Denník N

Vláda chce siahnuť na dlhovú brzdu, ktorá jej bráni priveľmi míňať

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Smer z času na čas pripustil, že by zmenil dlhovú brzdu. Teraz sa na tom dohodol aj s koaličnými partnermi. Bez opozície ale ústavný zákon zmeniť nemôžu.

Nová vláda chce zmeniť ústavný zákon o dlhovej brzde tak, aby mohla viac míňať, píše sa to v Programovom vyhlásení. Pre Slovensko je to dôležitý zákon, lebo vláde zväzuje ruky, aby nemohla bezhlavo míňať a priveľmi zadlžovať krajinu. Ak, tak potom len za cenu tvrdých sankcií.

Na dlhovej brzde sa so Smerom dohodla ešte Radičovej vláda v roku 2011. Ústavný zákon začal platiť od marca 2012. Terajšia štvorkoalícia nemá v parlamente ústavnú väčšinu, preto ak chce zmeniť dlhovú brzdu, potrebuje získať argumentmi aj časť opozície. Smer, SNS, Most a Sieť majú v parlamente 81 hlasov, pre zmenu ústavného zákonu potrebujú 9 opozičných poslancov.

Z programového vyhlásenia vlády sa dá vyčítať, že dlhová brzda by nemala platiť pre hrubý dlh krajiny. To je najznámejší údaj o dlhu, ktoré už dlhé roky zverejňuje Eurostat. Nová vláda by chcela, aby dlhová brzda platila pre čistý dlh, teda taký, v ktorom nie sú zarátané investície vlády.

Takými môžu byť napríklad diaľnice. Vláda tým zrejme myslí to, že v čase nízkych úrokov sa nám oplatí viac si požičiavať peniaze a investovať ich. Časť téz v programovom vyhlásení o zmene dlhovej brzdy je ale formulovaná dosť nejasne.

Opozícia dobrému úmyslu neverí

Naša dlhová brzda hovorí, že verejný dlh Slovenska by nemal prevýšiť 60 percent HDP. Ak by prevýšil, parlament by hlasoval o dôvere vlády. Od roku 2018 sa hranica začne postupne znižovať na 50 percent, ak sa dovtedy zákon nezmení.

Minister financií Kažimír už v minulosti viackrát naznačil, že by bolo dobré dlhovú brzdu zjemniť. Naznačoval, že dlhová brzda by mala prihliadať aj na takzvané predzásobenie. To by privítali najmä ľudia z agentúry, ktorá spravuje dlh krajiny. Opakovane hovoria, že dlhová brzda im zväzuje ruky v čase, keď sú na trhu priaznivé podmienky. Súčasná štvorkoalícia však hovorí, že by sa pri kontrole dlhu nemali zohľadňovať investície.

„Je to nápad, o ktorom sa dá diskutovať. Najmä ale medzi partnermi, ktorí si dôverujú. Ak napríklad vláda neustále posúva v časoch hospodárskeho rastu svoje konsolidačné ciele, ak konsoliduje jednorazovými opatreniami a inými účtovnými trikmi, tak dôvera v jej kroky nie je veľká,“ hovorí ekonomický expert SaS Eugen Jurzyca.

Úprimnosti zámeru novej vlády príliš neverí ani Miroslav Beblavý. „Doterajšie obidve vlády Roberta Fica a aj Peter Kažimír ako minister financií ukázali, že snaha o vyrovnané hospodárenie štátu je im cudzie a nie sú zárukou toho, že zmenu zákona myslia úprimne a preto sa k tomu staviam opatrne. Ale nehovorím, že sa nemá o tom debatovať,“ hovorí opozičný poslanec Beblavý.

Riziko vidí najmä v tom, že vláda by sa mohla pohrať s číslami, ak by bolo treba a nie je jasné, ako by sa upravili sankčné pásma.

„Sledovanie hrubého dlhu má svoje problémy, ale nemeria ho naša vláda. Čistý dlh ako ukazovateľ by merala ona a je ťažko uveriť, že objektívne,“ hovorí tiež Jurzyca.

Eurostat posledný rok zverejňuje aj čistý dlh. Je to hrubý dlh očistený o isté likvidné aktíva (v princípe hotovosť). Investície s tým nič nemajú.

Plán vlády meniť dlhovú brzdu kritizuje aj šéf SaS Richard Sulík: „Je to len ďalší spôsob, ako ďalej zvyšovať dlh. Ak potrebujú investovať, nech znížia iné výdavky.“

Ani exminister financií Ivan Mikloš to nepovažuje za dobrý nápad. „Zvlášť nie vtedy, keď hrozí, že tie investície budú pekne predražené.“

Šéf OĽaNO Igor Matovič pripúšťa o tom diskusiu. „Problém boli hotovostné rezervy. Ak sa predzásobujeme, lebo sú nízke úroky, to by sa nemalo zarátavať do dlhu. Ale nesúhlasím s tým, aby sa nezarátavali investície. Smer už ukázal, že si polovicu z toho ukradne, na čo tým ďalej ubližovať ľuďom,“ povedal Matovič.

Ak meniť, tak rozumne

Pri zrode myšlienky dlhovej brzdy stáli ekonómovia Ľudovít Ódor, člen rozpočtovej rady a Michal Horváth, už bývalý člen rozpočtovej rady.

Podľa Horvátha je rozumné, ak vláda podmieňuje zmeny v dlhovej brzde širokým odborným a politickým konsenzom. „O rozumných zmenách sa iste dá uvažovať. Takou zmenou by napríklad mohol byť prechod na ukazovateľ čistého dlhu, ktorý zverejňuje Eurostat, so súčasným prehodnotením úrovne sankčných pásiem. Vecná podstata, ako aj prínosy zvyšných úvah v programovom vyhlásení na túto tému sú nejasné,“ povedal Horváth.

Rozpočtová rada chystá k plánovanej zmene stanovisko.

Aký máme vlastne dlh

Slovensko malo vlani hrubý dlh pod 53 % HDP. Či sa trend skutočne otočil a dlh meraný v pomere k HDP začal skutočne klesať, povie Eurostat koncom apríla.

Dlh rastie najmä vtedy, keď štát míňa viac, ako rozpočet získa napríklad z daní. Zvyšuje sa aj vtedy, ak si štát požičiava do zásoby viac peňazí, pretože má dobré úroky. Dlhová brzda sleduje dlh v pomere k HDP, takže ak sa ekonomike dobre darí, dlh rastie pomalšie a môže aj klesať, hoci reálne sa objem požičaných peňazí zvyšuje.

Podľa rozpočtovej rady by sa verejný dlh bez jednorazových príjmov rozpočtu priblížil v roku 2015 hranici 57 percent.

Čo je v programovom vyhlásení vlády

S cieľom nájsť ústavnú väčšinu vláda bude iniciovať širokú odbornú a politickú diskusiu o reforme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti na základe doterajších skúseností s jeho praktickým uplatňovaním. Cieľom bude najmä dosiahnuť neutralitu tzv. dlhovej brzdy pri riadení verejného dlhu naviazaním sankčných pásiem ústavného zákona na čistý verejný dlh namiesto hrubého verejného dlhu, zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenie parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska. Diskusia by sa tiež mala zamerať na neutralizáciu vplyvu metodologických zmien na výšku dlhu.

Vláda pripraví novelu zákona o rozpočtových pravidlách s cieľom zosúladiť národné právne normy s európskymi rozpočtovými pravidlami a so zámerom ďalej modernizovať rozpočtový proces.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Dlhová brzda

Ekonomika

Teraz najčítanejšie