Denník N

Zvažujú extra daň pre reťazce, chcú vyššiu kontrolu zahraničných potravín

Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná šéfovala pozemkovému fondu za druhej vlády Smeru. Foto - TASR
Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná šéfovala pozemkovému fondu za druhej vlády Smeru. Foto – TASR

Vláda chce prehodnotiť daňové zaťaženie farmárov, podporiť domáce spracovanie dreva. Hovorí aj o zvýšení propagácie domácich výrobkov.

Aktualizované o 19:50

Vo volebnom programe to SNS hovorila jasne, tvrdila, že zavedie osobitnú daň z obratu obchodných reťazcov vo výške minimálne 6 %. V programe ministerstva pôdohospodárstva, ktoré vedie nominantka SNS Gabriela Matečná, sa to hovorí opatrnejšie, ale dostalo sa to do neho: „V záujme ochrany malých a stredných podnikateľov vláda zváži zavedenie osobitného odvodu pre veľké obchodné systémy,“ píše sa v kapitole venovanej pôdohospodárskej politike.

Ak by tretia Ficova vláda išla cestou dodatočného zdanenia reťazcov, ako to pred časom urobila Orbánova vláda v Maďarsku, podľa prezidenta Zväzu obchodu Pavla Konštiaka by sa to jednoznačne odrazilo v cenách výrobkov. „Treba si uvedomiť, že dodatková daň spôsobí zvýšenie cien vo výške tejto dodatkovej dane,“ vraví Konštiak. No nemyslí si, že by prípadné presadenie takejto dane viedlo aj k odchodu niektorých veľkých reťazcov z trhu.

Konštiak si myslí, že ministerstvo vedené nominantkou SNS je schopné dodatočné zdanenie veľkých reťazcov presadiť, pretože to strana mala aj vo volebnom programe. Exminister pôdohospodárstva a poslanec parlamentu Zsolt Simon (nezávislý, zvolený za Most-Híd) si myslí, že k tomu nedôjde. Potravinárskej komore Slovenska (PKS) chýbajú bližšie detaily, preto považuje za predčasné možnosť zavedenia odvodu hodnotiť.

Domácim chcú pomôcť

Rovnako je Simon skeptický k tomu, či sa podarí vláde dosiahnuť ďalší bod, o ktorom už píše, že ho chce urobiť naisto:  presadiť, aby organizácie štátnej a verejnej správy nakupovali domáce agroprodukty. Podobný krok sa snažil predloženým materiálom ku koncu minulého volebného obdobia urobiť vtedajší minister Ľubomír Jahnátek (Smer).

„Je to dobrá propaganda, ale realizácia tohto opatrenia bude nulová. Väčšina štátnych inštitúcií musí nakupovať cez elektronické trhovisko a tam je podstatným kritériom cena,“ vraví Simon.

PKS však tento návrh oceňuje.

Ak veľké obchodné reťazce zvažuje vláda dodatočne zdaniť, pre farmárov by rada dosiahla daňové zvýhodnenie. V programovom vyhlásení totiž píše, že „prehodnotí daňové zaťaženie farmárov“. Chce tiež podporovať začínajúcich, mladých a malých poľnohospodárov, aby sa dokázali uplatniť na trhu.

Plánuje tiež zintenzívniť podporu živočíšnej výroby, ovocinárstva, zeleninárstva či vinohradníctva, pretože ich považuje za zdroj možných pracovných miest. To síce Simon kvituje, no upozorňuje, že to isté deklarovala už aj bývalá Ficova vláda, ale výsledok bol presne opačný.

Hoci Simon chváli, že v programovom vyhlásení sú aj dobré návrhy, napríklad v lesnom hospodárstve uvažuje o podpore domáceho spracovania dreva. To však podľa neho, v trochu inej podobe bolo aj v predošlom programovom vyhlásení.

„Všetko, čo je tam napísané, je pozitívne, ak a to naplní, ale v predošlom období sme videli, že tie sľuby sa nenaplnili,“ vraví Simon. Podľa jeho posúdenia asi 70 percent z tohtoročných navrhovaných opatrení už deklarovala v obdobnom dokumente minulá vláda.

PKS upozorňuje, že v Programovom vyhlásení vlády chýba pozícia k rozšíreniu okruhu potravín so zníženou sadzbou DPH. „Rovnako by komora privítala pozíciu vlády k dopadom sankčnej vojny medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou na trh s potravinárskymi a poľnohospodárskymi produktmi, keďže k hlavným prioritám rezortu má patriť sektor mlieka a mäsa,“ tvrdí prezident PKS Daniel Poturnay.

Oceňuje, že nové vedenie rezortu sa zaväzuje k zavedeniu transparentných pravidiel čerpania fondov EÚ a k znižovaniu administratívnej záťaže podnikateľov v potravinárstve a poľnohospodárstve.

Riešia hlavne oblasť prvovýroby

Domáci výrobcovia sa však môžu spoľahnúť na to, že nová ministerka bude chcieť, minimálne tak ako jej predchodca, pravdepodobne však ešte silnejšie, pomáhať slovenským potravinám. Vo vyhlásení vláda deklaruje, že podporí spracovanie a finalizáciu produktov z domácej výroby.

„V tejto oblasti PKS očakáva, že podpora bude realizovaná najmä finančne, či už formou štátnej pomoci alebo z fondov EÚ, pričom prostriedky budú prideľované primerane aj potravinárskym podnikom a najmä na modernizáciu jestvujúcich kapacít,“ reaguje Poturnay.

Upozorňuje, že vládny dokument sa vo výpočte navrhovaných opatrení sústreďuje najmä na oblasť prvovýroby s menším dôrazom na návrhy konkrétnych opatrení pre potravinársky priemysel.“ V návrhu dokonca rezonuje zámer uprednostňovať potravinárske podniky s majetkovou účasťou prvovýroby na úkor potravinárskych podnikov so štandardnou vlastníckou štruktúrou a tiež podpora priameho predaja farmárskych výrobkov konečnému spotrebiteľovi všetkými dostupnými prostriedkami,“ vraví šéf PKS.

Pripomína, že koncentrácia vládnej politiky prednostne na problematiku prvovýroby spôsobuje, že v ekonomických výsledkoch sa medzi prvovýrobou a potravinárskym priemyslom roztvárajú nožnice. „Vývoj smeruje do zvyšovania podielu vyvážaných produktov prvovýroby na úkor spracovaných potravín s vyššou pridanou hodnotou, v dôsledku čoho pasívne saldo medzinárodného obchodu v potravinárskych produktoch dosiahlo rekordnú hodnotu -1,1 miliardy eur,“dodal Poturnay.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora oceňuje, že sa vláda zaviazala podporiť obnovu domáceho výrobného a spracovateľského potravinárskeho segmentu, prednostne s majetkovou účasťou prvovýrobcov, osobitne kapacít na spracovanie jatočných zvierat a mlieka. „Tým by sa mala zvýšiť sebestačnosť Slovenska v základných potravinách a jeho potravinovej bezpečnosti. Rovnako pozitívne hodnotíme aj dôraz na zvýšenie potravinovej bezpečnosti, podielu slovenských potravinárskych výrobkov z domácich surovín na spotrebiteľskom trhu a zvýšenie miery ich propagácie,“ vraví predseda SPPK Milan Semančík.

Píšu o marketingovom fonde

Vláda však chce podporiť domácich producentov aj zvýšením propagácie domácich potravín prostredníctvom marketingového fondu. Z vyhlásenie nie je jasné, ako by mal fond fungovať, no o obdobnom fonde hovoril už Matečnej predchodca, s tým, že by do neho prispievali výrobcovia.

„Žiadny nový fond netreba zaviesť a už vôbec, aby bol na náklady potravinárov a farmárov vo forme dodatočnej dane,“ hovorí Simon.

PKS očakáva, že prípadnému zriadeniu marketingového fondu bude predchádzať diskusia so zainteresovanými subjektmi ešte v štádiu prípravy zámeru. „Hodnotenie tohto zámeru v štádiu Programového vyhlásenia vlády by bolo predčasné a postoj PKS k nemu je preto opatrný,“ tvrdí Poturnay.

Vláda sa pritom netají ani tým, že chce ďalej rozvíjať aj existujúcu Značku kvality, ktorú zaviedli ešte v roku 2004. Simon si však myslí, že systém jeho financovania a využívania tohto programu by sa mal prepracovať. „Ani za Jahnátka sme nemali možnosť skontrolovať kde a ako boli vyčlenené peniaze použité, “ tvrdí Simon.

Skôr za gesto, ako za krok s reálnou šancou na úspech považuje Simon aj záväzok vlády, že podporí zvýšenie počtu a frekvencie úradných kontrol potravín z iných štátov, aj produktov predávaných ambulantným spôsobom. Tvrdí totiž, že peniaze vyčlenené na kontroly a pre inšpektorov v tohtoročnom rozpočte sotva vystačia na ich prácu podľa doterajšieho harmonogramu a frekvencie kontrol do konca roka. Nie, že by ich ešte bolo dosť na zvýšenie kontrol.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Odvod pre reťazce

Voľby 2016

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie