Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Pozrite si, ktoré autostrády sú pre vládu prioritou. Nový termín pre D1 je rok 2020

Výstavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je aj naďalej najdôležitejšou prioritou vlády pri výstavbe diaľnic. Cieľom vlády je umožniť motoristickej verejnosti už od roku 2020 využívať všetky diaľničné úseky.

Odkazuje to v programovom vyhlásení nový vládny kabinet zložený zo štyroch strán. Tretia vláda Roberta Fica sa tak od tej prvej odchýlila v tomto cieli o desať rokov.

No ani jej najnovší plán nemusí byť reálny.

Najskôr rok nato, aj s výhradami

Pri pohľade na stav spojnice Bratislavy s Košicami je jasné, že väčšina úsekov sa už aspoň stavia, o výstavbu niektorých kilometrov sa súťaží. Stále však zostáva zakliaty úsek Turany – Hubová D1 pri Ružomberku.

Na ten narazila aj prvá Ficova vláda, keď nedokázala dotiahnuť do konca stavbu D1 cez PPP projekt, čiže na splátky.

Problém s diaľnicou cez chránenú prírodu mali vtedy a majú aj teraz ochranári. Stále tak nie je jasné jej trasovanie – ochranári by najradšej videli diaľnicu v čo najväčšej dĺžke prikrytú pod tunelom Korbeľka.

„Najoptimistickejší termín je  rok 2021,“ zhodnotil Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti, koľko by trvalo, keby štát zostal pri povrchovej verzii diaľnice, ktorá je o niečo viac projektovo pripravená.

Keby sa staval dlhší tunel, nebolo by to drahšie, ale lepšie pre prírodu. No vyžiadalo by si to asi rok razenia navyše, čiže D1 by bola od Košíc po Bratislavu hotová najskôr asi v roku 2022.

Peniaze nie sú, autostrád chcú veľa

Eurofondy sú pritom už v podstate vyprázdnené. „Nič nie je voľné, všetko je zakontrahované do roku 2020,“ hovorí šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a bývalý poradca expremiérky Ivety Radičovej Ondrej Matej.

Peniaze z posledných eurofondov sú rozdelené na rozsúťažené časti D1, ale aj na niektoré kilometre D3 od Žiliny na Poľsko.

O pokračovaní výstavby diaľnice od Žiliny na Poľsko sa tiež píše v programovom vyhlásení vlády. Ale je tam aj množstvo iných trás, diaľnic a ciest. Sú to tie, čo spomínala Sieť, ktorá získala ministerstvo dopravy, ako svoje priority. Teraz píše, že sa bude o ich stavbu zaujímať „osobitne“.

„Vláda sa sústredí na prípravu výstavby východného prepojenia od Prešova na Poľsko prostredníctvom rýchlostnej cesty R4. Najvyššou prioritou na tomto cestnom ťahu je severný obchvat Prešova… Na Orave sa sústredí na výstavbu rýchlostnej cesty R3…V záujme vlády bude pokračovať aj vo výstavbe južného ťahu R2 medzi mestami Zvolen a Košice…,“ píše sa vo vládnom dokumente.

V eurofondoch na najdôležitejšie projekty je mimo toho, čo už je rozostavané, napríklad 21-kilometrový úsek Košice, Šaca – Košice, Olšany.

Platí, že najviac peňazí bolo pridelených na projekty, ktoré sú umiestnené na hlavných medzinárodných ťahoch, to zrejme autostrády kreslené Sieťou nebudú. Napríklad R3 na Orave, ako je naprojektovaná v plánoch Národnej diaľničnej spoločnosti, takpovediac susedí so spomínanou, z veľkej časti rozostavanou D3 od Žiliny na Poľsko.

Osobitnou kategóriou je R7, ktorej úseky sa majú pripravovať a treba pri tom podľa vládneho dokumentu myslieť aj na prípadné napojenie na nový most, ktorý sa plánuje v Komárne.

Presadí si Smer PPP od Ružomberka?

Vláda bude pripravovať aj dlho spomínaný projekt – potiahnuť cestu R1 z Banskej Bystrice hore do Ružomberka a spojiť ju tak s D1. O tomto prepojení hovoril bývalý minister dopravy Ján Počiatek ešte vo februári. „Jedna z prvých vecí, ktorú by sme začali pripravovať v prípade, že by sme pokračovali na ministerstve dopravy, je práve PPP projekt na prepojenie Banskej Bystrice a Ružomberka,“ povedal podľa TASR. Na ministerstve ostal Smeru post štátneho tajomníka, je na ňom aj naďalej Viktor Stromček.

Tu to môže byť veľký environmentálny problém. Táto diaľnica by bola pre náročné podmienky aj jedna z najdrahších.

Čo presne a ako vláda plánuje stavať, nie je celkom jasné. Vo vyhlásení sa vyjadruje opatrne a využíva slovíčka ako „bude pripravovať“. Zároveň chápe, že peňazí na cesty nie je veľa, a rozopčet sám má len toľko peňazí, koľko bolo treba na spolufinancovanie k takmer prázdnym eurofondom.

To je oproti doterajším eurofondovým rozpočtom na autostrády len malá suma. Na ilustráciu, práve rozostavaný 13,5-kilometrový úsek D1 pri Žiline s tunelom Višňové vychádza na 410 miliónov eur.

Dvojmiliardový obchvat schvália

Vo vládnom programe sa píše, že pri financovaní autostrád sa bude vláda zamýšľať aj nad PPP projektmi.

Sieť sa už evidentne rozhodla, že jej minister dopravy Roman Brecely dotiahne napríklad zmluvu s konzorciom okolo španielskej firmy Cintra na PPP obchvat Bratislavy. O tom, že diaľnica, za ktorú budeme 30 rokov splácať dokopy 1,89 miliardy eur, je už hotová vec, svedčí táto veta vo vládnom programe: „Kritickú dopravnú situáciu v okolí hlavného mesta bude vláda riešiť podpísaním koncesnej zmluvy na výstavbu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7“.

Brecely doteraz hovoril, že s obchvatom problém nemá, ale najprv sa chce poradiť s tímom expertov, či v ňom nie sú skryté riziká.

Možnosť stavať dnes a platiť neskôr vyššie úroky nebude zrejme jedinou metódou, ako prekonať rozptyl medzi veľkými dopravnými plánmi Siete a chýbajúcimi financiami. Píše sa aj o „investičnej výnimke“, na ktorú chce vláda získať ústavnú dohodu. Zrejme je reč o tom, ako prekonať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý nedovoľuje vládam výrazne navyšovať zadlženie.

Ešte predtým, než sa rozhodne, na čo všetko by sa mali nájsť peniaze, vláda sľubuje urobiť pre krajinu dopravný generel, ktorý ukáže, kde sú aké dopravné toky a vzťahy.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Odvolaný šéf ŽSR: Odnášam si dobrý pocit, žiadne zbohatnutie ani kšefty

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Juraja Tkáča v októbri odvolal minister dopravy Árpád Érsek z pozície šéfa ŽSR bez riadneho vysvetlenia. Dôvody si nevie vysvetliť ani sám Tkáč. „To, čo sa udialo, je pre mňa celkom málo pochopiteľné,“ vysvetľuje Tkáč v rozhovore.

Minúta po minúte

Zdieľať

Prečo najväčšia oceliarska firma na svete zrušila taliansku expanziu, a ako sa to dotýka aj nás

Oceliareň Ilva v meste Taranto Foto - Wikipedia
Oceliareň Ilva v meste Taranto Foto – Wikipedia

Najväčšia oceliarska firma sveta Arcellor Mittal odstúpila od kúpy talianskej huty Ilva. Vláda totiž stiahla prísľub imunity pre jej manažérov pri trestných konaniach spojených so starými ekologickými ohrozeniami. Energetický expert vysvetľuje, prečo tento príbeh treba pozorne sledovať aj na Slovensku.

Zdieľať

Podcast z diskusie Denníka N o ľuďoch bez domova. Diskutovala riaditeľka OZ Vagus Alexandra Kárová, odborník z bratislavského magistrátu Martin Freund a Ján Dráb, spoluautor novej analýzy o bezdomovectve.

Diskusiu moderovala novinárka Denníka N Lucia Osvaldová. Diskusiu si môžete vypočuť tu.

Jedno euro investované do práce s ľuďmi bez domova vie ušetriť verejným financiám až 12 eur a to najmä v prípade zdravotnej prevencie a intervencie u mladých ľudí. Aj keď náklady spojené so životom bez domova predstavujú rádovo tisíce eur ročne, pre štát sú takmer neviditeľné, lebo ich znášajú rôzne inštitúcie verejnej správy. Celá nová štúdia o bezdomovectve tu.

Novinka: Spúšťame nové podcasty. Na ich odber sa môžete prihlásiť tu:

Zdieľať

Trump opäť kritizoval obchodnú politiku EÚ. Počas prejavu v Hospodárskom klube v New Yorku hovoril o „hrozných“ obchodných bariérach v EÚ, ktoré sú podľa neho v mnohých smeroch horšie ako v prípade Číny. (čtk)

Zdieľať

O online nákupoch budú daniari vedieť viac, môžu odhaliť podvody s DPH

Banky a platobné služby ako PayPal či Amazon Payment budú musieť po roku 2024 daniarom poskytovať dáta o platbách v e-commerce s DPH. V únii by sa tak malo predchádzať online daňovým podvodom.

Rada Európskej únie sa predbežne dohodla na nových pravidlách výmeny údajov o platbách DPH koncom minulého týždňa, čaká ich už len formálne prijatie.

„Vlani vlády EU prišli na online podvodoch s DPH v príjmoch o päť miliárd eur,“ povedal európsky komisár pre dane Pierre Moscovicsi počas ministerských debát.

  • Nové pravidlá majú uľahčiť odhaľovanie daňových podvodov pri cezhraničných transakciách elektronického obchodu.
  • Umožnia členským štátom harmonizovaným spôsobom zhromažďovať záznamy, ktoré v elektronickej podobe sprístupňujú poskytovatelia platobných služieb, napríklad banky.
  • Vznikne nový centrálny elektronický systém na uchovávanie informácií o platbách a na ďalšie spracúvanie v boji proti podvodom.

Poskytovatelia platobných služieb sú podľa fínskeho ministra financií Mika Lintilä kľúčovým článkom reťazca online nákupov. „So svojimi informáciami môžu pomáhať vnútroštátnym daňovým orgánom odhaľovať podvody v oblasti DPH a bojovať proti nim,“ hovorí. Keď sa zjednotí zhromažďovanie týchto informácií a prístup k nim získajú členské štáty, budú efektívnejší.

Tieto novinky doplnia pravidlá pre DPH v elektronickom obchode, ktorý nadobudne účinnosť v januári 2021. Vtedy sa zavedú nové povinnosti týkajúce sa DPH pre elektronické trhoviská a zjednodušené pravidlá dodržiavania predpisov v oblasti DPH pre online podniky.

Zdieľať

Malí podnikatelia sú menší pesimisti

Nálada slovenských podnikateľov už najmenej rok a pol klesá, ukazuje prieskum na reprezentatívnej vzorke 617 podnikateľov pre ČSOB. Padá aj predpoklad objemu nových investícií, aj rozširovania podnikania, aj nových zákaziek.

Ďalšie zistenia:

  • Čím menší majú firmy či živnostníci obrat, tým sú optimistickejší.
  • Nedostatok pracovnej sily sa medzi rizikami podnikania v malých a stredných firmách dostal až na tretie miesto po vývoji ekonomického prostredia a legislatívnom vývoji.
  • Naopak, najmenší strach majú slovenské podniky z potreby technologických inovácií a obchodných vojen.

Výsledky priskumu medzi vyše 600 podnikateľmi  podľa analytika banky Mareka Gábriša kopíruje vývoj iných predstihových ukazovateľov, ktoré hovoria o postupnom spomaľovaní ekonomickej aktivity na Slovensku aj v eurozóne. Aj keď Slovensko má v európskom kontexte stále solídny rast. I keď dynamika sa viditeľne zvoľnila.

V rámci indexu klesli všetky jeho čiastkové subindexy, najvýraznejšie v oblasti očakávaného dopytu, až o 19,2 bodu. Zvýšenie dopytu očakáva 32 % zástupcov živnostníkov a malých alebo stredne veľkých firiem. Ide o zatiaľ najnižšiu zistenú hodnotu. Naopak, menší dopyt predpokladá 27% firiem.

„Najpesimistickejšie sa javia firmy s obratom nad dvestotisíc eur, kde očakáva nižší dopyt až polovica opýtaných. Z osobného kontaktu s klientmi evidujeme obavy z poklesu objednávok napríklad v sektore automotive alebo logistika, našťastie sa klientom zatiaľ darí nahrádzať výpadky v objednávkach “ hovorí Koloman Buzgó z banky.

Zdieľať

Zakladateľ Exisportu Bél sa vracia do veľkého biznisu. Bude rozdeľovať eurofondy pre startupy

Jeden zo zakladateľov Exisportu Tomáš Bél sa po čase vracia do veľkého biznisu. Firma Vision Ventures, v ktorej je spolumajiteľom, získala zákazku na správu eurofondov na financovanie startupov.

Vision Ventures má v nasledujúcich 5 rokoch investovať do perspektívnych začínajúcich firiem a projektov 22,7 milióna eur z verejných zdrojov, píše portál Index.

Rovnakú sumu majú k dispozícii aj ďalší dvaja správcovia, Limerock Advisory a Crowdberry, ktorí uspeli v tendri Slovak Investments Holdingu (SIH) zo štruktúr štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.

Do súťaže o rozdeľovanie celkovo 68 miliónov eur pre startupy sa zapojilo 9 záujemcov. Neuspeli v nej zabehnuté investičné firmy, ako sú Neulogy Ventures, IPM či Wood & Company.

Námietky voči víťazovi:

Neulogy Ventures upozorňovala na potenciálny konflikt záujmov Gabriela Horvátha, jedného zo zakladateľov Vision Ventures, keďže v minulosti pracoval pre SIH, a tak mohol mať prístup k informáciám z predchádzajúcich startupových eurofondov.

Úrad pre verejné obstarávanie námietku neuznal a výsledky tendra potvrdil.

Niektorí neúspešní uchádzači spochybňovali kredibilitu Béla. Pod jeho vedením Exisport spadol v roku 2013 do reštrukturalizácie po problémovej expanzii v Poľsku.

Vision Ventures plánujú oznámiť prvé investície nového investičného fondu do konca tohto roka.

Zdieľať

Babišovi schválila Únia výnimku, Česko bude pri veľkých platbách vyberať DPH až na konci

Českému premiérovi Andrejovi Babišovi sa po päťročnom vyjednávaní podarilo v EÚ presadiť výnimku, ktorá mu má pomôcť ďalej eliminovať úniky na DPH. Česko ako jediná krajina EÚ zavedie tzv. plošnú reverse charge. Všetci platcovia DPH budú vystavovať faktúry nad 17 500 eur bez tejto dane, vyberie ju nakoniec až posledná firma v reťazci.

Zmena začne platiť po schválení príslušnej legislatívy v ČR, čo by podľa ihned.cz mohlo byť v polovici budúceho roka. Česko dostalo výnimku do roku 2022, pretože v tom čase sa v EÚ má zaviesť nový režim DPH.

Ako to má fungovať:

Systém má zabrániť karuselovým podvodom s DPH vo vysokých čiastkach. Bude sa preto týkať všetkých firiem, ak ich faktúra presiahne 17 500 eur.
V súčasnosti je platenie DPH v dodávateľskom reťazci nastavené tak, že odberateľ platí svojmu dodávateľovi cenu vrátane DPH. Dodávateľ túto daň odvádza finančnému úradu. DPH si firmy zúčtovávajú, a ak za príslušné obdobie zaplatia viac, ako prijali od svojich dodávateľov, požiadajú o tzv. vratku.

Ako sa robia podvody:

Karuselové podvody spočívajú v tom, že firma si uplatní vratku, ale sama daň neodvedie a majitelia, často nastrčené biele kone, z trhu zmiznú.
V režime reverse charge si firmy vystavujú faktúry bez DPH, takže túto daň neposielajú štátu a nemôžu si od neho pýtať vratky. DPH zaplatí vždy až posledná firma v reťazci.

V čom je český experiment nový:

  • V Česku, a podobne aj vo viacerých štátoch vrátane Slovenska, takýto systém funguje pre firmy z rezortu stavebníctva a takisto pri obchodoch s určitými komoditami, napríklad so zlatom.
  • Žiadna krajina ho však neuplatňuje vo veľkom, pretože je to v rozpore s harmonizovanými pravidlami pre DPH.
  • Babiš je presvedčený, že práve tento systém môže výrazne eliminovať karuselové podvody, a o výnimku bojoval 5 rokov.
  • Musel pritom presvedčiť každý štát Únie, pretože v oblasti daní sa Únia rozhoduje jednomyseľne.

Babiš tvrdí, že reverse charge Česku ušetrí ročne 5 mld. Kč (zhruba 200 mil. eur). Dotknúť sa má dovedna pol milióna firiem.

Oponenti tohto návrhu na druhej strane tvrdia, že pôjde o zbytočný experiment a ďalšie administratívne komplikácie pre firmy. Nižšie platby pôjdu naďalej po starom a onedlho sa systém aj tak znova zmení.

Zdieľať

Disney spustila očakávanú streamovaciu službu, do Európy príde vo veľkom až na jar

Disney spustila streamovaciu službu Disney+ s bohatým obsahom, na začiatok ju ponúka v Spojených štátoch, Kanade a Holandsku. Mesačné predplatné na americkom trhu stojí 6,99 dolára, lacnejší je len streaming videa Apple TV+.

Cieľom Disney je presvedčiť ľudí, že jej streaming nie je iba pre detského diváka, ale aj pre dospelých, píše Reuters.

Disney+ bude do konca roka dostupná len v niekoľkých krajinách, na viaceré západoeurópske trhy by mala doraziť na jar 2020.

Do piatich rokov Disney plánuje nazbierať 90 miliónov predplatiteľov, najväčšia streamovacia služba Netflix ich má v súčanosti zhruba 160 miliónov.

Čo ponúka Disney+:

  • nielen klasické rozprávky typu Popoluška či Mary Poppinsová, ale aj tituly Star Wars, Iron Man, Hulk, Toy Story, filmy s marvelovskými hrdinami či prírodopisný program National Geographic;
  • staršie filmy a seriály, ako sú napríklad Simpsonovci;
  • chýbať bude obsah, ktorý je „príliš“ pre dospelých, v ponuke napríklad nebude snímka Deadpool. Tento typ programov Disney zaraďuje pod platformu Hulu, ktorú vlastní tiež;
  • spája do jedného balíka služby Disney+, Hulu a ESPN+ (športový obsah) za zvýhodnených 12,99 dolára, samostatne by stáli o 5 dolárov viac.

Zákazníci si budú môcť uložiť heslo k Disney+ na 10 zariadeniach a súčasne sledovať program na štyroch zariadeniach, uvádza Bloomberg.

Výskumná spoločnosť MoffettNathanson odhaduje, že streaming Disney bude stratový najbližších päť rokov. V roku 2024 by mohol priniesť tržby 23 miliárd dolárov, čo bude približne polovica celkového obratu Disney.

Cenové vojny:

Disney nastupuje streamovacou službou do vlaku, v ktorom sa tiesni čoraz viac poskytovateľov video obsahu. Konkurencia sa zostruje, firmy platia za výrobu originálnych programov stále vyššie sumy.

Éru cenových vojen odštartoval v roku 2013 Netflix, ktorý preplatil HBO, aby mohol ponúknuť divákom politickú drámu House of Cards.

Konkurenti naskočili na rovnakú stratégiu, čo vyústilo do ostrých cenových súbojov. Súperi už bežne porážajú Netflix, napríklad WarnerMedia (vlastní AT&T) mu uchmatla streamovacie práva na seriál Priatelia, píšu FT.

Vedenie Netflixu tvrdí, že ceny najatraktívnejšieho obsahu stúpli za uplynulý rok o tretinu.

Koľko dávajú na streaming:

  • Netflix plánuje v tomto roku minúť na obsah 15 miliárd dolárov;
  • Disney a HBO Max (plánovaný štart na jar 2020) počítajú každá s rozpočtom na tento rok vo výške 11 miliárd dolárov;
  • Apple by mal do nedávno spustenej služby Apple TV+ investovať viac ako 6 miliárd dolárov.

Investori vítajú preteky v utrácaní peňazí. Akcie Disney sa napríklad v tomto roku vyšvihli na historické maximá, hoci jej zisky budú v najbližších rokoch pod tlakom vysokých výdavkov na streaming.

Morgan Stanley odhaduje, že počet Američanov, ktorí platia za video streamingové služby, o päť rokov stúpne na 305 miliónov zo súčasných zhruba 180 miliónov.

Koho to nakoniec vyjde draho:

Disney aj Apple tlačia ceny streamingu nadol, obe služby výrazne podliezajú Netflix. Apple TV+ je za necelých 5 dolárov mesačne. AT&T  zasa zdvojnásobuje množstvo obsahu, ktorý pripravuje pre službu HBO Max, za nezmenenú cenu 15 dolárov za mesiac.

Sú to skvelé správy pre konzumentov obsahu, no zároveň diskutabilné finančné stratégie pre jeho poskytovateľov.

„Môžeme byť svedkami multimiliardovej autonehody, financovanej americkými kapitálovými trhmi,“ varuje Claire Enders zo spoločnosti Enders Analysis.

V hollywoodskej manažérskej komunite sa už skloňuje vlna konsolidácie. Na strane kupujúcich by mali byť úspešní poskytovatelia streamingu či veľkí technologickí hráči, ako je Apple, ktorí pohltia menšie mediálne skupiny a filmové štúdiá.

„Keď sa prach usadí, na trhu môžu zostať štyria, piati veľkí hráči,“ cituje FT nemenovaného manažéra z Hollywoodu.

Zdieľať

Nemecká prokuratúra obvinila štyroch súčasných a bývalých vysokých predstaviteľov Volkswagenu z porušenia dôvery v súvislosti s neprimerane vysokými odmenami pre členov odborov.

Manažéri zodpovední za personálne záležitosti podľa obvinení neprimerane zvýšili členom vplyvnej závodnej rady mzdy a odmeny v rokoch 2011 až 2016 a spôsobili firme škodu 5,05 milióna eur.

Vyplýva to z vyhlásenia štátneho zastupiteľstva v Braunschweigu. (čtk)

Zdieľať

Chorvátsko chce zaviesť euro do začiatku roka 2024. Povedal to premiér Andrej Plenković. Za prínosy členstva v eurozóne považuje odstránenie kurzového rizika, nižšie náklady na pôžičky a silnejšiu konkurencieschopnosť ekonomiky. (čtk)

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať