Graf dňa: ECB znížila úrokové sadzby už štvrtýkrát v roku

• Európska centrálna banka znížila úrokové sadzby o štvrť percentného bodu.
• Zmiernila odhady ekonomického rastu a zlepšila vyhliadky inflácie. Do prognóz však nezahrnula vplyv Trumpových ciel či politickej neistoty vo Francúzsku a Nemecku.

Európska centrálna banka aj na poslednom zasadnutí v tomto roku znížila úrokové sadzby. Inflácia sa už dostala k cieľovej úrovni a spomaľuje sa ekonomický rast eurozóny, ktorá čelí okrem domácich politických tlakov aj rizikám novej obchodnej vojny so Spojenými štátmi.

ECB vo štvrtok znížila depozitnú úrokovú sadzbu z 3,25 percenta na 3 percentá, urobila tak už štvrtýkrát v tomto roku, ukazuje Graf dňa. Dohromady od júna posunula nadol základnú sadzbu, od ktorej sa odvíjajú ceny úverov v eurách, o celý percentný bod. Rada guvernérov pritom debatovala aj o väčšom uvoľnení o 50 bázických bodov.

"Proces znižovania inflácie napreduje podľa plánu," povedala prezidentka ECB Christine Lagardeová. Väčšina ukazovateľov podľa nej naznačuje, že až do roku 2027 bude v tesnej blízkosti dvojpercentného strednodobého cieľa centrálnej banky. Hospodárske oživenie však bude slabšie, ako sa čakalo. Signalizovali to už novembrové očakávania podnikových manažérov.

Po silnom treťom kvartáli by mal prísť slabší posledný štvrťrok, v dôsledku čoho ECB zmiernila odhad tohtoročného rastu o desatinu percentného bodu na 0,7 percenta. V ďalších rokoch však čaká znovu zrýchlenie, ktoré by mal podporiť najmä rast spotreby. "Za predpokladu, že nedôjde k eskalácii obchodného napätia, by mal aj vývoz podporiť oživenie," dodala. Na budúci rok prognózuje rast ekonomiky o 1,1 percenta.

"Na prvý pohľad sa zdá, že ide o ideálny scenár – ani príliš horúci, ani príliš studený, ale možno až príliš dobrý na to, aby bol pravdivý," hovorí analytik ING Bank Carsten Brzeski. Prognózy na rok 2025 podľa neho vyzerajú optimisticky, lebo nezohľadňujú faktory, ako sú politická situácia vo Francúzsku a v USA. Termín uzávierky predikcií predchádzal napríklad najnovším politickým problémom vo Francúzsku.

"Z tohto dôvodu bolo dnešné rozhodnutie náročné - riadiť sa intuíciou alebo sa spoliehať na modely?" hovorí. ECB sa podľa neho rozhodla zvoliť bezpečnú cestu, keď sa vyhla rýchlejšiemu poklesu sadzieb. No teraz podľa neho hrozí, že sa môže napriek skúsenostiam s podcenením inflácie v minulosti dopustiť opačného prešľapu - preceňovania rastu.

ECB na rozdiel od amerického Fedu nemá vo svojich cieľoch dosiahnutie čo najvyššieho hospodárskeho rastu či zamestnanosti a zameriava sa len na infláciu. Oslabený dopyt by však mohol spôsobiť, že inflačný cieľ podstrelí, ako sa to stalo dekádu pred pandémiou, a rast cien sa spomalí až príliš.

ECB po decembrovom rozhodnutí už nespomenula, že bude držať sadzby na reštriktívnej úrovni tak dlho, ako bude treba, čo trhy pochopili ako otvorené dvere pre ďalšie znižovanie sadzieb. Aj keď Lagardeová pripomenula, že sa k ničomu takému nezaväzuje a guvernéri budú pri každom ďalšom rozhodovaní sledovať dostupné ekonomické ukazovatele.

„Existuje vysoké riziko, že na pozadí Trumpa, Francúzska a Nemecka bude rast eurozóny oveľa slabší, než ukazujú projekcie ECB,“ povedal Brzeski.

Lagardeová tvrdí, že Trumpove obchodné clá budú mať pravdepodobne inflačný charakter, aspoň v krátkodobom horizonte. "Ale celkový vplyv na infláciu je neistý, pretože bude závisieť od rozsahu opatrení, od odvetných opatrení, o ktorých sa rozhodne, aj od presmerovania obchodnej dopravy z iných častí sveta," povedala. A to je veľmi zložitá situácia.

Analytici očakávajú, že ECB bude v prvom aj druhom kvartáli znižovať úrokové sadzby rovnakým tempom aj naďalej a do leta sa depozitná sadzba dostane na 2 percentá alebo až k 1,75 percentám. To by mohla byť neutrálna úroveň, pri ktorej ECB ekonomiku nepodporuje ani neškrtí.