálne sídlia v „daňových rajoch“, ale ktorých miesto skutočného vedenia je na území SR, sú podľa medzinárodného daňového práva a daňových právnych predpisov SR rezidentmi SR, t. j. podliehajú zdaneniu nielen z príjmov, ktorých zdroj je na území SR, ale tiež z príjmov plynúcich zo zdrojov v zahraničí.

Prípady indikujúce daňový podvod, účelové obchádzanie či znižovanie daňovej povinnosti, alebo konanie daňových subjektov, pri ktorom dochádza k nevhodnej účelovej aplikácii daňového práva spôsobom, ktorý predstavuje  jeho zneužitie, sú a budú predmetom sústredeného záujmu kontrolórov Finančnej správy, špeciálne školených a zameraných na oblasť cezhraničných daňových vzťahov vrátane transferového oceňovania.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie a najväčšia chyba 30 rokov podľa Mikloša, Kažimíra a ďalších ekonómov z Panela expertov E

Foto - archív SNM
Foto – archív SNM

Ekonómovia Svorenčík, Mikloš, Vašáková, Kažimír, Čechová, Hirman, Bláhová, Pikus, Haluš, Molnárová, Ovčarik, Suďa, Ježíková, Vlachynský, Melioris a Kahanec píšu o najväčšom víťazstve a najväčšej chybe posledných 30 rokov.

Zdieľať

Pýtať sa po 30 rokoch, či sa máme lepšie, nedáva zmysel. Pýtajme sa: kto, ako a prečo sa má lepšie

  • Po troch dekádach by sme sa z materiálneho hľadiska mali lepšie takmer určite aj pri pokračovaní socializmu. Pýtať sa, či sa dnes máme lepšie, preto nemá veľký význam (jasné, že máme).
  • Produktivita práce na Slovensku aj po 30 rokoch od revolúcie dosahuje v bežných cenách len 57 % priemeru Únie, mzdy sú hlavne preto v priemere stále menej ako polovičné.
  • Slovensko v pokrízových rokoch Úniu v ekonomickej výkonnosti dobieha pomalšie, k Česku sa už nepribližujeme.
  • Pýtajme sa, kto, ako a prečo sa má dnes lepšie. Môže to pomôcť nielen spravodlivosti a spoločenskej súdržnosti, ale aj ďalšiemu dobiehaniu životnej úrovne najvyspelejších krajín.

Minúta po minúte

Zdieľať

Najväčší úspech za 30 rokov? Sme súčasťou väčšieho, veľmi múdreho, kultúrneho a prosperujúceho celku, hovorí  IT špecialista Miro Pikus. „Za najlepšie v našej histórii považujem práve rozhodnutie zbaviť sa časti rozhodovania v prospech EÚ a stať sa trochu nesvojprávnymi,“ píše v Paneli expertov E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny? 

Miroslav Pikus, IT špecialista

Táto otázka sa mi nepáči, lebo navodzuje videnie sveta, kde naše životy riadi hŕstka slovenských politikov, ktorí svojimi „rozhodnutiami“ riadia „premenu našej krajiny“.

Politici na nás vplyv nepochybne majú, ale nielen tí naši, na ktorých otázka zjavne mieri. Akoby zabúdame, že sa Slovensko stalo súčasťou väčšieho, veľmi múdreho, kultúrneho a prosperujúceho celku. Za najlepšie v našej histórii považujem práve rozhodnutie zbaviť sa časti rozhodovania v prospech EÚ a stať sa trochu nesvojprávnymi.

Digitálne technológie naviac presunuli rozhodovanie z vládnúcej elity na široké masy. Vedomosti už nie sú koncentrované v utajených vládnych kabinetoch, ani schované v útrobách knižníc. Vďaka internetu a smartfónu ich má každý z nás vo vrecku.

Či je to ekológia, ekonomika, alebo onkológia, každý sa vie dostať k rovnocenným poznatkom a spraviť vlastné kvalifikované rozhodnutie. Z turistu sa stáva ekológ, z klienta bankár, z pacienta lekár, vedomosti si vie každý získať z kvalitných webov.

Kľúčové pre našu budúcnosť je preto uvedomenie, že viac než rozhodnutia politikov nás formujú tie naše vlastné o tom, ako vplývame na seba a našu spoločnosť. Všetko, čo potrebujeme zmeniť, je naša kultúra. Veď politici sú len jej odrazom a sú výnimoční len sebavedomím a slávou, nie vedomosťami či rozhodnutiami.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Elity nedodržali spoločenskú dohodu, hovorí o ponovembrových chybách ekonóm Martin Kahanec. „V prvej vlne sme cez palubu hodili Rómov a menšiny, hneď nato starších a zdravotne znevýhodnených. Postupne strácali dôstojné postavenie poľnohospodári, robotnícke profesie, učitelia a ďalší. Niekedy celé regióny,“ píše v Paneli expertov E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Martin Kahanec, ekonóm, špecialista na trh práce

Začnem najlepším rozhodnutím: bolo to rozhodnutie miliónov nebojácnych a odhodlaných ľudí v novembri 1989 vzoprieť sa režimu a vydať sa na ťažkú cestu budovania demokracie a slobody v našej krajine.

Tiež si vážim tých, ktorí sa postavili na čelo tohto hnutia a našli odvahu urobiť veľmi potrebné, aj keď často bolestivé rozhodnutia. Medzi takéto kľúčové ekonomické opatrenia na začiatku transformácie patrili napríklad liberalizácia cien, zavedenie konvertibility meny, otvorenie ekonomiky medzinárodnému obchodu alebo privatizácia.

Úctu si zaslúžia milióny občanov, ktorí sa rozhodli na nastúpenej ceste vydržať a bolestivé dopady týchto opatrení trpezlivo znášali. Aj vďaka nim je dnes Slovensko úspešnou krajinou so silným príbehom.

Hneď na začiatku transformácie však došlo k zásadnému omylu spoločenských elít, ktoré nepochopili, že ich mandát na reformy vyplýva zo spoločenskej dohody, ktorej podmienkami bolo zachovanie dôstojnosti občanov a lepší život pre ich deti.

A že nevyhnutnou podmienkou budovania udržateľnej liberálnej demokracie a trhovej ekonomiky je dodržanie tejto dohody.

V prvej vlne sme cez palubu hodili Rómov a ďalšie menšiny, hneď nato starších a zdravotne znevýhodnených ľudí. Postupne strácali dôstojné postavenie v spoločnosti poľnohospodári, robotnícke profesie, učitelia a ďalší. Niekedy celé regióny.

Táto degradácia ich postavenia je považovaná za ich zlyhanie. Obdivovaní sú tí, ktorí si spoločenské postavenie vydobyli silou.

Je pozitívom trhovej ekonomiky, že umožňuje občanom dosiahnuť úspech. Snaha byť úspešný je úplne legitímnym hnacím motorom ekonomiky.

Koncentrácia bohatstva v rukách úzkej skupiny ľudí je však hrozbou pre demokraciu.

Rozptýlené bohatstvo a následne silná stredná trieda znižujú potrebu vysokých daní a prerozdeľovania a robia ľudí ekonomicky menej závislými na vláde. Tým ich tiež robia ťažšie manipulovateľnými populistickými politikmi.

Vysoká koncentrácia ekonomickej moci koncentruje aj politickú moc a zvyšuje riziko únosu štátu a deštrukcie demokracie.

Preto za najväčšiu chybu posledných 30 rokov považujem to, že sme porušili spoločenskú dohodu a veľkej časti spoločnosti vzali dôstojnosť a sen o lepšom živote pre ich deti, zatiaľ čo inej, úzkej skupine ľudí umožňujeme unášať nám štát.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Posilňovanie pilierov právneho štátu zostáva výzvou aj po tridsiatich rokoch, povedal šéf ÚVO Miroslav Hlivák. „Dôkazom sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali do poslednej novely zákona o verejnom obstarávaní. Mám za to, že podkopávajú piliere právneho štátu.“

Celé stanovisko šéfa ÚVO Hliváka:
„To, že si skutočne uvedomujeme a vážime odvahu ľudí, ktorí vybojovali zmenu režimu, dokážeme len svojimi činmi a nie slovami. Zvlášť, keď sme vo verejnej funkcii. Ja mám z tejto pozície, z pozície predsedu nezávislého kontrolného orgánu, aj kompetenciu tvoriť legislatívu, teda pravidlá, ktorými sa potom riadi naša spoločnosť v oblasti verejných nákupov.
Považujem za povinnosť, aby sme ich tvorili tak, že posilňujú piliere právneho štátu, teda tie piliere, ktorých základy sme mohli začať tvoriť po udalostiach, ktoré si dnes pripomíname. Ukazuje sa však, že stále máme čo robiť.
Posilňovanie pilierov právneho štátu zostáva výzvou aj po tridsiatich rokoch. Dôkazom sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sa dostali do poslednej novely zákona o verejnom obstarávaní. Mám za to, že tieto pozmeňujúce návrhy podkopávajú piliere právneho štátu.
A tak v tieto dni, aj v deň samotného okrúhleho výročia cítim potrebu a ako verejný funkcionár aj povinnosť na to opätovne upozorniť. Urobil som tak aj v prvom podcaste, ktorým úrad chce podporiť otvorenú komunikáciu. V súvislosti s 30. výročím Nežnej revolúcie je to spojenie symbolu a reálnych činov pre podporu budovania právneho štátu a pred tridsiatimi rokmi vybojovanej slobody slova.“

Zdieľať

Za nekonfliktný spôsob vyrovnania sa s komunistickou ideológiou sme zaplatili, hovorí o chybách po Novembri hlavný analytik Finstat.sk Pavol Suďa. „Spoločnosť sa príliš zamerala na spolupracovníkov ŠtB, zatiaľ čo si bývalé stranícke a policajné špičky niekedy z úzadia, inokedy úplne otvorene podnikali alebo riadili časť politickej garnitúry.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Pavol Suďa, hlavný analytik Finstat.sk

Najväčším omylom bol nekonfliktný spôsob vyrovnania sa s komunistickou ideológiou, ale aj s predchádzajúcim pôsobením významných nomenklatúrnych komunistických kádrov a riadiacich dôstojníkov Štátnej tajnej bezpečnosti (ŠtB).

Spoločnosť sa príliš zamerala na spolupracovníkov ŠtB, zatiaľ čo si bývalé stranícke a policajné špičky niekedy z úzadia, inokedy úplne otvorene podnikali alebo riadili časť politickej garnitúry. Je však možné, že tento ponovembrový spoločenský „konsenzus“ bol (požadovanou) cenou za nenásilnú zmenu režimu.

To najlepšie rozhodnutie politických elít aj samotnej spoločnosti bol vstup do Európskej únie, do NATO a osobitne aj prijatie spoločnej európskej meny. Sú to totiž najpodstatnejšie poistky našej krajiny proti opäť sa rozmáhajúcej ruskej hegemónii a propagande.

A v domácej politickej rovine treba spomenúť aj vzopretie sa podstatnej časti spoločnosti proti mečiarizmu a Ficovej verzii demokracie a riadenia štátu. Svojím spôsobom bol najväčší úspech kultivácia slovenskej občianskej spoločnosti (vrátane médií), ktorá dokáže korigovať nesprávne rozhodnutia zástupcov „ľudu“ alebo nebezpečný politický vývoj.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Pre šéfku Profesia.sk Ivanu Molnárovú boli najlepšie rozhodnutia za posledných 30 rokov reformy a vstup do EÚ. „Najväčšou chybou, ktorá sa nám môže ešte vypomstiť, bolo odsunutie vzdelania a školstva na okraj záujmu politických špičiek,“ píše v Paneli expertov.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Ivana Molnárová, riaditeľka portálu Profesia.sk

Ak by som mala na výber najlepšie rozhodnutia, ktoré Slovensko za tých 30 rokov urobilo, tak sú to pravicové reformy a jednoznačne náš vstup do Európskej únie.

Posledných 30 rokov vnímam ako obrovský posun, aj keď mnohé veci sa nedarí stále odstrániť. Voľný trh, slobodné cestovanie či jednotná mena sú takmer nespochybniteľné benefity. Ale to, čo nám a našej spoločnosti stále chýba, je schopnosť prebrať zodpovednosť za svoje činy. Dostali sme slobodu, ale nevnímame aj zodpovednosť, ktorú sme získali. Stále sa nevieme zodpovedne správať k verejnému priestoru.

Najväčšou chybou, ktorá sa nám môže ešte vypomstiť, bolo odsunutie vzdelania a školstva na okraj záujmu politických špičiek. Fakt, že naši najšikovnejší študenti odchádzajú do zahraničia a neuvažujú nad návratom, nás núti zamyslieť sa nad tým, či sme atraktívnou krajinou, kde ľudia chcú žiť, pracovať a vytvárať hodnoty.

Pôvodne som chcela označiť aj korupciu, ale v krajine, kde to najmä staršia populácia vníma ako niečo normálne, je to, žiaľ, len zarážajúce.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Dve najväčšie chyby po Novembri podľa Libora Meliorisa: kupónová a mečiarovská privatizácia spolu so zlou reštitúciou pôdy a lesov. „Na papieri sa majetky vrátili a krivdy boli napravené. Avšak v skutočnosti reštituenti so svojím majetkom dodnes nemôžu slobodne nakladať.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Libor Melioris, ekonóm:

Demontáž komunistického režimu bola suverénne najlepším rozhodnutím. Komunisti totiž škodili vám, vašim blízkym a spôsobovali predčasnú smrť.
Po 30 rokoch to máme potvrdené robustnou štatistikou.

Druhým najlepším rozhodnutím bol vstup do Európskej únie, vďaka ktorému sa milióny ľudí mohli pohnúť na Západ a miliardy eur prišli na Východ. Pre obe strany to bolo veľmi výhodné. Dnes je situácia taká, že ľuďom na Západe prekážajú cudzinci, lebo majú pocit, že im berú prácu. U nás ľudia šomrú na zisky zahraničných investorov, keďže majú pocit, že sú vykorisťovaní. Je to zložitý problém. S určitosťou vieme povedať len jednu vec, všetci by si pohoršili, ak by sme sa vrátili do stavu pred vstupom do EÚ.

Najhorším rozhodnutím bola kupónová a potom mečiarovská privatizácia. Zaplatili sme za ňu surovou nezamestnanosťou a 100-miliardovou sekerou v bankách. Nezamestnanosť v období 2000 – 2006 nebola dielom Dzurindu, Mikloša ani Kaníka ale Mečiara, Kozlíka a Keltošovej. Čo sa malo urobiť inak? Stredné a veľké podniky sa mali predávať priamo zahraničným investorom, ktorí v danom sektore pôsobili najmenej dvadsať rokov. Pokojne aj za korunu.

Druhým najhorším rozhodnutím boli reštitúcie. Katastrofálne dopadli reštitúcie pôdy a lesov.

Na papieri sa majetky vrátili a krivdy boli napravené. Avšak v skutočnosti reštituenti so svojím majetkom dodnes nemôžu slobodne nakladať. Štát tento problém dlhodobo ignoruje. Pre nefungujúci trh s pôdou stagnuje naše poľnohospodárstvo a vidiek.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Najväčšia chyba po Novembri podľa audítorky Renáty Bláhovej: „Nepodarilo sa zreformovať justíciu a dostatočne priblížiť západnému systému spravodlivosti, ktorý je menej skorumpovaný a vie sa lepšie brániť oligarchickému spôsobu vládnutia.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Renáta Blahová, daňová poradkyňa BMB Partners a prezidentka The International Fiscal Association na Slovensku

Začnem pozitívami, ktoré jednoznačne prevažujú, takže si dovolím vymenovať až tri podľa mňa najlepšie rozhodnutia.

🙂 Rozhodnutie vstúpiť do EÚ, ktorým sme si poistili vybojovanú slobodu aj nádej, že budeme dlhodobo žiť západné európske hodnoty vrátane právneho systému, skutočnej demokracie, vzájomného rešpektu a solidarity. Sama veľakrát pripomínam svojim deťom, koľko ľudí do roku 1989 zomrelo pri zakázaných pokusoch prekročiť hranice. Vždy, keď ideme na Devín, zastavíme sa pri symbolickej ostrieľanej stene.

Zdroj – Svetová banka

🙂 Rozhodnutie hneď po vstupe do EÚ urobiť dôležité reformy a zaviesť euro, ktoré nám zabezpečilo jeden z najvyšších hospodárskych rastov od roku 1989, a to nielen v Európe, ale aj vo svete (graf č. 1). Za reformy vďačíme vláde SDKÚ, najmä rovná daň pritiahla po roku 2004 zahraničných investorov, ktorí sú vo veľkej miere aj dnes najdôležitejšími ťahúňmi slovenského hospodárstva a prispievateľmi do štátneho rozpočtu (graf č. 2). Chuť investovať na Slovensku u nich v posledných rokoch aj v dôsledku neochoty vlády počúvať a konať vo verejnom záujme však klesá.

Zdroj – finstat.sk

🙂 Rozhodnutie odvážne bojovať za slobodu slova a tlače, ktorá nie je samozrejmosťou ani v iných krajinách EÚ (graf č. 3). Z pohľadu európskych hodnôt a budúcnosti našich detí je to podľa mňa dôležitejšie než hospodársky rast. Veľmi si preto vážim všetkých redaktorov Denníka N, ktorí pred 5 rokmi preukázali veľkú odvahu pri vstupe Penty do vtedy najčítanejšieho mienkotvorného slovenského denníka. Myslím, že tým pomohli aj samotnému SME, aby sa ubránilo úplnému ovládnutiu. Je mi preto cťou písať pre tento portál, ktorý je v mojich očiach na Slovensku symbolom slobodnej tlače.

Zdroj – Reporters Without Borders

😕 Aj chýb je zrejme viac, ja osobne za tú najväčšiu považujem, že sa nám nepodarilo zreformovať justíciu a dostatočne priblížiť západnému systému spravodlivosti, ktorý je menej skorumpovaný a vie sa lepšie brániť oligarchickému spôsobu vládnutia. Dôsledkom toho je, že veľká časť našich spoluobčanov je frustrovaná, neverí v spravodlivosť ani v to, že ich štát a jeho predstavitelia konajú v ich záujme.

Ale vďaka tomu, že máme na Slovensku z prístupových krajín najslobodnejšiu tlač, a tým kvalitnú slobodu slova, o korupcii a nespravodlivosti sa našťastie nahlas a veľa hovorí. Máme teda najväčšiu nádej to zmeniť, ak sa o ňu nedáme obrať a nepodľahneme „blbej nálade“.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Čo sa po podľa Petra Kažimíra po Novembri zbabralo? Privatizácia energetiky a zdravotníctva. „Cenou za to bola strata väčšinovej podpory pre ďalšie pozitívne zmeny v spoločnosti a otvorilo to priestor pre anti-politiku a lacné sľuby,“ hovorí v Paneli expertov E bývalý minister financií.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Peter Kažimír, guvernér NBS:

Úprimne, nevnímam život ako hitparádu dobrých a zlých skutkov. Náš tridsaťročný príbeh je príbehom úspešným, so všetkými vzostupmi a pádmi, dobrými aj zlými rozhodnutiami, omylmi. Taký je život, pestrofarebný. Kto sa kedy poučil z cudzích chýb?

V tej pestrofarebnosti sú miesta a momenty, ktoré sú výraznejšie a sýtejšie.  Jedným z nich je v mojich očiach naše integračné smerovanie – európske aj euroatlantické. Naše členstvo v Európskej únii, eurozóne a NATO je z tohto pohľadu zavŕšením odkazu pádu železnej opony… stať sa opäť súčasťou modernej Európy. Integrácia je pre mňa synonymom úspechu.

To, čo sa zbabralo, je bezpochyby privatizácia, napríklad energetického sektora alebo zdravotníctva. Áno bola iná doba, ale vždy je iná doba.

Faktom však ostáva, že fušerstvo, zlodejiny a necitlivosť niekoľkých vĺn privatizácie otrávili duše veľkej časti spoločnosti pocitom skrivodlivosti.

Cenou za to bola strata väčšinovej podpory pre ďalšie pozitívne zmeny v spoločnosti a otvorilo to priestor pre anti-politiku a lacné sľuby.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie po Novembri bola podľa Ivana Mikloša Klausova ekonomická reforma. „Ekonomika sa vďaka tomu vyhla chaosu a vysokej inflácii a nevyhnutná transformačná recesia bola omnoho kratšia ako v krajinách, ktoré postupovali pomalou, postupnou cestou.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo, naopak, najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Ivan Mikloš, bývalý minister financií

Najlepšie a najdôležitejšie bolo, že sa november 1989 stal. Za najlepšie rozhodnutie po ňom považujem reformu, ktorá sa pripravila v priebehu roka 1990, schválila v parlamentoch (federálnom, slovenskom a českom) na jeseň 1990 a spustila vo vtedajšom Československu od 1. 1. 1991.

Dokument, podľa ktorého sa postupovalo, sa volal Scenár ekonomickej reformy a pripravil ho tím politikov a odborníkov pod vedením vtedajšieho federálneho ministra financií Václava Klausa. Tento ucelený a komplexný prístup (ktorý sa veľmi nespravodlivo vžil ako „šoková terapia“) sa totiž ukázal ako správny a efektívny.

Ekonomika sa vďaka nemu vyhla chaosu a vysokej inflácii a nevyhnutná transformačná recesia bola omnoho kratšia ako v krajinách, ktoré postupovali pomalou, postupnou (tzv. gradualistickou) cestou, alebo v tých, kde zavládol po rozpade komunistického režimu a centrálne plánovanej ekonomiky nekontrolovaný chaos a zmätok. Takže vďaka „šokovej terapii“ ľudia trpeli omnoho menej ako pri iných možných alternatívach.

Za ďalšie kľúčovo dôležité správne rozhodnutie považujem odvrátenie hrozby európskej a euroatlantickej izolácie Slovenska, vstup do EÚ, NATO a eurozóny spolu s druhou vlnou reforiem po roku 1998, najmä však v rokoch 2002 – 2006.

Za najväčšiu chybu považujem, že sa nám nepodarilo dosiahnuť celospoločenský, alebo aspoň väčšinový konsenzus na potrebe neustálej modernizácie krajiny na základe princípov a hodnôt otvorenej spoločnosti, právneho štátu a politickej a ekonomickej slobody.

Výsledkom toho všetkého (aj úspechov, ale aj chýb a zlyhaní) je, že na jednej strane je posledných 30 rokov od Nežnej revolúcie jednoznačne a nespochybniteľne historicky najúspešnejším obdobím v dejinách Slovenska a Slovákov, no na druhej strane je to aj obdobie obrovských premárnených príležitostí. A to sa žiaľ premieta aj do zvýšeného rizika ohrozenia našej úspešnej budúcnosti.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Lívia Vašáková: Najlepšie rozhodnutie od Novembra bol vstup do EÚ a najväčšia chyba zanedbanie školstva. Vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku odpovedá v Paneli expertov Denníka E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Najlepšie rozhodnutie: vstup do Slovenska do EÚ v roku 2004.

V roku 2004 sa Slovensko spolu s ďalšími 9 krajinami stalo členom Európskej únie. To pre nás znamenalo prístup k 500 miliónovému vnútornému trhu, pritiahnutie zahraničných investícií, EU fondy a stanovenie mantinelov pre domácu politiku.

Stačí pohľad na východ alebo juh od nás na Ukrajinu či Balkán, aby sme si uvedomili, kde sú krajiny bývalého socialistického bloku, ktoré sa do EÚ nedostali.  Slovensko je nielenže krajina, ktorá z členstva výrazne profitovala, ale pomohlo nám aj obdobie pred vstupom, kde sme si museli plniť domáce úlohy spojené s integráciou a realizovali tak viaceré potrebné reformy.

Najväčšia chyba: úpadok školstva, ktoré sme 30 rokov zanedbávali.

Slovensko zaostáva tak v kvalite (pokles v rebríčkoch PISA, žiadna univerzita medzi najlepšími 500 univerzitami sveta, vyše 15% odliv stredoškolákov na zahraničné vysoké  školy,..) ako aj v inkluzívnosti školstva.

Tento trend je dlhotrvajúci, zodpovedá malému politickému záujmu o tento rezort a zároveň bude mať fatálne dôsledky pre našu budúcnosť, a to nielen v slabej pripravenosti našich detí na rýchlo sa meniaci pracovný trh ale aj v politickej či spoločenskej oblasti (nárast populizmu, pokles dôvery v inštitúcie a naopak podliehanie dezinformáciám).

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Šéf ÚVO Miroslav Hlivák sa bráni pred rastúcou kritikou jeho úradu od politikov. Hovorí, že v lete oslovil všetky ministerstvá, aby predniesli svoje požiadavky, no odpovedali mu len dve.

„Za posledné obdobie cítim a vnímam, že politickí predstavitelia častejšie kritizujú Úrad pre verejné obstarávanie. Pritom úrad je pripravený diskutovať o možnostiach, ktoré skvalitnia verejné nakupovanie na Slovensku. Po nástupe do funkcie som zaviedol aj novú kultúru tvorby legislatívy, do ktorej pravidelne prizývam odbornú aj laickú verejnosť, aj tých, ktorí denne so zákonom robia. Takto sme pripravili aj zmenu zákona, ktorá platí od januára a vďaka ktorej sa už dnes dá nakupovať za verejné peniaze rýchlejšie, jednoduchšie a za dodržania transparentnosti. Sme otvorení vecným návrhom, aby sme skvalitňovali oblasť verejných nákupov a zároveň pokrývali strategický záujem štátu. Preto, ak sa politici sťažujú na znenie zákona, v júni tohto roka som v rámci prípravy druhej novely osobne listom vyzval všetkých členov vlády SR, aby definovali strategické záujmy štátu v oblastiach, ktoré majú z titulu svojej funkcie v kompetencii. Do dnešného dňa mi odpovedali len dva rezorty – ministerstvo dopravy a ministerstvo zahraničných vecí, ktoré nemalo požiadavku na legislatívne zmeny. Rezort dopravy si želal legislatívne pokryť špekulatívne správanie vo verejnom obstarávaní, čo spôsobuje prieťahy vo verejných súťažiach. Rezort dopravy uspokojilo, že na túto situáciu úrad reagoval v druhej novele, v ktorej sme zaviedli viacero opatrení na boj proti nekalým praktikám vo verejných súťažiach. Mrzí ma preto, že novela, ktorá mala opäť veci posunúť vpred, je paralyzovaná škodlivými pozmeňujúcimi návrhmi poslancov, pre ktoré ju pani prezidentka vrátila do parlamentu,” povedal Miroslav Hlivák.

Predseda úradu zároveň pripomenul, že spolu so svojou pracovnou skupinou z úradu chodí priamo do regiónov a vyhlasovateľov súťaží metodicky usmerňujú, aby kompetentní dokázali obstarať rýchlo a bez porušení zákona.

“Úrad je od môjho nástupu otvorený aj všetkým vyhlasovateľom súťaží. S dôverou sa môžu obrátiť na úrad či už v rámci ex ante posúdenia, či majú v poriadku prípravu súťažných podkladov, alebo v rámci metodiky. Dokonca spolu s kolegami chodíme priamo do terénu, teda po prvý raz zástupcovia úradu chodia školiť aj verejných obstarávateľov/obstarávateľov do ich regiónov a vysvetľujeme im zákon.” (tasr)

Zdieľať

Pellegrini si nemyslí, že zvýšenie a predĺženie bankového odvodu „zruinuje“ banky na Slovensku. Hovorí, že sú v dobrej kondícii. „Pán guvernér už musí hovoriť ako guvernér, iné by vám možno odpovedal, keby bol minister,“ reagoval premiér na Petra Kažimíra, ktorý pripustil, že odvod môže narušiť stabilitu sektora.

Hovorí tiež, že by bolo dobré, keby sa o stratifikácii nemocníc hlasovalo a reforma našla širokú podporu.

„Bola by veľká škoda, keby sme načas reformu zbrzdili tým, že nie je ochota sa politicky baviť. Najlepším signálom by bolo, keby sa o nej hlasovalo a našla by podporu,“ povedal v Sobotných dialógoch RTVS.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať