Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vláda chce siahnuť na dlhovú brzdu, ktorá jej bráni priveľmi míňať

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Smer z času na čas pripustil, že by zmenil dlhovú brzdu. Teraz sa na tom dohodol aj s koaličnými partnermi. Bez opozície ale ústavný zákon zmeniť nemôžu.

Nová vláda chce zmeniť ústavný zákon o dlhovej brzde tak, aby mohla viac míňať, píše sa to v Programovom vyhlásení. Pre Slovensko je to dôležitý zákon, lebo vláde zväzuje ruky, aby nemohla bezhlavo míňať a priveľmi zadlžovať krajinu. Ak, tak potom len za cenu tvrdých sankcií.

Na dlhovej brzde sa so Smerom dohodla ešte Radičovej vláda v roku 2011. Ústavný zákon začal platiť od marca 2012. Terajšia štvorkoalícia nemá v parlamente ústavnú väčšinu, preto ak chce zmeniť dlhovú brzdu, potrebuje získať argumentmi aj časť opozície. Smer, SNS, Most a Sieť majú v parlamente 81 hlasov, pre zmenu ústavného zákonu potrebujú 9 opozičných poslancov.

Z programového vyhlásenia vlády sa dá vyčítať, že dlhová brzda by nemala platiť pre hrubý dlh krajiny. To je najznámejší údaj o dlhu, ktoré už dlhé roky zverejňuje Eurostat. Nová vláda by chcela, aby dlhová brzda platila pre čistý dlh, teda taký, v ktorom nie sú zarátané investície vlády.

Takými môžu byť napríklad diaľnice. Vláda tým zrejme myslí to, že v čase nízkych úrokov sa nám oplatí viac si požičiavať peniaze a investovať ich. Časť téz v programovom vyhlásení o zmene dlhovej brzdy je ale formulovaná dosť nejasne.

Opozícia dobrému úmyslu neverí

Naša dlhová brzda hovorí, že verejný dlh Slovenska by nemal prevýšiť 60 percent HDP. Ak by prevýšil, parlament by hlasoval o dôvere vlády. Od roku 2018 sa hranica začne postupne znižovať na 50 percent, ak sa dovtedy zákon nezmení.

Minister financií Kažimír už v minulosti viackrát naznačil, že by bolo dobré dlhovú brzdu zjemniť. Naznačoval, že dlhová brzda by mala prihliadať aj na takzvané predzásobenie. To by privítali najmä ľudia z agentúry, ktorá spravuje dlh krajiny. Opakovane hovoria, že dlhová brzda im zväzuje ruky v čase, keď sú na trhu priaznivé podmienky. Súčasná štvorkoalícia však hovorí, že by sa pri kontrole dlhu nemali zohľadňovať investície.

„Je to nápad, o ktorom sa dá diskutovať. Najmä ale medzi partnermi, ktorí si dôverujú. Ak napríklad vláda neustále posúva v časoch hospodárskeho rastu svoje konsolidačné ciele, ak konsoliduje jednorazovými opatreniami a inými účtovnými trikmi, tak dôvera v jej kroky nie je veľká,“ hovorí ekonomický expert SaS Eugen Jurzyca.

Úprimnosti zámeru novej vlády príliš neverí ani Miroslav Beblavý. „Doterajšie obidve vlády Roberta Fica a aj Peter Kažimír ako minister financií ukázali, že snaha o vyrovnané hospodárenie štátu je im cudzie a nie sú zárukou toho, že zmenu zákona myslia úprimne a preto sa k tomu staviam opatrne. Ale nehovorím, že sa nemá o tom debatovať,“ hovorí opozičný poslanec Beblavý.

Riziko vidí najmä v tom, že vláda by sa mohla pohrať s číslami, ak by bolo treba a nie je jasné, ako by sa upravili sankčné pásma.

„Sledovanie hrubého dlhu má svoje problémy, ale nemeria ho naša vláda. Čistý dlh ako ukazovateľ by merala ona a je ťažko uveriť, že objektívne,“ hovorí tiež Jurzyca.

