Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Dvojka u Druckera: Zajac urobil pre zdravotníctvo veľa, Zvolenskú som si nevšimol

Stanislav Špánik (56) je novým štátnym tajomníkom na ministerstve zdravotníctva. Narodil sa v Bratislave. V Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave bol prednostom Internej onkologickej kliniky. Študoval na Univerzite Karlovej v Prahe a na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je pedagógom na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, na Slovenskej zdravotníckej univerzite a aj na Lekárskej fakulte UK. Od roku 2012 je hlavným odborníkom ministerstva pre odbor klinická onkológia. Foto N – Vladimír Šimíček
Stanislav Špánik (56) je novým štátnym tajomníkom na ministerstve zdravotníctva. Narodil sa v Bratislave. V Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave bol prednostom Internej onkologickej kliniky. Študoval na Univerzite Karlovej v Prahe a na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je pedagógom na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, na Slovenskej zdravotníckej univerzite a aj na Lekárskej fakulte UK. Od roku 2012 je hlavným odborníkom ministerstva pre odbor klinická onkológia. Foto N – Vladimír Šimíček

Nový štátny tajomník na ministerstve zdravotníctva Stanislav Špánik hovorí, že ani netušíme, koľko onkologických pacientov u nás zomiera a koľkých vyšetria. Nemocníc je vraj priveľa a treba ich meniť na hospice a zariadenia pre chronicky chorých.

Ako ste sa stali štátnym tajomníkom?

Na jednej strane veľmi jednoducho – dostal som ponuku. Na druhej strane bolo veľmi zložité rozhodovanie.

Kto vám dal ponuku?

Dostal som ju od pána ministra. Keď sme sa stretli, urobil na mňa veľmi dobrý dojem. Hovoril mi, že potrebuje spolupracovníkov, na ktorých sa bude môcť spoľahnúť a ktorí nie sú zaťažení väzbami, vzťahmi a nie sú nikomu nič dlžní.

Poznali ste sa s ministrom Druckerom už predtým? Kto vás odporučil?

Predtým som sa s ním nepoznal. Keď mi dal ponuku, tak sme sa stretli po prvýkrát. A kto ma odporučil, sa musíte pýtať pána ministra.

Na jedno miesto štátneho tajomníka na ministerstve zdravotníctva mala nárok SNS, vy ste jej nominantom?

Nemám nič spoločné so žiadnou politickou stranou ani finančnou skupinou.

Čo budete mať na ministerstve na starosti?

Zatiaľ sa to profiluje, lebo doteraz bol jeden štátny tajomník, teraz sú dvaja. Zatiaľ sa venujem verejnému zdravotníctvu, a zrejme budem mať na starosti zdravotnícke zariadenia a personál.

Napríklad platy sestier by mali spadať pod vás?

To určite bude mať na starosti pán minister.

A mali by mať vyššie platy tak, ako žiadajú?

Určite by mali mať vyššie mzdy. Je však otázka, kto v tejto krajine má primerané mzdy a je s nimi spokojný. Nemám pocit ani, že lekári majú pocit, že majú dobré mzdy. Rovnako tak ošetrovatelia či laboranti. Ani učitelia nemajú pocit, že majú primerané mzdy.

A koľko by podľa vás mali zarábať sestry?

Nemám absolútne predstavu, koľko by to malo byť.

Pôsobíte v zdravotníctve už viac ako 20 rokov. Ktorý minister zdravotníctva bol najlepší?

Minister Zajac urobil pre onkológiu veľa pozitívnych vecí. Boli sme v rámci Európy na popredných miestach v dostupnosti nových inovatívnych liekov. Ale keby som sa opýtal mojich kolegov, tak mu nevedia prísť na meno. Aj ja som mal voči nemu mnohé výhrady. Raz som s ním aj s Mikulášom Dzurindom hovoril a oni veľmi obhajovali reformu. Vtedy som im hovoril, že som pravicovo orientovaný, ale neviem kolegom vysvetliť, prečo ziskové činnosti vybrali z nemocníc a dali ich súkromníkom. A nemocnice poverili stratovými činnosťami. Zajac bol razantný a racionálny, mnohí ho však vnímajú negatívne.

A ostatní ministri? Ako ste ich vnímali?

Minister Raši bol racionálny a reálny človek. Ivan Uhliarik nám veľmi poškodil aj s reexportom liekov.

Čo Zuzana Zvolenská?

Ju som ani nepostrehol, že by niečo v zdravotníctve robila. Prišla so zadaním jednej poisťovne, centrálneho nákupu liekov a novej nemocnice v Bratislave a nič neurobila.

A Viliam Čislák?

On bol vo funkcii krátko.

Minister Drucker prichádza ako krízový manažér. Prečo je zdravotníctvo v takej kríze?

Zdravotníctvo je veľmi na očiach verejnosti, každý s ním má niečo do činenia. Ľudia majú veľké očakávania. Očakávame, že tam budú príjemní ľudia, prostredie, špičková technika – a nedeje sa to. Preto sú všetci nespokojní. Prídu do nemocnice a vidia, v akom katastrofálnom stavu je, tak vnímajú rozpor medzi očakávaním a realitou.

Je to len ich pocit alebo aj podľa vás potrebuje krízového manažéra?

Veľmi ho potrebuje. Z ktorejkoľvek strany sa pozrieme, sú tam nedostatky.

Nezanedbal Smer zdravotníctvo?

Rozšíril by som to. Nik od roku 1989 nepohol zdravotníctvo správnym smerom. To však nie je slovenská špecialita. Vynikajúci systém zdravotníctva nie je nikde. Ani systém poisťovní – niekde nie sú, inde je jedna, niekde viacero. Nikde nie je dosť peňazí.

Na Slovensku ročne v porovnaní s Českom zomrie o tritisíc ľudí viac v skupine tých, ktorých by sme vedeli zachrániť. Čím to je?

V zdravotníctve nefungujú ani čísla. Napríklad najčerstvejšie dáta o onkológii sú z roka 2009. Tie Národný onkologický register zverejnil tento rok. Sme jednou z posledných krajín, kde nie sú skríningové programy (skríning je metóda hromadného zisťovania určitých porúch zdravia v začiatočných štádiách – pozn. red.) v onkológii. Nemáme ani funkčný onkologický plán. OECD nás dáva na posledné miesta v úmrtnosti, ale či sú to relevantné čísla, je veľmi otázne. Nedávno som bol na stretnutí o skríningu v Lyone, nedodali sme žiadne dáta. Bolo tam 28 krajín, dva dni sa premietali tabuľky s dátami, kde Slovensko nemalo žiadne.

V programovom vyhlásení vlády sa hovorí, že štát definuje preplácaný štandard a nadštandard, ktorý si priplatia pacienti. Súhlasíte s tým?

Je to nevyhnutné. Dnes nevieme, čo všetko pri danej diagnóze musíme urobiť a čo môžeme.

Čo konkrétne by mal byť nadštandard?

To neviem povedať, chce to širšiu diskusiu.

Niektorí hovoria, že by si pacienti mali zaplatiť za lacné vyšetrenia, ktorým často mohli predísť – napríklad pri chrípke. Bolo by to riešenie?

To sa mi nezdá racionálne ani reálne. Aj keď človek žije zdravo, nedá sa vylúčiť, že ochorie. Iné je, ak napríklad fajčí, je obézny alebo pije veľa alkoholu a zvyšuje si riziko ochorenia. Viem si predstaviť, že by taký človek mal niečo priplatiť.

Takže ak dlhoročný fajčiar dostane rakovinu pľúc, mal by si priplácať?

Toto si neviem reálne predstaviť.

Stanislav Špánik Foto - Vladimír Šimíček
Stanislav Špánik. Foto N – Vladimír Šimíček

Prezident Andrej Kiska po stretnutí s ministrom Tomášom Druckerom povedal, že treba riešiť poplatky, ktoré dnes lekári vyberajú za mnohé úkony a je v tom chaos. Je to problém?

Treba do toho vniesť rácio a poriadok. Ak si niekto chce požiadať o zbrojný pas, prečo by za to vyšetrenie nemal zaplatiť? Ak chce byť niekto objednaný na presne určenú hodinu, prečo by si nemal priplatiť? Ak si dáva niekto žiadosť do zamestnania alebo do školy a potrebuje k tomu prehliadku, za to by sa mohlo priplatiť. Bolo by však dobré povedať, čo všetko patrí do vyšetrenia lekára.

