Štát ťahal za milióny eur internet aj tam, kde už dávno je. O2, Orange a Antik preto píšu sťažnosti
Súkromné firmy sa hnevajú, že štát otvoril piatim firmám dvere k zákazkám na budovanie štátnej optiky cez jeden dodatok k zmluve.
Cieľ bol rozumný. Slovensko chcelo dostať rýchly internet všade, kde žijú ľudia, a Európska únia na to prisľúbila eurofondy.
Výsledok je pochybný. Projektom sa zaoberá už štvrtá vláda a štát už vlastne ani nevie, či za štátne neťahá internet aj do miest, kde už deti dávno v škole v pohode sledujú novinky na Youtube. Lebo tam pripojenie už dávno dotiahli firmy, ktoré teraz cítia nespravodlivosť a sťažujú sa preto Bruselu.
Ich tvrdenia nestoja na vode. Úrad vlády pred rokom a pol naozaj vybral päť firiem, ktoré mali za štátne vybudovať optiku do bielych miest. Myslel tým približne 700 dedín, ktorých zoznam bol súčasťou prílohy k rámcovej zmluve. Štát s firmami potom bez ďalšej súťaže podpísal dodatok, podľa ktorého môžu stavať eurofondmi dotované optické siete aj hocikde inde na Slovensku.
Medzi riadkami to telekomunikačné firmy hodnotia tak, že vláda sa vlastne rozhodla postaviť im za verejné peniaze konkurenciu. Narážajú na firmu Swan, ktorej dcéra minulý rok spolu so Slovenskou poštou spustila mobilného operátora Štvorku.
Biele miesta nie sú biele miesta
Prejdime si osobitosti vypĺňania internetových bielych miest na mape Slovenska podrobne. Na webe ministerstva financií síce visí zoznam už 1 800 obcí, z ktorých je polovica v Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Nie je však isté, ako veľmi je nepresný a do koľkých z nich sa už dostali optické káble aj bez podpory štátu.
Štát preto dal telekomunikačným firmám vypĺňať dotazníky o tom, kde už investovali, alebo kde v najbližších troch rokoch plánujú ťahať internet s minimálnou rýchlosťou 30 megabitov za sekundu. Tlačí ho do toho Komisia.
Ak firmy štátnej Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES) dotazník vypíšu nielen pravdivo, ale urobia tak všetky, môže sa stať, že problém bielych miest už bude vlastne vyriešený.
Exkluzivita vďaka dodatku
Nahnevaným telekomunikačným firmám musí štát teraz vysvetľovať, prečo sa rozhodol sponzorovať nové linky aj tam, kde dobré pripojenie je aj oficiálne. A prečo na nové projekty nerobí súťaž.
Najprv totiž v roku 2014 vybral 5 firiem, ktorým dal cez štvorročnú rámcovú zmluvu exkluzivitu pre biele miesta, aby potom v roku 2015 s nimi podpísal dodatok na celé územie Slovenska.
Spätne do toho zapadá aj informácia o tom, že hoci štát mal na tento projekt prísľub z eurofondov len vo výške 113 miliónov eur, súťaž bola s celkovým objemom o sto miliónov eur vyšším (213 miliónov eur).
NASES v rozširujúcom dodatku problém nevidí a potvrdzuje, že môže firmy objednávať na zavádzanie optických káblov hocikde: „Dodatkom číslo dva k uvedenej rámcovej dohode sa zjednodušil a urýchlil proces budovania optických sietí aj pre školy, čím sa ušetrili nemalé finančné prostriedky.“
Kamaráti Slovenska.sk
NASES je inštitúcia pod úradom vlády, ktorá prevádzkuje vládnu sieť Govnet, a v poslednom čase sa stala známou vďaka nevydarenému projektu portálu Slovensko.sk.
Medzi piatimi firmami, ktoré získali rámcovú zmluvu na budovanie optiky pre štát, je aj Profi-Network. Jej 51-percentným vlastníkom je Swan.
Brandžu napojenie na Swan irituje nielen preto, lebo Swan je majiteľom nového mobilného operátora. Swan, respektíve jeho sestra Globaltel sú totiž aj kontraktormi dvoch kľúčových biznisov vládnej agentúry – Govnetu aj Ústredného portálu verejnej správy (slovensko.sk).
Za spomenutie stoja aj personálne prepojenia, na ktoré už upozornil Trend. Terajší šéf NASES-u Rastislav Janota je bývalým zamestnancom Swanu. Pracoval tam aj Norbert Molnár, ktorý najprv na úrade vlády riadil program IT eurofondov (OPIS), aby neskôr ako vedúci služobného úradu ministerstva školstva mal na dosah projekt digitálne učivo, ktoré s ťahaním digitálnych pripojení tiež súvisí.
„Trh je malý, každý každého pozná, ale to neznamená, že by boli špecifické preferencie kohokoľvek,“ povedal Janota vlani pre Trend s tým, že pracoval aj pre iné telekomunikačné firmy.
Konkurenti to neberú a hnevajú sa, že niektoré firmy sa dostávajú k verejným zákazkám dodatkami.
„Štát zrealizoval v minulom roku cez spoločnosti zazmluvnené v rámcovej zmluve projekt Digitálne učivo na dosah,“ povedal hovorca spoločnosti Orange Peter Tóth o kontrakte, ktorý má s bielymi miestami spoločné len to, že ich robia tie isté firmy vďaka spornému dodatku. A teda žiadna súťaž na digitálne učivo nebola.
Orange sa preto teraz v marci obrátil na generálnu prokuratúru.
Orange sa tiež prihlásil do tendra na optiku do bielych miest, no neuspel v ňom. Počas obstarávania namietal proti technickým nezrovnalostiam (napríklad spôsob, akým sa zaokrúhľovali cenové ponuky), ale Úrad pre verejné obstarávanie jeho pripomienky neuznal.
Štát potiahol optiku tam, kde už je
Antik Telecom, štvrtý najväčší poskytovateľ internetu na Slovensku, sa tiež cíti byť poškodený tým, kde štát platil internet v programe digitálne učivo. „Je to zacielené na školy, ktoré už majú vyriešené pripojenie. Peniaze sa teda minuli zbytočne a zároveň naše peniaze, čo sme do toho dali predtým, boli vyhodené do vzduchu, pritom existujú tisíce škôl bez optiky, kde možno nemajú inú možnosť,“ povedal Peter Blaas z Antiku.
Antik sa s mestom Humenné ešte v roku 2011 dohodol, že tamojšie materské a základné školy a tiež mestský úrad pripojí na vlastné náklady na internet a niekoľko rokov im ho bude poskytovať bezplatne. To sa aj stalo. Keď sa však štát rozhodol do humenských škôl dotiahnuť takzvané digitálne učivo, optické káble Antiku ignoroval.
Antik preto Európskej komisii píše o nedovolenej štátnej pomoci. Rovnako aj O2. Európska komisia ich podnety prijala a zatiaľ ich nijako nekomentovala.
„Konštatovanie niektorých operátorov, že v prípade digitálneho učiva došlo k neoprávnenej štátnej pomoci, považujeme za neopodstatnené,“ uviedla NASES.
Fakty o rámcovej zmluve
NASES vypísala ešte vo februári 2013 tender na širokopásmový internet pre biele miesta.
V októbri 2014 vládna agentúra uzavrela rámcovú zmluvu s piatimi firmami, resp. združeniami (Orga-Trade [neskôr OTNS], Profi-Network Slovakia, Deltech, konzorcium AžD Praha a SUDOP Praha a združenie FG-ADH). Súčasťou zmluvy je aj príloha – zoznam bielych miest na Slovensku v roku 2011 (zhruba 700 obcí).
Celková hodnota plnení v rámcovej zmluve bola 213 miliónov eur. Rámcová zmluva platí 48 mesiacov.
V júni 2015 podpísala NASES s piatimi firmami k rámcovej dohode dodatok č. 2. Po podpise dodatku už štát nie je limitovaný zadávaním zákaziek v rámci tejto zmluvy na optické siete pre biele miesta, ale optiku môže stavať hocikde.
Štát následne spravil projekt Digitálne učivo na dosah na školskú optiku mimo bielych miest.
Na projekt bielych miest sa zatiaľ minulo 13 miliónov eur, konkrétne na projektové dokumentácie. Za druhej Ficovej vlády sa rozhodlo, že sa 100 miliónov presunie na projekty ministerstva práce na podporu zamestnanosti.
Úrad vlády teraz hovorí, že na biele miesta pôjde 100 miliónov eur (z nových eurofondov), ale najprv musí byť známy ich počet, ktorý musí potvrdiť Brusel. Až potom môže ministerstvo financií vypísať výzvu.
Čo je digitálne učivo
Na eurofondový projekt Digitálne učivo na dosah našli štátni úradníci z ministerstva školstva a vládnej agentúry NASES voľných 29 miliónov eur v operačnom programe OPIS. Na stavbu školskej optiky vybrali približne dvestovku škôl v šiestich mestách (Trnava, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Spišská Nová Ves, Snina a Humenné).
Školy na Slovensku sú už do internetu pripojené prevažne linkami Slovak Telekomu (projekt Infovek a Infovek 2). Pravdou je, že spravidla ide o pomalý internet a problém je už vtedy, keď sú dve učebne pripojené naraz. Časť škôl sa preto na novom internete dohodla so súkromníkmi. Štát na to až taký ohľad neberie a momentálne vyhodnocuje tender na Edunet, čo je v podstate tretie pokračovanie Infoveku.
Slovenská akademická sféra má svoju vlastnú optickú sieť Sanet. Akademické združenie pripojilo do tejto siete zhruba tristo škôl za zlomok nákladov (podľa Trendu za 3,5 milióna eur) toho, koľko štát vyčlenil na pripojenie dvesto škôl (29 miliónov, ale neminula sa celá suma).
Odpoveď
„V článku publikovanom v Denníku N dňa 12.05.2016, na strane 6, v rubrike EKONOMIKA, pod názvom „Štát ťahal za milióny eur internet aj tam, kde už je“, boli uverejnené viaceré skutkové tvrdenia dotýkajúce sa spoločnosti SWAN, a.s. ako aj spoločnosti SWAN Mobile, a.s. tým, že článok spomína subjekt s označením „Swan“, pričom v jednom prípade tento subjekt spája s vlastníctvom mobilného operátora 4ka (SWAN Mobile, a.s.) a v druhom prípade tento subjekt spája s portálom Govnet a s ústredným portálom verejnej správy (SWAN, a.s.).
Z článku vyplýva, že subjekt s označením „Swan“ by sa mal prostredníctvom svojho 51 percentného vlastníctva spoločnosti Profi Network, ktorá je účastníkom Rámcovej dohody a Dodatku k nej, uzavretých za účelom vybudovania optických sietí do bielych miest v SR, podieľať na pochybnom a nehospodárnom budovaní optických sietí z prostriedkov eurofondov na celom území SR, a to bez toho, aby na tento predmet zákazky prebehlo verejné obstarávanie.
K tomu uvádzajú spoločnosť SWAN, a.s. a spoločnosť SWAN Mobile, a.s. spoločne nasledovné:
Spoločnosť SWAN, a.s. ani spoločnosť SWAN Mobile, a.s. nie sú a ani nikdy nebol vlastníkmi žiadnej akcie spoločnosti Profi-NETWORK Slovakia, a.s., ktorá je účastníkom Rámcovej dohody, a teda, žiadnym spôsobom sa nikdy priamo ani nepriamo nepodieľali na budovaní optických sietí podľa Rámcovej dohody a jej Dodatku.
Výber zhotoviteľov na realizáciu optických sietí do bielych miest uskutočnil štát, konajúci prostredníctvom Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES), verejnou súťažou. Jediným kritériom úspešnosti ponúk bola najnižšia cena.
Na základe výsledkov verejnej súťaže bola uzatvorená Rámcová dohoda na realizáciu optických sietí, a to s piatimi najúspešnejšími uchádzačmi, ktorí ponúkli najnižšiu cenu. Jedným z vybraných uchádzačov bola aj spoločnosť Profi-NETWORK Slovakia, a.s.
Na základe Rámcovej dohody sa optické siete priamo nezhotovujú. Zhotovenie optickej siete do konkrétnej obce, resp. skupiny obcí, ktoré sú označené ako biele miesta, sa uskutočňuje až na základe výsledkov ďalšej užšej súťaže medzi skupinou zhotoviteľov, s ktorými bola uzatvorená Rámcová dohoda. Užšia súťaž sa podľa podmienok Rámcovej dohody uskutočňuje formou elektronickej aukcie a kritériom výberu úspešnej ponuky je opäť najnižšia cena. S úspešným uchádzačom elektronickej aukcie NASES uzatvára čiastkovú zmluvu na vyhotovenie optickej siete do konkrétnej obce alebo skupiny obcí.
Vybudovanie optickej siete zhotoviteľ zhotoviteľ nenadobúda žiadne právo prístupu do optickej siete. Vlastníkom vybudovaných optických sietí je NASES, ktorý rozhodne o ďalšom využívaní optických sietí a o prístupe k nim.
Na uzatvorenie Dodatku nebolo potrebné uskutočniť ďalšie verejné obstarávanie. Zoznam bielych miest nie je z objektívnych dôvodov ustálený, pričom sa aktualizuje podľa poznatkov o prípadnom vybudovaní optických sietí inými prevádzkovateľmi do bielych miest. Dodatkom sa preto upravilo len to, že v prípade, ak niektoré biele miesto zo zoznamu stratí status bieleho miesta, a to z dôvodu nesplnenia legislatívnych podmienok, môže byť nahradené iným miestom, ktoré tieto zákonné kritériá statusu bieleho miesta bude spĺňať. Predmet zákazky sa uzavretím Dodatku v žiadnom prípade nezačal rozširovať na vybudovanie optickej siete na celom území SR.
Dodatkom sa tiež nemenila ani cena dohodnutého plnenia, ktorá zostala zachovaná vo výške 213 miliónov EUR, ako cena maximálna. Takto určená cena zákazky bola uvedená už vo výzve na účasť vo verejnom obstarávaní, ako aj v Rámcovej dohode a zostala zachovaná aj po uzavretí Dodatku.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
