Brunovský, Kováč: Ficovu reakciu na zastavenie plynu neberú v Európe vážne

Podporte kampaň na 50 evakuačných sanitiek pre Ukrajinu od Nadácie otvorenej spoločnosti a Dárku pro Putina.

Ekonomickou udalosťou minulého roka bolo prijatie konsolidačného balíčka, Roberta Fica presvedčil najmä tlak Európskej únie a ratingových agentúr. Ceny plynu sa môžu v najbližších týždňoch ešte zvýšiť, hovoria v podcaste V redakcii komentátori Denníka E Oliver Brunovský a Ján Kováč.

Ako sa ľuďom na Slovensku žilo minulý rok?

Oliver Brunovský: Bojím sa, že sme sa mali lepšie, ako si zaslúžime. Sledujeme, že ľudstvo vôbec nešetrí planétu, minulý rok boli obrovské výkyvy v počasí a teplota stúpala. Bohužiaľ k tomu prispievame aj my na Slovensku. Sme jednou z krajín, ktorá nevenuje dostatočnú pozornosť zeleným energiám, dokonca aj šéf regulačného úradu si myslí, že sa tomu venuje až priveľa pozornosti, a to sa nám môže zle vrátiť. Okrem toho si myslím, že veľmi zle hospodárime. Prejedáme si budúcnosť a berieme si to, čo by mali mať k dispozícii až naše deti.

Ján Kováč: Súhlasím s Oliverom. Čo sa týka životnej úrovne, v minulom roku bola možno na jednej z najlepších úrovní, všetky kľúčové ukazovatele sa vyvíjali dobre. Nezamestnanosť je na historických minimách, máme vysoký rast priemerných miezd, dôchodkov, rast cien sa spomalil. Keď odhliadneme od prírodných záležitostí, myslím si, že ľudia sa mali celkom dobre.

Čo bola pre vás hlavná ekonomická udalosť?

Ján Kováč: Pre mňa to bol konsolidačný balík. Bolo to prekvapujúce, lebo málokto počítal s tým, že to bude taký obrovský balík a že Ficova vláda tak razantne zvýši daň z pridanej hodnoty.

Oliver Brunovský: V koncoročných anketách veľa komentátorov hovorilo najmä o návrate Trumpa, že to ovplyvní ďalší vývoj. Ja s tým súhlasím, ale to sa ešte len prejaví.

V minulom roku ma veľmi zaujalo, ako brutálne si nová Ficova koalícia znova zobrala moc. Je pravda, že sa do konsolidácie pustila, ale urobila tak až v druhom roku svojho vládnutia. Prvý rok odignorovala, zmeškala tým začiatok volebného cyklu, keď možno robiť nepopulárne kroky, a ten jeden rok nám bude určite chýbať.

Zákony sa však prijímali narýchlo, bez diskusie, bez ohľadu na to, aké to bude mať dosahy na prostredie, v ktorom funguje ekonomika. Dokonca sa vytvorilo zázemie, aby sa tu znova začalo masívne odkrajovať z verejných financií v prospech rôznych záujmových skupín. Považujem to za veľmi nebezpečné.

Nakoniec aj konsolidačný balíček bol predstavený až v septembri bez akejkoľvek predošlej diskusie. Kto podľa vás prekvapil a kto je pre vás najväčším sklamaním?

Oliver Brunovský: Ficova koalícia pre mňa prekvapením nebola, dalo sa čakať, aký spôsob vládnutia nastane.

Príjemne ma prekvapili rôzne profesionálne štruktúry, odborári, zamestnávatelia, ktorí sa snažili ubrzdiť prudký nástup koristníckeho spôsobu vládnutia.

Potešilo ma, že sa na strane Progresívneho Slovenska objavili pán Ódor, pán Korčok, teda ľudia, ktorí by mohli začať vytvárať alternatívu pre budúcnosť.

Nepríjemným prekvapením je pre mňa Peter Pellegrini. V prezidentských voľbách len zvýraznil to, že sa klamstvami jednoznačne pridal na nesprávnu stranu. Ak sme si o Ficovom alebo Dankovom spôsobe vládnutia nemohli robiť veľké ilúzie, pri Pellegrinim sme sa nechali oklamať. A treba povedať, že práve on im umožňuje tento spôsob vládnutia.

Ján Kováč: Pozitívne ma prekvapil minister zdravotníctva Šaško, ktorý je možno najmenej skúsený minister. Počítalo sa s hromadnými odchodmi lekárov, s kolapsom zdravotníctva, ale podarilo sa mu dosiahnuť dohodu.

V polovici decembra sa vyostrila situácia v rokovaniach medzi lekárskymi odbormi a vládou. Hrozilo, že zhruba 3300 nemocničných lekárov nenastúpi od 1. januára do práce. K dohode došlo až tesne pred Vianocami, v prípade menších nemocníc ešte neskôr. Robert Fico sa do rokovaní nezapojil. Hovoril, že zdravotníctvo nie je premiérska téma a že je po atentáte v hlbokom konflikte záujmov voči zdravotníkom. Ako Fico a jeho kabinet zvládajú riešiť krízu v zdravotníctve?

Oliver Brunovský: Najprv by som zareagoval na to, či je to premiérska téma. To je, ako keby sme hovorili, že predseda vlády si môže vyberať, čo je jeho téma a čo nie je. Ale on si nemôže vyberať, je to jeho zodpovednosť. Za posledných 18 rokov vládol Smer viac ako dve tretiny tohto obdobia a má jednoznačnú zodpovednosť za to, v akom stave je dnes zdravotníctvo. Je to obraz toho, čo robili uplynulé roky, keď značnú časť zdravotníctva vystavili koristníckemu spôsobu vládnutia.

To, že na nich lekári teraz zatlačili, a konečne účinne, pretože si vymohli, že sa dohodli systémové zmeny v zdravotníctve, považujem za dobrý koniec toho všetkého.

Ale až tak celkom nesúhlasím s tým, že minister Šaško je príjemným prekvapením. Áno, hodili ho do vody a on sa snažil plávať, ako sa len dalo. Ale ešte do posledných dní, možno deň alebo dva dni pred Silvestrom, nebolo jasné, či lekári nastúpia do práce. Tak sa to predsa nemá robiť, nemôžeme byť ako spoločnosť vystavení tomu, že nemáme dorokované veci. A to nie je vec, ktorá by sa zrodila v posledných týždňoch.

Čiže tento problém ešte nie je vyriešený?

Oliver Brunovský: Určite nie je. V dohodách, ktoré uzatvorili, si dohodli aj kroky, že lekárske odbory sa budú snažiť kontrolovať proces, aby to nedopadlo tak ako v roku 2011, keď lekári síce protestovali, ale o 13 rokov neskôr museli zatlačiť ešte viac, aby sa konečne niečo zmenilo. Je dôležité, aby sa celý zdravotnícky systém zmodernizoval.

Robert Fico krátko pred Vianocami odletel do Moskvy, kde sa stretol s Vladimirom Putinom. Zjavne s ním rokoval aj o plyne. Na Nový rok sa zastavil tranzit plynu cez Ukrajinu do Európskej únie. Fico hovorí, že za to môže Ukrajina a Slovensku hrozí plynová kríza. Hrozí nám plynová kríza?

Ján Kováč: Podľa toho, čo sa zatiaľ deje na trhu s plynom, nehrozí. Ceny ešte môžu v najbližších týždňoch alebo mesiacoch stúpnuť, aj stúpli, ale súvisí to s tým, že je chladná zima a prekvapujúco chladná bola aj jeseň. Ale s dostatkom plynu nebude problém a ceny by sa mali ustáliť aj vďaka novým kapacitám, ktoré sa budujú.

Oliver Brunovský: Dôležité je povedať aj to, že Európa a aj Slovensko naďalej odoberajú cez terminály stlačený plyn LNG aj z Ruska. Ale podstatné je, že nás už nemôžu vydierať, že sa dostali pod tlak konkurencie a aj iní dodávatelia sú zase pod tlakom konkurencie možno lacnejšieho ruského plynu. Čiže dôležité je, že už nie sme uviazaní na jednej rúre a Rusi môžu povedať – teraz zavrieme kohútiky, keď nebudete poslušní. Toto je podľa mňa zlom, ktorý nastal, a dobre, že nastal.

Fico hrozí Ukrajine stopnutím dodávok elektriny a pridal k tomu aj to, že sa obmedzí podpora ukrajinským občanom na Slovensku. Ako to vnímate? Môže Ukrajina za to, že sa zastavil tranzit ruského plynu cez jej územie?

Ján Kováč: Ukrajina sa mohla dohodnúť s Ruskom na tom, aby tranzit pokračoval, a naďalej mohla prispievať k tomu, aby Rusi zarábali na plyne. Ale bolo by to v rozpore s jej záujmami. Čo sa týka Ficových vyhrážok, z reakcií na premiérove slová mám pocit, že ho nikto neberie vážne a že si tým kazí reputáciu. Napríklad príspevky pre Ukrajincov, ktoré dostávali, sú už veľmi minimálne. A čo sa týka elektriny, ak je aj vôbec technicky možné zastaviť Ukrajine nejaký tok elektriny, nič by sme tým nezískali. Ukrajina by elektrinu získala z iných zdrojov z iných krajín.

Oliver Brunovský: Stratili by sme, pretože elektrinu nedodávame zadarmo.

Ján Kováč: Zatiaľ to vyzerá tak, že Fico škodí aj Slovensku. Nielen tak, že kazí svoje meno, ale Slovensku to môže spôsobiť nielen reputačné, ale aj ekonomické škody.

Slovensko síce teraz má dostatočné zdroje plynu, ale vláda bude musieť časom zabezpečiť dodávky plynu aj z iných zdrojov. Zrejme to nebude jednoduché. Môže aj toto byť vysvetlením, prečo tak Fico reaguje?

Ján Kováč: Ja si myslím, že to je jednoduché, lebo nikto iný s tým nemá problém, ani my sme ho nemali. Skôr je problém, že sa vláda zamerala na rokovanie s Rusmi a s Azerbajdžanom a všetko stavili na jednu kartu.

Keď hovoria, akým spôsobom majú zabezpečené dodávky plynu po zastavení toho ruského, spomínajú iba riešenia, ktoré vybavili ich predchodcovia ešte v minulosti, a oni to ďalej nerozvíjali. Väčšinou platí, že keď si dohodneš veľké objemy na dlhodobé kontrakty, logicky by to malo byť o niečo lacnejšie. Keby išli týmto smerom už v minulosti, je možné, že by zabezpečili nižšie ceny.

Veľkou témou boli minulý rok verejné financie. Fico pred voľbami hovoril, že ak sa Smer dostane do vlády, bude verejné financie konsolidovať najviac o pol percenta HDP ročne. Nakoniec vláda prijala väčší balík opatrení, aj keď časť peňazí použije na svoje priority. Čo Fica presvedčilo, aby súhlasil s väčšou konsolidáciou a aj so zvýšením dane z pridanej hodnoty?

Oliver Brunovský: Evidentne to boli vyjednávania v rámci štruktúr Európskej únie. Našim vyjednávačom zrejme jasne povedali, že pravidlá hospodárenia sú dané, my sme ich akceptovali a nemôžeme sa donekonečna viac a viac zadlžovať. Spôsob, aký si zvolila vláda, že odignorovala znižovanie výdavkov a všetko hodila na stranu príjmov, na zvyšovanie daní, to už je len dôsledok.

Aký je Kamenický minister financií? Ukázalo sa, že má silné postavenie vo Ficovej vláde?

Oliver Brunovský: Vôbec nie. Vidno to na tom, aký návrh rozpočtu predložil. Po prvé, vôbec sa o rozpočte dopredu nehovorilo. A keď už ho predložil, urobili mu z neho trhací kalendár. Jednotlivé skupiny si odtiaľ povyberali, čo potrebovali, a opatrenia, ktorými sa príjmy mali zvyšovať, sa niekoľkokrát menili tak, ako kto zatlačil. To je podľa mňa znak toho, že Kamenický má veľmi slabú pozíciu ako minister financií.

Ďalšia vec, ktorá hovorí o jeho postavení, je, že Slovensko je zrejme za minulý rok druhou najhoršie hospodáriacou krajinou v Európskej únii. To tiež hovorí o tom, či si vie presadiť, ako krajina bude hospodáriť, a kam tým smeruje. Skôr je to tak, že priority určujú iní.

Parlament začiatkom decembra schválil rozpočet, ktorý síce konsoliduje verejné financie, ale zároveň zvyšuje výdavky. Aký je to rozpočet?

Ján Kováč: Je to rozpočet, ktorý má po dvoch veľkých konsolidačných balíkoch obrovský deficit, stále bude jeden z najvyšších v Európskej únii. Konsolidačné opatrenia, na ktorých stojí, budú brzdiť ekonomický rast. Hovorí to aj ministerstvo financií.

Oliver Brunovský: To je to najpodstatnejšie. Zvolili si cestu, že zvýšia dane a veľmi rýchlo zinkasujú peniaze, ktoré potrebujú jednak na ozdravenie verejných financií, ale aj na svoje priority.

Lenže toto nestačí. Potrebujeme, aby ekonomika fungovala, aby aj v budúcnosti prichádzali ďalšie dane, a oni to v konštrukcii rozpočtu absolútne zanedbali. Skôr si povedali, že rýchlo zinkasujme, čo sa dá, a o pár rokov nejako bude.

Lenže my ani touto konsolidáciou zďaleka nekončíme. Vieme, že v nej ešte potrebujeme ísť ďalej, a táto cesta je slepá. Nemôžeme donekonečna zvyšovať dane, lebo firmy nebudú mať na investície a iné firmy sem neprídu. Toto nie je cesta, ktorá by riešila budúcnosť Slovenska.

Ján Kováč: Presne tak. Zvyšovanie výdavkov nesmeruje k podpore budúcnosti, k investíciám, ale z veľkej časti to ide do okamžitej spotreby. Nie je to iba záležitosť tejto vlády, ale aj Matovičovej vlády, ktorá zvyšovala výdavky, aby sa mohli zvyšovať sociálne dávky.

Oliver Brunovský: Fico ešte pred voľbami hlásal aj takú myšlienku, že by sme mohli z dlhov vyrásť, že slovenské verejné financie sú vo veľmi zlom stave, ale ekonomika bude fungovať a čiastočne z dlhov vyrastieme. Toto ide presne opačným smerom. Takým spôsobom nevyrastieme, ale bude sa u nás šíriť bieda.

Aký je to signál pre voličov v čase konsolidácie, keď si vláda zdvojnásobí svoje platy?

Oliver Brunovský: Samozrejme, veľmi zlý. Myslím si, že úplne každý, kto by v takej situácii prichádzal, by ukázal gesto – áno, ide ťažká doba, musíme sa trochu uskromniť, aby bolo v budúcnosti lepšie. Oni urobili presný opak. Akoby tým odkázali svojim voličom – keď nás budete podporovať, budete sa mať lepšie a ostatných potom zdaníme.

Odborná verejnosť považuje za najspornejšie opatrenie transakčnú daň. Čo vieme o tom, ako vznikol nápad zaviesť takú daň, a čo je podľa vás problém takej dane?

Ján Kováč: Hovorí sa historka, že sa minister Kamenický stretol s ministrom financií Maďarska a ten mu vnukol túto myšlienku. Potom to už malo veľmi rýchly spád bez toho, aby o tom debatovali s odborníkmi, a zrazu to bolo na svete. Pritom je to neskutočne komplikované, celý náš daňový systém sa z roka na rok extrémne komplikuje.

Oliver Brunovský: Hlavne je táto daň nesystémová. My by sme mali v ekonomike podporovať firmy, a aj keď zatiaľ presne nevieme, aký bude jej skutočný vplyv, podľa niektorých analytikov spolu s tým, ako sa zvýšili firemné dane, to môže efektívne zdanenie firiem vytlačiť až niekde na 27 percent. Už sme o tom hovorili, že zahraničné investície do takého prostredia nedostaneme a firmy, ktoré tu už sú, nebudú mať peniaze, aby sa rozvíjali, modernizovali. Stratia schopnosť konkurovať iným firmám, ktoré sú na rovnakom trhu.

Robert Fico počas minulého roka navštívil aj Čínu, Južnú Kóreu, Srbsko, Brazíliu. Ako jeho cesty vnímate? Bude to mať ekonomický prínos, dohodol tam pre našu krajinu niečo zaujímavé?

Ján Kováč: Rokovania s ázijskými investormi môžu byť pre Slovensko prínosné, lebo sa im veľmi darí v oblasti elektromobility. Veľká časť západných investorov svoje projekty v oblasti výroby batérií a výroby elektrických áut prehodnocuje alebo rovno ruší. Príkladom je švédsky výrobca batérií Northvolt, ktorý zbankrotoval, kým ázijskí investori v týchto projektoch napredujú oveľa lepšie.

Do budúcnosti môže byť takisto prínosné, keď Slovensko bude mať ďalší jadrový zdroj, čo je hlavný cieľ rokovaní s Južnou Kóreou, ale treba, aby sme nerokovali len s jednou firmou, ale aby to bola otvorená súťaž.

Čo sa týka Brazílie, zatiaľ návšteva vyzerá byť prínosná iba pre ňu. Vyzerá to tak, že minister obrany Robert Kaliňák chce od nich kúpiť lietadlá, ktoré vôbec nepotrebujeme.

Vnímam to aj tak, že Čína nám má pomôcť postaviť formou PPP veľké infraštruktúrne projekty. Minister dopravy Jozef Ráž v decembri ohlásil zámer postaviť viac ako 12-kilometrový úsek diaľnice D4 s tunelom Karpaty. To je tunel, ktorý má spojiť bratislavskú Raču so Stupavou. Vníma sa to ako kontroverzné rozhodnutie. Prečo?

Ján Kováč: Ukázal by som to na príklade diaľnice, ktorá sa teraz stavia na južnom Slovensku pri Lučenci. Je to obrovská stavba, ktorá bude veľmi drahá a nebude potrebná. Niečo podobné alebo ešte horšie môže byť tento tunel – bude to drahšie, nikto nevie, či tie peniaze stoja za to, či by nestačil užší tunel alebo iný tunel, alebo iná obchádzka. Toto minister dopravy zatiaľ vôbec nerieši a rovno sa pustil do toho, že ide hľadať na tunel Karpaty peniaze.

Oliver Brunovský: Toto je zásadný problém hospodárenia tejto vlády. Rozhodnú sa bez toho, aby do toho mohli hovoriť ďalší ľudia, ktorí môžu urobiť prepočty, zvážiť všetky alternatívy. Myšlienka porovnávania hodnoty za peniaze ide úplne do úzadia. To je veľmi zlé, lebo nemáme peniaze na to, aby sme realizovali akúkoľvek investíciu za akúkoľvek cenu. Musíme si vyberať najlepšie, najefektívnejšie riešenia. Stavba pri Lučenci je krásna, ale naozaj nie je na mieste, kde je najväčšia dopravná vyťaženosť. Zrodila sa iba preto, že bolo treba osloviť maďarských voličov, že aj v tejto časti Slovenska sa niečo veľké postaví. A tak to nemá byť.

Tunel Karpaty potrebujeme?

Oliver Brunovský: Ja tam bývam, takže podľa mňa potrebujeme, ale potrebujeme ho čo najefektívnejší.

Ako sa štvrtej Ficovej vláde darí dokončiť diaľnicu z Bratislavy do Košíc?

Ján Kováč: Dobré je, že naozaj napredujú dva dôležité úseky pri Žiline a pri Ružomberku – tunel Višňové a obchvat Ružomberka. Tunel Višňové by mal byť dokončený začiatkom roka 2026 a obchvat Ružomberka koncom tohto roka. Ale to bolo rozbehnuté už predtým, terajšia vláda k tomu – vyzerá to tak – nijako neprispela.

Urobili jednu chybu pri poslednom chýbajúcom úseku Turany – Hubová, ktorý narýchlo dali do verejného obstarávania, dali tam vysokú cenu, nebolo to dostatočne pripravené a podľa mňa to dopadne zle. Tým, že úsek nie je naprojektovaný, firmy poriadne nevedia, čo budú naceňovať, a tento model sa pri takýchto zložitých projektoch na Slovensku už viackrát neosvedčil.

Je nejaký diaľničný projekt, ktorý minulý rok viac pokročil?

Ján Kováč: Je skvelé, že sa pohla kysucká D3, je to veľmi potrebný úsek. Boli dlhé spory o tom, kadiaľ má ísť diaľnica, aká má byť veľká, a teraz to je vyriešené. Tendre sú pripravené dobre, diaľnice sú naprojektované a výstavba by sa mohla rozbehnúť čoskoro.

V závere roka agentúra Moody’s zhoršila rating Slovenska. V hodnotení spomína zmeny v trestnej legislatíve a ovládnutie verejnoprávnych médií. Prekvapilo vás to?

Oliver Brunovský: Bolo to trochu prekvapenie, pretože predtým dve iné agentúry (S&P a Fitch, pozn. E) mali zmierlivejšie hodnotenia a ratingy Slovensku ponechali. Ako keby verili tomu, že Ficova vláda naozaj podnikne kroky, možno aj pod korekčným tlakom zo strany Európskej únie a ďalších inštitúcií, v ozdravovaní verejných financií správnym smerom.

Treba povedať, že Moody’s bola najprísnejšia aj v minulosti. Upozorňovala, priam varovala, že niektoré veci treba výrazne korigovať. Teraz hodnotením akoby chcela povedať, že ďalej už plánom tejto koalície neverí a neverí ani v silu tejto koalície, kde sa prejavujú celkom vážne vnútorné rozpory. Vidí problémy s čerpaním eurofondov a situáciu Slovenska môže ďalej komplikovať oslabovanie inštitúcií a vymožiteľnosti práva.

Čo hovoríte na modernizačné nákupy na obrane v stovkách miliónov? Kritizuje to napríklad aj Dankova SNS. Je dobré, že sa obrana bude modernizovať?

Oliver Brunovský: Určite áno. My naozaj potrebujeme zvýšiť obranyschopnosť Slovenska. A to nemyslím iba armádu, ale krajinu ako takú. Mnohé ďalšie krajiny sa veľmi intenzívne pripravujú na zhoršenie medzinárodnej bezpečnostnej situácie, mobilizujú aj obyvateľstvo, snažia sa dávať do poriadku protiatómové kryty alebo CO kryty. To sú u nás zanedbané oblasti.

Zároveň potrebujeme, aby modernizácia prebiehala v koordinácii s našimi spojencami. V rámci NATO máme nejaké úlohy a nie som si vôbec istý, že tým smerom ideme. To, čo z rezortu ministra Kaliňáka vychádza, mi pripadá ako také ad hoc riešenia, že kde sa ukazuje zaujímavý biznis, tam skočíme a tam si zarobíme. A to je podľa mňa úplne zlé.

Poďme sa pozrieť do roku 2025. Čo bude dôležité pre našu ekonomiku v tomto roku? Čo bude treba sledovať?

Ján Kováč: Jednoznačne clá. Americké, ale aj čínske clá sú momentálne najväčším rizikom. Slovensko patrí medzi veľkých vývozcov aut a má vysoký podiel aj na dovozoch týchto krajín. Od toho, ako sa USA a Čína rozhodnú, bude do veľkej miery závisieť aj slovenský hospodársky rast.

Mala by nás zaujímať aj situácia v nemeckej ekonomike?

Ján Kováč: Určite. V nemeckom automobilovom sektore sa chystá veľké prepúšťanie. Od spoločnosti Schaeffler prišli nejaké informácie, že aj na Slovensku by sa malo prepúšťať, čiže sa to nejakým spôsobom už prelieva aj k nám. Bude závisieť od novej nemeckej vlády, akým spôsobom sa jej podarí podporiť hospodársky rast.

Oliver Brunovský: Pre mňa bude dôležitá úloha inštitúcií a to, či pri spôsobe vládnutia, ktorý na Slovensku máme, budú nejaké mechanizmy, ktoré dokážu tieto záujmy eliminovať. Už sa to prejavovalo v niektorých oblastiach a ja dúfam, že to bude pokračovať.

Od tejto vlády neočakávam, že by prišla s nejakou víziou budúcnosti Slovenska, preto ma bude zaujímať, či s ňou príde aspoň opozícia. Oveľa lepší pocit som mal z polročného vládnutia úradníckej vlády, keď Ľudovít Ódor a jeho ministri úplne jasne hovorili, kam by malo Slovensko ísť, prečo, a dávali na stôl riešenia. Toto dnes chýba a toto potrebujeme.

Ešte ma bude zaujímať vývoj daní, pretože veľmi neverím tomu, že konsolidácia prinesie to, čo sa od nej očakáva. Bojím sa, že ani firmy, ani ľudia nebudú mať toľko peňazí, aby financovali také štedré výdavky štátu, a bojím sa, že znova nastane doba „dépeháčkarov“ a daňových únikov, keď sa každý bude snažiť vysokým daniam za každú cenu vyhnúť.

Ešte jedna tradičná otázka na záver. Čo vás v minulom roku potešilo?

Oliver Brunovský: Potešila ma jedna vec, o ktorej sa veľmi nehovorilo, a to je tichá, šikovná európska diplomacia. Podľa mňa sa Európska únia vysporiadala s problematickým maďarským predsedníctvom a teraz sa teším, že poľské predsedníctvo znova Úniu posunie ďalej. Únia sa tiež vysporiadala so závislosťou od ruského plynu, myslím si, že sa až tak veľmi nemusíme báť.

Už sme raz zažili, keď sa delilo Česko-Slovensko, že sa Slovensko úplne nepremyslene zbavilo šikovných českých bratov. Bol by som veľmi nerád, keby sme takto hlúpo pokračovali aj teraz a snažili sa zbaviť rozumnej a charakternej Európskej únie. Dúfam, že zvíťazia sily, ktoré nás k nej budú viac pripútavať, a budeme fungovať ako jedna normálna krajina.

Ján Kováč: Potešilo ma, že Európska centrálna banka stlačila infláciu zvýšenými úrokovými sadzbami bez toho, aby poslala európsku ekonomiku do recesie. Áno, zvýšené úrokové sadzby brzdia ekonomický rast, ale stále tu nemáme krízu a inflácia je už aspoň na európskej úrovni blízko dvojpercentného cieľa.