Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Letecký motor DV-2 mal byť pýchou slovenského priemyslu, nezvládol zmenu režimu

Po 35 rokoch zrejme definitívne končí projekt motora DV-2, ktorý mal stredné Považie premeniť na centrum leteckého priemyslu.

Na okraji Považskej Bystrice sa týči niekoľko zvláštnych veží. Merajú viac než tridsať metrov, postavené sú z betónu. Ich účel sa občas pokúšajú hádať cestujúci z rýchlikov, ktoré týmito miestami prechádzajú. Väčšinou márne.

Len málokto okrem miestnych obyvateľov tuší, že ide o skúšobne, v ktorých sa svojho času ozýval rev jediných prúdových motorov, ktoré sa kedy vyrábali na Slovensku.

Vyvinuli ich v osemdesiatych rokoch československí a sovietski konštruktéri pre vtedajší štátny kolos Považské strojárne. Tomu zodpovedal aj ich názov DV-2, alebo aj Dneper-Váh.

Motory poháňali modernizovanú verziu podzvukových lietadiel Albatros, ktoré vyrábala česká fabrika Aero Vodochody.

I keď termín „poháňali“ nie je úplne presný. Viaceré slovenské motory lietajú dodnes, poháňajú napríklad československé albatrosy, ktoré má vo výzbroji Tunisko.

Zopár kusov by dokonca malo lietať aj v Spojených štátoch vo firme Air USA, ktorá prevádzkuje vlastnú flotilu starších vojenských lietadiel. Za poplatok ich poskytuje americkej armáde, napríklad na simulovanie leteckých útokov pri výcviku.

Považské strojárne vznikli ešte za prvej republiky, vtedy ešte ako pobočný závod Zbrojovky Brno. Umiestnili ich medzi kopce, vďaka čomu ich cez vojny nedokázali zasiahnuť ani spojenecké bombardéry. Ich niekdajšiu slávu pripomínajú veže na testovanie prúdových motorov. Foto - Juraj Smatana
Považské strojárne založili ešte za prvej republiky, vtedy ešte ako pobočný závod Zbrojovky Brno. Umiestnili ich medzi kopce, vďaka čomu ich cez vojnu nedokázali zasiahnuť ani spojenecké bombardéry. Ich niekdajšiu slávu pripomínajú veže na testovanie prúdových motorov. Foto – Juraj Smatana

V samotnej Považskej Bystrici je však projekt už minulosťou. Zrejme definitívnu, ale svojím spôsobom len symbolickú bodku urobilo pred pár mesiacmi Aero Vodochody, vlastnené dnes finančnou skupinou Penta.

Jej dcérska spoločnosť ku koncu roku 2015 prepustila posledných devätnásť ľudí, ktorí na existujúcich motoroch robili generálne opravy.

„Výroba a vývoj motorov DV-2 sa fakticky skončili už dávno. My sme mali len dočasný prenájom priestorov a know-how kvôli generálnym opravám, ale ten koncom roku 2015 vypršal,“ píše k tomu hovorkyňa Aera Tereza Vrublová.

Prepustení zamestnanci, s ktorými Denník N hovoril, sú o niečo konkrétnejší. Aero podľa nich urobilo opravy tých motorov, na ktoré dosiahlo, nemalo preň cenu, aby na Považí ďalej zostávalo.

„Pokiaľ viem, u tuniského letectva ešte zostalo pár kusov, ktoré budú potrebovať opravy. Aero však zrejme usúdilo, že je zbytočné si nás dovtedy platiť,“ hovorí jeden z mechanikov, ktorý nechcel uviesť svoje meno.

Situáciu však neberie nijako dramaticky. „Prácu som si našiel už po mesiaci, teraz robím vo firme, ktorá vyrába komponenty pre automobilky. Kríza z deväťdesiatych rokov je, našťastie, dávno preč,“ dodal mechanik.

Mýtus o Havlovi

Pôvodné plány pritom vyzerali veľkolepo. Prúdové motory DV-2 sa mali stať pýchou slovenského priemyslu, ktorá urobí zo stredného Považia jedno z centier leteckej výroby. Samotné strojárne, pred revolúciou zamestnávajúce 12-tisíc ľudí, sa mali dokonca premenovať na Považské letecké závody.

„Ročne sa u nás plánovalo vyrábať 350 prúdových motorov, ktoré boli po technickej stránke porovnateľné, ak nie lepšie než viaceré západné motory,“ hovorí Pavol Mikuš, ktorý je dnes archivárom histórie Považských strojární.

Slovenské motory doteraz lietajú v Tunisku, poháňajú lietadlá L-59 Super Albatros, ktoré Tuniské vzdušné sily nakúpili v polovici 90. rokoch v počte dvanásť kusov. Foto - Aero
Slovenské motory doteraz lietajú v Tunisku, poháňajú dvojmiestne lietadlá L-59 Super Albatros, ktoré tuniské vzdušné sily nakúpili v polovici 90. rokov v počte dvanásť kusov. Foto – Aero

V priestoroch strojární sa pre ne budovala celá infraštruktúra, na ich výrobu sa vyškolilo zhruba 1400 zamestnancov – časť z nich musela absolvovať i niekoľkomesačné stáže v Sovietskom zväze.

„Z nášho pohľadu to boli zaujímavé časy. Podobné nadšenie tu ľudia zažívali len niekedy po vojne, keď sa u nás rozbiehala výroba motocyklov,“ dodáva Mikuš, ktorý v tom čase pracoval v náraďovni, kde sa obrábali titánové súčiastky.

Aj preto sú spomienky staršej generácie na krach celého programu stále bolestivé. Na Považí sa viac než inde udomácnil mýtus, že najväčšiu ranu tunajšiemu priemyslu zasadil Václav Havel a jeho garnitúra, ktorá dobrovoľne vypratala zbrojné trhy.

Ľudia z prostredia samotnej fabriky však už viac hovoria o tom, že motor doplatil na celospoločenské zmeny, ktoré priniesol rozpad sovietskeho bloku i samotného Československa, aby ho následne dorazila slovenská cesta ku kapitalizmu.

A ojedinele zaznie aj kacírska poznámka, že program prúdového motora bol vlastne Slovákom darovaný z Prahy – navzdory ekonomickej racionalite.

strojarne vtedy a dnes
Považské strojárne (pred novembrom 1989 Považské strojárne Klementa Gottwalda) boli svojho času hrdým podnikom celoštátneho významu. V meste a okolí sa vďaka nim rozvíjal aj šport, kultúra či odborné školstvo. Ich úpadok dnes pripomína opustená správna budova fabriky.

Ale po poriadku. Príbeh slovenského motora sa začal na prelome 70. a 80. rokov. V leteckej fabrike Aero Vodochody naplno bežala výroba stroja L-39 Albatros, ktoré sa stalo vôbec najrozšírenejším prúdovým cvičným lietadlom na svete.

Jeho úspech povzbudil Aero, aby začalo pracovať na silnejšej verzii, ktorá by už mala univerzálnejšie spôsoby využitia.

„Zatiaľ čo klasický albatros bol hlavne cvičným lietadlom, nová verzia mala byť schopná aj bojových akcií. Na tento účel sa však musel vyvinúť nový, silnejší motor,“ hovorí Jozef Považan z katedry leteckého inžinierstva v Košiciach, ktorý pracoval ako poradca vývojového tímu.

Husákova intervencia

Socialistickí plánovači rozhodli, že nový motor sa bude vyrábať na Slovensku. Tento krok mal primárne politické pozadie. Na Slovensku nemal letecký priemysel žiadnu tradíciu a neboli tu ani žiadne skúsenosti s výrobou špičkových motorov.

Za normálnych okolností by bol oveľa vhodnejším napríklad pražský podnik Motorlet, ktorý vyrábal prúdové motory pre staršie cvičné lietadlá L-29 Delfín.

„V umiestnení výroby na Slovensko sa priamo angažoval vtedajší generálny tajomník a prezident Gustáv Husák. Argumentovalo sa vyrovnávaním sociálno-ekonomických rozdielov oboch častí republiky. Česi toto rozhodnutie niesli dosť ťažko,“ hovorí Mikuš.

Považské strojárne, pred novembrom 1989 oficiálne pomenované Považské strojárne Klementa Gottwalda, sa preslávili aj motocyklami Jawa, ktorých výroba sem bola presunutá po vojne. Postupne pribudli aj úspešné mopedy Babetta.
Vo svete boli Považské strojárne známe hlavne výrobou motocyklov. Krátko po vojne sa sem z Česka presunula výroba motoriek Jawa, v 70. rokoch pribudol prvý úspešný československý moped Babetta, ktorý sa vyvážal do osemdesiatich krajín. Ich výroba sa neskôr presunula do Kolárova – s cieľom spriemyselňovať južné Slovensko.

Samotné Považské strojárne boli vybrané z dôvodu, že išlo o jednu najúspešnejších fabrík na Slovensku. Vyrábali sa tu známe mopedy Babetta, záhradné malotraktory, chladničky Maneta, prevodovky, ložiská a mnohé ďalšie strojárske výrobky.

„Považské strojárne mali v tom čase pobočné závody po celom Slovensku. Dá sa povedať, že práve cez tento podnik sa na Slovensku zavádzala veľká časť strojárskej výroby,“ dodáva Mikuš.

Družba so Sovietmi

Projekt prúdového motora mal vzniknúť v tesnej spolupráci s konštrukčnou kanceláriou Vladimira Andrejeviča Lotareva v meste Záporožie na juhovýchode Ukrajiny – motor oficiálne niesol i jeho meno (Lotarev DV-2). Podieľali sa však na ňom aj inžinieri z moskovského inštitútu CIAM, ktorí mali skúsenosti napríklad s vývojom motorov na stíhačky MiG-29.

Motor teda kreslili Sovieti, Československá vláda a Považské strojárne, ale tento vývoj financovali a stali sa aj vlastníkmi všetkých licencií.

Od polovice 80. rokov sa vývoj postupne presúval do Československa, kde sa ho ujali domáci inžinieri. Celý projekt museli najprv prispôsobiť domácim podmienkam (dokumentácia sa musela preložiť a zjednotiť s československými normami), následne sa im ho podarilo aj vylepšiť.

„Napríklad jedna dôležitá súčiastka kompresora mala byť pôvodne vyrábaná z hliníka, naši inžinieri miesto toho zvolili titán, čo pomohlo celý motor odľahčiť,“ spomína Považan.

motor DV-2
Motor DV-2 nakreslila konštrukčná kancelária Vladimira Alexejeviča Lotareva v ukrajinskom Záporoží, motor oficiálne nesie aj jeho meno: Lotarev DV-2. Bol určený pre podzvukové lietadlá dosahujúce rýchlosť 700 km/h. Viac technických podrobností je v článku Mariána Hocka na stránke leteckemotory.cz. Foto – Pavol Mikuš

Výsledný projekt vo viacerých ukazovateľoch prekonával aj niektoré konkurenčné motory z Veľkej Británie či USA – bol ľahší a menej náročnejší na spotrebu paliva, dosahoval však porovnateľný výkon.

„Oproti pôvodnému motoru, ktorý využívali lietadlá Albatros, mal motor DV-2 o tridsať percent vyšší ťah. Vďaka tomu mohlo lietadlo niesť podstatne viac výzbroje či paliva,“ dodáva Považan.

Celoštátny projekt

Samotnú výrobu naplánovali tak, aby ju dokázal zabezpečiť československý priemysel svojimi silami. Zapojili sa do nej podniky naprieč takmer celou krajinou – napríklad olejové čerpadlo sa malo vyrábať v Prešove, nádrže v Dolných Hámroch, plechové časti v Mariánskom údolí pri Olomouci, regulátory v juhočeskom Velešíne. Zo Sovietskeho zväzu sa mali odoberať primárne dodávky titánu, ktorý sa doma nespracovával.

Do projektu podľa Mikušových odhadov investovala federálna vláda i Považské strojárne do konca roku 1990 zhruba 2,5 miliardy vtedajších korún. To by dnes zodpovedalo približne 500 miliónom eur. Táto čiastka navyše nezahŕňala náklady, ktoré československá vláda zaplatila sovietskym vývojárom.

motor DV-2. IIjpg
Propagačný leták divízie prúdových motorov z deväťdesiatych rokov, keď sa zdalo, že projekt DV-2 má ešte nádej.

Prvý motor kompletne vyrobený v Československu zišiel z montážnej linky v roku 1988, na jeseň nasledujúceho roku ho oficiálne certifikovali aj v domovskej konštrukčnej kancelárii v Záporoží.

Hoci priestory v strojárňach ešte neboli úplne dokončené, masová produkcia sa mohla pozvoľna rozbehnúť. Prišla však revolúcia.

Vlastníci s kupónovou knižkou

Prvé mesiace po novembri 1989 ešte dávali nádej, že motor DV-2 bez ťažkostí prepláva do nových čias. Považské strojárne síce začali vo veľkom prepúšťať, program motorov však pokračoval.

„Predsa len nešlo o klasický zbrojný program, ako boli tanky alebo bojové vozidlá pechoty z Martina či Dubnice nad Váhom, ktoré doplatili na konverziu zbrojnej výroby,“ hovorí Mikuš.

V českom Aere Vodochody úspešne dokončili vývoj silnejšej verzie prúdového albatrosa, ktorého exportná verzia dostala označenie L-59 Super Albatros, a podpisovali sa prvé objednávky.

Sériová výroba sa skutočne rozbehla. V prvej polovici 90. rokov vyrobili strojárne takmer osemdesiat sériových motorov DV-2. Najväčší objem bol určený pre dodávku 48 lietadiel do Egypta (objednávka zahŕňala aj výrobu desiatich záložných motorov).

Ďalšími zákazníkmi sa stali Tunisko a napokon aj československá armáda, ktorá odobrala šesť kusov – časť z nich neskôr odkúpila spomínaná firma Air USA.

Lietadlá so slovenskými motormi vlastní podľa svojho webu aj firma Air USA - malo by ísť o tri kusy, ktoré kúpila od českej armády. Služby firmy využíva pri výcviku americká armáda, lietadlá môžu napríklad simulovať fiktívneho nepriateľa. Vo svojej flotile má firma i britské stroje Hawk či ruské stíhačky MiG-29.
Lietadlá so slovenskými motormi vlastní podľa svojho webu aj firma Air USA – malo by ísť o tri kusy, ktoré kúpila od českej armády. Služby firmy využíva pri výcviku americká armáda, lietadlá môžu napríklad simulovať fiktívneho nepriateľa. Vo svojej flotile má firma aj britské stroje Hawk či ruské stíhačky MiG-29.

Optimizmus však čoskoro vyprchal. Prvou ranou bol rozpad Sovietskeho zväzu, ktorý mal podľa pôvodných plánov odobrať absolútnu väčšinu nových albatrosov.

„Z tejto zákazky sa nakoniec neuskutočnilo vôbec nič. Bolo jasné, že program v rozsahu, v akom bol naplánovaný, už nebude môcť pokračovať,“ hovorí Mikuš.

Výrazne sa zamotala aj situácia doma. Ponovembrové vlády zastavili ďalšie investície do budovania výrobných prevádzok – v Považských strojárňach tak zostali rozostavené napríklad výrobné haly, skúšobné veže či zlievareň presného liatia.

Navyše celý podnik bol vyčlenený do kupónovej privatizácie. V nej získal viac než dvadsaťtisíc nových akcionárov spomedzi majiteľov kupónových knižiek.

„Tá situácia je z dnešného pohľadu takmer nepredstaviteľná. Keď sa konalo prvé valné zhromaždenie akcionárov, muselo prebehnúť v športovej hale, aby sa tam všetci pomestili,“ spomína Mikuš.

Rana z Aera

Existenčné problémy však prinieslo až obdobie po rozpade federácie. V Českej republike zostali dve firmy, ktoré boli pre projekt DV-2 kľúčové – fabrika Aero Vodochody, ktorá bola hlavným a jediným odberateľom motorov, a podnik zahraničného obchodu Omnipol.

Práve cez Omnipol pôvodne prebiehal vojenský export Československa. Jeho pracovníci mali potrebné know-how aj kontakty, ktoré budovali desiatky rokov.

Na Slovensku podobné kapacity chýbali, čo bolo cítiť hlavne v prvej polovici 90. rokov, keď výrobné firmy potrebovali hľadať nové trhy.

Vôbec najhoršia správa prišla v roku 1996 z Aera Vodochody. Českým štátom vlastnená fabrika zmenila stratégiu a miesto osvedčených albatrosov sa sústredila na vývoj ťažších lietadiel L-159, určených na boj proti pozemným cieľom. Pre tieto lietadlá však už vybrali motor od americkej firmy AlliedSignal (dnes Honeywell).

„To bola rana, z ktorej sme sa už nespamätali. Celý program bol totiž nastavený na tesnú spoluprácu s Aerom Vodochody,“ poznamenáva Mikuš.

L-159 ALCA (Advanced Light Combat Aircraft) sú jednomiestne podzvukové lietadlá. Dosahujú maximálnu rýchlosť 936 km/h. Vyzbroj môže tvoriť kanón, riadené strely vzduch - vzduch i rakety proti pozemným cieľom. Foto - Army.cz
Začiatkom 90. rokov sa Aero rozhodlo sústrediť na projekt jednomiestneho bojového lietadla L-159 ALCA (Advanced Light Combat Aircraft). Navzdory očakávaniam Považských strojární sa vedenie Aera rozhodlo, že budú poháňané motorom z USA. Foto – Army.cz

Vtedajší manažment Považských strojární sa ešte snažil situáciu zachrániť. Prostredníctvom českých médií sa snažil vysielať signály, že slovenský motor by bol lacnejší a lepší.

„Už sa nám podarilo presvedčiť aj Juhoafrickú republiku, že potrebuje lietadlo s naším motorom, a nie s americkými. Teraz sa musíme dohodnúť ešte s Aerom,“ hovoril vtedajší generálny riaditeľ strojární Alfréd Richter.

V českých Hospodářských novinách vyšiel na jeseň 1996 o strojárňach veľký oslavný článok. Redaktori v ňom pripomínali, že za federácie bol vývoj motora platený aj z českých peňazí, čo by terajšia česká vláda mala zohľadniť.

„Pre nás Čechov je však príznačné, že tak radi pomrkávame po vzdialených krajinách miesto toho, aby sme sa pozerali na Slovensko k vznešenej rieke Váh,“ písali českí redaktori.

Problematický partner

Lobing však nepomohol. Aero svoju voľbu vysvetľovalo tým, že americký motor bol silnejší, v hre však zrejme boli hlavne geopolitické záujmy. Česko sa v tom čase usilovalo o čo najtesnejšiu spoluprácu s USA. Do Aera Vodochody mal navyše majetkovo vstúpiť americký gigant Boeing, voľba amerických komponentov dávala svoje opodstatnenie.

Pravdou však je, že Považské strojárne v polovici 90. rokov nepôsobili zrovna ako vzorový partner. Z podniku sa vyčleňovali jednotlivé divízie, ktoré začali žiť vlastným životom. A dochádzalo aj k fenoménu, pre ktorý sa neskôr vžil termín „tunelovanie“.

„Kupónová privatizácia vygenerovala akcionárov, ktorí neboli trpezliví čakať na dlhodobú návratnosť, tak radšej volili cestu rýchleho rozpredaja majetku,“ poznamenáva Mikuš.

Ešte v 90. rokoch sa zdalo, že Považské strojárne prežijú aj nástup kapitalizmu. Ich pýchou bol v tom čase prúdový motor a ľahké mopedy. Foto - Pavol Mikuš
Ešte v 90. rokoch sa zdalo, že Považské strojárne prežijú aj nástup kapitalizmu. Ich pýchou boli okrem motora DV-2 aj ľahké mopedy Korado, ktorými sa podnik snažil nadviazať na niekdajší úspech Babetty. Foto – Pavol Mikuš

V roku 1996 napokon prepukli súdne spory o vlastníctvo zvyšku strojární, pod ktorý spadal aj motor DV-2. Z nich napokon vyšla víťazne bratislavská skupina HTC, ktorej sa podarilo zhromaždiť rozhodujúci balík akcií, ktoré nakupovala na burze či od majiteľov kupónových knižiek.

„Noví vlastníci si priviedli svoj manažment, ktorý nemal s leteckou výrobou žiadne skúsenosti. Vzťahy vo fabrike sa tým ešte viacej vyostrili,“ dodáva Mikuš.

Nepredajný ležiak

Iróniou je, že americký motor napokon nepriniesol šťastie ani fabrike Aero Vodochody a projekt lietadiel L-159 sa skončil finančnou katastrofou.

Vláda Václava Klausa si najprv za desiatky miliárd korún objednala 72 týchto strojov pre českú armádu. Vojaci však po roku 2000 prišli na to, že dokážu uživiť len tretinu z nich. Celkovo 48 prebytočných lietadiel nechali zakonzervovať a pokúšali sa ich predať vo svete.

Americký motor i ďalšie súčiastky západnej výroby sa pri týchto snahách ukázali byť skôr prekážkou – každý vývoz lietadiel museli formálne schváliť vlády USA, Veľkej Británie a Talianska, odkiaľ jednotlivé komponenty pochádzali.

L-159 konzerva
Česká armáda nechala desiatky nepotrebných lietadiel L-159 zakonzervovať v hangároch Aera, vlani sa ich podarilo predať do Iraku za zlomok pôvodnej ceny. Foto – Česká televize

Preto napríklad zlyhala snaha vyviesť české lietadlá do Bolívie, ktorá mala záujem o šesť kusov. Vláda USA totiž nechcela pripustiť, aby sa americké technológie dostali do rúk ľavicového režimu Eva Moralesa.

Zo samotného Aera po dobehnutí štátnych zákaziek vycúval aj americký Boeing. Fabriku nakoniec pred kolapsom zachránil až jeho predaj finančnej skupine Penta v roku 2006.

Nádej z Ruska

Na Slovensku sa medzičasom objavili snahy zachrániť motor aj bez Čechov. Hlavné nádeje sa teraz upínali smerom k Rusku, ktoré v spolupráci s talianskym výrobcom Aermacchi vyvíjalo nové prúdové lietadlo Jak-130.

Považské strojárne, zastrešené vtedajšou vládou Vladimíra Mečiara, sa prihlásili s vylepšenou verziou DV-2. Využitie slovenského motora v ruských lietadlách bolo dokonca súčasťou medzivládnej dohody, ktorú podpísal Mečiar s vtedajším ruským premiérom Viktorom Černomyrdinom.

Nastupujúca Dzurindova vláda sa projektu snažila dať ďalší medzinárodný rozmer. Považské strojárne rokovali o spolupráci s britským výrobcom Rolls Royce, ktorý mal pomôcť prispôsobiť slovenský motor západným štandardom. Podľa článkov vo vtedajších novinách to vyzeralo nádejne.

„Tento projekt predpokladá predaj 2500 motorov v najbližších dvadsiatich piatich rokoch. To by pre Slovensko znamenalo dve a pol miliardy dolárov priameho exportu a ďalšie príjmy z predaja náhradných dielov a poskytovania generálnych opráv,“ písali napríklad v októbri 1999 Hospodárske noviny.

Jak-130 DV-2
Projekt lietadiel Jak/Aem-130 predpokladal zabudovanie dvoch modernizovaných motorov DV-2. Niekoľko motorov bolo zabudovaných do prvých prototypov, nakoniec však rusko-talianske konzorcium vybralo konkurenčné.

Zároveň však vláda robila kroky, ktoré išli priamo proti týmto snahám. Ministerstvo obrany napríklad sľubovalo tender na cvičné lietadlá pre slovenskú armádu, ktorého hlavným favoritom boli britské lietadlá Hawk s konkurenčným motorom od Rolls Roycea. Podpora programu DV-2 teda nepôsobila presvedčivo.

Pre strojárne však zrejme bolo aj tak neskoro. Ich dôveryhodnosť bola oslabená súdnymi spormi. Výroba motorov od polovice 90. rokov stála a o prácu napokon prišla väčšina z 500 zamestnancov, ktorí na nich v tom čase ešte robili. V roku 2000 skončili v konkurze aj samotné Považské strojárne, projekt motorov sa presunul pod novú akciovku Považské strojárne Letecké motory.

Pre lietadlo Jak-130 napokon Rusi vybrali konkurenčný motor z kancelárie v ukrajinskom Záporoží, talianska verzia lietadla s označením Aermacchi M-346 bola zase osadená motorom z USA.

Svojrázni Číňania

Poslednú nádej predstavovala Čína. Tamojšia vláda koncom 90. rokov odštartovala projekt cvičného prúdového lietadla nazvaného Hongdu L-15, ktorý bol kópiou rusko-talianskeho stroja Jak-130.

Slováci znovu prišli s ponukou motora DV-2, ktorý sa pre tento projekt musel čiastočne inovovať. Opäť však narazili na konkurenciu, ktorú predstavovali niekdajší partneri z konštrukčnej kancelárie v Záporoží.

„Ukrajinská strana proti nám vyvíjala doslova diverznú činnosť. Na výstavách, konferenciách a medzivládnych rokovaniach spochybňovali vlastnícke práva na motor DV-2, ako aj našu schopnosť zaviesť ho opätovne do sériovej výroby,“ spomínal Pavol Ando, jeden z vývojárov motora DV-2, v článku pre odborný magazín Motor.

HAIG_L15
Lietadlo Hongdu L-15 vychádza z dizajnu ruského stroja Jak-130. Jeho prvé prototypy boli ešte poháňané motorom DV-2, nakoniec si však Číňania vybrali motor z Ukrajiny. Foto – Wikipedia

Slovákom sa nakoniec podarilo s Číňanmi dohodnúť, že motory DV-2 zabudujú do prvých prototypov lietadla L-15, ktoré vzlietli v marci 2006. Čoskoro však bolo jasné, že ani tento zdanlivý úspech nič neznamená.

„Naše motory sa využili len na to, aby lietadlo L-15 prekonalo rôzne detské bolesti a aby sa na základe získaných údajov upravili problémové časti,“ dodal Ando. Aj Číňania si napokon pre sériovú výrobu zvolili motor ukrajinskej konštrukcie.

Odchod do histórie

Po neúspechu čínskeho dobrodružstva už program motorov DV-2 prežíval len v provizóriu. V roku 2010 skončila v konkurze aj akciová spoločnosť Považské strojárne Letecké motory, s ktorou odišla do histórie aj značka tohto kedysi slávneho podniku.

Jej vlastník, spoločnosť HTC, prenajala časť výrobných priestorov leteckému výrobcovi Aeru Vodochody, aby v nich mohlo zabezpečovať generálne opravy motorov pre zákazníkov, ktorí svojho času kúpili jeho lietadlá L-59. V praxi však išlo už len o Tunisko.

Napríklad Egypt, ktorý bol najväčším odberateľom slovenských motorov, začal svoje albatrosy uzemňovať ešte v 90. rokoch. „Podľa našich informácií bol jednou z príčin nezáujem bývalého majiteľa Aera, spoločnosti Boeing, rozvíjať program lietadiel L-59, i vo všeobecnosti program lietadiel Albatros,“ tvrdí hovorkyňa Aera Tereza Vrublová.

strojane IV
Do areálu Považských strojární sa v posledných rokoch nasťahovali zahraničné firmy. Jednou z najväčších je nemecký výrobca hydraulických prístrojov Sauer-Danfoss, ktorý tu zamestnáva zhruba 600 ľudí. Foto – Sauer

S ničím väčším sa už nepočítalo. Nedávno sa napríklad Aero, tentoraz už pod kontrolou Penty, rozhodlo vyvinúť novú verziu úspešného albatrosa (L-39 New Generation), slovenský motor sa však už nikde nespomínal. Českí vývojári sa znovu rozhodli pre americký motor, v tomto prípade od firmy Williams.

Keď Aero na konci roku 2015 ukončilo svoje pôsobenie v Považskej Bystrici a prepustilo poslednú skupinu leteckých technikov, v meste to už nikto nezaznamenal.

Do areálu niekdajších strojární sa po roku 2000 nasťahovali nemecké, talianske či kórejské firmy, ktoré tu dnes vyrábajú súčiastky predovšetkým pre automobilový priemysel. „Tieto firmy postupne nabrali stovky ľudí, ktorých prepustili bývalé strojárne. Hoci k niekdajšej úrovni z konca 80. rokov to má stále ďaleko,“ hovorí Mikuš.

Jediným pôvodným programom Považských strojární, ktorý prežil do dnešných dní, je výroba valivých ložísk. Zastrešuje ju firma PSL, ktorá sa pred dvadsiatimi rokmi včas vyčlenila od materskej fabriky.

Lietadlo L-39 NG priamo nadväzuje na koncept najúspešnejšieho československého lietadla Albatros. Novinkou je americký motor, moderná avionika či nádrže zabudované v trupe krídel. Vizualizácia - Aero
Spoločnosť Aero Vodochody nedávno ohlásila projekt novej generácie cvičného lietadla L-39 Albatros, poháňať ho má motor od americkej firmy Williams. Vizualizácia – Aero

V prípade samotných motorov DV-2 zostáva nezodpovedaná už len posledná otázka: kto bude do budúcna poskytovať opravy existujúcich motorov?

Spoločnosť HTC sa napriek opakovaným urgenciám odmietla vyjadriť. České Aero tvrdí, že všetky generálne opravy už vykonalo – aspoň pokiaľ ide o Tunisko. So súkromnou firmou Air USA vraj v kontakte nie je.

„Bežnú údržbu tuniských lietadiel budeme robiť svojimi silami, s ďalšími generálnymi opravami motorov sa už nepočíta. Životnosť motorov i životnosť drakov lietadiel sa bude totiž v najbližších rokoch končiť, “ uvádza hovorkyňa Tereza Vrublová.

Keď sa tak stane, Aero zrejme Tunisku ponúkne, aby obstaralo rovno nové modely Albatrosu, ktoré už budú poháňané americkým motorom.

Dnes na DennikE.sk

  • Vláda: Predstavila 7 opatrení na pomoc firmám a SZČO
  • Obchod: Od pondelka sa môžu otvoriť stavebniny, záhradkárstva aj optiky, musia zabezpečiť dezinfekciu a rozostupy
  • Pomoc v ČR: Ministerka financií navrhne na pol roka odklad splátok hypoték, spotrebiteľských i podnikateľských úverov a zrušiť daň z nadobudnutia nehnuteľnosti
  • Taliansko: Premiér Giuseppe Conte oznámil mimoriadny balík v hodnote 4,3 miliardy eur na pomoc ľuďom
  • Sociálne: Ako sa zmenilo ošetrovné a PN počas koronakrízy
  • Dane: Čo s daňami počas koronakrízy?
  • Napíšte nám: Ako sa darí vašej firme? Čo by vám pomohlo?
Zdieľať

Prvá pomoc podnikom bude stáť miliardu mesačne, peniaze priamo dostanú aj živnostníci

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Koalícia oznámila sedem opatrení na pomoc podnikateľom a firmám:

  • štát uhradí 80 % platu zamestnanca vo firmách, ktorých prevádzky sú povinne uzavreté
  • príspevky pre živnostníkov a zamestnancov vo firmách, ktoré zaznamenali pokles tržieb,  sa budú odvíjať od výšky ich prepadu
  • poskytnutie mesačných bankových záruk vo výške 500 miliónov eur, ktoré potom komerčné banky posunú k podnikateľom za výhodných podmienok
  • pre zamestnancov v karanténe a OČR sa uhradí 55 % z ich hrubej mzdy
  • odklad platby odvodov za zamestnávateľa pri poklese tržieb o viac ako 40 %
  • odklad preddavkov dane z príjmu pri poklese tržieb o viac ako 40 %
  • ide o najväčšiu pomoc ekonomike v histórii Slovenska: odhadom bude stáť miliardu eur mesačne na priamych platbách a pol miliardy na bankových zárukách
Zdieľať

Je mi do plaču a to je len začiatok (podnikatelia píšu, čo teraz zažívajú)

Ilustračné foto - Tomáš Hrivňák
Ilustračné foto – Tomáš Hrivňák

Podnikatelia píšu, čo teraz zažívajú 3: „Banky sú skvelým priateľom v dobrých časoch. V kritických priateľa nepoznajú.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Zväz automobilového priemyslu prijal so znepokojením opatrenia vlády na podporu ekonomiky. Považuje ich za nedostatočné pre záchranu našej ekonomiky, očakáva, že vláda vytvorí účinné podporné opatrenia aj pre veľkých zamestnávateľov.

Zástupcovia automobilového priemyslu pripomínajú, že iné krajiny razantne pristúpili k plošnej záchrane ekonomiky aj pracovných miest tým, že vo svojich právnych systémoch buď už majú, alebo momentálne urýchlene prijímajú princípy „kurzarbeit/short-time work“.

Tvrdia, že princíp, keď štát a zamestnávateľ združia prostriedky a tak sa postarajú spolu o udržanie pracovného miesta, je vnímaný ako jeden zo základných a účinných princípov na udržanie ekonomiky v chode, elimináciu hrozby prudkého nárastu nezamestnanosti a zániku firiem bez náhrady v budúcnosti, a to bez ohľadu na to, aká je firma veľká.

„Jeho neprijatie môže mať pre priemysel a pre príjmy Slovenska devastačné následky, ktoré môžu spôsobiť nezvratné škody,“ tvrdí zväz.

Prijímané ekonomické opatrenia, najmä princípy „kurzarbeit/short-time work“, musia byť podľa zväzu nastavené rovnako a plošne naprieč hospodárskym sektorom, pretože ekonomiku krajiny tvorí celý systém, do ktorého patria malé, stredné aj veľké podniky. Kritickú situáciu pochopila podľa neho aj Európska komisia, ktorá významným spôsobom rozšírila rámec a možnosti poskytovania štátnej pomoci, aby zahŕňala aj veľké firmy.

„Veríme, že aj tieto podmienky i fakt, že v otázkach podpory udržania pracovných miest očakávame zhodu s našimi sociálnymi partnermi, presvedčia vládu, aby vytvorila účinné podporné opatrenia aj pre veľkých zamestnávateľov,“ tvrdí ZAP.

Zdieľať

Tomáš Gális v Newsfiltri: Na prvý pohľad sa zdá, že otváranie nových typov obchodov ide proti čoraz obmedzujúcejším opatreniam, ktoré európske vlády i samotná Matovičova vláda používali na obmedzenie šírenia vírusu. Lenže vládne podmienky sú také prísne, že by to nemusel byť problém.

Zdieľať

Bývalý minister financií Ivan Mikloš víta nový balík protikrízových opatrení, upozorňuje však, že v tom prípade nebudú môcť byť rýchle a efektívne. Adresné a cielené opatrenia si vyžadujú individuálne posudzovanie a vláda oznámila, že žiadosti očakáva od pondelka a vyplácať prvé platby začne od 15. apríla.

„Minister Krajniak odhadol počet podpôr na 800-tisíc u zamestnancov a 200-tisíc u SZČO. Pôjde o nepredstaviteľný nárast objemu žiadostí, a teda sa dá predpokladať, že prvé peniaze sa k mnohým dostanú až koncom apríla, resp. v priebehu mája, možno aj neskôr,“ píše na Facebooku.

„To pre mnohých živnostníkov a malých podnikateľov, ktorí nemajú vytvorené rezervy, ako aj pre ľudí, ktorí žijú z ruky do úst, môže byť neskoro. Navyše sa pri takomto náraste žiadostí nedá ani teoreticky očakávať ich dôsledná kontrola a eliminovanie neoprávnených žiadostí, respektíve objektívne posúdenie miery poklesu tržieb u SZČO. Takže výsledkom nebude vyššia objektívnosť a adresnosť, ale len dlhé prieťahy.“

Zdieľať

Taliansky premiér Giuseppe Conte oznámil mimoriadny balík v hodnote 4,3 miliardy eur na pomoc ľuďom, ktorých pandémia zasiahla v najväčšej miere. Jeho súčasťou je aj zabezpečenie nákupných poukážok a potravinových balíčkov.

Ako uviedla agentúra Reuters, Conte informoval, že starostovia budú môcť okamžite začať čerpať peniaze z nového balíka v hodnote 4,3 miliardy eur, aby pomohli riešiť potreby svojich obyvateľov.

Ďalších 400 miliónov eur poskytne Taliansko zo špeciálneho fondu určeného pre „ľudí, ktorí nemajú peniaze na zabezpečenie potrebných nákupov“.

Taliansko je krajinou, ktorú pandémia nového koronavírusu zasiahla v najväčšej miere. Počet úmrtí na ochorenie COVID-19 presiahol podľa sobotňajších údajov 10 000 a celkový počet nakazených prekonal 92 470.

Vláda doteraz schválila opatrenia na podporu ekonomiky v hodnote 25 miliárd eur a s ďalším rozsiahlym balíkom pomoci v zhruba rovnakom rozsahu plánuje prísť v apríli. (tasr)

Zdieľať

Iniciatíva slovenských maloobchodníkov nepovažuje ekonomické opatrenia koalície na podporu podnikateľov za dostatočné, aj keď víta snahu vlády firmám pomôcť. Tvrdí, že viaceré z nich nie sú dostatočne zadefinované a z pohľadu maloobchodníkov sú nejednoznačné.

Iniciatíva, ktorá zastupuje predajcov spotrebného tovaru, kozmetiky, elektrotovaru, oblečenia aj kníh, považuje nastavený maximálny limit príspevkov 200-tisíc eur na jednu spoločnosť za diskriminačný voči väčším zamestnávateľom. „Môže ohroziť veľké množstvo pracovných miest,“ vravia.

Upozorňujú, že žiadne z opatrení nerieši problém s platením nájomného. Väčšina prenajímateľov pritom podľa nich naďalej vyžaduje platby aj za prenájom priestorov prevádzok, ktoré nemôžu využívať.

Maloobchodníci patria medzi najviac zasiahnuté časti slovenskej ekonomiky, preto vyzývajú vládu, aby pripravila aj adresné opatrenia pre tento segment.

„Okrem kompenzácie miezd zamestnancov považujeme za nutné pripraviť aj legislatívnu úpravu vzťahov s prenajímateľmi tak, aby boli vzájomné vzťahy oboch strán rovnocenné,“ tvrdia.

Zdieľať

Slovenská aliancia moderného obchodu, ktorá združuje veľké reťazce, upozorňuje na riziko, že sa v pondelok budú pred obchodmi vytvárať rady. Podľa aliancie hrozí aj to, že si nebude môcť každý zákazník nakúpiť v obchode blízko svojho domova.

„Urobíme maximum, aby sme dokázali implementovať nové nariadenia vlády, ale je reálne riziko, že v pondelok si nebude môcť každý zákazník nakúpiť v obchode v blízkosti svojho domova, lebo nastavenie regulácie to neumožní,“ priblížil Martin Krajčovič, predseda SAMO.

„Rovnako je veľké riziko vytvárania radov pred obchodmi, kde nevieme vynucovať dodržiavanie poriadku a odstupov dva metre medzi ľuďmi a môže sa to ukázať ako kontraproduktívne opatrenie,“ upozornil.

Zdôraznil zároveň, že obchodné reťazce združené v SAMO sú zodpovedné spoločnosti, ktoré si uvedomujú svoju dôležitú úlohu pri zabezpečení dostupnosti potravín, obzvlášť v tejto krízovej situácii.

„Iniciatívne, nad rámec povinností, zavádzame preventívne opatrenia, ktoré napomáhajú k zvládnutiu aktuálnej mimoriadnej situácie. Príkladom je zavádzanie prednostných hodín pre seniorov, inštalácia plexiskiel pri pokladniciach a podobne. Od štátu sme žiadali iba súčinnosť pri dodržiavaní bezpečnosti a diskusiu pri zavadzaní nových opatrení,“ informoval Krajčovič.

Zabezpečiť limitovaný vstup zákazníkov bez asistencie polície považujú podľa Krajčoviča členovia za veľmi ťažko vykonateľné. „Obchodníci podporujú opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu, sme maximálne súčinní, a preto nás mrzí, že pri takých závažných obmedzeniach a v takom veľkom časovom strese s nami vláda vôbec nekomunikuje,“ poznamenal.

„Chceme touto cestou vyzvať vládu a krízový štáb, aby pri zavádzaní regulácie v obchodoch s nami diskutovali o zavádzaných opatreniach, aby sme sa ich nedozvedali len z tlačových besied premiéra,“ zdôraznil.

„Zároveň chceme vyzvať všetkých zákazníkov, aby sa správali k personálu v obchode, ako aj k ostatným zákazníkom ohľaduplne a pomohli nám tieto striktné regulačné opatrenia v čo najlepšej miere naplniť,“ dodal predseda SAMO. (tasr)

Zdieľať

Úrad pre verejné obstarávanie opakovane preukázal nezákonný postup Finančného riaditeľstva SR pri uzatváraní dodatkov. Boli v celkovom objeme vyše 11 miliónov eur bez DPH.

Finančné riaditeľstvo za to už dostalo prvú pokutu vo výške viac ako pol milióna eur, informovala hovorkyňa úradu Janka Zvončeková.

Zatiaľ posledné rozhodnutie ÚVO o nezákonnom uzatváraní dodatkov je z 19. marca 2020. „Finančné riaditeľstvo ich uzatvorilo na základe výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní, pričom nepreukázalo podmienky, na základe ktorých mohlo takto postupovať,“ vysvetlil predseda ÚVO Miroslav Hlivák.

Úrad bude ďalej pokračovať vo vedenom konaní o uložení pokuty za zistené porušenia zákona.

Finančné riaditeľstvo sa bránilo tým, že išlo o zákazky, pri ktorých plnení sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia alebo pri ktorých je nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov SR v súlade so Zmluvou o fungovaní EÚ. Finančné riaditeľstvo to odôvodňovalo aj tým, že ochranu týchto bezpečnostných záujmov štátu nie je možné zabezpečiť inak ako použitím uvedenej výnimky.

Finančnému riaditeľstvu hrozí pokuta aj za inú zákazku. Úrad o nej na druhom stupni rozhodol 27. februára 2020. Aj v tomto prípade riaditeľstvo pri uzatváraní dodatkov údajne neoprávnene obišlo zákon o verejnom obstarávaní.

„Išlo o dodatky uzatvorené so spoločnosťou Beset k Zmluve o dielo na ďalší vývoj Komplexného informačného systému Úradu daňového preverovania zo dňa 8. novembra 2004. Tieto dodatky boli uzatvorené v celkovej hodnote 2 991 561,59 eur bez DPH. Úrad teraz posudzuje, či sú splnené podmienky na začatie správneho konania o uložení pokuty,“ priblížil Hlivák.

ÚVO definitívne uzavrel prípad týkajúci sa nezákonne uzatvorených dodatkov k zmluvám týkajúcim sa informačného systému pre kontrolórov. Tieto dodatky boli v celkovom objeme 8,4 milióna bez DPH.

Úrad v kontrole zistil porušenia zákona o verejnom obstarávaní a následne predseda úradu 21. februára 2020 potvrdil pre finančné riaditeľstvo pokutu 503 007,94 eur.

„Týmito dodatkami finančné riaditeľstvo rozšírilo rozsah pôvodnej zmluvy v podstatných náležitostiach, akými sú predmet a cena, a to bez uplatnenia príslušných postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní účinného v čase ich uzatvárania. Tým sa vyhlo povinnosti uzavrieť zmluvy, koncesné zmluvy alebo rámcové dohody podľa tohto zákona, spôsobmi alebo postupmi ustanovenými týmto zákonom,“ vysvetlil Hlivák.

Finančné riaditeľstvo za to dostalo pokutu vo výške 5 % zo zmluvného plnenia.

„Finančná správa je pripravená reflektovať odporúčania ÚVO, čo v opodstatnených prípadoch aj robíme. Sme však presvedčení, že sme postupovali v zmysle platných zákonov a preto sa so závermi ÚVO nestotožňujeme. Preto sme využili a naďalej využijeme všetky zákonné možnosti, ktoré máme,“ reagovala hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová. (tasr)

Zdieľať

Raši zo Smeru považuje za otázne, či bolo dobré otvoriť ďalšie prevádzky. „Tento návrh je chaotický. Stále nie sme vstave, že by sme mohli povedať, že máme vrchol koronavírusu za sebou. Bude problematické udržať jedného zákazníka na 25 metroch štvorcových.“

Rašiho by zaujímalo, prečo sa otvorili práve tieto prevádzky ako záhradníctvo alebo kľúčové služby.

Boris Kollár (Sme rodina) kritizuje Bratislavčanov, že sa na Železnej studničke tlačia tisíce ľudí.

„Musíte byť disciplinovaní a musíte to rešpektovať. Sú zatvorené prevádzky, ale na Železnej studničke alebo na hrádzi sú tisíce ľudí. Keď to takto ľudia budú robiť ďalej, tak sa pristúpi k tvrdším krokom,“ povedal Kollár.

„Dnes si všetci myslia, že všetko v poriadku, dvadsať-tridsať nakazených denne, ale keď budeme vykazovať mortalitu, vtedy nastane panika. My môžeme tomu predísť,“ povedal Kollár v Markíze.

Zdieľať

Boris Kollár (Sme rodina) hovorí, že každá SZČO bude podpisovať čestné vyhlásenie, či má nárok na pomoc. Vie, že štát to už teraz nebude môcť poriadne kontrolovať, a preto varuje tých, čo by chceli podvádzať.

„Určite nemáme šancu všetko preskúmať a ex post prebehnú daňové kontroly a budeme zisťovať, či naozaj spadajú do tých kritérií. Pokiaľ budú podvádzať, budú až dvojnásobné sankcie, lebo sme v čase krízy,“ povedal predseda parlamentu Kollár.

„Každé opatrenie zhodnotí trh,“ povedal Richard Raši (Smer). V opatreniach mu chýba pomoc veľkým zamestnávateľom a jednoosobovým eseročkám. Kollár povedal, že chce Rašimu poďakovať za dobré kroky v čase krízy na začiatku.

„To, čo ste spravili, bolo úžasné. Aj vďaka tomu priebeh krízy nebude taký fatálny, ako je to v Taliansku.“ (markíza)

Zdieľať

Prezident Konferencie odborových zväzov Marian Magdoško povedal, že im chýba sociálny dialóg. „S nami doteraz nikto nekomunikoval. Očakávame od vlády aj ďalšie opatrenia, toto považujeme za prvú pomoc.“

Magdoško chce krízový štáb na tripartitnej úrovni a žiada, aby vláda vymenovala členov tripartity.

Minister financií Heger (OĽaNO) povedal, že budú rokovať aj s odbormi, len na to ešte nebol čas, bude aj krízový štáb a rokovanie tripartity.

Zdieľať

Česká ministerka financií Alena Schillerová navrhne vláde zrušiť štvorpercentnú daň z nadobudnutia nehnuteľnosti, ktorú platí kupujúci. Navrhne aj odklad splácania hypoték, spotrebiteľských i podnikateľských úverov na pol roka.

Schillerová to povedala v programe Partie na TV Prima.

Podľa nej by sa spomínaným zrušením dane mohol rozhýbať realitný trh. Opozícia to navrhovala už dlhšie.

„Myslím, že treba trochu pomôcť ľuďom pri obstarávaní si bývania. Ceny bytov by možno mohli trochu klesnúť a trh by sa mohol rozpohybovať. Vidíme, čo sa teraz stalo v Prahe. Byty na Airbnb sú prázdne, prenájmy sú nízke. Môžete namietať, že je to na prechodný čas. Ale je otázka, ako dlho budeme v izolácii v dôsledku zatvorenia hraníc,“ uviedla Schillerová.

V stredu navrhne vláde aj moratórium na splácanie hypoték, spotrebiteľských i podnikateľských úverov na pol roka. Zároveň by podľa nej mal byť počas prerušenia splácania znížený aj úrok týchto úverov o „nejakú symbolickú výšku“.

Podle ministerky by to nemalo ohroziť banky ani nebankových poskytovateľov úverov. Návrhy ministerstvo podľa ministerky konzultuje s Českou národnou bankou i bankami. (čtk)

Zdieľať

Viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka si myslí, že štát by mal riešiť aj veľké fabriky, ktoré sa zatiaľ v dnešnom opatrení vlády nenašli. „Prepúšťanie hrozí, ale bude záležať na tom, ako sa ekonomika zachová po kríze. Nevieme, ako dlho to bude trvať.“ (rtvs)

Zdieľať

Kamenický zo Smeru povedal, že Smer podporí tie ekonomické návrhy, ktoré sú dobré, ale niektoré opatrenia sa mu nepáčia. Na otázku, či mu chýba nejaké opatrenie, povedal, že mu chýbajú odklady splátok úverov a lízingov.

„Odklad odvodov. Ste adresní, ale na podnikateľov. Nemalo by to byť len o podnikateľoch, ale aj o bežných ľuďoch.“

Kamenickému sa nepáči bod sedem opatrení, že si môžu podnikatelia započítať straty od roku 2014.

„Ako toto súvisí s Covidom 19? Snažíte sa vyriešiť liberálne názory pána Sulíka v praxi.“

Minister financií Heger povedal, že ide o historickú pomoc. Heger ku kritike Kamenického, že otvorili prevádzky: „My sme to urobili kvôli potrebám obyvateľov a zároveň sme sprísnili hygienické opatrenia.“

Zdieľať

Kamenický zo Smeru kritizuje vládu za to, že otvorila prevádzky ako záhradníctva alebo galantériu. „Štatistiky vám ukážu, čo ste urobili, a budete za to niesť zodpovednosť.“ Podľa Kamenického všetky štáty sprísňujú opatrenia, iba naša vláda uvoľnila prevádzky.

Zdieľať

Milan Krajniak k vyplateniu 13. dôchodku: „Pokiaľ by kríza trvala tri mesiace, tak si to viem predstaviť. Pokiaľ by trvala dlhšie, tak to nebudem na milión percent sľubovať.“

Zdieľať

Richard Sulík vysvetľuje, prečo otvorili záhradníctva: „Teraz je sezóna, keď sa sadí. Ak chceme mať dostatok zeleniny, musíme ľuďom dovoliť kupovať si náradie, nástroje, semienka.“

Sulík povedal, že zároveň sprísnili hygienické nariadenia a je zakázané vyjsť bez rúška na ulicu.

„My sme najzarúškovanejší národ na svete a to je strašne dôležité. Izolácia je to, čo nám pomáha nábeh koronavírusu tlmiť.“ (ta3)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať