Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

V Prešove nevedia za 4 roky postaviť 4-kilometrový obchvat, zápchy sú tam ako v Bratislave

Foto - Tasr
Foto – Tasr

Odviezť ráno deti do školy a nestratiť pritom v zápchach skoro hodinu? Už dávno to nie je len bratislavský problém, podobná situácia je už aj v takmer stotisícovom Prešove.

Mesto oficiálne priznáva, že mestská doprava niekedy mešká aj sto minút. Čitateľ z Prešova, Ján, zasa rozpráva o tom, ako mu 10-kilometrový úsek prešovskými cestami k výpadovke na Košice trvalo prejsť 50 minút. Vysvetľuje, že najhoršie to býva v pondelok. „Vtedy pustia kamióny z Poľska a doprava v Prešove kolabuje. To je jedno z akého smeru,“ opisuje Prešovčan.

Šanca, žeby sa to tento rok zmenilo, je nízka hoci v Prešove stavajú miniatúrny obchvat už od roku 2012.

Cesta je rozkopaná a nestavia sa

Slovenská správa ciest na štvorkilometrovú cestu nachystala 32 miliónov eur s DPH. Najviac mal pomôcť nadjazd, ktorý by triedil tranzitujúcich od návštevníkov mesta.

Združenie okolo firmy Hant malo byť podľa pôvodných plánov cestárov so stavbou hotové už v lete minulého roka, no je už takmer isté, že napokon sa nepodarí dosiahnuť ani rýchlosť stavby jeden kilometer za jeden rok.

Pre porovnanie, desať kilometrov cesty Pstruša – Kriváň v regióne Zvolena, ktorá ma vyššie parametre ako prešovský miniobchvat, postavil štát za dva roky.

Miniobchvat Prešova

  • Konzorcium firmy Hant BA DS a španielskej Anik podpísali zmluvu na menší obchvat Prešova v máji roku 2012.
  • Ide o stavbu nového cestného úseku v dĺžke 2,192 km, rekonštrukciu existujúcich ciest v dĺžke 1,6 km a úpravu a výstavbu 8 mostov a 3 križovatiek na juhozápadnom okraji Prešova.
  • Víťaz vzišiel z tendra, do ktorého sa hlásilo 9 záujemcov.
  • Konzorcium vedené Hantom bolo s cenou 26,7 milióna eur bez DPH najlacnejšie.
  • Slovenská správa ciest, pod ktorú spadajú cesty prvej triedy, podľa odhadov v tendri očakávala, že práce môžu vyjsť aj na vyše 47 miliónov eur bez DPH.

Prešovčanov stojacich v zápche neupokojuje ani pohľad na stavbárov, ktorí by už mali finišovať s robotou na obchvate. Od marca minulého roku totiž na stavbe nikto nie je.

Štát z toho vinil Hant. Firmu podozrieval, že má problémy s platením dodávateľom a nedá sa na ňu spoľahnúť.

Koncom minulého roka preto Hant zo stavby vyprevadili a pridali symbolickú pokutu 10-tisíc eur.

Nový tender vyhral podľa kuloárnych informácií Doprastav, no aj tak sa nič nedeje.

Prečo sa ešte nestavia

Cestári chceli mať pred podpisom zmluvy s víťazom novej súťaže istotu, že v tendri neporušili zákon a vyžiadali si preto stanovisko Úradu pre verejné obstarávanie. Doprastav totiž vybrali v superrýchlom a neverejnom tendri, v ktorom napriamo oslovili niekoľko firiem.

Kontrolný úrad má na rozhodnutie 90 dní, čo znamená, žeby mal odpovedať najneskôr do polovice júna.

Čas je dôležitý. Stavebná sezóna sa práve rozbehla, každý jeden jej mesiac môže  pomôcť. Hant pritom na stavbe urobil len polovicu plánovaných prác. Minister dopravy Roman Brecely sľubuje, že o pár týždňov sa zmluva podpíše a stavba potom potrvá desať mesiacov, píše TASR.

S ďalšími sľubmi je opatrné aj ministerstvo dopravy. Už nehovorí žiaden termín dostavby, len opakuje, čo je známe – pred podpisom novej zmluvy sa čaká na verdikt Úradu pre verejné obstarávanie.

Mimoriadka aj na papieri

V Prešove medzitým platí mimoriadny stav. Mesto ho vyhlásilo koncom minulého roka s vysvetlením, že situácia je taká vážna, že môže spôsobovať problémy sanitkám dostať sa včas k pacientom, či hasičom a policajtom k ich zásahom.

To riziko naozaj existuje, no príčina vyhlásenia úradného mimoriadneho stavu, je zrejme prozaickejšia. Ak chcel štát urýchliť tender, potreboval od mesta takýto papier. Štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček sa za jeho vystavenie mohol prihovoriť, keď v čase pred prípravou tendra navštívil prešovskú primátorku Andreu Turčanovú.

Prečo si cestári až teraz overujú, či rýchlym tendrom neporušujú zákon? pýta sa šéf Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo a dlhoročný prešovský krajský predseda SDKÚ Ondrej Matej. A odpovedá si, že štát má zrejme problém získať eurofondy na dostavbu projektu, ktorý už raz skončil fiaskom.

Podľa vzoru Váhostav

Náhly dopyt na Úrad pre verejné obstarávanie mohla spôsobiť aj vidina súdu s firmou Hant. „V súvislosti s neplatným odstúpením od zmluvy sme podali žalobu na Slovenskú správu ciest,“ tvrdí firma Hant, ktorá sa začiatkom roka premenovala na Dopravné stavby.

Čo sa bude diať na súde, si môže štát predstaviť už z terajších vyhlásení firmy. Podnik tvrdí, že za meškanie stavby nemôže, že o pokute 10-tisíc eur nič nevie, že im štátni cestári hádzali polená pod nohy a vôbec nespolupracovali, keď sa napríklad ukázalo, že nesedí statika. Na konci im vraj správa ciest jednoducho prestala platiť. Tvrdí, že ani zápchy nesúvisia s obchvatom ale s dostavaním inej infraštruktúry.

Pre štát to bude nepríjemné počúvať zvlášť v situácii, ak by Hant (po novom Dopravné stavby) po sebe nechal dlhy u dodávateľov. Taký scenár je veľmi pravdepodobný. Trnavský okresný súd nedávno zastavil konkurzné konanie začaté v Dopravných stavbách, pretože podnik sa rozhodol naštartovať súdnu reštrukturalizáciu. Teda akcionári by ostali akcionármi, akurát časť dlhov by sa odpísala a časť dočasne zmrazila. Rovnako ako pri Váhostave, no bez pomoci štátu.

Prešov – mesto obchvatov

Hoci Prešov je zapchatý a štát nevie postaviť ani štvorkilometrový miniobchvat, plány už rátajú s novými veľkorysími projektami. Úsek zvaný Prešov, západ – Prešov, juh je súčasťou hlavného ťahu D1 a doba jeho stavby sa odhaduje na 4 roky.

Diaľničiari by mohli zákazku v predpokladanej hodnote 369,5 milióna eur odklepnúť v najbližších dňoch.
Úrad pre verejné obstarávanie v apríli rozsekol námietky záujemcov o zmluvu na obchvat, no jeho rozhodnutie ešte nie je zverejnené.

Povolebné debaty navyše ukazujú, že mesto Prešov môže byť multiobchvatové. Strana Sieť a jej minister Brecely vážne plánujú stavať aj takzvaný severný obchvat. Ten je súčasťou cesty R4, od Prešov na poľské hranice.

„Prešov by tak bolo jediné krajské mesto, ktoré by malo obchvat z jednej aj z druhej strany. A to by bol absolútny luxus,“ myslí si bývalý investičný šéf Národnej diaľničnej spoločnosti Juraj Čermák.

Podľa poslanca prešovského zastupiteľstva Richarda Drutarovského je to práve severný obchvat, ktorý Prešov potrebuje, najväčší problém Prešova je totiž prejazd na trase Poprad – Vranov nad Topľou.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Richard Sulík: Máme v programe rovnú daň a budeme sa zasadzovať za to, aby sme sa opäť k nej vrátili

Predseda SaS si myslí, že tento a budúci rok Slovensko určite nebude mať vyrovnaný rozpočet a minister financií Kamenický s tým nemôže nič urobiť.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Richardom Sulíkom:

  • Zavedenie výdavkových limitov nie je dogma
  • Súhlasí so zvýšením platov vo verejnej správe, ale žiada personálny audit
  • Rovná daň je stále priorita SaS, na jej sadzbu nemá Sulík vyhranený názor
  • Minimálnu mzdu by nerušil a zaviedol by pravidlo, že bude mať výšku 50 percent priemernej
  • Súhlasí aj s myšlienkou minimálneho dôchodku, len by ho konštruoval inak, ako navrhuje SNS
  • Miesto obedov zadarmo by Sulík dal daňové bonusy rodičom
  • Miesto vlakov zadarmo by SaS navrhla veľké zľavy a rovnaké pravidlá pre autobusy
  • Čítajte celý rozhovor s Richardom Sulíkom.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Brusel dovolil E.ON-u ovládnuť VSE. Chýba ale súhlas štátu

Nemecký koncern E.ON bude s prevzatím Východoslovenskej energetiky čakať na novú vládu. E.ON síce získal súhlas Európskej komisie, ale potrebuje ešte aj dohodu so štátom. Kabinet Smeru si chce na akcie VSE uplatniť predkupné právo.

Súhlas Európskej komisie sa týka nielen Východoslovenskej energetiky (VSE), ale aj mnohých iných európskych firiem, ktoré si medzi sebou vymieňajú nadnárodné nemecké koncerny E.ON a RWE.

V prípade Slovenska to má mať jeden významný efekt: E.ON, ktorý už vlastní Západoslovenskú energetiku (ZSE), prevezme aj VSE.

Posilnil by si tak postavenie v obchode s energiami a zdvojnásobil by územie, na ktorom zabezpečuje distribúciu elektriny ku koncovým zákazníkom.

Aký to má háčik:

O VSE prejavil záujem aj minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý by ho chcel včleniť do portfólia štátneho obchodníka s plynom SPP.

Tento fakt je už niekoľko mesiacov známy. Nové je podľa informácií Denníka E to, že o osud VSE sa bude rozhodovať až za budúcej vlády. Nemci sa chcú totiž vyhnúť tomu, aby ich dohodu o VSE prekazila ambícia ministra Žigu získať túto distribučnú spoločnosť.

Do toho prišla prekvapujúca zmena: 

RWE pred pár dňami vyčlenili VSE z okruhu aktív, ktoré si vymieňa s E.ON-om. Distribučná spoločnosť teda zostane nateraz súčasťou RWE.

Z tlačového stanoviska eurokomisie však vyplýva, že Brusel túto poslednú zmenu nebral do úvahy a transakcie posudzoval tak, ako keby medzi nimi bol aj predaj VSE.

V správe Bruselu sa totiž píše, že na Slovensku sa spoločnosti, ktoré sú súčasťou fúzie (VSE a ZSE) tradične zameriavajú na rôzne regióny v rámci krajiny a preto bola medzi nimi len obmedzená konkurencia. „Európska komisia nenašla dôkaz, že by si firmy v budúcnosti konkurovali viac, ak by k fúzii nedošlo,“ píše sa v stanovisku.

Vyzerá to teda tak, že Európska komisia dovolila predaj VSE E.ON-u, aj keď ten už prestal byť aktuálny.

O ďalšom osude VSE sa bude rozhodovať až v ďalšom volebno období.

Zdieľať

Úrad pre dohľad nedovolil poslancom nahliadnuť, ako komisia vyberala firmy, ktoré dostali licencie na záchranky. „Konanie predsedu Haška je neospravedlniteľné. Najprv odmietol zbaviť jednotlivých členov komisie mlčanlivosti, teraz zabránil poslancom súťaž skontrolovať,“ povedala poslankyňa SaS Jana Cigániková. 

„Ako má občan veriť takémuto úradu, ktorý má navyše dohliadať nad jeho zdravotnou starostlivosťou?“ dodala s tým, že žiada ministerku Kalavskú, aby navrhla odvolanie Tomáša Haška.

Viac o téme čítajte tu.

Zdieľať

Jozef Mihál zo Spolu hovorí, že koalícia pri dôchodkoch nerešpektuje vlastnú zmenu ústavy. Pri výpočte veku pri ženách by niektoré prišli o štyri mesačné dôchodky, upozorňuje.

Celé vyjadrenie bez úprav:

Strany vládnej koalície pripravili zákon o stanovení dôchodkového veku, ktorý je protiústavný a poškodzuje práva veľkej skupiny občanov. Po “obedoch zadarmo” podľa neho vládna väčšina opäť dokázala, že nie je schopná riadne spravovať štát.

Zákon o stanovení dôchodkového veku zavádza tabuľku, v ktorej je určený dôchodkový vek pre jednotlivé vekové ročníky a osobitne pre mužov a ženy podľa počtu vychovaných detí. Lenže vládna koalícia nerešpektuje zmenu ústavy, ktorú sama navrhla a nedávno pretlačila v parlamente.

Podľa prijatej ústavnej zmeny má mať žena, ktorá vychovala tri a viac detí, dôchodkový vek o 18 mesiacov nižší. Príklad: muž, ročník narodenia 1960, má podľa tabuľky dôchodkový vek 63 rokov. V zmysle ústavy žena, ktorá vychovala tri deti, má mať dôchodkový 61 rokov a 6 mesiacov. V tabuľke, ktorú navrhla vládna koalícia, má dôchodkový vek 61 rokov a 10 mesiacov. Chcú ju obrať o 4 mesačné dôchodky.

Poslanci SPOLU nesúhlasili so zmenou ústavy. “Navyše, drastické a časté zásahy do dôchodkového systému škodia súčasným aj budúcim dôchodcom. Avšak, ústavu je potrebné dodržiavať,” dodal J. Mihál.

Zdieľať

Nemecký ZEW indikátor ekonomického sentimentu v septembri oproti augustu výrazne vzrástol o 21,6 bodu (na -22,5 bodu). Vrátil sa tak na svoju júnovú úroveň, no je už takmer tri roky výrazne pod úrovňou dlhodobého priemeru (21,5 bodu).

Hodnotenie súčasnej ekonomickej situácie kleslo (o 6,4 bodu na -19,9 bodu), čo je najnižšia úroveň od mája 2010, upozornila Národná banka Slovenska.

„Nárast indikátora neznamená, že je vývoj nemeckej ekonomiky na nasledujúcich 6 mesiacov jednoznačný – výhľad ekonomiky je naďalej podľa úrovne indikátora negatívny,“ uviedla NBS.

Nenaplnili sa však očakávania finančných expertov o zintenzívnení obchodného konfliktu medzi USA a Čínou a pretrváva nádej, že sa bude dať vyhnúť brexitu bez dohody.

Aj napriek zlepšeniu je v treťom štvrťroku priemerná hodnota ZEW výrazne pod úrovňou predchádzajúceho kvartálu. Indikuje tak riziko možného poklesu ekonomiky aj v treťom štvrťroku.

Zdieľať

Sme rodina tvrdí, že „nespravodlivý výpočet“ odchodu do dôchodku sa týka 111-tisíc žien. Petra Krištúfková oznámila, že podali pozmeňovací návrh, ktorý problém odstráni.

Od 1. júla začal platiť ústavný zákon, ktorý rieši dôchodkový strop. Dôchodkový vek na Slovensku sa ústavne zastropoval na 64 rokov. Ženy zároveň pôjdu do dôchodku skôr za výchovu dieťaťa.

Krištúfková však upozornila, že súčasná právna úprava neakceptuje ústavný zákon a približne 111-tisíc žien je v tejto súvislosti diskriminovaných. Ženám narodeným v rokoch 1958, 1959 a 1960 sa podľa nej neodpočítava za každé dieťa šesť mesiacov.

Ani pozmeňovací návrh predložený na parlamentnom sociálnom výbore poslancom Ľubomírom Vážnym, ktorého súčasťou bola tabuľka, fixne definujúca vek odchodu do dôchodku, podľa jej slov nevyriešila spôsobenú nespravodlivosť voči tejto skupine žien.

„Nie je jasné, podľa akého kľúča bola táto tabuľka vyhotovená, keď ústavný zákon jasne hovorí: odpočet na každé vychované dieťa je 6 mesiacov,“ podotkla Krištúfková.

Zároveň skonštatovala, že hnutie Sme rodina predkladá do parlamentu pozmeňujúci návrh, „ktorého súčasťou je nová fixná tabuľka, ktorá spravodlivo odpočítava šesť mesiacov za každé vychované dieťa“. (tasr)

Zdieľať

Prvý dodávateľ elektriny oznámil výrazné zvýšenie cien

Domácnostiam na budúci rok výrazne stúpne cena elektriny. Predajca Magna Energia zvýši cenu silovej elektriny o takmer 24 %, schválil mu to regulačný úrad. Celková cena, ktorá zahŕňa aj iné poplatky, stúpne zhruba o 10 %.

Ceny elektriny budú zvyšovať aj ďalší predajcovia vrátane veľkých firiem, ako sú ZSE, VSE a SSE. Dôvodom je výrazný nárast ceny takzvanej silovej elektriny, ktorú obchodníci nakupujú na burze.

Širší pohľad: V prvom polroku 2019 bola priemerná cena na Pražskej energetickej burze 52 eur, rok predtým 40 eur. Pri výpočte cien na ďalší rok sa vychádza práve z vývoja medzi týmito dvomi obdobiami.

Nárast ceny je v súlade s očakávaniami. Ceny na burze totiž postupne rastú už od roku 2016. Dôvodom je najmä rast cien emisných povoleniek, ktoré si musia kupovať výrobcovia elektriny, takže im zvyšujú náklady.

Magna Energia podľa svojho vyjadrenia zvýši ceny pre všetkých odberateľov zo 48 na 60 eur za MWh.
Väčší zákazníci, medzi ktorými sú najmä firmy, sa zvyšovania cien až tak báť nemusia. Ceny sa im totiž menia na základe trhového princípu, neurčuje ich regulačný úrad.

Kedy padne rozhodnutie: O celkovej cene pre domácnosti a ďalších menších odberateľov bude rozhodovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na konci roka. Celková cena obsahuje aj iné poplatky, ktoré pokrývajú najmä distribúciu a prenos elektriny a dotácie pre uhoľné bane a obnoviteľné zdroje. Niektoré z nich sa môžu aj znižovať.

Celková regulovaná cena na budúci rok sa podľa odhadov zvýši približne o 10 percent.

Zdieľať

Danko zopakoval, že cigarety a alkohol sa s podporou SNS zdražovať nebudú. Od ministra financií Kamenického skôr očakáva, že bude riešiť platový nepomer úradníkov vo vysokých funkciách – napríklad že úradníci v NBS zarábajú viac ako predseda parlamentu či vlády.

Zdieľať

Koaličná rada, na ktorej by sa mal zúčastniť aj minister financií kvôli štátnemu rozpočtu, by podľa Danka mohla byť vo štvrtok alebo v piatok. „Verím, že to pragmaticky uzavrieme tak, aby budúci štátny rozpočet zbehol v Národnej rade bez problémov,“ uviedol šéf SNS.

Zdieľať

EK povolila Nemcom veľkú energetickú rošádu. Musia však predať aktíva v Česku aj Maďarsku

E.ON môže prevziať časť majetku konkurenčnej firmy innogy, rozhodla Európska komisia. Podmienkou je, že splní viaceré podmienky, ku ktorým patrí predaj aktív v Nemecku, Česku a Maďarsku. Na Slovensku transakcia dostala zelenú.

Komisia pristúpila na návrh, ktorý jej predložil samotný E.ON.

„Záväzky, ktoré E.ON ponúkol, zabezpečia, že fúzia nebude viesť k menšiemu výberu a vyšším cenám na trhoch, kde tieto firmy pôsobia,“ cituje Reuters európsku komisárku pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovú.

Čo musia predať:

  • väčšinu teplárenského biznisu E.ON v Nemecku, upustí od prevádzky 34 elektrických nabíjacích staníc na diaľničných ťahoch;
  • časť maloobchodného elektrárenského portfólia E.ON na maďarskom trhu;
  • plynárenské a elektrárenské aktivity innogy v Česku.

E.ON kupuje majetok innogy v rámci zložitej dohody s materskou energetikou RWE. Plynom a elektrinou bude po novom zásobovať okolo 50 miliónov zákazníkov po celej Európe.

Ako si podelia aktivity:

  • E.ON bude pôsobiť prevažne v distribúcii a maloobchodnom predaji elektriny a plynu.
  • RWE sa sústredí na veľkoobchod s elektrinou, chce byť silným hráčom na trhu obnoviteľných zdrojov energie.

RWE už skôr získala od EK povolenie na prevzatie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a jadra od E.ON, čo je tiež súčasťou celej transakcie.

Čo s tým má SPP:

O firmy RWE na Slovensku, v Česku a Maďarsku prejavil záujem stratový Slovenský plynárenský priemysel (SPP) pod kontrolou štátu.

Na Slovensku RWE ovláda distribútora elektriny Východoslovenskú energetiku (VSE), E.ON zasa Západoslovenskú energetiku. Majú v nich 49 percent akcií a manažérsku kontrolu. Pod VSE patrí ešte obchodník s plynom innogy Slovensko.

SPP by vyhovovalo, keby Brusel nariadil dvom nemeckým koncernom predať aj slovenské aktíva niekomu tretiemu. Takto rozhodol v prípade českého a maďarského biznisu.

O slovenské dcérske firmy RWE by sa potom mohol uchádzať SPP. Európska komisia však E.ON-u dovolila, aby prevzal všetky slovenské aktíva RWE.

Nový investor českej časti innogy bude známy v budúcom roku, cituje ČTK hovorcu innogy ČR Martina Chalupského.

Kritické reakcie

Kritici verdiktu Európskej komisie sa obávajú, že E.ON bude mať napriek predaju viacerých aktív príliš silnú pozíciu na niektorých trhoch, čo môže viesť k rastu koncových cien energií.

Podmienky EK boli príliš mierne, mieni Udo Sieverding zo spotrebiteľskej centrály v najľudnatejšej spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko.

E.ON sa totiž nemusí vzdať napríklad podielov v mestských firmách alebo v regionálnych predajcoch elektriny.

„Konkurencia a inovácie pôjdu bokom,“ tvrdí predajca ekologického plynu a elektriny Lichtblick. Verdikt komisie podľa tejto firmy povedie k zásadným zmenám na nemeckom energetickom trhu.

Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP