Veronika Szűcs Rajničová
Ľuďom na Slovensku sa s financiami spájajú mnohé zlé skúsenosti – krach nebankových spoločností, veľká finančná kríza, pokles výnosov v druhom pilieri, viacerých preto téma financií môže desiť, hovorí ekonóm Michal Lehuta.
„Do interpretácie čísel a grafov ľudia vždy vstupujú s nejakým svojím nastavením. Často si myslia, že keď zverejním nejakú štatistiku, chcem tým podporiť alebo, naopak, skritizovať nejakých politikov,“ tvrdí bývalý ekonomický novinár a súčasný makroekonóm VÚB banky Lehuta.
Vybral päť kníh, ktoré môžu ľuďom pomôcť lepšie porozumieť viacerým ekonomickým otázkam. Hovorili sme s ním aj o finančnej gramotnosti Slovákov, meraní prosperity, investovaní a predpovedaní budúcnosti.
Knihy o tom, ako čítať grafy a rozumieť ekonomike
- Superprognózy (Dan Gardner a Philip E. Tetlock)
- Ako spočítať svet (Tim Harford)
- The Tiger That Isn’t (Michael Blastland a Andrew Dilnot)
- Fooled by Randomness (Nasim N. Taleb)
- The Growth Delusion (David Pilling)
Pracujete ako makroekonóm v banke. Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Od pandémie už chodím do roboty len dvakrát do týždňa, takže väčšinu práce urobím z domu. Ráno zapnem počítač a sledujem, čo je nové. V tom to trochu pripomína novinársku prácu.
Sledujem všetky makroekonomické a finančné štatistiky, ktoré vychádzajú, kapitálové trhy, aktuálne dianie. Potom robím zrozumiteľné výstupy z analýz pre rôzne oddelenia banky. Veľa práce je napríklad s tým, že ako banky musíme pripraviť rôzne rizikové scenáre vývoja ekonomiky a odhadnúť, aký to bude mať vplyv.
Odpovedám aj novinárom a píšem príspevky do nášho mesačníka, kde publikujeme analýzy.
Na sociálnych sieťach rád vysvetľujete grafy. Čo vás na nich tak fascinuje?
Pre mňa sú ako kotva v tomto neistom, šialenom svete. Čísla hovoria o faktoch, na ktorých sa dá stavať. Mali by byť verným zobrazením reality. Samozrejme, vždy sa treba pozrieť, čo je za číslami – kto ich zbiera, ako sú publikované a najmä ako sú prezentované. Pri mojej práci však už mám prehľad o tom, ktorým číslam môžem dôverovať.
Ako môžu byť čísla zavádzajúce?
Poviem jeden aktuálny príklad. Donald Trump sa sťažoval, že Európska únia má vo vzťahu s USA veľký obchodný prebytok, čiže Spojené štáty z Európy viac dovážajú, ako sem vyvážajú. To však platí len pri obchodnej výmene tovarov.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski upozornil na to, že v prípade služieb je bilancia úplne opačná a USA majú voči EÚ veľký prebytok, napríklad aj vďaka Google, Netflixu či Mete. Hodnotiť jedno číslo bez druhého nedáva veľký zmysel.
Dá sa jeden a ten istý graf čítať rôznymi spôsobmi?
Áno, je to možné. Je napríklad bežnou praxou, že vertikálna os sa nezačína na nule. Robí sa to čisto z praktických dôvodov a robím to aj ja. Keď potom vidíme pokles, môže sa zdať, že ide o úplný prepad. Pri koláčových grafoch sa zasa stáva, že jeho autori čísla zaokrúhlia tak, že dokopy nedávajú 100 percent.
A niekedy to nemá nič spoločné s tým, ako je graf vyobrazený. Do interpretácie čísel a grafov ľudia vždy vstupujú s nejakým svojím nastavením. Často si myslia, že keď zverejním nejakú štatistiku, chcem
Dnes na DennikE.sk
