Denník NZ Gazpromu je už len domáci hráč. Niekdajší gigant si zvyká na skromnejšiu budúcnosť

Washington PostWashington Post
6Komentáre
Sídlo Gazpromu v Moskve. Foto - TASR/AP
Sídlo Gazpromu v Moskve. Foto – TASR/AP

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Píšu Mary Ilyushina a Robyn Dixon, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Ruský plynárenský gigant Gazprom bol kedysi taký mocný, že ho nazývali „druhým rozpočtom“ krajiny, s obrovskými príjmami a domácim a zahraničným vplyvom. Bez problémov prekonal výzvy, ako bola finančná kríza v roku 2008, úpadok rubľa v roku 2014 a dokonca aj pandémia koronavírusu.

Keďže však ruská ekonomika škrípe pod tlakom sankcií a nákladov na tri roky trvajúcu vojnu proti Ukrajine, korporácia prišla o svoju niekdajšiu silu.

Gazprom sa nedokázal vyrovnať odolnosti zvyšku ruskej ekonomiky voči stále sa sprísňujúcim sankciám. Ruské podniky si našli spôsoby, ako si zaobstarať kritický tovar prostredníctvom tretích strán a zložitých medzinárodných platobných schém. Achillovou pätou Gazpromu sa stala nepružnosť spoločnosti a najmä jej rozsiahlej siete plynovodov.

Gazprom po začiatku vojny stratil európske trhy, ktoré v roku 2022 tvorili tri štvrtiny jeho príjmov z plynu. Spoločnosť to prinútilo prejsť transformáciou z geopolitickej a finančnej veľmoci na obmedzenejšiu úlohu poskytovateľa verejných služieb pre domáci trh. Gazprom však v tejto pozícii nedokáže kompenzovať stratené obchody, keďže ho zaťažujú sankcie, štátom zavedené vojnové dane a štrukturálna neefektívnosť.

Plynárenský monopol bol pred inváziou na Ukrajinu v roku 2022 najziskovejšou ruskou spoločnosťou. V roku 2023 však Gazprom v dôsledku klesajúceho podielu na európskom trhu prišiel o sedem miliárd dolárov, čo bola jeho prvá strata za štvrťstoročie.

Začiatkom roka 2024 Gazprom po dlhšom čase zažil rast tržieb, ale v treťom štvrťroku opäť vykázal straty. Podľa niektorých analytikov tento trend môže pokračovať, keďže spoločnosť má problém nájsť nových zahraničných zákazníkov. Väčšinu svojho plynu teraz predáva na domácom trhu za zvýhodnenú cenu.

Chrbtica ruskej ekonomiky

Rusko vlastní približne 20 percent svetových zásob plynu. Gazprom vznikol v roku 1989, keď sa sovietske ministerstvo plynárenského priemyslu zmenilo na korporáciu a stalo sa prvým štátnym podnikom v Sovietskom zväze. Odvtedy sa spoločnosť využíva ako nástroj – a zbraň – štátu.

V 90. rokoch a začiatkom nového tisícročia bol vplyv Gazpromu neporovnateľný – bývalý minister ho nazval „peňaženkou pre

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk