Generácia Z môže byť najbohatšia, ak bude investovať

Mladí ľudia z generácie Z môžu v budovaní majetku prekonať aj takzvaných Baby boomerov, ktorí sú zatiaľ vo vyspelých krajinách najbohatší v histórii. No musia vedieť šetriť a investovať. 

Priemerný ročný výnos takzvaných boomerov narodených v rokoch 1946 až 1964, dosiahol podľa analýzy Global Wealth Report od nemeckej poisťovne Allianz v USA deväť percent a v Nemecku šesť. Profitovali zo stabilného ekonomického prostredia, rastúcich akciových trhov a dostupného bývania, a tak dokázali nahromadiť úspory presahujúce 600 percent ich ročného príjmu.

Toto bohatstvo je historicky bezprecedentné a vytvára benchmark pre nasledujúce generácie, ktoré si svoj majetok ešte stále vytvárajú. Generácia X, teda ľudia narodení v rokoch 1965 až 1980, už mohla ťažiť z rozkvetu v 90. rokoch, no podľa modelovej analýzy Allianzu aj tak skončí s ročným výnosom, ktorý bude zhruba o dva percentné body nižší, ako majú boomeri.

Ešte nižšie zhodnotenie vychádza pri mileniáloch narodených v rokoch 1981 až 1996, ktorí hneď na začiatku pracovnej kariéry zažili krízy, po ktorých prišlo obdobie nízkych úrokových sadzieb. Nemeckí mileniáli napríklad môžu počítať aj po 40 rokoch len s trojpercentným priemerným zhodnotením.

Môžu všetkých prekonať

Generácia Z, kam sa počítajú ľudia s rodným listom z obdobia medzi rokmi 1997 a 2012, ešte len prichádza na pracovný trh alebo študuje. No podľa analytikov Allianzu majú v tvorbe bohatstva šancu všetkých tromfnúť, hoci majú pred sebou neisté prostredie. Jednak budú dediť po najbohatšej generácii Baby boomerov, ale hlavne sú len na začiatku budovania svojho finančného majetku, takže ešte vedia veľa ovplyvniť.

Umelá inteligencia a zelená ekonomika im prinesú nové investičné príležitosti. Dôležité je, aby boli finančne gramotní, vedeli zvýšiť úspory a investovať do rizikovejších, no výnosnejších aktív, ako sú akcie.

Rozdiel v preferenciách jednotlivých finančných aktív sa totiž významne odráža na veľkosti majetku. Vidno to už z odlišných priemerných výnosov najbohatšej generácie boomerov v USA a Nemecku. Američania sú zvyknutí investovať na finančných trhoch a bohatnú na zhodnocovaní, hoci prerušovanom cyklickými poklesmi. Nemci sú podobne ako Slováci konzervatívnejší. Ukladajú peniaze prevažne v bankách, kde zarábajú menej a v niektorých rokoch takmer nič.

Lepšie začať čím skôr

Chýbajúca investičná zložka v majetku oberá ľudí o možnosti zbohatnúť. Ak niekto investuje pravidelne mesačne 30 eur, tak má za predpokladu priemerného ročného výnosu 9 percent po 10 rokoch na účte 5 733 eur, po dvadsiatich už 19 304 eur a po 40 rokoch to spraví 127 489 eur. Ak by si celý čas ukladal peniaze v hotovosti, mal by len 14 400 eur, ktoré by ani nemali po 40 rokoch tú istú hodnotu ako na začiatku.

Odborníci na financie preto mladým ľuďom radia začať investovať čím skôr, dokonca aj keď ešte nemajú pravidelný príjem a úspory majú len z brigád, prípadne z vreckového. Neskôr môžu investovanú sumu zvyšovať. Vytvoria si dobrý zvyk odložiť časť príjmov bokom na budúce ciele a naučia sa, ako fungujú finančné trhy. Odporúčajú začať tradičnými investíciami, ako sú napríklad široko diverzifikované ETF zamerané na globálne akcie.

Slováci síce žijú v jednej z najbohatších častí sveta, no v Európe patria výškou finančného majetku k najchudobnejším. Vlani mali podľa Allianzu na hlavu 9 160 eur. Pre porovnanie, v Česku to bolo 31 910 eur a v Maďarsku 22 660 eur.

Slováci sa zameriavajú najmä na kúpu vlastného bývania a splácajú pôžičky. Väčšinu finančného majetku majú v bankách, kde nezarábajú takmer nič. Celkovo majú nízke príjmy, z ktorých najviac minú na bežný život – na bývanie a jedlo. Preto menej ušetria.

Na tomto sa podľa odborníkov môže niečo zmeniť vtedy, keď sa Slovensko ako malá otvorená ekonomika pretvorí z „montážnej dielne“ na inovatívnu ekonomiku. Príjmy ľudí môžu rásť len v prostredí ekonomického rastu, preto bude pre mladých ľudí dôležité, aby malo Slovensko vlády, ktoré budú prijímať také opatrenia, ktoré ho podporia a nebudú ho brzdiť.

Ak chcú sami viac urobiť pre to, aby zbohatli, mali by sa viac finančne vzdelávať. Robia potom lepšie investičné rozhodnutia.

Keď Európska centrálna banka skúmala, ako ľudia reagovali na zmenu jej základných úrokových sadzieb, ktoré sa prenášajú aj do úrokových sadzieb v bankách, postrehla, že ľudia s vyššou finančnou gramotnosťou boli pružnejší. Aj menej finančne gramotní ľudia síce usúdili, že pri rastúcich úrokoch je lepšie sa nezadlžovať a je výhodnejšie sporiť, no trvalo im dlhšie, kým na to prišli. Finančne vzdelanejším to bolo jasné rýchlejšie a vedeli využiť vzniknuté príležitosti. Napríklad si mohli zmeniť fixáciu úrokovej sadzby na 10-ročnú a zaistiť si nízke sadzby na dlho. Časové okno na takýto krok nebolo veľké.

Ako sme finančne gramotní

Posledné testovanie finančnej gramotnosti mladých ľudí na Slovensku sa v rámci PISA testov robilo v roku 2018. Teda na 15-ročných žiakoch, ktorí teraz dokončujú vysoké školy alebo už pracujú. Medzi sledovanými krajinami OECD mali podpriemerné výsledky, v top skupine bolo menej detí, ako bol priemer a viac ich bolo v rizikovej najslabšej skupine. V ďalších ročníkoch testy na finančnú gramotnosť neboli a nebudú ani pri budúcoročnom testovaní.

Dospelí ukázali v doteraz jedinom veľkom európskom prieskume, ktorý si dala urobiť Európska komisia, priemerné výsledky. Komisia ich zverejnila vlani a jej predstavitelia z nich neboli šťastní, lebo neboli lichotivé. Vysokú finančnú gramotnosť malo 18 percent Európanov a 20 percent Slovákov. Väčšina mala len priemerné finančné vedomosti a schopnosti a 18 percent ľudí v Únii ich má slabé.

Ľudia so slabými vedomosťami o financiách ľahšie podliehajú nástrahám, ktorým sú vystavení najmä na sociálnych sieťach. Týka sa to všetkých generácií, no generácia Z je podľa prieskumov CFA Institute a FINRA Foundation náchylnejšia. Nielen preto, že sociálne siete sú ich hlavným zdrojom informácií, ale aj preto, že ľahšie podliehajú fenoménu „FOMO“, čiže strachu z premeškanej príležitosti. Aj to je dôvod, prečo začínajú investovať skoro, väčšinou už okolo 21 rokov.

Na sociálnych sieťach je veľa podvodníkov sľubujúcich veľké zisky bez námahy. Ponúkajú zaručené obchodné stratégie a miesto dlhodobého investovania lákajú na trading. Na Slovensku sú mimoriadne rozšírené podvodné reklamy s využitím deepfake technológie zneužívajúcej tváre politikov a celebrít. Väčšinou navádzajú na investovanie či rôzne produkty.  Slovensko je dokonca podľa bezpečnostnej spoločnosti Eset jednou z najviac zasiahnutých krajín na svete.