Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Vláda chce siahnuť na dlhovú brzdu, ktorá jej bráni priveľmi míňať

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Smer z času na čas pripustil, že by zmenil dlhovú brzdu. Teraz sa na tom dohodol aj s koaličnými partnermi. Bez opozície ale ústavný zákon zmeniť nemôžu.

Nová vláda chce zmeniť ústavný zákon o dlhovej brzde tak, aby mohla viac míňať, píše sa to v Programovom vyhlásení. Pre Slovensko je to dôležitý zákon, lebo vláde zväzuje ruky, aby nemohla bezhlavo míňať a priveľmi zadlžovať krajinu. Ak, tak potom len za cenu tvrdých sankcií.

Na dlhovej brzde sa so Smerom dohodla ešte Radičovej vláda v roku 2011. Ústavný zákon začal platiť od marca 2012. Terajšia štvorkoalícia nemá v parlamente ústavnú väčšinu, preto ak chce zmeniť dlhovú brzdu, potrebuje získať argumentmi aj časť opozície. Smer, SNS, Most a Sieť majú v parlamente 81 hlasov, pre zmenu ústavného zákonu potrebujú 9 opozičných poslancov.

Z programového vyhlásenia vlády sa dá vyčítať, že dlhová brzda by nemala platiť pre hrubý dlh krajiny. To je najznámejší údaj o dlhu, ktoré už dlhé roky zverejňuje Eurostat. Nová vláda by chcela, aby dlhová brzda platila pre čistý dlh, teda taký, v ktorom nie sú zarátané investície vlády.

Takými môžu byť napríklad diaľnice. Vláda tým zrejme myslí to, že v čase nízkych úrokov sa nám oplatí viac si požičiavať peniaze a investovať ich. Časť téz v programovom vyhlásení o zmene dlhovej brzdy je ale formulovaná dosť nejasne.

Opozícia dobrému úmyslu neverí

Naša dlhová brzda hovorí, že verejný dlh Slovenska by nemal prevýšiť 60 percent HDP. Ak by prevýšil, parlament by hlasoval o dôvere vlády. Od roku 2018 sa hranica začne postupne znižovať na 50 percent, ak sa dovtedy zákon nezmení.

Minister financií Kažimír už v minulosti viackrát naznačil, že by bolo dobré dlhovú brzdu zjemniť. Naznačoval, že dlhová brzda by mala prihliadať aj na takzvané predzásobenie. To by privítali najmä ľudia z agentúry, ktorá spravuje dlh krajiny. Opakovane hovoria, že dlhová brzda im zväzuje ruky v čase, keď sú na trhu priaznivé podmienky. Súčasná štvorkoalícia však hovorí, že by sa pri kontrole dlhu nemali zohľadňovať investície.

„Je to nápad, o ktorom sa dá diskutovať. Najmä ale medzi partnermi, ktorí si dôverujú. Ak napríklad vláda neustále posúva v časoch hospodárskeho rastu svoje konsolidačné ciele, ak konsoliduje jednorazovými opatreniami a inými účtovnými trikmi, tak dôvera v jej kroky nie je veľká,“ hovorí ekonomický expert SaS Eugen Jurzyca.

Úprimnosti zámeru novej vlády príliš neverí ani Miroslav Beblavý. „Doterajšie obidve vlády Roberta Fica a aj Peter Kažimír ako minister financií ukázali, že snaha o vyrovnané hospodárenie štátu je im cudzie a nie sú zárukou toho, že zmenu zákona myslia úprimne a preto sa k tomu staviam opatrne. Ale nehovorím, že sa nemá o tom debatovať,“ hovorí opozičný poslanec Beblavý.

Riziko vidí najmä v tom, že vláda by sa mohla pohrať s číslami, ak by bolo treba a nie je jasné, ako by sa upravili sankčné pásma.

