Trump sa vyhráža obchodnou vojnou najväčším partnerom USA, zdôvodňuje to dovozom drog

Hneď v prvý deň po návrate do Bieleho domu chce Donald Trump zaviesť nové clá na tovar, ktorý prichádza do USA z Kanady, Mexika a Číny.

Voči Kanade a Mexiku chce zaviesť 25-percentné clá a voči Číne pridať ďalších desať k tým existujúcim. Tvrdí, že tak chce zastaviť nelegálnu migráciu a pašovanie drog.

Vyhrážanie sa clami a obchodnou vojnou bolo výraznou Trumpovou agendou už počas jeho prvého funkčného obdobia. Dezignovaný prezident na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že clá zostanú v platnosti, kým „nelegálni cudzinci“ nezastavia „inváziu“ drog do Spojených štátov.

Mexiko a Kanada podľa Trumpa majú moc „ľahko vyriešiť tento dlhotrvajúci problém“. „Týmto ich žiadame, aby túto moc využili. Kým tak urobia, je načase, aby zaplatili veľmi vysokú cenu!“ dodal.

Tri krajiny, ktoré si vybral, sú pritom najväčšími obchodnými partnermi Spojených štátov. Kanada je najväčším nákupcom amerických výrobkov, Mexiko je druhé a Čína tretia. Dokopy tvoria viac ako tretinu celkového vývozu aj dovozu Spojených štátov.

 

Ide proti dohode, ktorú sám podpísal

Podľa New York Times sú ohlásené clá dramatickým ultimátom, ktoré môže spôsobiť chaos v amerických diplomatických a ekonomických vzťahoch ešte predtým, ako Trump začne úradovať.

Kanadská a mexická mena okamžite po tejto správe poklesli oproti doláru. Čínske veľvyslanectvo vyhlásilo, že nikto nechce obchodnú vojnu a v štátnej televízii CCTV tento krok označili za nezodpovedný.

Peking sa dlho podľa Financial Times snažil prezentovať ako ochranca otvoreného obchodu napriek obvineniam, že dotuje svojich výrobcov a zahraničným firmám obmedzuje prístup na časť svojho trhu.

„Ekonomická globalizácia je nezvratným historickým trendom,“ citovali FT nedávne slová čínskeho viceprezidenta Chan Čenga. Peking podľa neho bude pracovať na budovaní otvoreného svetového ekonomického systému a na nerušenom fungovaní globálneho priemyselného dodávateľského reťazca.

Vysokopostavení kanadskí zástupcovia v reakcii zdôraznili, že ich vzťah so Spojenými štátmi patrí medzi najbližšie na svete. Dodali, že za svoju najvyššiu ochranu považujú ochranu spoločných hraníc.

Zároveň pripomenuli, že Kanada a Spojené štáty sú kľúčovými partnermi v energetickom sektore – vlani až 60 percent amerického importu ropy pochádzalo práve z Kanady. CNN zhŕňa, že ropa je hlavným americkým importom z Kanady – v júli odtiaľ dovážalo rekordných 4,3 milióna barelov denne. Okrem toho z Kanady importujú aj autá, strojné zariadenia, plasty či drevo.

Ako píše BBC, Trumpove opatrenia môžu narušiť globálne dodávateľské reťazce a výrazne zasiahnuť Mexiko, Kanadu a Čínu.

Tieto tri krajiny napríklad v roku 2023 kúpili americký tovar v hodnote jedného bilióna dolárov a predali produkty a služby za takmer 1,5 bilióna dolárov. Nové clá môžu podľa NY Times zasiahnuť biznis v celej Severnej Amerike, ktorý je posledné desaťročia postavený na dohode o voľnom obchode.

Tú v minulosti podporil aj samotný Trump podpísaním dohody medzi USA, Mexikom a Kanadou.

Ekonómovia varujú pred infláciou

Slovenský ekonóm Vladimír Baláž vysvetľuje, že zvýšené clá nevyhnutne povedú k nárastu cien. „Pokiaľ stojí auto 20-tisíc dolárov a vy naň uvalíte 20-percentné clo, jeho cena by sa jednoducho mala zvýšiť na 24-tisíc,“ konštatuje pre Denník N. Expert z Prognostického ústavu SAV vysvetľuje, že marže výrobcov nie sú dostatočne vysoké, aby tieto clá absorbovali.

Baláž zdôrazňuje najmä prípad Mexika, z ktorého Američania dodávajú kľúčové súčiastky na automobily. Uvalenie ciel práve na túto krajinu prirovnáva k tomu, keby Slovensko zavádzalo clá na dodávateľov súčiastok automobilky Volkswagen. Špecificky clá na Mexiko podľa odborníkov môžu viesť aj k zvýšeniu cien potravín, keďže USA odtiaľ dodávajú nielen autá a stroje, ale aj pivo a ovocie na čele s avokádom.

Zvýšené clá sa podľa Baláža dotknú všetkých Američanov. „Tá cenová prirážka sa jednoducho nedá oklamať,“ pokračuje.

Americký denník New York Times upozorňuje, že okrem predraženia dovážaných produktov môže zavedenie 25-percentných ciel ochromiť obchod po celom kontinente a vyvolať odvetné opatrenia zo strany postihnutých krajín.

Baláž však nepredpokladá, že by Peking reagoval podobne tvrdými recipročnými opatreniami, keďže čínske hospodárstvo je naďalej závislé od exportov.

Analytik Karl Schamotta pre CNN povedal, že Trumpom navrhnuté opatrenia by mohli „tvrdo zasiahnuť“ americký priemysel, zvýšiť daňové zaťaženie o 272 miliárd ročne a poviesť k celkovému zvýšeniu cien aj úrokových sadzieb.

Trumpov nominant na post ministra financií Scott Bessent trvá na tom, že ak budú clá „implementované správne“, nepovedú k dodatočnej inflácii, s čím nesúhlasí väčšina mainstreamových ekonómov.

Riaditeľ Asociácie výrobcov automobilových súčiastok z Kanady Flavio Volpe sa zase domnieva, že Trumpova ohlásená politika je začiatkom pre rokovania, ktoré by sa mohli skončiť spoločným postupom amerických spojencov proti Číne.

„Ako budete konkurovať Číne, ak neúmerne zdražíte quebecký hliník, autá z Ontária, urán zo Saskatchewanu a ropu z Alberty?“ citoval ho New York Times.

Ako dodal, polovicu áut v Kanade vyrábajú americké firmy a polovica dielov prichádza od amerických dodávateľov. „Sme viac ako partneri. Sme takmer takí nerozlučiteľní ako rodina,“ povedal.

Trumpova obchodná vojna by viac ako USA zasiahla Mexiko a Kanadu, ich závislosť od vývozu do Spojených štátov je enormná, upozorňuje slovenský ekonóm a bývalý minister financií Ivan Mikloš. „V roku 2023 smerovalo do USA až 83 % mexického a 75 % kanadského exportu.“  Americká ekonomika je podľa neho oveľa väčšia a sebestačnejšia. Preto môže Trump „rozohrať svoje hry, ktoré pripomínajú skôr handlovanie na arabskom trhu ako serióznu, na analýzach a ekonomických poznatkoch založenú hospodársku a obchodnú politiku“, zhodnotil Mikloš.

Podľa Mikloša je otázkou času, kedy sa Trump vyjadrí aj k clám voči EÚ.

Sľubuje vyriešenie opioidovej krízy 

Vyhrážky s novými clami môžu byť súčasťou vyjednávacej taktiky Trumpa, čo by nebolo uňho prvý raz.

Trump odôvodňuje vysoké clá aj pašovaním drog do Spojených štátov. Ako pripomína BBC, už administratíva Joea Bidena vyzývala čínske úrady, aby sprísnili reguláciu látok a chemikálií, z ktorých sa vyrába takzvaný fentanyl. Ide o syntetické opioidy, v dôsledku ktorých v Spojených štátoch zomiera každoročne zhruba 75-tisíc ľudí.

V Spojených štátoch v posledných rokoch výrazne stúpol počet obetí fentanylu aj iných drog vrátane metamfetamínu a kokaínu, len od roku 2021 na predávkovanie zomrelo vyše 420-tisíc ľudí.

Trump vyhlásil, že mu čínski zástupcovia sľubovali tvrdo zasiahnuť proti drogovým dílerom, ale „nikdy to neurobili“.

Čínski predstavitelia však odmietajú akúkoľvek zodpovednosť: hovorca čínskeho veľvyslanectva v Spojených štátoch zároveň odkazuje, že obchodná spolupráca medzi Pekingom a Washingtonom je prospešná pre obe strany.

Komentátor Martin Wolf z Financial Times je presvedčený, že Trump bude vo svojom druhom volebnom období ešte radikálnejší a jeho americký protekcionizmus by sa mal brať vážne. To zároveň podľa neho neznamená, že on a ľudia okolo neho rozumejú ekonomike obchodu.

„Ak skočil na Kennedyho protiočkovacie nezmysly, prečo by mu malo záležať na tom, čo si myslia ekonómovia?“ pýta sa Wolf s narážkou na to, že Trump na post ministra zdravotníctva nominoval známeho antivaxera Roberta Kennedyho mladšieho.

Podľa Wolfa Trumpova colná vojna nezníži obchodné deficity USA. „Naopak, najmä v súčasnom kontexte je pravdepodobnejšie, že povedie k inflácii, konfliktu s centrálnou bankou a strate dôvery v dolár,“ dodal s tým, že samotné clá spôsobia len hospodársky a politický chaos, pretože sa rozšíria ako burina po celom svete.