Pasienky sa stanú najzdravšou štvrťou v Bratislave

Pôvodne na periférii sa z rozľahlých lúk postupne vytvorilo športové mesto s európsky jedinečným potenciálom. Pasienky čoskoro čaká ďalšia premena – z nesúrodej zástavby budov na plnohodnotnú mestskú štvrť. O ich identite a transformácii na jednu z najlepších lokalít pre zdravý život v Bratislave porozprávali architekti a autori urbanistickej štúdie Juraj Benetin a Lenka Oravec.

Aký je váš osobný vzťah k Pasienkom? 

Lenka: Aj keď z hlavného mesta nepochádzam, dosť intímny. Pravidelne nimi prechádzam do práce, a tak sa neustále zamýšľam, čo sme tu ako architekti v minulosti už urobili dobre a čo ešte urobiť môžeme. Pasienky sú teda v mojej mysli neustále.

Juraj: Športovo-rekreačný areál Pasienkov som mal vždy poruke, keďže pochádzam z Nového Mesta a aj v ňom žijem. Ako dieťa som tu chodil na plaváreň, na štadióne som absolvoval súťaže v atletike a ako juniorský reprezentant vo volejbale som strávil veľa času v hale. Letnú prípravu sme mali v atletickom areáli, kde sme trénovali beh na antuke. Spomínam si na pekný farebný kontrast – ako sýtočervenú farbu povrchu pokrývali biele chumáče z topoľov. Neskôr si pamätám návštevy Polusu – prvého obchodného centra v Bratislave – a, samozrejme, Kuchajdu.

Čím boli Pasienky v minulosti?

L: Rozľahlé nezastavané územie východne od centra mesta nazývané Kuhhaide slúžilo od 18. až do polovice 20. storočia ako lúky a pasienky pre hovädzí dobytok. Neskôr ho využívali najmä vojaci, ktorí mali neďaleko cvičiská a kasárne. Keď pôvodný nemecký názov zakázali, oficiálne sa tejto lokalite začalo hovoriť Pasienky, čo sa zachovalo dodnes.

J: Po roku 1938 bola Petržalka odstúpená nacistickému Nemecku a spolu s ňou aj veľká časť športovej infraštruktúry Bratislavy. Od začiatku vojny po sedemdesiate roky mesto vybudovalo športoviská v novej lokalite – a to práve na Tehelnom poli a neskôr na Pasienkoch. Vznikol atletický štadión, krytá plaváreň, niekoľko športových hál, futbalových ihrísk a takisto štrkovisko – jazero Kuchajda. Po roku 1989 rozsiahle „športové mesto“ opäť prešlo premenou a stalo sa súčasťou mestskej infraštruktúry. Postupné zahusťovanie však malo za následok nesúrodú zástavbu a izoláciu územia od jeho okolia.

Aké významné objekty architektúry sa tu nachádzajú? 

L: Medzi najznámejšie stavby histórie Československa nepochybne patrí Športová hala Pasienky z roku 1962. Autori architekt Jozef Chovanec a statik Jozef Poštulka sa pri tvare parabolických oblúkov inšpirovali stavbou Paraboleum v USA. V roku 1973 otvorili plaváreň Pasienky – prvú samostatne postavenú krytú športovú plaváreň v Bratislave.

J: Okrem športovísk je významný aj obytný súbor Nová doba Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia z prvorepublikového obdobia. Architektonicky významná je aj blízka lokalita Ľudová štvrť, pochádzajúca z vojnového obdobia. Tvorí ju zástavba radových dvojposchodových rodinných domov s centrálnym námestím.

Kúpalisko Tehelné pole bolo postavené v začiatkoch 2. svetovej vojny na pozemkoch, kde predtým fungoval cintorín pre mestskú chudobu. Za socializmu sa v tomto komplexe od architektov Jána Štefanca a Alojza Daříčka konali mnohé významné medzinárodné plavecké preteky a vodnopólové podujatia.

Ako sú Pasienky dostupné z iných častí mesta?

L: Pasienky boli kedysi na periférii, dnes predstavujú širšie centrum. Územie je tak výborne obslúžené hromadnou dopravou a napojené na ostatné časti mesta električkou, trolejbusom, autobusom aj vlakom. Lokalita je zároveň dobre dostupná autom – vymedzená hlavnými dopravnými radiálami Trnavskej cesty a Vajnorskej ulice.

Ako architekti sa podieľate aj na tvorbe urbanistickej štúdie. Ako je koncipovaný váš návrh?

J: Vízia rozvoja areálu zahŕňa všetky funkcie mesta: športovú, oddychovú, pracovnú, obchodnú, obytnú a podobne. Projekt zachová, dokonca rozšíri zelenú plochu okolo jazera, ako aj obrovské množstvo športovej vybavenosti. Po Sade Janka Kráľa a Horskom parku tu bude spolu s vodnou plochou tretí najväčší park v meste. Nezabúdajme na bývanie, ktoré vzniká v posledných rokoch v okrajových častiach územia. Všetko spomenuté sa spojí v novej mestskej štvrti. Územie je veľké, ale veľká je aj naša ambícia, čo všetko tam má byť a zostať.

Sú pripravované Pasienky pre vás výzvou?

J: Aj keď už máme za sebou relatívne dosť urbanistických projektov, Pasienky sú výzvou, pretože tu potrebujeme skĺbiť viacero faktorov: zachovať existujúce hodnoty v území a prepojiť ich s rozvojom viacúčelového mestského prostredia. Urbanistická koncepcia ponúka šport, rekreáciu aj bývanie, zároveň je to klasická mestská štvrť, ktorá má svoju identitu.

L: Limity územia zároveň tvoria jeho hodnotu. Historické udalosti, ktoré sa odohrali na periférii, Pasienky priamo ovplyvňujú a vytvárajú jednotlivé vrstvy, s ktorými pracujeme. Prepájame prírodu, bývanie aj šport, ktorý tam aktuálne je. Hlavnou výzvou je, ako spojiť všetky tieto veci dokopy.

Na čo sa v rámci projektu najviac tešíte?

J: Projekt predstavuje klasický mestský život a sám by som tam rád býval. Nachádza sa v mojom obľúbenom Novom Meste a je v ňom obrovská pestrosť. Dobrý urbanizmus je ako dobrý život, kde sa strieda napätie a uvoľnenie – emócia, ktorá sa mi spája práve s týmto projektom. Pasienky pekne balansujú medzi oboma polaritami. Z hustej, komplikovanej, rušnej časti prechádzajú do športovej, oddychovej, potom naspäť do mestskej štruktúry a následne plynule do parku – k vode, kde sa opäť dá vypnúť.

Aký typ obyvateľov pritiahne táto štvrť? 

L: Predpokladám, že Pasienky budú dobrou adresou pre ľudí, ktorí chcú mať prírodu aj športové aktivity na jednom mieste. Lákadlom určite bude aj dobré napojenie na ostatné časti mesta. Pasienky oslovujú všetky vekové kategórie a široké sociálne spektrum obyvateľov. Pripravujeme menšie byty pre mladých, rôzne formy rodinného bývania aj byty v pokojnejších zónach vhodné pre seniorov. Chceme vytvoriť čo najprirodzenejšiu sociálnu štruktúru, aby si každá veková kategória našla svoju identitu a pohodlie. Zároveň chceme, aby sa identity navzájom prepájali a vytvorili predpoklad harmonického spolužitia.

Čo sa stane so športovou zónou, ktorá doteraz na Pasienkoch dominovala?

J: Rátame s tým, že zostane, a rozmýšľame, ako sa môže transformovať do budúcna. Na Pasienkoch možno nájsť rôzne druhy aktívneho denného športu. Ľudia z celej Bratislavy tam vodia deti na krúžky alebo si po práci idú zašportovať.

V rámci lokality sa v pešej vzdialenosti nachádza Národný futbalový štadión, Zimný štadión O. Nepelu, Národné basketbalové centrum, Národné tenisové centrum, športová hala Elán, krytý plavecký bazén, športová hala Mladosť, futbalový štadión s atletickou bežeckou dráhou, gymnastická hala, tenisové kurty a iné tréningové plochy pre športovcov.

Národné športové areály sa v mestách západnej Európy umiestňujú v centre alebo na periférii a každé umiestnenie má svoje za aj proti. Tým, že všetky tieto športoviská máme pri sebe, je to celkom unikátna a zaujímavá situácia mesta.

Zachová sa teda dosť veľa športovísk. Kde sa bude stavať?

J: Zastavaný bude bývalý atletický štadión. Vrcholová atletika patrí skôr do extenzívnejších mestských polôh. Súťaží sa tam raz za čas, častejšie sa využíva na tréning, ktorý je v centre mesta priestorovo náročný a neefektívny.

Druhá časť, kde by sa stavalo, je územie, na ktorom momentálne funguje Novomestský športový klub 1922, zvaný NŠK, ktorý vytvára priestor pre futbalistov všetkých vekových kategórií počnúc detskou prípravkou a má komunitno-rodinný charakter. V tomto prípade má dôjsť k zámene pozemkov a športový klub sa presunie na nové miesto. Zostane však na území Pasienkov a dostane nové zrekonštruované plochy s prírodným aj umelým trávnikom, večerným osvetlením, tribúnou, technickým zázemím so šatňami a podobne. Je to súčasť predbežných dohôd.

Rátate v rámci projektu aj s výstavbou bytov?

L: Aby mohla vzniknúť nová mestská štvrť, byty sa stavať budú a prinesú do lokality nový život. V strednej časti bude námestie, ktoré prinesie pracovné a obchodné príležitosti, ako aj kultúru.

J: Kultúra musí mať v rozvoji areálu miesto, preto zhruba v centre navrhujeme mestský kultúrny dom pre súčasné publikum a tržnicu.

Akú úlohu bude vo vašej koncepcii zohrávať areál Kuchajdy? 

L: Transformáciou územia vznikne na Kuchajde tretí najväčší park v Bratislave s rozlohou cca 20 hektárov. Chceli by sme tam vytvoriť pocit ako v Sade Janka Kráľa, kde ľudia oddychujú, no zapojiť aj športové funkcie a priame napojenie na Vajnorskú ulicu, autobusové a električkové linky. Plánujeme využiť obrovský potenciál vodnej plochy, ktorú už pri aktuálnej rozlohe v lete aj v zime využíva mnoho ľudí. Sú tu aj športové plochy na plážový volejbal, basketbal či stolný tenis, je tu detská zóna, bufety a amfiteáter. Celý areál Kuchajdy by mal byť prepojený s obytnou zónou, ktorú navrhujeme.

J: Urbanistickú štúdiu a koncept krajinárskeho riešenia pripravujeme spolu s ateliérom LABAK – Laboratóriom krajinnej architektúry na čele s Michalom Marcinovom a jeho tímom. Potenciál parku je zaujímavý v jeho veľkosti a umiestnení. Keď sa pozrieme na celkovú mapu mesta, v okolí sú malé, tzv. zonálne parky, ale park celomestského významu je relatívne vzdialený. Kuchajda má v tomto zmysle veľký potenciál. Zaujímavá je jej väzba na karpatský masív a na mestské lesy a na opačnú stranu veľkým oblúkom cez Štrkovec a Mlynské nivy až k Dunaju.

Ako sa zabezpečí ekologická a udržateľná výstavba projektu?

L: Z hľadiska urbanistickej organizácie je naším zámerom vytvoriť správny vzťah medzi prírodným a mestským prostredím. Hlavným lineárnym prvkom zelene bude zonálny okruh alejí, ktorý prepojí zástavbu, rekreáciu a šport do jednotného celku. A v neposlednom rade rátame s rozšírením priestoru mestského parku Kuchajda na 20 hektárov vrátane vodnej plochy.

J: Na urbanistickej úrovni sa sleduje uhlíková stopa per capita, čiže uhlíková stopa každého nového alebo presunutého obyvateľa Bratislavy. Sme si na sto percent istí, že projekt je v tomto ohľade ukážkový. Ide o vnútromestský rozvoj, ktorý sa napája na už existujúcu infraštruktúru. Sú tu všetky typy hromadnej dopravy a dá sa ísť aj na pešo či bicyklom napojením na existujúce cyklotrasy.

Bude sa tu dať žiť ekologicky a v súlade so základnými princípmi mestského rozvoja, ktoré mesto komunikuje: zelené, funkčné, kultúrne a dostupné miesto pre všetkých. Práve vďaka tejto kombinácii majú Pasienky veľký potenciál stať sa „najbratislavskejším“ projektom.