„Sledovanie hrubého dlhu má svoje problémy, ale nemeria ho naša vláda. Čistý dlh ako ukazovateľ by merala ona a je ťažko uveriť, že objektívne,“ hovorí tiež Jurzyca.

Eurostat posledný rok zverejňuje aj čistý dlh. Je to hrubý dlh očistený o isté likvidné aktíva (v princípe hotovosť). Investície s tým nič nemajú.

Plán vlády meniť dlhovú brzdu kritizuje aj šéf SaS Richard Sulík: „Je to len ďalší spôsob, ako ďalej zvyšovať dlh. Ak potrebujú investovať, nech znížia iné výdavky.“

Ani exminister financií Ivan Mikloš to nepovažuje za dobrý nápad. „Zvlášť nie vtedy, keď hrozí, že tie investície budú pekne predražené.“

Šéf OĽaNO Igor Matovič pripúšťa o tom diskusiu. „Problém boli hotovostné rezervy. Ak sa predzásobujeme, lebo sú nízke úroky, to by sa nemalo zarátavať do dlhu. Ale nesúhlasím s tým, aby sa nezarátavali investície. Smer už ukázal, že si polovicu z toho ukradne, na čo tým ďalej ubližovať ľuďom,“ povedal Matovič.

Ak meniť, tak rozumne

Pri zrode myšlienky dlhovej brzdy stáli ekonómovia Ľudovít Ódor, člen rozpočtovej rady a Michal Horváth, už bývalý člen rozpočtovej rady.

Podľa Horvátha je rozumné, ak vláda podmieňuje zmeny v dlhovej brzde širokým odborným a politickým konsenzom. „O rozumných zmenách sa iste dá uvažovať. Takou zmenou by napríklad mohol byť prechod na ukazovateľ čistého dlhu, ktorý zverejňuje Eurostat, so súčasným prehodnotením úrovne sankčných pásiem. Vecná podstata, ako aj prínosy zvyšných úvah v programovom vyhlásení na túto tému sú nejasné,“ povedal Horváth.

Rozpočtová rada chystá k plánovanej zmene stanovisko.

Aký máme vlastne dlh

Slovensko malo vlani hrubý dlh pod 53 % HDP. Či sa trend skutočne otočil a dlh meraný v pomere k HDP začal skutočne klesať, povie Eurostat koncom apríla.

Dlh rastie najmä vtedy, keď štát míňa viac, ako rozpočet získa napríklad z daní. Zvyšuje sa aj vtedy, ak si štát požičiava do zásoby viac peňazí, pretože má dobré úroky. Dlhová brzda sleduje dlh v pomere k HDP, takže ak sa ekonomike dobre darí, dlh rastie pomalšie a môže aj klesať, hoci reálne sa objem požičaných peňazí zvyšuje.

Podľa rozpočtovej rady by sa verejný dlh bez jednorazových príjmov rozpočtu priblížil v roku 2015 hranici 57 percent.

Čo je v programovom vyhlásení vlády

S cieľom nájsť ústavnú väčšinu vláda bude iniciovať širokú odbornú a politickú diskusiu o reforme ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti na základe doterajších skúseností s jeho praktickým uplatňovaním. Cieľom bude najmä dosiahnuť neutralitu tzv. dlhovej brzdy pri riadení verejného dlhu naviazaním sankčných pásiem ústavného zákona na čistý verejný dlh namiesto hrubého verejného dlhu, zohľadnenie strategických verejných investícií pri uplatňovaní sankcií a nastavenie parametrov sankčných pásiem podporujúcich hospodársky rozvoj Slovenska. Diskusia by sa tiež mala zamerať na neutralizáciu vplyvu metodologických zmien na výšku dlhu.

Vláda pripraví novelu zákona o rozpočtových pravidlách s cieľom zosúladiť národné právne normy s európskymi rozpočtovými pravidlami a so zámerom ďalej modernizovať rozpočtový proces.

Dnes na DennikE.sk

Ako to bude vyzerať v pondelok v obchodoch? Návaly by obchodníkov prekvapili, o e-shopy sa neboja

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Internetoví predajcovia zatiaľ nepociťujú nižší záujem o nákupy pred pondelkovým otvorením kamenných obchodov. „Ľudia si už zvykli nakupovať online, a čím dlhšie opatrenia trvajú, tým viac si zákazníci e-shopov na ne zvykajú,“ hovorí riaditeľ Heureky Tomáš Braverman.

Minúta po minúte

Japonská spoločnosť Renesas Electronics dnes obnovila produkciu vo svojej továrni na polovodiče. Jej marcový požiar prehĺbil celosvetový nedostatok čipov používaných v automobiloch či spotrebnej elektronike.

Závod na severovýchode Japonska zasiahol požiar 19. marca. Firme sa výrobu v továrni podarilo obnoviť o dva dni skôr, než sa predpokladalo. Dve tretiny výroby závodu tvoria čipy pre automobilový priemysel.

Šéf firmy Renesas Hidetoši Šibata po požiari uviedol, že výroba v továrni by sa mala obnoviť počas jedného mesiaca. Upozornil však, že návrat výroby na úrovne z obdobia pred požiarom môže trvať až 120 dní. (čtk, reuters)

Sulík súhlasí s vyplatením jednorazového príspevku na nezaopatrené dieťa, no podľa neho by to malo byť cielené opatrenie. „Vznikne pracovná skupina, ktorá pripraví návrh,“ povedal v RTVS. Hovorí sa o príspevku 300 eur. Podľa Pellegriniho by sa mal vyplatiť na každé nezaopatrené dieťa.

Počet cestujúcich na viedenskom letisku v marci opäť klesol, oproti minulému roku bol nižší o 73,3 percenta. Tento marec letisko Schwechat využilo 215-tisíc cestujúcich, vlani ich v rovnakom čase bolo približne 800-tisíc a v roku 2019 až 2,4 milióna.

S prvou vlnou infekcie v Európe v marci 2020 letisko prvýkrát pocítilo ekonomické dôsledky pandémie. Odvtedy sa počty cestujúcich pohybujú výrazne pod predkrízovou úrovňou. Letecká doprava je jednou z najpostihnutejších branží a mnohí zamestnanci pracujú vyše roka v režime kurzarbeit.

Rovnaká situácia je aj na letiskách Malta a Košice, ktoré patria spoločnosti Flughafen Wien AG. Na Malte v marci medziročne klesol počet cestujúcich o 81,1 % a v Košiciach o 77,3 %. (tasr)

Domácnosti v eurozóne počas pandémie ušetrili, ale veľké nákupy neplánujú. Problémom však je, že najviac peňazí naakumulovali tí spotrebitelia, ktorí majú tendencie peniaze skôr hromadiť, ako utrácať.

Podľa analytikov banky Barclays sa tzv. pandemické úspory koncentrujú predovšetkým v domácnostiach bohatších starších Európanov, ktorí uviazli doma bez možnosti zájsť si do reštaurácie alebo na dovolenku. V ich prípade je menšia pravdepodobnosť, že začnú viac míňať aj na veľké položky na rozdiel od mladších ľudí.

Pri posudzovaní tempa zotavovania najvyspelejších ekonomík je pritom rozhodujúce, či práve táto skupina spotrebiteľov využije svoju slobodu a začne viac míňať. Európa má totiž najväčšiu skupinu obyvateľov stredného veku spomedzi všetkých regiónov sveta.

Hromada peňazí, ktorá by sa mohla uvoľniť spolu s blokádami, je obrovská. Barclays odhaduje naakumulované úspory na 600 miliárd eur, koncentrujú sa však najmä v rukách konzervatívnych obyvateľov, čo vrhá tieň na ich odblokovanie.

Podľa nemeckej Deutsche Bank by uvoľnenie úspor mohlo pridať zhruba 1 percentuálny bod k hospodárskemu rastu regiónu v roku 2021, ktorý Medzinárodný menový fond predpovedá na úrovni 4,4 %.

Ekonóm spoločnosti UBS Dean Turner sa domnieva, že výdavky domácností sa budú „významnou mierou“ podieľať na tzv. postpandemickom oživení, pričom očakáva ich rast v tomto roku o 2,9 %.

Eurozóna potrebuje nové stimuly, pretože zotavovanie jej ekonomiky zaostáva za USA a Čínou v dôsledku doposiaľ pomalého očkovania. (tasr)

Rado Baťo: Matovičovi neustúpim ani o krok, miesto posielania kytíc manželke by sa ho mali koaliční politici zbaviť

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Rado Baťo hovorí, že Igorovi Matovičovi neústupi ani o krok a ani sa mu neospravedlní za vyjadrenia na jeho adresu. Koaličným politikom odkazuje, že namiesto posielania kytíc jeho manželke by sa mali Matoviča okamžite zbaviť.

NDS upozorňuje na viaceré plánované dopravné obmedzenia na diaľnici D1 pri Triblavine, v úseku Bytča – Hričovské Podhradie, medzi križovatkami Galanta a Šintava a v križovatke Bernolákovo. Zároveň pripomína uzávery tunelov z dôvodu jarnej údržby.

Informovala o tom hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková. Dôvodom dopravného obmedzenia na úseku diaľnice D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina, sú stavebné práce v strednom deliacom páse. Obmedzenie bude od soboty (17. 4.) od 5. hodiny do 17. mája. Treba tu počítať so zníženou rýchlosťou a zníženým počtom prejazdných pruhov v oboch smeroch.

NDS čiastočne uzavrie diaľnicu D1 v úseku mostov Bytča a Hričovské Podhradie od nedele (18. 4.) od 7. hodiny do 13. júna do 18. hodiny. Dôvodom je výmena mostných záverov oboch mostov.

„Stavebné práce budú realizované na obidvoch mostoch v oboch jazdných smeroch súčasne. Doprava bude vedená v každom jazdnom páse v jednom jazdnom pruhu,“ dodali diaľničiari.

Od soboty od 8. hodiny do 30. mája do 18. hodiny bude čiastočne uzavretá aj rýchlostná cesta R1 v úseku mosta nad riekou Váh medzi križovatkami Galanta a Šintava. Dôvodom je výmena mostných záverov.

„Stavebné práce budú realizované v pravom jazdnom páse (smer Nitra). Doprava na moste bude vedená v režime 3 + 1. Pravý jazdný pruh zostane vedený popri pracovisku v pravom jazdnom páse,“ vysvetlila hovorkyňa s tým, že doprava z ľavého jazdného pruhu pravého jazdného pásu bude presmerovaná prejazdmi cez stredný deliaci pás do ľavého jazdného pásu.

NDS tiež čiastočne uzavrie cestu prvej triedy v križovatke Bernolákovo. Dôvodom je kladenie asfaltových vrstiev vozovky v mieste stykového napojenia s budúcou cestou druhej triedy. Obmedzenie bude trvať od soboty do 18. apríla. Doprava na dotknutom úseku cesty bude vedená striedavo v jednom jazdnom pruhu. V prípade nepriaznivého počasia sa termín ukončenia prác môže predĺžiť.

V mesiacoch apríl, máj a jún budú diaľničiari realizovať aj pravidelnú jarnú údržbu a kontrolu diaľničných tunelov Sitina, Horelica, Svrčinovec, Poľana, Bôrik, Branisko, Šibenik, Považský Chlmec, Žilina, Ovčiarsko a podjazdu Lučivná. Tunely budú pre údržbu v určitých termínoch úplne uzavreté. (tasr)

Len 23 % firiem na Slovensku sa tohto roku chystá prijímať nových zamestnancov. Vyplýva to z hĺbkovej sondy firmy Elanor Slovakia medzi tisíckou najvýznamnejších spoločností naprieč sektormi. Je to zároveň vážne varovanie pred letným príchodom absolventov na trh práce.

Prečo je to dôležité:

  • „Je to najnižšia hodnota za ostatných 15 rokov. Firmy sú v dôsledku dopadov pandémie a nejasného ekonomického vývoja viac ako opatrné,“ poznamenáva Ivan Zizič, country manažér Elanor Slovakia, ktorá poskytuje mzdové a administratívne personálne služby.
  • Kým 23 % firiem nábor po lete neplánuje, až 15 % firiem chce v druhom polroku dokonca prepúšťať.
  • Navyše až 63 % spoločností zatiaľ vyčkáva na ďalší výhľad ekonomiky po uvoľňovaní opatrení. V prípade nepriaznivých výhľadov sa tak podľa Ziziča môže k prepúšťaniu prikloniť ďalších 10 až 25 % firiem.
  • Pripravenosť prepúšťať po odznení hlavných vĺn krízy môže súvisieť s nedostatkom pracovníkov v mnohých odvetviach pred pandémiou. Len čo si firmy jej dôsledky kvantifikujú a zabezpečia si core biznis, prispôsobia aktuálnej situácii svoje biznis modely.

Čo sa aktuálne deje na trhu: 

  • Jednou z kľúčových zmien je vnútorná transformácia firem. Zlučovanie pracovných pozícií v administratíve, zmeny výkonu práce, pracovných náplní alebo kompletná transformácia fungovania oddelení sa najviac prejavili v IT sektore a centrách zdieľaných služieb (56 %) a v bankovníctve (64 %), týkala sa však aj ďalších odvetví (retail 33 %, stavebníctvo a výroba 25 %).
  • Až 92 % firiem aktuálne neplánuje rozširovať program benefitov a len 8 % ho aktívne navyšuje. V odmeňovaní firmy skôr z pravidelných odmien prechádzajú na výkonnostné odmeny.
  • Firmy šetria, prejavuje sa to napríklad na politike využívania služobných áut. Firmy redukujú luxusné vozidlá a počet áut vo firmách celkovo, jedným z argumentov je obmedzenie návštev klientov. Až tretina zamestnancov prišla o pridelené auto. Firmy prešli na zdieľanie áut.
  • Koronakríza výrazne posilnila pozície HR manažérov vo firmách, najmä pokiaľ ide o ich účasť na strategickom rozhodovaní, 73 % firiem ich už zaradilo do strategického rozhodovacieho orgánu vo firme.
  • Posilnil sa aj lean management, firmy sa zoštíhľujú a skracujú riadiace a rozhodovacie procesy, aby sa vedeli okamžite a efektívne prispôsobiť zmenám. Až 64 % všetkých oslovených spoločností sa snaží maximálne okresať manažérske štruktúry a prejsť do efektívneho lean management riadenia. (tasr, e)

Spaľovanie odpadu z cudzích jadroviek povolili aj u Budaja, minister naďalej hovorí, že ho chce zakázať zákonom

Ján Budaj. Foto - TASR
Ján Budaj. Foto – TASR

Rozšírenie kapacít na spracovanie rádioaktívneho odpadu získalo súhlas ministerstva životného prostredia. Jeho šéf Ján Budaj však stále hovorí, že chce presadiť zákon, ktorý spaľovanie rádioaktívneho odpadu zo zahraničia zakáže.

Ministerstvo tvrdí, že sa s dlhoročným šéfom veterinárov dohodlo na odchode. On sa o výmene dozvedel od novinárov

Jozef Bíreš. Foto - TASR
Jozef Bíreš. Foto – TASR

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že riaditeľ veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš skončí po vzájomnej dohode. „Až krátko do vášho telefonátu som ja sám o tom nič nevedel,“ reagoval dlhoročný šéf štátnej inštitúcie pre Denník E.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať