Je rázny, provokatívny a v pomoci Ukrajine by zašiel ďalej. Kto je možný budúci kancelár Friedrich Merz

Po minulotýždňovom rozpade nemeckej vládnej koalície sa politická kríza v krajine postupne preklápa do volebnej kampane pred predčasnými voľbami. Spolu s ňou sa vynárajú aj kandidáti na kancelára, ktorí chcú zvrátiť ekonomický úpadok najväčšieho európskeho hospodárstva a vrátiť Nemecku jeho zašlú slávu.

Najpravdepodobnejším z nich je predseda stredopravej strany kresťanských demokratov (CDU), 68-ročný Friedrich Merz, pre ktorého by to bolo prestížne vyvrcholenie kariéry, poznačenej mnohými premárnenými príležitosťami.

Do volieb vstupuje s prísľubom obnovy automobilového priemyslu, hospodárskeho rastu a prísnejšej imigračnej politiky, s ambíciou osloviť voličov krajne pravicovej AfD.

Merkelovej opak a majster politických návratov

Merz sa narodil na západe Nemecka v rodine konzervatívnych katolíckych advokátov. Svoju kariéru začal ako právnik a do politiky vstúpil v roku 1989. Jeho vzostup však zastavila Angela Merkelová. V roku 2002 ho porazila vo vnútrostraníckom mocenskom boji.

Merz sa stiahol do súkromnej sféry, kde pracoval ako podnikový právnik, napríklad aj pre európsku pobočku obrovského amerického investičného fondu BlackRock. Až v roku 2018 sa vrátil do politiky, aby oslovil konzervatívcov sklamaných centristickou politikou Merkelovej.

Nešlo mu to dobre. Opakovane prehral boj o vedenie CDU, ale nevzdával sa. Nakoniec vysnívaný post získal v roku 2021 po volebnej porážke strany pod vedením Armina Lascheta, ktorá zakončila 16 rokov vlád pod vedením CDU.

Merz je považovaný za Merkelovej pravý opak. Kým bývalú kancelárku zaujímal konsenzus a pragmatická centristická politika, Merz je rázny a provokatívny ekonomický liberál, ktorý presadzuje oživenie kresťanských hodnôt a od svojho zvolenia za predsedu CDU pred takmer tromi rokmi posunul stranu doprava.

Jeho víťazstvo v boji o predsedu CDU bolo dôkazom, že členovia strany sú konzervatívnejší než viacerí jej lídri a mnohí voliči. Môže to byť aj tým, že priemerný člen CDU je zhruba šesťdesiatnik.

„Fakt, že sa Merz nakoniec zmocnil CDU bez veľkých konfliktov, signalizuje, že má silnú podporu v strane,“ hovorí Dimitri Choufatinski, nemecký politický expert a zakladateľ briefingovej platformy whathappened.io. „Merz má široké skúsenosti ako predseda strany a parlamentný líder, ale je bez skúsenosti s vládnutím. To nás necháva s otázkou, ako dobre mu jeho politické inštinkty poslúžia vo vedúcej role vlády.“

Posledné dva roky opatrne vyvažuje snahu o uspokojenie umiernených, ako aj konzervatívnych krídel svojej strany. CDU sa mu  podarilo zjednotiť a vyťažiť z výhodného, opozičného postavenia voči nepopulárnej ľavicovo orientovanej koalícii kancelára Olafa Scholza.

V snahe zapáčiť sa konzervatívnejším voličom a odlíšiť sa od ľavicovej politiky koaličnej SPD si šéf CDU zvolil aj cestu striktnejšieho postoja k migrácii. „Môže ho to dostať do konfliktu s potenciálnymi koaličnými partnermi, ktorí k téme pristupujú opatrnejšie. A takisto to môže znamenať nepriamu výzvu AfD. Zároveň však riskuje, že si pohnevá umiernenejších voličov,“ vysvetľuje Choufatinski.

Akú politiku bude presadzovať, ak vyhrá

Víťazstvo Friedricha Merza v súťaži o post nemeckého kancelára by znamenalo kontinuitu v smerovaní zahraničnej politiky krajiny. „Nemecko musí urobiť všetko, aby umožnilo Ukrajine úspešne sa ubrániť agresívnej vojne – okrem priameho zapojenia sa do vojny,“ povedal Merz v rozhovore pre týždenník Stern.

„Merz signalizoval, že v podpore Ukrajiny by bol ochotný zájsť ďalej než aktuálna vláda,“ hovorí Choufatinski. Kým doterajší kancelár Olaf Scholz je striktne proti poskytnutiu rakiet s dlhým doletom Taurus Ukraine, Merz je tomu naklonený viac.

„Nechávam túto možnosť otvorenú a navrhoval som, aby vláda v Kyjive mala právomoc povedať: ak sa bombardovanie civilistov nezastaví do 24 hodín, obmedzenia na dostrel existujúcich zbraní sa zrušia. Ak to stále nebude stačiť, rakety Taurus budú dodané o týždeň neskôr. To by umožnilo Ukrajine znovu získať iniciatívu.“

Merz chce Nemecko zmeniť zo spiacej stredne veľkej krajiny na vedúcu stredne veľkú moc. Je to paradoxne opak toho, čo chce väčšina Nemcov, ktorí od svojej krajiny nechcú, aby sa stala medzinárodným lídrom.

V novej geopolitickej situácii po víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách chce kandidát na nemeckého kancelára komunikovať s partnermi z pozície „sebavedomia a zrozumiteľnosti“.

Merzova kampaň sa sústreďuje na slabnúcu nemeckú ekonomiku s cieľom bojovať proti deindustrializácii a podporiť automobilový priemysel, „Každopádne, či bude schopný tieto ciele realizovať vo svojej vládnucej role, ešte len uvidíme,“ komentuje Choufatinski.

Čierna nula je naším fetišom

Nemecko je známe svojou až obsesívne striktnou dlhovou politikou, ktorá zabraňuje spolkovým republikám naberať akýkoľvek štrukturálny dlh. Federálna vláda smie vytvárať ročný štrukturálny schodok do úrovne 0,35 percenta HDP.

Nemecký zákon o dlhovej brzde je súčasťou ústavy a v posledných rokoch sa mu dostáva čoraz väčšia kritika. Dôvodom sú zlyhávajúce železnice, zastarané školy, podfinancovaná armáda a slabá ekonomika, ktorú po novom môžu navyše ohroziť aj clá, ktoré plánuje zaviesť Donald Trump.

Mnohí podnikatelia a ekonómovia sa domnievajú, že Nemecko potrebuje rýchlo investovať viac peňazí. „Potrebujeme rýchlo investovať veľké sumy a to je s aktuálnou dlhovou brzdou nemožné,“ povedal pre Financial Times profesor ekonómie Jens Südekum.

Konflikty ohľadom dlhovej brzdy boli aj veľkým dôvodom rozpadu semaforovej koalície Olafa Scholza a je z nej veľká politická téma.

Friedrich Merz oficiálne podporuje pravidlo „dlhovej brzdy“, no úplne nevylúčil možnosť jeho reformy. „V politike nie je nikdy nič úplne vylúčené,“ povedal pre verejnoprávne rádio. Ak by sa Merz naozaj rozhodol reformovať ústavný zákon, bola by to podľa Dimitriho Choufatinského výrazná zmena politiky CDU, ktorá by dala vláde väčší priestor na investície.

Čo sa teraz bude diať v Nemecku

Súčasný kancelár musí požiadať o hlasovanie o dôvere v bundestagu (nemeckom parlamente), aby zistil, či má stále podporu. Toto hlasovanie sa uskutoční 16. decembra 2024. Ak prehrá, môže požiadať prezidenta o rozpustenie bundestagu, čo by viedlo k novým voľbám.

Prezident má na rozhodnutie 21 dní. Ak by bol bundestag rozpustený, voľby by sa museli konať do 60 dní, s možným termínom volieb 23. februára.

Scholz momentálne vedie „menšinovú vládu“, čo znamená, že jeho koalícia nemá dostatok mandátov na samostatné prijímanie zákonov. Môže riadiť bežné záležitosti, ale na schválenie nových zákonov alebo získanie dodatočných financií bude potrebovať podporu iných strán.

Scholz začal rokovania s opozičnou CDU, no CDU prejavila malý záujem o spoluprácu a uviedla, že nechce byť „zálohou“ pre stroskotanú koalíciu.

Pred dohodou o novom termíne volieb vyzvala ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock opozíciu z radov únie, aby uprostred pokračujúcich ruských útokov dronmi podporila opatrenia na pomoc Ukrajine.

„Čo si teraz nemôžeme dovoliť, je nechať sa rozptýliť – rozptýliť diskusiami, ktoré sú takisto dôležité, ale z geopolitického hľadiska sa môžu zdať okrajové,“ uviedla politička zo strany Zelených na ekonomickom samite denníka Süddeutsche Zeitung v Berlíne, pričom narážala na nedávne debaty o termíne volieb.