Kažimír sa sťažuje na Eurostat, ale mal by sa na Kaliňáka, Počiatka a Imreczeho
Keby vláda neodložila platenie za pozemky pod bratislavským obchvatom na tento rok, deficit by bol až 3,5 percenta HDP.
Druhá Ficova vláda minula vlani o 737 miliónov eur viac, ako si naplánovala. Ide o nové výdavky, s ktorými sa v rozpočte na rok 2015 vôbec nepočítalo. Zodpovedajú 0,9 percenta nášho HDP.
Takéto neplánované míňanie pomohlo tomu, že Slovensko malo vlani trojpercentný deficit. Minister financií Peter Kažimír (Smer) sa pre vyšší deficit hnevá na európskych štatistikov, ktorí nám neuznali niektoré príjmy.
Cargo vlani splatilo zostatok úveru v sume 117 miliónov eur. Spoločnosť je dlhodobo v strate a úver splatila vďaka predaju väčšiny svojho majetku. Preto splatenie úveru Eurostat neuznal za rozpočtový príjem. Za také nám neuznal ani príjmy Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške takmer 200 miliónov eur z eurofondov, ktoré fond požičiava majiteľom bytov a domov.
Kažimír sa sťažoval aj na obce a VÚC, ktoré hospodárili oproti plánu s nižším prebytkom o 146 miliónov. Ale nespomenul, že výrazne narástli výdavky.
Realita a plány Kažimírových deficitov
Ak by sa dodržal plán výdavkov, mohol byť deficit polovičný
Najviac míňal Kaliňák aj Počiatek
Na to, že deficit môže dosiahnuť 3 percentá, a nie menej ako 2,5 percenta, Kažimíra už pred rokom upozorňovala rozpočtová rada, ktorá dozerá na verejné financie. Jej ekonómovia sa teraz detailne pozreli na to, kde skončili peniaze, ktoré sa minuli nad rámec oficiálneho plánu.
Ministerstvo vnútra, ktoré vedie Robert Kaliňák (Smer), minulo oproti plánu o 190 miliónov eur viac. Len na nákup hasičských áut dalo pred voľbami o 90 miliónov eur viac, ako povolil rozpočet.
Exminister dopravy Ján Počiatek (Smer) minul na diaľnice a železničné trate o 135 miliónov eur viac, ako mal plánované výdavky.
Finančná správa, ktorej šéfuje František Imrecze, minula oproti plánu navyše 119 miliónov eur. Použilo sa to na stále nedokončený projekt UNITAS, ktorý má elektronicky zjednotiť výber daní, odvodov a ciel. Ale aj ministerstvo financií, pod ktoré finančná správa patrí, minulo navyše ďalších 47 miliónov.
Komu vláda navýšila výdavku nad úroveň rozpočtu (mil. eur)
Potvrdilo sa tiež, že ak netreba veriť niektorým rozpočtovým plánom, potom je to určite zdravotníctvo. Výdavky zdravotníckych zariadení a ich záväzky boli vlani oproti rozpočtu vyššie o 251,4 milióna eur. Približne na také riziko upozorňovala aj rozpočtová rada. Rast výdavkov môže súvisieť aj s tým, že zdravotníctvo malo viac peňazí a nemocnice preto viac míňali.
Pre štátne nemocnice je normálne robiť stratu
Ako rastú výdavky na zdravotníctvo
Keby zaplatili za pozemky, deficit by bol vyšší
Viac peňazí oproti plánu dal štát aj na spolufinancovanie eurofondov (o 49 miliónov). Vlani sa končilo programové obdobie, preto sa čerpali rýchlejšie. Okrem toho pre chyby pri čerpaní eurofondov nám Brusel vlani nezaplatil 304 miliónov eur.
Vlaňajší deficit mohol byť ešte vyšší, keby vláda už vlani zaplatila za pozemky pod pripravovaným PPP projektom obchvat Bratislavy D4 a rýchlostná cesta R7. Ide zhruba o 387 miliónov eur, teda asi pol percenta HDP. Ak by zaplatila vlani, deficit by sa priblížil k 3,5 percenta. Túto sumu budeme musieť uhradiť pravdepodobne v tomto roku.
Treba ešte povedať, že v rozpočte bola rezerva pre prípad, že by sa ekonomike darilo horšie. To sa nakoniec nestalo. Ak by sa peniaze z rezervy nepoužili na iné výdavky, deficit rozpočtu by mohol byť lepší o 456 miliónov eur (0,6 % HDP).
Ani lepší výber daní nezlepšil hospodárenie
Štát vybral vlani na daniach a odvodoch o 906 miliónov eur, čo je 1,2 percenta výkonu našej ekonomiky, viac, ako bol rozpočtový plán. Približne polovicu z tejto sumy (470 miliónov eur) priniesol lepší výber dane z príjmov od podnikateľov a DPH.
Rýchlejší rast príjmov z DPH dávajú ekonómovia rozpočtovej rady do súvislosti s bojom proti daňovým únikom. Podnikatelia zaplatili vyššie dane zo svojich ziskov aj preto, lebo sa darilo lepšie ekonomike.
Štrukturálny deficit dosiahol vlani 2,6 percenta a druhý rok po sebe sa medziročne zhoršil o 0,1 percenta. Ide o deficit očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a dočasných (jednorazových) vplyvov, ktorý presnejšie ukazuje, ako hospodári vláda.
Hrubý dlh dosiahol aj vďaka jednorazovým príjmom 52,9 percenta, čo je oproti predpokladom menej o 1,5 percentuálneho bodu. Na jeho zníženie sa použili mimoriadne dividendy SPP, zdroje z privatizácie Slovak Telekomu a z otvorenia II. piliera. Dokopy šlo o 1,9 miliardy eur (2,4 percenta HDP). Bez nich by dlh v roku 2015 narástol.
Štrukturálny deficit už tretí rok stúpa
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