Takže by ste vrátili poplatky za prednostné ošetrenie, ktoré predchádzajúca vláda zrušila?

Dal by som za to poplatok. Ak chce niekto prednostné vyšetrenie, je to niečo navyše. V ambulanciách sa stáva, že niekto čaká. Nehovorím, že má čakať dlhé hodiny, ale počkať pár minút by malo byť normálne. Ale ak nechce čakať vôbec, tak je normálne, aby si za to človek priplatil.

V mnohých ambulanciách sa však nečaká pár minút, ale nemajú objednávacie systémy, a tak sa pacienti musia ráno prísť zapísať do poradovníka a čakajú aj niekoľko hodín. Je to dobrý systém?

Nie.

Koľko by malo byť maximálne čakanie?

Do hodiny je to normálne. Sú však regióny, kde je nedostatok lekárov, a je tam ťažké zabezpečiť, aby pacient nemusel čakať. Nemáme ani určené, koľko by sa mal lekár pacientovi venovať. Ak má 40 pacientov, tak si nie som istý, ako sa im môže venovať a ako sa to dá naplánovať, keď má osemhodinový pracovný čas. Ak by sme napríklad povedali, že má s každým stráviť pol hodiny, tak kam by zmestil 40 pacientov?

Malo by sa definovať, koľko času má lekár s pacientom stráviť?

Pacienti sú rôznorodí. Pokúšali sme sa to naplánovať, ale sú rozdiely medzi novým pacientom, 20-ročným a 80-ročným, ktorý má desať či 15 diagnóz, niektorí si prídu len po recept a stačí im len odmerať tlak.

Kradne sa dnes v zdravotníctve?

O tom by som mohol len teoretizovať. Pracujem v neštátnom zdravotníckom zariadení a tam sa určite nekradne.

Čím to je, že je rozšírená predstava, že v zdravotníctve sa kradne?

Do zdravotníctva ide veľa peňazí – teda neviem, či je to primerané, ale suma je veľká. Výsledný efekt však tomu nezodpovedá. Keď si niekto musí do nemocnice doniesť toaletný papier, príbor a vidí, v akom stave sú budovy, tak získa dojem, že sa tam kradne. A z času na čas vyplávajú nejaké kauzy, ktoré sú len špičkou ľadovca. A aj to verejnosť vníma tak, že peniaze sa strácajú.

Kde sa strácajú?

Myslím si, že všade. Ale sú to len dojmy, nemám na to dôkazy. Tých dôvodov môže byť viac. Napríklad aj tým, že nemocnice neplatia za svojich zamestnancov odvody. To, čo by malo ísť do poisťovní, nevyberajú v takej výške, ako by mali. Zrejme aj poisťovne nie úplne efektívne narábajú s peniazmi napríklad rôznymi neefektívnymi zmluvami. A ak by som šiel konkrétne na zdravotnícke činnosti, aj tam sa strácajú peniaze – mnohé vyšetrenia robia opakovane, niektoré príliš často, niekedy neodôvodnene posielajú pacientov k špecialistovi alebo na zobrazovacie vyšetrenia.

Ponúkol vám niekedy niekto úplatok?

Nie.

Prichádzate z prostredia nemocníc, zrejme ich budete mať aj na starosti. Máme ich dnes priveľa?

Slovensko je malá krajina, zdravotníckych zariadení máme veľa. Ak by sa zmenili z akútnych na chronické či na hospice, bolo by to lepšie a efektívnejšie. Niektoré činnosti treba oddeliť a centralizovať, lebo sú vysoko špecializované. Ale mala by tomu predchádzať analýza.

Mali by sa rušiť lôžka a nemocnice z tých, ktoré patria pod štát, alebo menšie regionálne nemocnice?

Na všetkých úrovniach. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale bratislavská univerzitná nemocnica má päť interných kliník, neviem koľko chirurgických. Možno by bolo lepšie vytvoriť väčšie špecializovanejšie jednotky. Aj budov majú veľmi veľa. Vyriešiť by to mohla nová nemocnica, ktorá je tiež v programovom vyhlásení vlády. Neviem, ako vyriešiť stredné Slovensko, kde je Martin, Žilina, Banská Bystrica. Je to však veľmi ťažké. Mnohí ľudia sú zvyknutí, že majú svoju nemocnicu, aj keď s tromi oddeleniami, ale v ich okresnej metropole, ktorá má 7000 obyvateľov.

Koľko štátnych nemocníc by malo skončiť alebo sa zmeniť na zariadenia pre dlhodobo chorých?

Rád by som vám odpovedal, je to však predčasné. Hral by som sa s číslami, ktoré ešte nemám k dispozícii. Bude to však jedna z prvých úloh – musíme si pozrieť mapu, kde sú aké nemocnice, aká je regionálna dostupnosť.

Keď za vlády Ivety Radičovej Všeobecná zdravotná poisťovňa rušila lôžka, tak sa voči tomu búrili starostovia aj pacienti. Ako by ste im vysvetlili, že to je potrebné?

Bude to veľmi ťažké. Možno by pomohla filozofia, o ktorej hovorí aj pán minister – teda niečo za niečo. Lôžka sa zmenia, ale nemocnica sa vynoví, dostane lepšie vybavenie.

Onkologický ústav, kde ste pracovali, bol eseročka. Je to dobrá forma pre nemocnicu?

Za tých niečo vyše dvadsať rokov, ktoré v tejto nemocnici pracujem, to považujem za veľmi dobrý formát. Darilo sa udržiavať kvalitu vybavenia aj personálu. Fungovala aj strava či hygiena. Druhá vec je, ako funguje spolupráca s poisťovňami, aj keď slovo spolupráca sa mi až nehodí do formy vzťahu.

Prečo?

Vnímam to tak, že poisťovne skôr diktujú podmienky, za ktorých uzatvoria zmluvy. Viem, že niektoré vykonané výkony nepreplatili. Ak je potom nemocnica s.r.o., tak má problémy, lebo to nie je štátne zariadenie, ktoré môže tvoriť dlh.

Je eseročka lepšia forma ako príspevková organizácia, čo je väčšina štátnych nemocníc?
Neviem, či som schopný povedať, ktorá je lepšia. Problém je, že napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava dáva veľké percento zdrojov na platy. Neostáva tam priestor na rozvoj či obnovu, neplatia odvody za zamestnancov. Neviem, či je chybou, že sú to príspevkové organizácie, alebo to, ako majú nastavené platby z poisťovní. Je pre mňa záhada, prečo sú niektoré činnosti nastavené ako stratové a iné ako ziskové. Napríklad u nás v nemocnici – čím viac sme mali ambulantných výkonov, tým sme prehlbovali stratu.

Ktoré sú ziskové?

Niektoré laboratórne činnosti, zobrazovacie techniky. Tam sa dá vyrobiť zisk. Nie je to však tak, že by sme robili veľa vyšetrení na CT alebo na magnetickej rezonancii, aby sme nahnali zisk. Tie činnosti tam však musíme mať, aby sa vynahradili tie stratové.

Stanislav Špánik Foto N - Vladimír Šimíček
Stanislav Špánik. Foto N – Vladimír Šimíček

Minister Tomáš Drucker povedal, že oddlžovanie nemocníc, ktoré dnes majú vyše polmiliardový dlh, je nevyhnutné. Je spravodlivé, že štát oddlžuje svoje nemocnice?

Máločo na tomto svete je spravodlivé, oddlženie je však nevyhnutné. Malo by to byť spolu s opatreniami, aby sa dlh opäť netvoril. A mali by sa zrejme zreálniť aj platby poisťovní, aby preplácali výkony v takých sumách, koľko stáli. Ak má nemocnica fungovať, musí tvoriť aj zisk.

To je hlavný dôvod, že sa nemocnice tak veľmi zadlžujú?

Ak v univerzitnej nemocnici ide 80 percent na platy, je jasné, že takto nemôže nemocnica fungovať. Nemôže sa rozvíjať ani poskytovať všetky služby, ako by mala. Asi je to tak preto, že platby za výkony asi nie sú reálne.

Alebo môžu mať priveľa zamestnancov.

Určite, aj to je problém. Treba sa pozrieť, či nie je prezamestnanosť. Ale prijať ďalších lekárov vyžadoval aj Zákonník práce.

Keď sa hovorilo o novej nemocnici v Bratislave, a teda aj o zlučovaní kliník, čakal sa veľký odpor od primárov či prednostov. Ako im to vysvetlíte?

Nik sa neteší, že by mal prísť o svoj post či o pracovné miesto. Treba však vnímať pozitívne, že je možné vybrať tých najlepších. Niektorí lekári sú v dôchodkovom veku, tak by mohli robiť konzultantov, možno by sa mohli uchádzať o miesta v iných nemocniciach.

Aký systém poisťovní je podľa vás lepší – jedna alebo viacero?

Odpoveď nie je jednoznačná. Tri poisťovne sú možno dobré, ale stále ponúkajú len jeden produkt. Ak ponúkajú to isté, načo sú tri? Zmysel by to malo, ak by sa líšili, aby tam mohla byť užitočná súťaž.

V dnešnom systéme to má zmysel, že máme viac poisťovní?

Nevidím v tom zmysel. Ak by vedeli definovať základný balík a k tomu nejaký nadštandard, tak by malo zmysel, aby ich bolo viac.

Bolo by lepšie, aby bola len jedna štátna poisťovňa?

V mnohých krajinách je systém s jednou štátnou poisťovňou, ale musí fungovať kontrola.

Funguje dnes kontrola?

Nemyslím si.

Keď skončíte na ministerstve, ktoré tri veci po vás zostanú?

Chcel by som, aby sa zreálnila platba za výkony, stanoviť náklady výkonov a reálnu platbu. Súvisí to aj so systémom platby za diagnózu – DRG. Je to smiešne, toľko vlád a ministerstiev to malo v pláne a nepodarilo sa to. Stále je to v štádiu, že nie je isté, či sa to podarí. Ak sa to nestanoví, stále budú dlhy. Ďalej je mi ľúto, že nemáme Národný onkologický plán – sme posledná alebo predposledná krajina, ktorá ho ešte nemá.

Čo by priniesol?

Ukázali by sa činnosti, ktoré chceme robiť. Definovali by sa úlohy, kto by ich mal robiť a aj ich finančné krytie. Bola by tam primárna prevencia ako zdravý životný štýl či očkovanie, skríningové programy, diagnostika a terapeutický proces. Potrebujeme dobrú genetiku – teraz ide do popredia molekulová genetika. Potrebujeme kvalitné zobrazovacie prístroje. Máme málo ožarovacích prístrojov a aj tie sú zastarané. Chcel by som, aby sa vybudovala dôvera medzi zdravotníkmi, poisťovňami a ministerstvom. Mám pocit, že tu bojujú všetci proti všetkým. Elektronizáciu zdravotníctva radšej nebudem spomínať. Ale pomohlo by to.

V čom?

Mnohé liečby a vyšetrenia by sa nerobili opakovane, napríklad.

Niektorí lekári sú proti elektronizácii. Problém môže byť aj to, že máme veľa všeobecných lekárov vo vyššom veku.

Aj za seba môžem povedať, že keď je niečo nové, vzniká pocit ohrozenia a bránime sa tomu. Trvá nejaký čas, kým sa naučíme pracovať s vecami. Ak by bola elektronizácia, bolo by to omnoho jednoduchšie, videli by sme, aká bola liečba, vyšetrenia. Vidím v tom veľké výhody. Technológia postupuje, či sa jej budeme brániť, alebo nie.

Zvládnu to lekári?

Moja svokra má 89 rokov. Má mobilný telefón, počítač, iPad – komunikuje, fotografuje, posiela, elektronicky nakupuje. Je to aj otázka toho, či chcem. A keď musím, tak sa musím prispôsobiť. Nemali by sme zastaviť eHealth preto, že lekári majú vyšší vek a nechcú spolupracovať.

Dnes na DennikE.sk

Týždeň v európskej ekonomike: EÚ ponúka Spojeným štátom technologickú spoluprácu proti Číne

Joe Biden. Foto - TASR/AP
Joe Biden. Foto – TASR/AP

Týždeň v európskej ekonomike autorov z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ chce spolupracovať s USA na oslabení technologickej dominancie Číny.
  • Slovensko v ekoinováciách zaostáva, zelená transformácia ekonomiky je príležitosťou to riešiť.
  • Zelený, modrý či nízkouhlíkový vodík? Členské krajiny diskutujú o tom, aký vodík podporovať.

Strediská zasnežujú, niektoré chcú otvoriť budúci víkend. Infektológ: Skôr nie ako áno

Zasnežovanie na Kubínskej holi začiatkom decembra 2020. Foto - Orava Skipark
Zasnežovanie na Kubínskej holi začiatkom decembra 2020. Foto – Orava Skipark

Viaceré lyžiarske strediská na Slovensku zasnežujú a chceli by otvoriť sezónu na budúci alebo ďalší víkend. Podľa infektológa Pavla Jarčušku sa tak však zrejme nestane. O lyžovačkách má vo štvrtok rozhodovať konzílium odborníkov.

Minúta po minúte

Majitelia viacerých reštaurácií v Holandsku pohrozili, že 17. januára otvoria bez ohľadu na platné opatrenia. Boja sa krachu a kritizujú vládu za slabú pomoc. Podľa svojich vyjadrení sú pripravení nariadenia v budúcnosti ignorovať, pretože stratili dôveru v súčasnú vládu.

Bary, kaviarne a reštaurácie sú v Holandsku zatvorené od polovice októbra. Vláda tvrdí, že by chcela povoliť ich opätovné otvorenie, avšak žiadne konkrétne termíny neuviedla.

K otvoreniu 17. januára sa zaviazalo 50 z 230 podnikov v združení KHN, prevažne z Eindhovenu či Maastrichtu.

Naopak, k iniciatíve sa zatiaľ nepridali podniky v Amsterdame, Haagu či Rotterdame. Šéf KHN Rober Willemsen vyzval podniky, aby nespôsobovali problémy, ktoré by mohli vyvolať občianske nepokoje. (tasr)

Automobilka Bentley si rezervovala päť nákladných lietadiel Antonov. Britský výrobca luxusných vozidiel, ktorý spadá pod koncern Volkswagen, si tak chce poistiť plynulosť dodávok pre prípad, že by po brexite bez dohody nastali prekážky vo výmene tovarov medzi EÚ a Britániou.

Na digitálnej konferencii venovanej budúcnosti automobilového priemyslu, ktorú usporiadal denník Financial Times, to povedal šéf podniku Adrian Hallmark.

Británii a EÚ zostávajú na uzatvorenie dohody o budúcich vzťahoch len dni, ak majú takýto dokument schváliť na oboch stranách aj parlamenty. Ak sa to nestihne, skomplikujú od januára obchodovanie cez Lamanšský prieliv clá a kvóty. Hrozí aj zdržanie tovarov na hraniciach, a tak si výrobcovia áut zabezpečujú dodatočné zásobovacie trasy.

Bentley, ktoré vyrába drahé športové autá, si zabezpečuje 90 % súčiastok na európskej pevnine. V Európe predá necelú štvrtinu svojich vozidiel, konštatoval Hallmark. (čtk)

Bývalý minister financií Ladislav Kamenický (Smer) kritizuje návrh rozpočtu na budúci rok. Hovorí, že za jeho pôsobenia bol schodok verejných financií nad 1 % HDP, kým tento rok vláda očakáva 9,7 % a na budúci rok 7,4 %.

„My sme mali tri roky historicky najnižší deficit 1 – 1,3 %. Vy nás za to idete karhať, že vy tu máte 10 % deficit, nula dávate na platy a zdvihli ste si výdavky o 8 miliárd?“ pýtal sa poslanec.

Kamenický vláde vyčítal aj to, že o návrhu nerokovala so zamestnávateľmi a odborármi a rozpočet je na okraji záujmu.

Poukázal tiež na to, že za tri roky má dlh stúpnuť zo 48,5 % na 70 % HDP, a argumentoval, že aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že chýba pokrízová konsolidácia. Schodok má postupne klesať, no návrh rozpočtu v roku 2023 stále počíta s deficitom 5,7 % výkonu ekonomiky.

Rada však upozorňovala aj na to, že bývalé vlády (pod vedením Smeru) nedodržiavali v dobrých časoch vlastné rozpočtové ciele, a preto Slovensku na rozdiel od Česka počas koronakrízy stúpne dlh na rekordné úrovne.

Zástupcovia vlády viackrát obhajovali vysoký schodok koronakrízou, ktorá spôsobuje rekordný prepad ekonomiky. (e, tasr)

SNS vyčíta predsedovi finančného výboru Mariánovi Viskupičovi (SaS) zmeny v dani z príjmov – zdanenie 13. a 14. platu či zníženie počtu podnikateľov s daňovou sadzbou 15 % namiesto 21 %.

Zmeny odhlasoval parlament aj s pozmeňovacími návrhmi od Viskupiča alebo zo spoločnej správy finančného výboru, ktorý Viskupič vedie. V minulom volebnom období tieto výnimky presadzoval predseda SNS Andrej Danko.

Mimoparlamentá strana hovorí, že SaS ubližuje podnikateľom a fyzickým osobám namiesto toho, aby hľadala v čase pandémie pomoc a zníženie daní. Tvrdí, že SaS porušila jeden zo základných volebných sľubov – znižovanie daní.

SaS sa vo volebnom programe naozaj prihovárala za „menej štátu a nižšie dane“, chcela však aj návrat k rovnej dani 19 % a rušenie výnimiek. Odstraňovaním výnimiek argumentoval aj Viskupič.

Ryanair je podľa Reuters blízko rozšírenia objednávky lietadiel Boeing 737 Max. To by znamenalo výraznú podporu pre amerického výrobcu po tom, ako nedávno získal povolenie na návrat týchto strojov do prevádzky.

Ryanair má objednaných 135 lietadiel 737 Max, zákazku môže zvýšiť v rámci opcie o ďalších 75 kusov. Firma sa k informácii agentúry Reuters nevyjadrila.

Írske aerolínie patria k najväčším zákazníkom Boeingu. Ich objednávka je považovaná za kľúčovú v úsilí firmy o rehabilitáciu lietadla, ktoré bolo pred núteným uzemnením po dvoch tragických nehodách jej najpredávanejším modelom.

Katalógová cena 737 Max predstavuje 125 miliónov eur, lietadlá sa však často predávajú aj s polovičnou zľavou. Ryanair očakáva ešte výraznejšie zníženie ceny, ak uplatní kľúčovú objednávku v období, keď mnohé aerolínie zrušili zákazky na 737 Max. (tasr, reuters)

Najvyššiu nezávislosť a odolnosť voči zneužitiu moci má spomedzi 26 verejných inštitúcií Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Vyplýva to z hodnotenia inštitútu Ineko. Naopak, na konci rebríčka sa ocitla Pôdohospodárska platobná agentúra.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť získala najvyššie hodnotenie už tretíkrát. S odstupom za ňou nasleduje generálna prokuratúra a Ústavný súd. „K posunu v rebríčku im výrazne pomohli otvorenejšie výberové konania,“ informoval riaditeľ Ineko Peter Goliaš.

Na opačnom konci rebríčka sú Slovenský pozemkový fond, Správa štátnych hmotných rezerv SR a Pôdohospodárska platobná agentúra, ktoré majú podľa metodiky Ineko najmenšiu odolnosť voči zneužitiu zo strany politikov. „Nízke hodnotenie získal aj Úrad inšpekčnej služby Policajného zboru, Slovenská informačná služba a Finančné riaditeľstvo SR,“ dodal Goliaš.

Dodal, že kým v hornej časti rebríčka sú najmä inštitúcie, kde čelných funkcionárov vyberá viac aktérov v otvorených výberových konaniach, sú organizačne aj finančne nezávislé od vlády a ich zamestnanci aj vedúci predstavitelia majú atraktívne platy, na spodných priečkach sú najmä inštitúcie vedené výlučne jednou osobou, ktorá je dosadzovaná a odvolávaná monokraticky jedným štátnym orgánom – najmä ministrom alebo vládou.

„Výber vedúceho funkcionára sa väčšinou realizuje za zatvorenými dverami a vláda má možnosť zasahovať do organizačnej štruktúry alebo personálnej politiky inštitúcie,“ doplnil riaditeľ Ineko. (tasr, e)

Odevný reťazec Bonmarché sa dostal pod nútenú správu, ohrozených je vyše 1500 pracovných miest. V krátkom slede ide o ďalšiu britskú maloobchodnú sieť, ktorá sa v dôsledku pandémie ocitla v existenčných problémoch.

Predajca dámskej módy Bonmarché má v Británii 225 obchodov, firmu vlastní miliardár Philip Day. Jeho ďalšie reťazce Edinburgh Woollen Mill, Peacocks a Ponden Home vstúpili pod nútenú správu minulý mesiac.

Obchody Bonmarché môžu mať otvorené, než správcovia rozhodnú o ich ďalšom osude. „Čoskoro spoločnosť ponúkneme na predaj. Na základe doterajšieho záujmu usudzujeme, že sa prihlási množstvo záujemcov,“ uviedol správca Damien Webb.

Reťazec Bonmarché sa orientuje na oblečenie pre ženy nad 50 rokov. Pod nútenou správou sa ocitol už niekoľkokrát, naposledy zhruba na mesiac od októbra minulého roka.

Kto ďalší má problémy

V utorok oznámila v Británii vstup do likvidácie sieť obchodných domov Debenhams. Pod nútenou správou sa ocitla firma Arcadia, ktorá zastrašuje napríklad značky Topshop alebo Dorothy Perkins. Arcadia a Debenhams zamestnávajú spolu 25-tisíc ľudí. (čtk, bbc)

Tipos očakáva tento rok opäť nárast tržieb. Vlaňajší obrat 540 miliónov eur podľa riaditeľa Mareka Kaňku dosiahli tento rok už za prvých desať mesiacov. Tržby národnej lotériovej spoločnosti rastú nepretržite od roku 2009.

Zisk v posledných rokoch kolíše medzi siedmimi až desiatimi miliónmi eur.

Kaňka tvrdí, že po prepuknutí koronakrízy a zatvorení predajných miest firma utrpela, ale podarilo sa im lepšie adaptovať na online prostredie a nastaviť marketing.

Tipos ovláda ministerstvo financií, firma čelila kritike pre angažovanie advokátskej kancelárie Michala Miškoviča a zmluvu s Fun rádiom Borisa Kollára.

Denník E upozornil aj na to, že o výberovom konaní na vedenie Tiposu ministerstvo poskytovalo len minimum informácií. (e, tasr)

Zásah v sídle Penty je podľa ministra Krajčího potvrdením, že trh zdravotníctva bol veľmi deformovaný: „Do veľkej miery bol deformovaný oligarchami, ktorí podnikajú v zdravotníctve na Slovensku a ktorí sa znížili k praktikám korupcie a spolupracovali s vysokými štátnymi predstaviteľmi.“

Predpokladá, že orgány činné v trestnom konaní určite majú dôkazy o korupcii, keďže vykonali raziu. Minister zdravotníctva verí, že vláde sa bude aj naďalej dariť „čistiť“.

Naď uzavrel 23-miliónový nákup radarov, ktorý pripravila ešte SNS. Prihlásila sa jedna firma

Naď je spokojný s tým, že na vojenské letiská inštalujú nové radary. Foto – ELDIS
Naď je spokojný s tým, že na vojenské letiská inštalujú nové radary. Foto – ELDIS

Minister obrany Naď uzavrel 23-miliónový nákup letiskových radarov, ktorý pripravila ešte SNS. Prihlásil sa len jediný záujemca, český výrobca z Pardubíc. Informáciu, že je obchod vo finálnej fáze, zistili až novinári na stránkach ÚVO.

Envirofond spustil systém elektronického podávania žiadostí o dotáciu na verejnú kanalizáciu, vodovod, zberný dvor či kompostáreň. Funguje od 1. decembra. Cieľom bolo aj zredukovať množstvo papiera na vybavenie dotácie.

„Environmentálny fond, ktorý je rezortnou organizáciou Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, začal s elektronickým systémom podávania žiadostí na rok 2021,“ oznámil envirorezort prostredníctvom svojho tlačového oddelenia.

MŽP si od novinky sľubuje zrýchlenie a zefektívnenie systému podávania žiadostí, upozorňuje aj na ústretový krok voči životnému prostrediu.

„V minulom roku žiadatelia predložili na Environmentálny fond 2054 žiadostí. Jedna žiadosť vrátane povinných príloh obsahovala v priemere 70 listov papiera formátu A4. Ušetria sa tak stovky kilogramov papiera ročne,“ ozrejmil rezort. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať