Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Gruzínec, ktorý zveľadil Bešeňovú: Ľudia sa báli, že tu chcem otvoriť bordel

Nodari Giorgadze (roč. 1952) vyštudoval fyziku a medzinárodné právo v Tbilisi. Začínal ako inžinier, dva roky slúžil ako vojak v Afganistane. Po návrate pracoval ako vysoký úradník na ministerstve vnútra a člen ústredného výboru Komunistickej strany Gruzínska. V rokoch 1991 až 1993 bol krátko námestníkom ministra obrany i úradujúcim ministrom, poslancom či poradcom prezidenta. Neskôr pôsobil ako veľvyslanec vo Viedni a delegát Medzinárodnej únie veteránov. Na Slovensku žije od roku 2000, desať rokov vlastnil termálny park Bešeňová, dnes podniká v energetike a prevádzkuje hotel Gino Park Palace, ktorý je v kaštieli Orlové pri Považskej Bystrici (na snímke). Foto N – Tomáš Benedikovič
Nodari Giorgadze (roč. 1952) vyštudoval fyziku a medzinárodné právo v Tbilisi. Začínal ako inžinier, dva roky slúžil ako vojak v Afganistane. Po návrate pracoval ako vysoký úradník na ministerstve vnútra a člen ústredného výboru Komunistickej strany Gruzínska. V rokoch 1991 až 1993 bol krátko námestníkom ministra obrany i úradujúcim ministrom, poslancom či poradcom prezidenta. Neskôr pôsobil ako veľvyslanec vo Viedni a delegát Medzinárodnej únie veteránov. Na Slovensku žije od roku 2000, desať rokov vlastnil termálny park Bešeňová, dnes podniká v energetike a prevádzkuje hotel Gino Park Palace, ktorý je v kaštieli Orlové pri Považskej Bystrici (na snímke). Foto N – Tomáš Benedikovič

Gruzínec NODARI GIORGADZE (63) rád hovorí, že v živote už bol takmer všetkým. Vyštudovaný fyzik slúžil ako sovietsky vojak v Afganistane. Neskôr bol funkcionárom gruzínskej komunistickej strany, námestníkom ministra obrany či veľvyslancom.

Po roku 2000 sa usadil na Slovensku a začal podnikať. Desať rokov vlastnil a rozvíjal termálny park Bešeňová na Liptove a po jeho predaji sa vrhol do prestavby renesančného kaštieľa pri Považskej Bystrici, z ktorého urobil luxusný hotel.

Podľa svojich slov však stále nekončí. V rodnom Gruzínsku plánuje postaviť ekologické mestečko pre 25-tisíc ľudí. Do jeho výstavby sľubuje zapojiť aj slovenských podnikateľov. „Pre tento projekt chceme posielať každý rok zo Slovenska tovar v hodnote 50 až 70 miliónov eur,“ hovorí. 

Čím to je, že Bešeňová v posledných rokoch zatienila aj Piešťany alebo Sliač? 

Nielen Bešeňová – z celého Liptova sa stalo jedno z hlavných centier cestovného ruchu na Slovensku, ktoré súperí aj s Tatrami. V Bešeňovej je to tým, že sme nešetrili. Len jeden príklad: do Thermal Parku sme napríklad kúpili nerezové bazény. Tie sú štyrikrát až päťkrát drahšie ako obyčajné, lenže zanechávajú dobrý dojem. Návštevníci majú pocit čistoty, vidia, do akej vody idú, takže tá investícia sa vráti.

A ďalší príklad? 

Boli sme aj jedni z prvých, ktorí sme zaviedli nočné čistenie bazénov. Iné strediská sa večer zatvorili a čistili až ráno. U nás nastúpilo osem až desať ľudí každý večer a čistili. Teplota vody v bazénoch je od 25 do 39 stupňov, takže keď vám tam večer zostane milión baktérií, do rána ich bude miliarda. Potom môžete použiť akúkoľvek chémiu, ale takého množstva baktérií sa ťažko zbavíte.

Bešeňovú ste kúpili v roku 2003. Aké to bolo v začiatkoch? Boli ste cudzinec, navyše z dosť vzdialenej krajiny.

Nikto nevedel, čo bude. Mysleli si, že som mafián, ktorý do Bešeňovej navozí ženy a otvorí tam veľký bordel. Trochu som to chápal, pretože ma nepoznali. Počuli len, že som nejaký dôstojník, ktorý bol v Afganistane. Časom však videli, že čo som sľúbil, som aj dodržal.

Z Bešeňovej som  nikdy neodnášal peniaze; čo sme zarobili, sme aj investovali. Keď som tam prišiel, boli tam tri bazény a jedna stará budova. Odvtedy tam vyrástlo päť hotelov, devätnásť reštauračných zariadení a dvadsaťtri bazénov. Ročná návštevnosť je do 600 000 ľudí. Nakoniec mi tam udelili aj čestné občianstvo.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Giorgadze bol v prvej polovici 90. rokov krátko námestníkom ministra obrany i úradujúcim ministrom, neskôr vojenským poradcom prezidenta. Na snímke si podáva ruku s generálnym tajomníkom NATO Manfredom Wörnerom. Foto N – Tomáš Benedikovič

Chronickým problémom slovenského cestovného ruchu je prístup personálu. Ako ste riešili túto vec?

To bol asi náš najdôležitejší marketingový krok – naučiť ľudí, aby sa neusmievali len na majiteľa, ale aj na hostí. Hovoril som im, že majiteľ nie je kráľ. Kráľ je ten, kto prináša peniaze. Nie je možné, aby zamestnanec hodil návštevníkovi na stôl kávu a povedal: „Berte.“ Má sa spýtať: „Môžem pre vás urobiť ešte toto? Nepotrebujete tamto? Páčilo sa vám u nás?“

Ako ste ich to učili?

Ťažko. V Bešeňovej za mojej éry pracovalo 250 stálych zamestnancov, v lete s brigádnikmi ich bolo 500. Minimálne trikrát sme vymenili viac než polovicu personálu. Nakoniec sa nám podarilo vytvoriť výborný kolektív. U nás neexistovalo, aby jeden zamestnanec donášal na druhého. A keď napokon videli, že máme stálych návštevníkov aj z Poľska, Maďarska, Rakúska alebo z Ruska, naučili sa byť hrdí na svoju prácu.

O Bešeňovej rád hovoríte ako o svojom dieťati. Čo vás pred rokom a pol viedlo k tomu, že ste ju predali?

Ja som ju nepredal, ja som Bešeňovú vydal za bohatého chlapa. Vychoval som ju, postaral som sa, aby bola pekná, a našiel som jej dôstojného ženícha.

Bešeňovú kúpila skupina Verex, ktorá vlastní napríklad Tatralandiu a má podiel v Tatra Mountain Resorts. Keby sme parafrázovali slová o svadbe: prečo si myslíte, že je to správny ženích?

Tých ľudí poznám dlhé roky a oni poznajú Bešeňovú. Mali sme záujemcov, ktorí nám ponúkali viac, ale chcel som ju predať domácej firme. Neverím, že keby prišiel kupec napríklad z Ukrajiny, Francúzska alebo z inej krajiny, že by Bešeňovú rozvíjal tým smerom, ako si to predstavujem ja.

Termálne kúpaliská v Bešeňovej boli desať rokov spojené Giorgadzem, koncom roku 2014 sa rozhodol celý komplex predať.
Termálne kúpaliská v Bešeňovej boli desať rokov spojené s Giorgadzem, koncom roka 2014 sa rozhodol komplex predať. Termálny park stále nesie meno odvodené od jeho prezývky: Gino Paradise.

Máte džentlmenskú dohodu, že nový vlastník bude pokračovať v tých veciach, o ktorých sme sa rozprávali?

Áno, takáto dohoda je. Bola to moja požiadavka a aj oni to tak brali, že sa v tomto trende musí pokračovať. Nikto predsa nemá záujem Bešeňovú potopiť, zvlášť keď sa teraz otvárajú ďalšie možnosti. Vo svete je bezpečnostná situácia taká, aká je. Ľudia sa boja jazdiť do Egypta, do Turecka, do Tuniska; musíme robiť všetko pre to, aby jazdili oddychovať na naše krásne Slovensko.

Ja sám v Bešeňovej stále podnikám. Budem tam stavať delfinárium, budem tam stavať liečebno-pobytový apartmánový dom. Veľmi si vážim miestnych ľudí a oni si vážia mňa.

Váš príbeh však nie je len o Bešeňovej. Vyštudovali ste fyziku a začiatkom 80. rokov ste slúžili v Afganistane ako sovietsky vojak. Čo ste tam presne robili?

Mal som na starosti kontakt s miestnymi obyvateľmi, snažil som sa hľadať možnosti spolupráce medzi Afgancami a našou armádou. Do Afganistanu som prišiel v novembri 1981, základňu som mal v Džalalabáde, kde bolo centrum našej zóny Vostok. Na začiatku, keď sme jazdili po dedinách, nám deti dávali kvety, volali nás k sebe domov na čaj. O rok neskôr už po nás tie isté deti hádzali granáty.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Giorgadzeho (druhý sprava) odvelili do Afganistanu, keď mal tridsať rokov. Slúžil na základni v Džalalabáde na východe krajiny. Foto N – Tomáš Benedikovič

To je dosť prekvapujúce, že vám dávali kvety. Veď to bola okupácia.

My sme s Afganistanom mali historicky dobré vzťahy už od čias cára. Keď vznikol Sovietsky zväz, Afganistan bol prvou krajinou, ktorá ho oficiálne uznala. Neskôr tam jazdili experti zo Sovietskeho zväzu, ale napríklad aj z Československa stavať cesty, mosty, zakladať citrusové plantáže. V 70. rokoch za prezidenta Dáúd Chána platilo nariadenie, že pokiaľ sa niečo stane zahraničným expertom, prídu za to prísne tresty.

Keď sme prišli my, tento prístup ešte fungoval. Ja som v našej provincii Džalalabád otváral prvý domov pre siroty, kde bolo 57 detí. Predtým žili v špine – my sme im dali stravu, šaty, učili sme ich hrať na gitare, hrali sme s nimi futbal, dievčatá sme učili šiť odevy. Za to som dostal aj vyznamenanie od Babraka Karmala (Sovietmi dosadený premiér Afganistanu – pozn. red.).

Kde sa to zlomilo?

Keď som tam prišiel, Afganistan mal svoj zabehaný život. Mal svoj kalendár, podľa ktorého bol práve rok 1361. Oni svojimi tradíciami skutočne žili v takomto roku. Naraz sme sa objavili my a začali im hovoriť, ako majú zmeniť svoj život. Chceli sme ich nasťahovať do činžiakov, dosadzovali sme im šéfov úradov, nerešpektovali ich vzájomné vzťahy.

V Afganistane žijú suniti aj šíiti, rôzne národnosti ako Paštúnci, Tadžici, Uzbeci, Chazarci. Toto delenie sme sa snažili odstrániť s tým, že teraz bude už len jedna komunistická strana. A to bola chyba. Menšina nikdy nemôže dlho ovládať väčšinu, vždy len dočasne.

Nebolo problémom aj správanie samotných vojakov voči miestnym obyvateľov?

Samozrejme, veď čo je to vojak? Sovietsky vojak bol niekedy hladný, nemal dobrú stravu, nemal žiadne peniaze. Takže sem-tam niečo vzal a tým vypustil džina z lampy.

Vtedy ste mali tridsať rokov. Aj ste rozmýšľali, prečo ste v Afganistane? Ako vám to vysvetľovali?

Chápali sme to tak, že sme chránili južné hranice našej krajiny a zároveň že robíme internacionálnu pomoc bratskému afganskému ľudu.

V skutočnosti išlo o inváziu.

Tomu neprotirečím. Hovorím, že je niečo iné, keď prídete, pomôžete a zase odídete. Ale my sme prišli a už sme nechceli odísť.

Dnes hrozia vojakom v Afganistane hlavne útoky samovrahov alebo výbuchy diaľkovo ovládaných mín. Čoho ste sa najviac báli vy?

Vtedy ešte samovražedné útoky neboli, ale inak aj na nás pršali granáty a rakety. Spomínam si, že raz na stan pred nami dopadla bomba, šesť ľudí tam roztrhalo. Nebol to však až taký zákerný konflikt ako teraz. Síce na nás útočili aj deti, ale väčšinou ten boj prebiehal medzi dospelými: buď zabijú oni nás, alebo my ich. Nevyužívali deti ako živé bomby, ako sa to stáva teraz.

Ako takáto skúsenosť človeka poznačí?

Ja som ročník 1952, v Afganistane som bol dva roky. Predtým som nezažil žiadnu skutočnú vojnu. V Tbilisi som študoval fyziku, mal som pokojný život. Naraz som prišiel do Afganistanu a videl som, ako predo mnou zabili človeka. To začnete úplne inak rozmýšľať o živote.

Vtedy som si spomenul, ako som sa ešte pred pár týždňami hádal v Tbilisi so susedom, pretože jeho plot zasahoval dva centimetre na môj pozemok. A naraz som bol v Afganistane a hovoril som si: Bože môj, ako ma mohol trápiť nejaký plot? Čo to je v porovnaní s tým, keď ide o život?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Na začiatku svojho podnikania sa Giorgadze mohol oprieť o svoje kontakty. Medzi ne patril napríklad Boris Gromov, posledný veliteľ sovietskej 40. armády, ktorý mal na starosti odchod Sovietov z Afganistanu. Neskôr bol dvanásť rokov gubernátorom Moskovskej oblasti za Putinovu stranu Jednotné Rusko. Foto N – Tomáš Benedikovič

Po rozpade Sovietskeho zväzu ste niekoľko rokov boli vo vrcholnej gruzínskej politike. Prečo ste sa nakoniec rozhodli odísť do zahraničia?

Bol som náčelníkom polície, sedel som vo vláde, dvakrát som kandidoval vo voľbách do parlamentu. Neskôr ma vymenovali za veľvyslanca vo Viedni, kde som pôsobil do konca roku 1996. Zastupoval som Gruzínsko pri európskej centrále OSN aj pri OBSE.

Keď sa končil môj mandát, ponúkli mi, aby som zastupoval Svetovú organizáciu veteránov vo východnej Európe. Neskôr ma oslovil šéf Zväzu ruských podnikateľov, pán Arkadij Volskij, ktorého som spoznal v Gruzínsku, aby som zastupoval jeho zväz vo východnej Európe. Tak som sa dostal aj na Slovensko.

Nelákal vás vtedy návrat do Gruzínska? Veď ste tam mali za sebou kariéru vo vrcholnej politike.

Nesúhlasil som s niektorými vecami, ktoré sa u nás diali. Prezidentom bol Eduard Ševardnadze, ktorému som istý čas robil hlavného poradcu pre vojenské záležitosti; postupne sme sa však rozišli. Jednoducho politika je hra, pri ktorej ľudia nehovoria, čo si skutočne myslia, a mne už sa do toho nechcelo.

Chcel som začať podnikať. Mal som štyridsaťsedem rokov a bola to pre mňa výzva skúsiť niečo úplne nové. Hovoril som si: bol si dôstojníkom, poslancom, veliteľom polície, ministrom, veľvyslancom – vari dokážeš byť aj biznismenom.

Ako ste si vyhliadli Bešeňovú?

K nej som sa dostal okľukou. Niekedy po roku 2000 sme narazili na to, že správca konkurznej podstaty po skrachovanom fonde BMG predáva v Starej Lesnej centrum Tatra – Thermal. Kontaktoval som svojich kamarátov z Moskvy, s ktorými som slúžil v Afganistane, a navrhol som im tento projekt. Moskovská radnica vtedy hľadala príležitosti v cestovnom ruchu, kde by mohla investovať a kam by mohla voziť z Moskvy turistov. Rozhodovali sa medzi Tureckom, Gréckom, Bulharskom, Českom a napokon Slovenskom, kde bol v hre tento projekt v Starej Lesnej.

Ako to dopadlo?

Sedeli sme u primátora Moskvy Jurija Lužkova a ja som mu ten projekt predniesol. Argumentoval som aj tým, že Slováci majú k Rusom bližšie než napríklad Turci. Im sa to páčilo a povedali, že centrum kúpia a investujú doň.

Prihlásili sme sa do súťaže, ktorú robil vtedajší správca konkurznej podstaty. Všetci hovorili, že vyhráme, lenže ako to už býva, päť minút pred uzatvorením obálok nás niekto preplatil. My sme ponúkali cenu 100 100 000 korún, oni ponúkli 100 102 000.

Kto oni?

Boli to nejakí miestni podnikatelia z Popradu. Potom mi volali, že ak chceme tento projekt, musíme zaplatiť trikrát viac. Povedal som, že nikdy v živote. Pre moskovskú vládu by síce tieto peniaze nepredstavovali problém, ale ja som odmietol obchodovať s ľuďmi, akých som ešte ako šéf polície v Tbilisi zatváral.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Po predaji Bešeňovej sa Giorgadze vrhol na rekonštrukciu renesančného kaštieľa pri Považskej Bystrici, ktorý premenil na štvorhviezdičkový hotel. Foto N – Tomáš Benedikovič

A potom ste narazili na Bešeňovú?

Áno. Pre Moskvu to už bol malý projekt, ale mne sa to páčilo. Takže som ju kúpil a začal rozvíjať.

Po predaji Bešeňovej ste začali rekonštruovať kaštieľ v Orlovom pri Považskej Bystrici, z ktorého ste urobili hotel.

Z toho kaštieľa som chcel pôvodne urobiť sídlo svojich firiem a jednu jeho časť premeniť na priestory, v ktorých by som býval. Potom som si však prečítal, akú mal veľkolepú históriu. Jeho niekdajší majiteľ gróf Balass bol poradcom Márie Terézie, ona sama ho niekoľkokrát navštívila.

Prišlo mi nemiestne, aby som si ten kaštieľ len tak prisvojil bez toho, aby ho mohli využívať aj domáci obyvatelia – aby si sem mohli zájsť na čaj, sadnúť si do parku alebo prísť na omšu do tunajšej kaplnky. Hotel sa ukázal ako vhodné riešenie.

Koľko ste do toho investovali?

Pôvodný odhad na rekonštrukciu znel na 1,5 milióna, neskôr 3,5 milióna; nakoniec to vyrástlo na osem miliónov. Poviem otvorene, že to bolo drahé: za 3,5 milióna by sa dal postaviť úplne nový kaštieľ. A to už nehovorím o prevádzke. Kaštieľ má steny, ktoré sú hrubé jeden a pol metra. Trvá večnosť, kým sa vnútorné priestory vykúria. Spotrebu tepla tu máme dokonca porovnateľnú s Bešeňovou.

Pre akých hostí je hotel určený?

Hlavne pre biznisovú klientelu. Región okolo Považskej Bystrice nie je taký atraktívny na cestovný ruch ako Liptov. Sídli tu však viacero strojárskych firiem, za ktorými chodí množstvo zahraničných návštev. Ich manažéri však dnes nemajú možnosť primeraného ubytovania.

Očakávate, že sa vám investícia vráti?

S tým nerátam, ale aspoň polovicu by som chcel naspäť. Vnímam to tak, že ide o investíciu do budúcnosti tohto regiónu. Mňa samotného napĺňa hrdosťou, že sa nám podarilo zabrániť tomu, aby sa kaštieľ premenil na ruinu.

orlove brana
orlove nadvorie
Renesančný kaštieľ v Orlovom pred rekonštrukciou a po jej dokončení. Foto – Pamiatkynaslovensku.sk; Tomáš Benedikovič

Čo plánujete do budúcna? Máte ďalšie veľké projekty?

Áno, tentokrát v Gruzínsku. Tam už prevádzkujem hotel v areáli bývalej historickej pevnosti v meste Achalciche. V roku 2015 patril medzi 50 najlepších butikových hotelov sveta. No hlavne sa venujem projektu nového ekologického mestečka v Tbilisi.

Na území 150 hektárov chceme vybudovať mestečko pre 25-tisíc ľudí s celou infraštruktúrou, obchodmi, promenádou, jacht-klubom a mnohými ďalšími vecami. Projekt sa volá po mne Gino Green City. Už máme podpísané memorandum s primátorom Tbilisi. Mimochodom, podpisovali sme ho tu, v priestoroch nášho kaštieľa.

Mestečko pre 25-tisíc ľudí znie veľmi ambiciózne. O akú veľkú investíciu ide?

Celkovo o 1,2 miliardy eur. Výstavba je naplánovaná na desať až dvanásť rokov, zastreší to moja firma. Nepôjde však len o naše peniaze: niečo dá gruzínsky štátny fond, niečo budú peniaze od súkromných investorov. O financovanie chceme požiadať aj slovenskú Eximbanku, ktorá už podporila aj náš hotel v Gruzínsku.

Eximbanka je štátna inštitúcia, ktorá má pomáhať exportérom. Prečo by mala financovať výstavbu mestečka v Gruzínsku?

Chceme pre tento projekt posielať každý rok zo Slovenska tovar v hodnote 50 až 70 miliónov eur – technológie, stavebný materiál, okná, dvere, keramiku, batérie, sanitu. Takže pre Slovensko bude mať exportný potenciál.

To sa oplatí voziť zo Slovenska na takú vzdialenosť?

Samozrejme, pretože chceme mať v tom projekte európsky štandard. Chceme jednoducho postaviť mestečko, ktoré bude mať tvar i kvalitu na úrovni Európskej únie. Využívať budeme zelené technológie, energiu zo slnka, z vetra, z geotermálnych prameňov, z bioplynu.

Koncom mája má do Gruzínska zavítať aj prezident Andrej Kiska. Jeho návšteva sa bude týkať aj tohto projektu?

Áno. Gruzínska strana sa na túto návštevu pripravuje. Ja som v kontakte s aparátom gruzínskeho prezidenta. Môžem povedať, že pôjde o návštevu na najvyššej úrovni. Andrej Kiska by mal stráviť v Gruzínsku tri dni, takže bude príležitosť ukázať mu oveľa viac miest, než keby priletel len na deň. Jednu noc by mal stráviť i v našom hoteli v meste Achalciche, kde by sa malo konať aj neformálne stretnutie slovenských a gruzínskych podnikateľov.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Zdieľať

Silné overovanie klientov dostalo odklad

Banky v Európe dostali odklad povinnosti takzvaného silného overovania klienta. To malo prísť už od polovice septembra a týka sa napríklad platieb kartami na webe. Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) nastavil nový termín na koniec budúceho roka.

Centrálnym bankám odporučil, aby sa nezameriavali len na kontrolu toho, či banky vo svojej úlohe pri silnom overovaní klienta uspeli. Ale mali by  aktívne sledovať aj celú prípravu.

Posun termínu zo strany EBA sa očakával, predbežné posuny konečného termínu odobrovali centrálne banky komerčným bankám po celej Európe. Nevedeli sa totiž novým pravidlám prispôsobiť. Nie preto, že by sa nepripravovali. Zaskočila ich však pred letom samotná EBA. Vydala správu so súhrnom záverov, čo silnej autentifikácii vyhovuje a čo nie. Škrtla im viac možností, s ktorými počítali.

Silné overovanie klienta, takzvané SCA (strong customer authentication) hovorí o tom, že klient musí byť vždy overený aspoň dvomi z troch faktorov. Tieto tri faktory sú: niečo, čo klient vlastní, niečo, čo vie, a overenie, kým je.

Na Slovensku aj v mnohých iných štátoch je zaužívané, že pri platení kartou na webe človek zadá údaje z karty, cez systém 3D Secure je overený a na povolenie transakcie musí zadať SMS kód, ktorý príde na jeho telefón. V kartových schémach Visa aj MasterCard sa práve 3D Secure zavádzal preto, aby boli platby bezpečné. A postupne sa zavádza jeho vyšší štandard, 3D Secure 2.0.

Lenže podľa výkladu EBA údaje o karte nie sú niečo, čo klient „vie“. A 3D Secure nič nehovorí o tom, „kým je“, aj keď sa posudzujú jeho dáta. Z dvojfaktorovej autentifikácie tak banky pri kartách spĺňajú len jednu – overenie toho, čo klient má, teda zariadenia cez SMS.

Teraz dostali banky čas. Budú hľadať riešenia, aby pravidlám EBA vyhoveli.

Zdieľať

Gazprom začal plniť plynom prvú vetvu nového podmorského plynovodu TurkStream, ktorý prepája Rusko a Turecko. Moskva ním chce obísť ukrajinskú tranzitnú trasu na prepravu ruského plynu do Európy a posilniť si pozíciu na európskom trhu.

Plnenie plynovodu je poslednou fázou pred uvedením do prevádzky, ktorá by mala byť spustená pred koncom tohto roka, píše Reuters.

Základné fakty o plynovode TurkStream:

  • spája Rusko s Tureckom po dne Čierneho mora;
  • má 2 vetvy, každú s prepravnou kapacitou 15,75 miliardy kubických metrov ročne;
  • prvá vetva má slúžiť na zásobovanie tureckých zákazníkov;
  • druhá má zabezpečovať dodávky ďalej do Bulharska, Srbska a Maďarska.

Plnenie druhej vetvy TurkStreamu je naplánované na neskôr.

Zdieľať

Vyzerá to ako súboj Slovenská sporiteľňa vs. Prima banka

Hypotéky sa ďalej zlacňujú, Slovenská sporiteľňa znova znižuje sadzby.  Po tom, čo sadzby Prima banky klesli na 0,8 percenta, ponúka sporiteľňa sadzby od 0,79 percenta.

Sporiteľňa podľa Finančnej hitparády od nedele opäť zníži úrokové sadzby pri úveroch na bývanie. Na úroveň od 0,79 percent sa (po odpočítaní zľavy za vernosť) dostanú pri ročnej a trojročnej fixácii. Pridala aj pätnásťročnú fixáciu (sadzba bude od 1,89 percenta).

Naposledy významný krok smerom nadol urobila sporiteľňa koncom júna. Šéf sporiteľne Peter Krutil v rozhovore tvrdil, že to bola reakcia na situáciu na finančnom trhu. Nebolo však tajomstvom, že veľké banky cítili agresívnu cenovú politiku menších hráčov, najmä Prima banky Slovensko.

Tá tento mesiac znížila úrokové sadzby nových  hypoték na 0,8 percenta pri trojročnom fixe s tým, že takúto sadzbu dá všetkým záujemcom, ktorí na hypotéku splnia podmienky.

Prima banka si pokles dovolila najmä vďaka tomu, že získala lacné zdroje. Na finančnom trhu umiestnila kryté dlhopisy so záporným výnosom do splatnosti. Možno predpokladať, že záporné výnosy budú mať aj neskoršie emisie veľkých bánk. Pretože aj v prípade Prima banky boli najmä dôsledkom toho, že sa do záporu dostali swapové sadzby, od ktorých sú odvodené.

Éra lacných hypoték sa tak najskôr nadlho zakonzervuje.

Zdieľať

Disponibilná miera nezamestnanosti si aj napriek prírastku absolventov udržala 5 % aj v septembri. Po sezónnom očistení miera nezamestnanosti zopakovala 4,9 %, informuje Inštitút finančnej politiky.

Miera nezamestnanosti ostáva nezmenená už päť mesiacov v rade. Spomalenie v Nemecku jej čísla zatiaľ výrazne neovplyvnilo.

Počet voľných pracovných miest dosiahol v auguste nový rekord: úrady práce evidovali takmer 98-tisíc voľných pracovných miest.

Vyše dvoch tretín voľných pozícií hlási západné Slovensko s mierou nezamestnanosti pod 4 %. Najviac žiadaní sú stále operátori a montéri strojov a zariadení a kvalifikovaní remeselníci a pracovníci.

Zdieľať

Pellegrini reaguje na množstvo prijímaných zákonov, ktoré nie sú zahrnuté v rozpočte: „Takúto smršť poslaneckých návrhov zákonov na sklonku volebného obdobia som nevidel už dávnejšie.“ Pozmeňujúce návrhy podľa neho pribúdajú veľmi rýchlo.

„Strácam v tom prehľad,“ povedal premiér, ktorý je momentálne v Bruseli. Viaceré návrhy sú podľa neho ekonomicky náročné a neráta s nimi rozpočet.

Príkladom je minimálny dôchodok, ktorý má stáť navyše 150 miliónov eur.

Návrhy, ktoré predkladajú poslanci, nie sú podľa neho koordinované s vládou. „Niektoré by sme si mohli dovoliť o rok alebo o dva,“ povedal.

Obáva sa nielen ekonomických dosahov, ale aj toho, že zákony môžu mať chyby, pretože sa prijímajú rýchlo.

„Zaváňa mi to viac predvolebným súbojom ako snahou o zlepšenie situácie na Slovensku,“ povedal premiér. Privítal by, aby zákony išli štandardným procesom.

„Nerád by som bol, aby sa posledné mesiace v parlamente rozbehli preteky, kto príde so senzačnejším návrhom,“ povedal premiér.

Zdieľať

Najväčší boom nákupných centier v Európe zažíva Turecko

Najaktívnejšou krajinou v plánovanej výstavbe nákupných centier v Európe je Turecko, kde má do konca roka 2020 pribudnúť 1,5 milióna štvorcových metrov nákupnej plochy. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Cushman & Wakefield.

V prvom polroku 2019 bola výstavba nákupných centier vo väčšine európskych krajín stabilná.

Výrazné pribrzdenie aktivity v Turecku sa však zaslúžilo o celkový pokles dokončených nových priestorov o 18 percent na zhruba 860-tisíc štvorcových metrov

„Napriek poklesu v tomto roku má Turecko naplánované zvýšenie svojej aktivity a táto krajina má momentálne najväčší objem naplánovanej výstavby v Európe,“ tvrdí v analýze realitná poradenská spoločnosť Cushman & Wakefield (C&W).

Ako je na tom Slovensko

Aj napriek vysokej saturácii nákupných centier, najmä v regionálnych mestách, je nemalá časť ďalšej výstavby naplánovaná na najbližšie 2 až 3 roky.

„Je to výsledok zdravého fungovania maloobchodného sektora v našom regióne a stále relatívne malého vplyvu online predaja na trh,“ hovorí Katarína Paule, vedúca retailového tímu C&W na Slovensku.

Čo sa stavia v Bratislave:

  • druhá fáza nákupného centra Eurovea (pribudne 25-tisíc štvorcových metrov, plánované dokončenie 2021);
  • plánované rozšírenie Auparku (+ 10-tisíc štvorcových metrov);
  • v tomto roku otvára prístavbu Tesco Extra v Petržalke (+ 4000 štvorcových metrov);
  • vo výstavbe je projekt Stanica Nivy (70-tisíc štvorcových metrov maloobchodných priestorov).

Podľa prieskumu je v Európe vo výstavbe približne 5,4 milióna štvorcových metrov nových priestorov s ukončením do konca roka 2020.

Výstavba nákupných centier je výrazne polarizovaná na úrovni krajín a miest.

Mestá s veľkým počtom obyvateľov sú cieľovými pre výstavbu nákupných centier, zatiaľ čo pre menšie centrá sa vyhľadávajú lokality s vysokou návštevnosťou, konštatuje autorka správy Silvia Jodlowski, senior analytička C&W.

Zdieľať

Nezamestnanosť sa po polroku vrátila nad 5 percent

Miera evidovanej nezamestnanosti v septembri po pol roku opäť stúpla nad 5 percent. Podiel ľudí bez práce od júna do augusta stagnoval na 4,97 percenta, v deviatom mesiaci vzrástol o 0,07 percentuálneho bodu.

Septembrové štatistiky nezamestnanosti zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa neho nezamestnanosť v prvom mesiaci po letných prázdninách ovplyvnili absolventi stredných škôl.

„Je tu isté ochladenie, strata dynamiky na trhu práce, ale nie je to stagnácia, nemôžeme hovoriť o kríze,“ vyhlásil minister práce Ján Richter (Smer-SD).

Čo hovoria štatistiky:

  • v porovnaní s augustom nezamestnanosť stúpla vo všetkých krajoch s výnimkou Bratislavského;
  • ku koncu septembra mohlo okamžite nastúpiť do práce 138 893 osôb, úrady práce evidovali 97 589 voľných miest;
  • medziročne nezamestnanosť klesla o 0,34 percentuálneho bodu

Najviac voľných pracovných miest úrady registrovali na pozíciách operátor a montér strojov a zariadení, kvalifikovaný pracovník a remeselník a pomocný a nekvalifikovaný pracovník.

Spomedzi okresov bola v septembri najvyššia nezamestnanosť v Rimavskej Sobote (15,04 %), najnižšia v Nitre (2,08 %).

Zdieľať

Pozrite si, ktoré Érsekove sľuby sa naplnili, a ktoré diaľnice prenechá ďalšej vláde

Minister dopravy Árpád Érsek stíha do volieb vyhlásiť zhruba polovicu diaľničných zákaziek, ktoré sľuboval predvlani voličom. Ide najmä o úseky na južnej rýchloceste R2.

Čo je reálne vyhlásiť ešte do volieb: Národná diaľničná spoločnosť sa chce do volieb pustiť už iba do jedného úplne nového stavebného projektu. Je ním úsek Rožňava – Jablonov nad Turňou s tunelom Soroška na južnej rýchloceste R2 s odhadovanou hodnotou 300 miliónov eur.

Tento zámer nie je úplne istý, lebo úsek podľa odhadov nebude mať vysoké dopravné intenzity. Preto sa zrejme nebude dať financovať z eurofondov a nemusí sa dostať do pripravovaného rebríčka prioritných ciest.

Okrem toho sa NDS chystá do volieb začať tri súťaže, v ktorých pôjde o pokračovanie prác na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové pri Žiline.

V úvode tohto roka z tejto stavby odišlo združenie Salini – Dúha, ktoré neplnilo termíny a sporilo sa s NDS o peniaze. Diaľničiari chcú zákazku rozdeliť na tri časti, o ktoré sa má súťažiť samostatne: 1. hlavná trasa, 2. technológia tunela Višňové a 3. stredisko správy a údržby diaľnic a regionálne operátorské pracovisko.

Poslednou zákazkou v tomto volebnom období bude rozširovanie D1 v úseku Bratislava – Triblavina.

Čo presne Érsek sľúbil:

Minister Érsek predvlani prezentoval oveľa smelšie zámery. Plánoval vyhlásiť tendre na 9 úplne nových úsekov. Spolu šlo o 90,5 kilometra.

Vyhlásenie súťaže je pritom len prvým krokom k začatiu výstavby. Tendre NDS zvyknú trvať  1 – 2 roky, niektoré ešte dlhšie.

Denník E vtedy jeho víziu znázornil v tejto prehľadnej mapke, ktorá už dnes neplatí:

Čo sa z toho podarilo, čo sa nepodarilo a čo je ešte otvorené? Tu je stručný prehľad:

Tendre, ktoré NDS vyhlásila

  • Kriváň – Mýtna
  • Mýtna – Lovinobaňa
  • Prešov, severný obchvat, 1. etapa
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 2. etapa
  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – most ponad diaľničný obchvat D4

Tendre, ktoré plánuje vyhlásiť do volieb:

  • Rozšírenie D1 v úseku Bratislava – Triblavina – obchádzkové trasy
  • Rožňava – Jablonov nad Turňou (tunel Soroška)

Tendre, ktoré nestihne:

  • Úsek R4 Prešov, severný obchvat, 2. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v lete 2020.
  • Košice Šaca – Košické Oľšany, 1. etapa. NDS plánuje vyhlásiť tender v druhom polroku 2020.
  • Úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa pri Rimavskej Sobote. NDS plánuje vyhlásiť tendre najskôr v roku 2021, ak sa nájdu peniaze.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať