Pellegrini chce riadiť IT objednávky, no reálnu moc majú zatiaľ Kaliňák, Brecely a Kažimír

Vicepremiér pre investície Peter Pellegrini (Smer) má šancu stať sa vládnym úradníkom, ktorý ukáže, ako by mala vyzerať ukážková informatizácia štátu. Už povedal, že by chcel pod seba stiahnuť rozhodujúce právomoci pri objednávaní IT systémov, no nič viditeľné sa zatiaľ neudialo. Málo konkrétne je aj Programové vyhlásenie vlády, ktoré v parlamente čítal pre premiérovu chorobu práve Pellegrini.

Pellegrini bol za druhej Ficovej vlády jej „digitálnym lídrom“, ale nemal žiadne právomoci, nebojoval o ne, preto ani nemal vplyv na to, čo sa v informatizácii deje. Teraz môže ako podpredseda vlády dostať druhú šancu.

Aj očakávania verejnosti sú veľké. Spôsob, akým sa na informatizáciu minula z eurofondov takmer miliarda eur, a aký z nej bol mizivý úžitok, kritizovala nielen skupina IT odborníkov, ale napríklad aj prezident Kiska. Z eurofondov je v aktuálnom programovom období 2014 až 2020 na informatizáciu vyčlenených ďalších 800 miliónov eur.

Pellegrini má teraz šancu dať dokopy nový tím IT odborníkov aj s väčšími kompetenciami. Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že podporí centrálne riadenie informatizácie. Zatiaľ ale nie je jasné, kto bude v novom IT tíme, kto bude Pellegriniho pravá ruka a aké bude mať vlastne Pellegrini právomoci.

Prečítajte si

Pellegrinimu 2.0 želáme veľa odvahy a málo alibizmu

Čo bude pod Pellegrinim

Kľúčovým úradom pri informatizácii malo byť  doteraz ministerstvo financií a najmä jeho sekcia informatizácie. Keďže Pellegriniho tím má prebrať jej kompetencie, dá sa predpokladať, že sa tam presunie aj časť jej zamestnancov.

Sekcii informatizácie na ministerstve financií šéfuje Pavel Bojňanský. Jeho meno sa v IT branži spomína pri úvahách, kto by mohol byť druhým najdôležitejším človekom pre informatizáciu. Bojňanský bol však vo funkcii práve v čase, keď prvá vlna eurofondov do informatizácie skončila fiaskom.

Pod sekciu informatizácie spadá aj architektonická kancelária verejnej správy. Zjednodušene, tá navrhuje, čo by bolo dobré zelektronizovať a ako. Mala by sa teda vyjadrovať ku konkrétnym IT projektom. V súčasnosti v nej pracuje desať ľudí, z nich šiesti sú externisti z IT firiem.

Podľa doterajších IT tendrov sa však zdá, že ministerstvo financií nemalo zásadný dostatočný dosah na objednávky IT iných ministerstiev. O elektronických zdravotných kartách síce povedalo, že sú vlastne zbytočné, ale na projekt internetu pre školy Edunet sa iba prizerá. A vyzerá to tak, akoby nemalo žiadny dosah napríklad ani na IT tendre na ministerstve dopravy. To teraz vedie nominant Siete Roman Brecely.

Pre informatizáciu je dôležité aj ministerstvo vnútra, ktoré má pod sebou reformu verejnej správy. Kaliňákovo ministerstvo je aj riadiacim orgánom pre operačný program elektronická verejná správa, na ktorý je vyčlenených 278 miliónov eur.

Pod úrad vlády zase spadá Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES), ktorá vytvorila portál Slovensko.sk. Či bude agentúra spadať priamo pod Pellegriniho, je zatiaľ nejasné.

Vplyv môže mať aj postup analytikov ministerstva financií, ktorý v rámci programu Najlepší z možných svetov už začali špeciálne študovať aj IT výdavky.

Čo sa má zmeniť

Programové vyhlásenie je málo konkrétne v tom, ako by sa mali zmeniť IT tendre. Upustí sa od megalomanských zákaziek? Bude sa zvlášť obstarávať hardvér, licencie, softvér, aby sa mali šancu zapojiť aj ďalšie firmy, alebo sa bude obstarávať všetko naraz vrátane servisu? Zverejní sa ku každému projektu štúdia? Začnú sa okrem hlavných dodávateľov zverejňovať aj ich subdodávatelia?

„Transparentnosť vzťahov v tomto sektore a odstránenie podozrení z neefektívnosti a korupcie budú pre novú vládu veľké výzvy. To isté platí pre postupy nákupu IT a upustenie od veľkých projektov, na ktoré sme upozorňovali aj pred voľbami,“ uviedli IT odborníci zo Slovensko.digital k programovému vyhláseniu vlády.

Vo vládnom dokumente sa síce spomína transparentnosť, ale nie je zrejmé, čo sa tým presne myslí. „Pod pojmom transparentnosť rozumieme širokú a odbornú diskusiu o jednotlivých projektoch, pod slovom efektívnosť rozumieme hľadanie najlepších možných riešení,“ uviedol úrad vlády.

V programovom vyhlásení sa nič nehovorí o tom, že najprv by sa mala zverejniť štúdia a až potom by sa mal urobiť IT projekt, nič sa tam nehovorí ani o zverejňovaní subdodávateľov, napríklad s účasťou na zákazke vo výške aspoň 10 percent.

Nerieši sa tam ani to, ako sa zmení spôsob nakupovania IT – napríklad aby referencie neboli rozhodujúcim kritériom pre výber dodávateľa, ale len jedným z kritérií, ak sa majú zákazky sprístupniť aj ďalším firmám. Jasné nie je ani to, ako sa bude riešiť konflikt záujmov v architektonickej kancelárii, aby zástupcovia dodávateľov nepretláčali svoje záujmy.