Graf roka Mariána Kočiša: Spokojnosť so zdravotníctvom je na dne

Autor je ekonóm Slovenskej sporiteľne

Rok 2024 si budeme pamätať aj ako rok, v ktorom sa začali kopať základy troch nových veľkých nemocníc – v Martine, Banskej Bystrici a v Prešove. A takisto ako rok, v ktorom nebolo jasné, kde vyrastie nová koncová nemocnica v hlavnom meste. Alebo ako rok, keď prebiehali tvrdé rokovania medzi vládou a Lekárskym odborovým združením.

Je dôležité, aby sme si nasledujúce roky zapamätali ako obdobie, keď sa skutočne podarilo zlepšiť slovenské zdravotníctvo. Výrazne nám v tom môžu pomôcť európske peniaze z plánu obnovy.

Dôsledkom nakopených problémov v slovenskom zdravotníctve je nízka spokojnosť obyvateľov so zdravotníckym systémom. V poslednom prieskume OECD Drivers of Trust in Public Institutions 2024 s ním vyjadrilo spokojnosť iba 26 percent Slovákov, čo je polovica priemeru OECD, ukazuje Graf roka.

Tento alarmujúci fakt reflektuje nielen nedostatky v kvalite poskytovaných služieb, ale aj slabú dôveru verejnosti vo fungovanie zdravotníckych inštitúcií. Slovenské zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované, resp. financované neefektívne, trpí nedostatkom kvalifikovaného personálu a často až kriticky zanedbanou infraštruktúrou. Výsledkom je nižšia dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti a pomalá implementácia reformných opatrení.

Na Slovensku však máme širší problém s dôverou v demokratické inštitúcie. Pri budovaní demokracie a právneho štátu máme rezervy, na čo poukázala aj agentúra Moody's pri svojom nedávnom hodnotení, keď nám zhoršila rating. Dôvera v inštitúcie je však životne dôležitá. Krajiny s vyšším skóre v Indexe demokracie, ako napríklad Fínsko, Dánsko či Švédsko, mali počas pandémie covidu-19 násobne nižšiu mieru nadúmrtnosti pri prepočítaní na veľkosť Slovenska. A na životoch záleží.

Aj pre (neodvratnú) demografickú zmenu by kvalitné zdravotníctvo malo byť jednou z prioritných tém. Spotreba domácností tvorí väčšinu slovenského hrubého domáceho produktu. Spotrebu vo všeobecnosti ťahajú predovšetkým ľudia v mladšom produktívnom veku. Zakladajú si rodiny, majú deti, zveľaďujú svoje príbytky, míňajú. V roku 2035 sa však naša pracovná sila zmenší o 7 percent. V tom istom roku podľa prognózy Eurostatu narastie počet ľudí starších ako 64 rokov o pätinu.

Strieborná ekonomika

Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili. Chýbať budú najmä mladí vo veku 25 - 34 rokov, tých ubudne štvrtina. V roku 2050 ubudne v porovnaní s rokom 2023 na pracovnom trhu 19 percent pracovnej sily a naopak, počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 percent. Ťahať spotrebu tak budú musieť aj ľudia zo segmentu takzvanej striebornej ekonomiky.

Aby ekonomika šliapala ďalej, potrebujeme byť zdraví, a to sa nám nedarí. Bez vážnych zdravotných komplikácií žijeme v priemere iba do 57 rokov, čo je o 10 menej ako Taliani. Kratšie aj žijeme, očakávaná dĺžka života pri narodení je 78 rokov, o šesť rokov menej ako v Taliansku či Španielsku.

Nepomáha ani to, že v počte návštev u lekára sme na špici OECD. Zdá sa, že často a zbytočne zahlcujeme systém, čo ešte viac znižuje jeho efektivitu. Pri prepočte odvrátiteľných úmrtí na 100-tisíc obyvateľov sa takisto pohybujeme na popredných priečkach v rámci EÚ-27. Z tohto pohľadu nie je jedno, kedy postavíme nové nemocnice či zefektívnime systém financovania. A peňazí bude zdravotníctvo so starnúcou populáciou potrebovať čoraz viac. Ak staviame nemocnice z európskych peňazí, tak rozdiel medzi vyčerpaním prostriedkov v prvej polovici obdobia alebo na jeho konci môžeme počítať v tisícoch zachránených životov. Samostatnou témou je osobná zodpovednosť a pravidelné prehliadky. S vyššou dôverou by sa mohol zlepšiť stav aj tu.

V budúcom roku bude ekonomický rast Slovenska podporený aj peniazmi z EÚ. V  pláne obnovy sa okrem často spomínaných hrubých stavieb nových nemocníc nachádzajú aj položky ako pokračujúca digitalizácia v zdravotníctve, výstavba a obnova staníc záchrannej zdravotnej služby či podpora otvárania nových ambulancií v nedostatkových oblastiach. To všetko môže zlepšiť spokojnosť so zdravotným systémom, na strane obyvateľov, ale aj samotných zdravotníkov. Menej ich tak možno skončí u susedov. Ide o príležitosť, ktorej premárnenie bude s matematickou istotou znamenať stratu ľudského potenciálu. A, žiaľ, tentokrát nielen obrazne alebo dočasne.