Vláda žiada o piatu platbu z plánu obnovy a chystá jeho revíziu. Niektoré míľniky nevie splniť

• Doteraz sme z plánu obnovy dostali tri miliardy eur, teda necelú polovicu.
• Z vyplatených peňazí bolo využitých zatiaľ 1,45 miliardy.
• Jediný míľnik, ktorý vláda nevie v rámci piatej platby zrealizovať, sa týka úlohy ministerstva životného prostredia.

Slovensko podáva žiadosť o piatu platbu z plánu obnovy vo výške 600 miliónov eur. Po odpočítaní predbežne prijatých peňazí to bude 517 miliónov. Podpredseda vlády Peter Kmec povedal, že Slovensko splnilo 20 z 21 míľnikov potrebných k tejto žiadosti. 

Medzi splnenými míľnikmi sú napríklad investície v regióne hornej Nitry po uzatvorení hnedouhoľných baní, nový grafikon železničnej dopravy či príprava aspoň 55 percent učiteľov na novú formu výučby. Nesplneným míľnikom je výkup súkromných pozemkov v národných parkoch, preto vláda v polovici januára požiada o revíziu plánu obnovy.

Doteraz na účet Slovenska prišli 3 zo 6,4 miliardy eur. Zo spomínaných troch sa zatiaľ podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vyčerpalo, čiže minulo 1,4 miliardy eur.

Trvalo však desať mesiacov, kým Brusel Slovensku odsúhlasil doteraz poslednú – štvrtú platbu vo výške 924 miliónov. Problém mal najmä s trestnou novelou Ficovho kabinetu. „Nebolo to jednoduché, ale dokázali sme to,“ zhodnotil vtedy Kmec.

Po podaní piatej žiadosti zostanú Slovensku ešte štyri za spolu 2,8 miliardy eur. Aby ich dostalo, musí vláda splniť všetky míľniky do konca júna 2026, spomína sa aj termín koniec augusta. Inak tieto peniaze prepadnú. Ficov kabinet chce v budúcom roku podať dve žiadosti a v roku 2026 potom posledné dve.

Medzi desiatkami míľnikov, ktoré spadajú pod šiestu až deviatu platbu, svieti na zeleno, čo znamená bezproblémové plnenie, len výzva na predkladanie ponúk na výstavbu a rekonštrukciu nemocníc. Znamená to, že dodávateľom stavebných prác boli zadané všetky verejné zákazky s cieľom postaviť 2 200 nových nemocničných lôžok.

Nová nemocnica má byť v Martine a Banskej Bystrici. V Martine sa však ešte na jar pre meškajúcu výstavbu novej Univerzitnej nemocnice menil projektový tím. Ešte v máji bol podľa denníka Sme v niekoľkomesačnom sklze začiatok výkopových prác. Do júna 2026 má byť pritom postavená hrubá stavba. Z plánu obnovy by sa mali opraviť aj existujúce zdravotnícke zariadenia a postaviť nové budovy v areáli Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Stáť by mali do konca roku 2028.

Slovensko požiada o revíziu plánu

Už je jasné, že ministerstvo životného prostredia nevie zrealizovať výkup súkromných pozemkov v národných parkoch, čo je spomínaný chýbajúci míľnik. Podľa Kmeca sa to ani nedá a vidí to tak aj Európska komisia. Súkromní vlastníci žiadajú za pozemky trojnásobne vyššiu cenu, ako na to bolo vyčlenených v pláne obnovy a Komisia nesúhlasila s jej navýšením.

“Cieľ sa nám z objektívnych príčin nepodarilo naplniť, to skonštatovala Komisia, preto sme sa po expertných rokovaniach dohodli, že táto oblasť pôjde do diskusií a finančné prostriedky pôjdu do iných investičných cieľov,” povedal k národným parkom Kmec.

Aj preto Slovensko v polovici januára požiada o revíziu plánu obnovy. Bude sa týkať aj niektorých ďalších míľnikov, napríklad dekarbonizácie priemyslu, čo je tiež úloha spadajúca pod envirorezort.

Zmeny v pláne obnovy pravdepodobne nepôjdu do medzirezortného pripomienkového konania. Peniaze sa presunú najmä na existujúce míľniky, napríklad na výstavbu škôlok, odstraňovanie dvojzmennej prevádzky v školách a ďalšie. Kmec ako nové opatrenie spomenul zalesňovanie národných parkov.

Pre revíziu plánu obnovy sa hodnotenie žiadosti o piatu platbu zrejme pozastaví a peniaze z nej asi až do leta Slovensko nedostane.

Prečo sa nevyužijú na dekarbonizáciu priemyslu

Rizikové sú aj ďalšie míľniky a ciele, ktoré síce nie sú súčasťou žiadosti o piatu platbu, ale Slovensko by ich muselo skôr či neskôr splniť pri ďalších žiadostiach. Kmec ako jeden z míľnikov, o ktorých už je teraz jasné, že sa nedajú splniť, spomínal dekarbonizáciu priemyslu.

V rámci tejto výzvy dostal U. S. Steel 300 miliónov eur na elektrické pece. Celková investícia by stála aj viac ako miliardu eur, materský americký koncern U. S. Steel preto roky Slovensku odkazoval, že bez štátnej pomoci sa do zmeny technológie pustí iba ťažko. Ďalších 300 miliónov eur košické oceliarne získali na tento projekt z Modernizačného fondu, no ani takáto veľká podpora nestačila na rozbehnutie dekarbonizácie.

Presne pred rokom navyše kúpu amerického koncernu oznámili japonskí oceliari Nippon Steel. Obchod sa však skomplikoval americkými voľbami, keďže ani Donald Trump, ani Kamala Harris nepodporovali túto fúziu a chceli, aby oceliarne zostali v rukách USA.

Transakciu za 14 miliárd dolárov teraz posudzuje americký výbor pre zahraničné investície, no dosluhujúci prezident Joe Biden plánuje koncom decembra predaj U. S. Steelu formálne zablokovať.

Investícia do zelených riešení v košických oceliarňach sa tak odkladá a je otázne, čo vôbec bude so slovenskou fabrikou.

Keď už bolo jasné, že U. S. Steel peniaze z plánu obnovy nestihne využiť, ministerstvo životného prostredia otvorilo novú výzvu na dekarbonizáciu priemyslu za 340 miliónov eur.  Rezort dúfal, že sa prihlásia iné firmy, ale veľké podniky, ktoré by teoreticky mohli peniaze využiť na rozsiahle projekty, hovoria, že ani oni by deadline nestihli. Projekty z plánu obnovy musia byť dokončené do polovice roku 2026.

Minister Kmec teraz priznáva, že ani táto druhá výzva nebola úspešná. Aby stovky miliónov neprepadli, dohodli sa s Komisiou, že ich Slovensko môže využiť inde.

Minister Tomáš Taraba (nominant SNS) pritom ešte pred pár mesiacmi hovoril, že peniaze by sa dali využiť aj na zachytávanie uhlíka z priemyselných prevádzok, hoci o takom projekte nikto predtým neinformoval. Tvrdil, že s Európskou komisiou sa dohodli na spracovaní štúdie realizovateľnosti, a že na investícii by sa mal podieľať „celý veľký slovenský priemysel“.

Demokrati: Stovky miliónov môžu prepadnúť

Vládu kritizuje opozičná strana Demokrati, ktorá hovorí, že nejde o žiadny úspech. ”Súčasnej vláde trvalo takmer rok zaslanie štvrtej žiadosti o platbu a Slovensko sa ocitlo skoro na chvoste v plnení plánu obnovy,” tvrdí strana.

Strana špeciálne kritizuje ministra životného prostredia Tomáša Tarabu. Dôsledkom je podľa nej krátenie piatej žiadosti o platbu v sume skoro 90 miliónov eur v dôsledku spomínaného výkupu pozemkov v národných parkoch, za ktoré zodpovedá najmä rezort životného prostredia.

“Taraba nie je viac ako rok schopný predstaviť a vyrokovať s Európskou komisiou ani žiadnu náhradu. Nepožiadanie o zaplatenie 68 miliónov eur je tak jeho osobnou zodpovednosťou. V prípade úplného nesplnenia investície navyše hrozí aj sankcia v podobe ďalšieho krátenia plánu obnovy do 28 miliónov eur,” upozorňuje Michal Kiča, enviroexpert Demokratov.

Ďalšie sankcie podľa strany hrozia pri reforme krajinného plánovania. “Tú sa snaží Taraba odbiť niekoľkoriadkovým poslaneckým pozmeňovákom, ktorý ale ciele plánu obnovy nespĺňa. V hre je tak sankcia v podobe ďalšieho krátenia plánu obnovy, v tomto prípade možno až do 144 miliónov eur,” konštatuje Kiča.