Starneme, vymierame a robiť nemá kto. Čo s tým?

Autor je ekonóm, Prognostický ústav SAV

Denník N publikoval depresívne čísla o demografickom vývoji. Je to tak. Na Slovensku už ročne zomrie viac ľudí, ako sa narodí. Ale nie je všetko stratené. Počet obyvateľov sa síce scvrkne, ale ozajstné vymieranie nie je otázkou najbližších desaťročí. Budeme však musieť riešiť akútnejšie problémy. Zamestnávatelia už teraz plačú, že nemá kto robiť. Odkiaľ zoberieme nových ľudí? Vo vyspelých krajinách sa tento problém štandardne rieši migráciou.

Kto by to povedal?

Keď sa povie migrácia, bežnému Slovákovi sa pred očami objavia obrázky „ľudí z gumených člnov“. S pomocou pašerákov sa snažia dostať do Európy, aby tam vyjedali sociálny systém. Áno, sú aj takíto migranti. Na Slovensku je ich však veľmi málo, pretože náš sociálny systém zďaleka nie je taký štedrý ako nemecký alebo švédsky. Zahraniční migranti chodia na Slovensko predovšetkým pracovať.

Pred desiatimi rokmi pracovalo na Slovensku 20-tisíc cudzincov. A väčšina z nich boli Rumuni a naši susedia z Česka, Maďarska a Poľska. Dnes je všetko úplne inak. Ku koncu októbra u nás pracovalo viac ako 113-tisíc cudzincov. Pracujúcich cudzincov nielen dramaticky pribudlo, ale úplne sa zmenila aj ich štruktúra. Na trhu práce dnes kraľujú občania bývalých republík Sovietskeho zväzu. Je ich 53-tisíc a predstavujú 47 percent všetkých pracujúcich cudzincov. Najviac je, prirodzene, Ukrajincov (44,5-tisíc). V Bratislave, ale aj v iných väčších slovenských mestách počuť ukrajinčinu takmer všade. Ako všetci migranti, aj Ukrajinci pracujú najmä na pozíciách, ktoré už Slovákov nelákajú, ako vodiči autobusov, taxikári, stavbári, čašníčky, kuchári. Prudko však rastú počty občanov bývalých sovietskych „–stanov“. Kirgizi, Uzbeci i Kazachovia zistili, že na Slovensku sa dá nielen pracovať, ale aj dohovoriť. Jazykový komfort a postsovietska mentalita sú dôležité pre ľudí, ktorí nevedia po anglicky ani nemecky. Kto by len v roku 1989 povedal, že nám Sovietsky zväz bude dodávať pracovnú silu? A my sa budeme tešiť, že Kirgizi budú u nás využívať znalosť ruštiny na dorozumenie.

Občania republík bývalého Sovietskeho zväzu neprichádzajú v člnoch a v sprievode pašerákov. Prichádzajú legálne na pracovné víza. A ich najväčším problémom býva slovenská cudzinecká polícia, ktorá si dáva načas.

Bez väčších problémov

Slovensko naozaj nie je Švédsko a nemazná cudzincov sociálnymi dávkami. Napriek tomu často počúvame šomranie, načo nám tí cudzinci vlastne sú. Nato, aby pracovali, platili dane a sociálne a zdravotné odvody. Z týchto odvodov sa, mimochodom, platia dôchodky a zdravotná starostlivosť hlavne pre našich občanov. Migranti sú relatívne mladí. Dôchodky nepoberajú a do nemocníc chodia menej ako Slováci.

Vieme, koľko cudzinci zaplatia na daniach a odvodoch? Nemáme o tom oficiálne čísla, a preto môžeme urobiť len rýchly výpočet „na zadnú stranu obálky“ bez nároku na exaktnosť. V prvom polroku 2024 dosiahla priemerná hrubá mzda na Slovensku 1484 eur. Cudzinci väčšinou pracujú v menej kvalifikovaných zamestnaniach a za nižšiu mzdu ako Slováci. Predpokladajme, že poberajú hrubú mzdu 1100 eur mesačne. Celkové náklady práce dosiahnu cca 1500 eur, z čoho si štát (v závislosti od daňovej pozície pracovníka) zoberie späť cca 650 eur na daniach a odvodoch. Za rok tak 113-tisíc migrantov odvedie štátu cca 880 miliónov eur. Migranti nakupujú v našich obchodoch. Ak minú len polovicu čistého príjmu a zvyšok odložia, potom na DPH a spotrebných daniach zaplatia ďalších cca 80 miliónov eur. Celkovo tak pošlú migranti nášmu štátu okolo 960 miliónov eur. Výpočet je pomerne konzervatívny. Nezohľadňuje, že migranti častejšie ako Slováci pracujú na zmeny a počas víkendov, za čo poberajú príplatky. O štruktúre odpracovaných hodín, príplatkoch a celkových mzdách zahraničných pracovníkov však bohužiaľ údaje nie sú dostupné.

Čo ak odídu?

Oneskorený a nezamýšľaný dar Sovietskeho zväzu v podobe pracovnej sily je pre nás výhodný nielen z finančného, ale aj kultúrneho hľadiska. S integráciou týchto ľudí do slovenskej spoločnosti máme len málo problémov. Väčšina z nich sú „bieli a slovansky hovoriaci kresťania“. Spĺňajú tak aj najnáročnejšie kritériá slovenských xenofóbov a hejterov. Pracovní migranti najmä z republík bývalého Sovietskeho zväzu postupne vystriedali Srbov a iných Balkáncov, ktorí sa zas presunuli do západnej Európy. Vynára sa logická otázka: A čo keď odídu aj Ukrajinci a obyvatelia „stanov“? Aj oni sa raz naučia nemčinu a budú chcieť zarábať viac peňazí, než dnes dostávajú na Slovensku.

Slovenská vláda zamestnávateľom správne sľúbila, že sa bude zaoberať problémom nedostatku pracovnej sily. A udelí pracovné víza pre ďalších 100-tisíc pracujúcich cudzincov. Menovala aj konkrétne krajiny: Indiu, Filipíny a Srí Lanku. Najmä India s 1,5 miliardy obyvateľov je nevyčerpateľným zdrojom pracovnej sily. A prvé indické lastovičky už prileteli v nečakanom počte. V októbri tohto roku u nás pracovalo 5600 Indov. Integrovať ľudí z južnej Ázie bude, prirodzene, náročnejšie ako Ukrajincov. Xenofóbi aj hejteri si určite prídu na svoje.

Nepriletia

Budeme počúvať klasické argumenty o zvýšení pôrodnosti a zamestnávaní našich vlastných ľudí. Tak si to teda predstavme: po prečítaní tohto článku sa všetci uvedomelí Slováci odoberú do spálne a splnia si povinnosť voči svojmu národu a vlasti. Už o deväť mesiacov priletí veľká flotila bocianov a o ďalších šesť rokov sa začnú plniť školy. Potom príde stredná a vysoká škola. A už niekedy okolo roku 2050 by noví Slováci mohli plátať diery na trhu práce. Problémom nie je len to, že rok 2050 je veľmi ďaleko a my potrebujeme peniaze na dôchodky a nemocnice už teraz. Problémom je hlavne to, že žiadna veľká flotila bocianov k nám nepriletí.

Sú aj horšie veci než vymieranie. V budúcich rokoch bude odchádzať čoraz viac ľudí na dôchodok a čoraz menej ľudí bude prichádzať na trh práce. Nie je ťažké domyslieť si, čo to znamená pre dôchodkový systém. A práve preto budeme potrebovať cudzincov. Lebo poberať dôchodok a chodiť k lekárovi budú chcieť všetci. Aj xenofóbi a hejteri.