Eurostat posledný rok zverejňuje aj čistý dlh. Je to hrubý dlh očistený o isté likvidné aktíva (v princípe hotovosť). Investície s tým nič nemajú.

Plán vlády meniť dlhovú brzdu kritizuje aj šéf SaS Richard Sulík: „Je to len ďalší spôsob, ako ďalej zvyšovať dlh. Ak potrebujú investovať, nech znížia iné výdavky.“

Ani exminister financií Ivan Mikloš to nepovažuje za dobrý nápad. „Zvlášť nie vtedy, keď hrozí, že tie investície budú pekne predražené.“

Šéf OĽaNO Igor Matovič pripúšťa o tom diskusiu. „Problém boli hotovostné rezervy. Ak sa predzásobujeme, lebo sú nízke úroky, to by sa nemalo zarátavať do dlhu. Ale nesúhlasím s tým, aby sa nezarátavali investície. Smer už ukázal, že si polovicu z toho ukradne, na čo tým ďalej ubližovať ľuďom,“ povedal Matovič.

Ak meniť, tak rozumne

Pri zrode myšlienky dlhovej brzdy stáli ekonómovia Ľudovít Ódor, člen rozpočtovej rady a Michal Horváth, už bývalý člen rozpočtovej rady.

Podľa Horvátha je rozumné, ak vláda podmieňuje zmeny v dlhovej brzde širokým odborným a politickým konsenzom. „O rozumných zmenách sa iste dá uvažovať. Takou zmenou by napríklad mohol byť prechod na ukazovateľ čistého dlhu, ktorý zverejňuje Eurostat, so súčasným prehodnotením úrovne sankčných pásiem. Vecná podstata, ako aj prínosy zvyšných úvah v programovom vyhlásení na túto tému sú nejasné,“ povedal Horváth.

Rozpočtová rada chystá k plánovanej zmene stanovisko.

Aký máme vlastne dlh

Slovensko malo vlani hrubý dlh pod 53 % HDP. Či sa trend skutočne otočil a dlh meraný v pomere k HDP začal skutočne klesať, povie Eurostat koncom apríla.

Dlh rastie najmä vtedy, keď štát míňa viac, ako rozpočet získa napríklad z daní. Zvyšuje sa aj vtedy, ak si štát požičiava do zásoby viac peňazí, pretože má dobré úroky. Dlhová brzda sleduje dlh v pomere k HDP, takže ak sa ekonomike dobre darí, dlh rastie pomalšie a môže aj klesať, hoci reálne sa objem požičaných peňazí zvyšuje.

Podľa rozpočtovej rady by sa verejný dlh bez jednorazových príjmov rozpočtu priblížil v roku 2015 hranici 57 percent.

Čo je v programovom vyhlásení vlády

S cieľom nájsť ústavnú väčšinu vláda bude iniciovať širokú odbornú a politickú diskusiu o reforme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti na základe doterajších skúseností s jeho praktickým uplatňovaním. Cieľom bude najmä dosiahnuť neutralitu tzv. dlhovej brzdy pri riadení verejného dlhu naviazaním sankčných pásiem ústavného zákona na čistý verejný dlh namiesto hrubého verejného dlhu, zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenie parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska. Diskusia by sa tiež mala zamerať na neutralizáciu vplyvu metodologických zmien na výšku dlhu.

Vláda pripraví novelu zákona o rozpočtových pravidlách s cieľom zosúladiť národné právne normy s európskymi rozpočtovými pravidlami a so zámerom ďalej modernizovať rozpočtový proces.

Dnes na DennikE.sk

Zmluvu s Brhelovou firmou podpíšeme, kartel dodávateľov však nestrpíme, hovorí šéf SEPS

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Štátna firma SEPS chce podpísať ďalšiu zmluvu s firmou Alter Energo Jozefa Brhela. Nie sú s ňou problémy, zo štyroch firiem bola najlacnejšia, hovorí v rozhovore nový šéf SEPS Peter Dovhun. Zákazky SEPS však chce otvoriť viacerým firmám.

Štát by mal odpúšťať sociálne odvody, zvýšiť príspevky a pomôcť s energiami, myslia si podnikatelia

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Malým a stredným podnikateľom medzi opatreniami vlády chýba odpustenie odvodov, vyššie príspevky na náhradu straty príjmov či dotácia, ktorá by pokryla napríklad energie. Vyplýva to z ankety, ktorú robila Slovak Business Agency a združenia podnikateľov a živnostníkov.

Minúta po minúte

Igor Matovič hovorí, že Sulíka by najradšej odvolal, ale neurobí to. „Ak by som odvolal Richarda Sulíka, urobil by za pár týždňov všetko pre to, aby vládu položil,“ tvrdí v Sobotných dialógoch. Potom povedal, že Sulík robí všetko pre to, aby padla vláda. „Unisono všetkých prehovára – poďme do predčasných volieb.“

Premiér tvrdí, že urobí všetko, aby mu tento plán prekazil.

V kritike ministra hospodárstva pokračuje po trojdňovej prestávke. Ďalej tvrdí, že Sulík sa správa nezodpovedne. „Pán minister hospodárstva mi vulgárne viac minút nadával,“ povedal o stredajšom rokovaní vlády v  RTVS.

Na pláži pri francúzskom prístave Marseille sa tento rok vynorí podmorský kábel známy ako Peace. Budujú ho čínske spoločnosti a slúžiť bude najmä čínskym firmám, ktoré obchodujú v Afrike a v Európe. Projekt je tiež novou kapitolou v geopolitike internetu, píše agentúra Bloomberg.

Podrobnosti:

  • Káblový systém s dĺžkou 12-tisíc kilometrov vedie po súši z Číny do Pakistanu, kde sa zanorí, potom pozdĺž Afrického rohu, cez Červené a Stredozemné more po dne do Európy.
  • Za sekundu dokáže preniesť dáta, ktoré pokryjú 90-tisíc hodín programov internetovej televízie Netlflix.
  • Tretím najväčším akcionárom v spoločnosti Hengtong Optic-Electric, ktorá káblový systém stavia, je podnik Huawei Technologies, dodáva systému aj vybavenie. Huawei je zároveň jablkom obchodného a bezpečnostného sváru medzi Čínou a USA.

Politické súvislosti:

  • Alphabet (pod ktorý spadá Google) a Facebook uviedli, že neplánujú káblový systém využívať, pretože už majú dostatok kapacity.
  • Ak by chceli predsa len Peace využiť, nebolo by to ľahké, pre bojkot čínskych technologických firiem, ktorý s odvolaním na národnú bezpečnosť iniciovala administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
  • Podmorské káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti.
  • Vlani Francúzsko pred infraštruktúrou budovanou Číňanmi varoval bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Francúzsko však podľa zdrojov Bloombergu tlaku Washingtonu neustúpi, pretože nechce „plne závisieť od rozhodovania Spojench štátov“. Proti izolácii Číny v tejto oblasti sa vyjadril vlani francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
  • Obmedzovanie infraštruktúry internetu z bezpečnostných dôvodov môže spomaliť celkovú konektivitu, uviedol Mike Hollands zo spoločnosti Interxion, ktorá sa na projekte Peace podieľa.
  • Holandská spoločnosť Leiden Asia Center odhaduje, že v roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, Peking tento podiel medzi rokmi 2025 a 2030 zvýši na 20 %.
  • V niektorých prípadoch už USA a spojenci Čínu v pokladaní podmorských káblov zablokovali. V roku 2018 tak urobila Austrália v prípade kábla divízie Huawei Marine Network, ktorý mal prepojiť Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Sydney a skupinu tichomorských ostrovných štátov. Vlani zas menila trasu časť káblu, ktorý viedol z Los Angeles do Hongkongu. Projekt sčasti financovali Google a Facebook a pre americkú národnú bezpečnosť ho odkláňali z území pod kontrolou Číny. (čtk, bloomberg)

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

EÚ a USA na štyri mesiace pozastavia clá, ktoré na seba vzájomne uvalili v rámci sporu subvencovania výroby Airbusu a Boeingu. Oznámila to šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová po telefonáte s prezidentom Joeom Bidenom.

O čo ide:

  • EÚ a USA sa od roku 2004 vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) navzájom obviňujú z nelegálnej podpory svojich výrobcov lietadiel Airbus a Boeing. Rozpor s pravidlami WTO sa zistil na oboch stranách.
  • USA v roku 2019 ako odvetu za štátnu podporu pre Airbus zaviedli clá na európsky tovar v hodnote 7,5 miliardy dolárov ročne.
  • EÚ zas vlani pre subvencie v prospech Boeingu uvalila clá na americký tovar za štyri miliardy dolárov ročne.

Von der Leyenová telefonát s Bidenom označila za začiatok veľmi dobrej spolupráce. „Znamená to reštart vo vzťahoch s naším najväčším a ekonomicky najdôležitejším partnerom,“ dodal podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

USA už vo štvrtok oznámili zrušenie ciel na štyri mesiace voči Británii. Obe krajiny v spoločnom vyhlásení uviedli, že sa za ten čas budú snažiť nezhody vyriešiť. Británia je súčasťou sporu ako bývalý člen EÚ. Airbus vyrába v Británii krídla a niektoré ďalšie súčiastky. (čtk)

Mesačne míňame milión žltých lístkov, musí sa to zmeniť, hovorí nový šéf pošty

Martin Ľupták - Foto Slovenská pošta
Martin Ľupták – Foto Slovenská pošta

Nemôžeme už byť v každej obci, pozeráme sa, ako to robia inde, hovorí v rozhovore nový generálny riaditeľ Slovenskej pošty Martin Ľupták. Rakúska pošta má 240 vlastných pôšt, nórska 24. My ich zatiaľ máme presne 1569.

Ceny ropy sa dnes posilňujú o zhruba 3 %. Deje sa tak po predĺžení ťažobných škrtov aj na apríl, na ktorom sa dohodli štáty kartelu OPEC+ a ich spojenci. Ceny sú vyššie než v posledných mesiacoch pred pandémiou.

Ako sa dnes menili ceny

  • Krátko pred 17.00 h sa barel severomorskej ropy Brent predával zhruba za 68,85 dolára (+3,2 % oproti predchádzajúcemu záveru). Bol tak blízko 14-mesačného maxima.
  • Barel ľahkej americkej ropy WTI si pridával takmer tri percentá na 65,71 dolára, bol na úrovni zhruba z apríla 2019. (čtk)

Obchodný deficit USA v januári vzrástol, dovoz tovarov sa vďaka oživeniu spotrebiteľského dopytu vyšplhal na rekordné maximum. Politicky citlivý schodok s Čínou klesol o 3,2 % na 27,2 miliardy dolárov.

Vyplýva to z údajov amerického ministerstva obchodu.

Údaje podrobnejšie

  • Schodok USA v obchodovaní s tovarom a so službami v januári vzrástol o 1,9 % na 68,2 miliardy dolárov. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters odhadovali len 67,5 miliardy.
  • Vývoz sa zvýšil o 1 % na 191,9 miliardy dolárov, dovoz vzrástol o 1,2 % na 260,2 miliardy dolárov. Dovoz samotných tovarov stúpol o 1,6 % na rekordných 221,1 miliardy dolárov.

Čínske súvislosti

Bývalý americký prezident Donald Trump zavádzal clá na čínsky tovar v snahe prinútiť Peking k zmene obchodných praktík, ktoré podľa neho poškodzovali americké podniky.

Nový prezident Joe Biden zatiaľ koniec obchodnej vojny s Čínou nevyhlásil. Katherine Taiová, ktorú nominoval do pozície obchodnej zástupkyne USA, sľúbila, že zabezpečí, aby z obchodnej politiky USA ťažili americkí zamestnanci. Uviedla tiež, že bude viac spolupracovať so spojencami s cieľom čeliť čoraz priebojnejšej Číne.

Clá označila za legitímny nástroj presadzovania obchodnej politiky. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať