Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Teplý omyl opozície (Prečo sú malé kotolne v bytovkách riziko)

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Trh s teplom naozaj nie je liberalizovaný tak ako iné, ale nie je to zámer temných lobistov či pochybenie legislatívy.

Autor je energetický analytik

Opozičné strany pod vedením SaS sa v minulom volebnom období opakovane pokúsili novelizovať zákon o teple pre ustanovenie obmedzujúce odpojenie odberateľa – vlastníka budovy – od centrálneho zdroja tepla (CZT). V danej veci sa obrátili aj na Ústavný súd. Svoj pokus opoziční poslanci zopakovali hneď na úvod nového volebného obdobia. Prekáža im hlavne ustanovenie, podľa ktorého sa stal centrálny dodávateľ a distribútor tepla účastníkom stavebného konania pri udeľovaní povolenia na samostatný nezávislý zdroj, pričom získal aj právo veta na odpojenie od jeho sústavy.

Tvrdia, že jeho odstránením získajú občania opäť možnosť slobodnej voľby, potlačí sa svojvôľa monopolných teplárov a hlavne sa im odpojením od CZT znížia náklady na teplo. Lenže ako sú na tom tí, čo sa odpojiť nechcú a nemôžu? Kto a ako bude hájiť ich záujmy? Čo sú vlastne spravodlivé podmienky na podnikanie teplárov a ktoré sú oprávnené práva a záujmy všetkých ich zákazníkov v lokálnej sústave CZT?

Nevoľník a monopol

„Bytové domy sú v dôsledku tohto ustanovenia de facto v nevoľníckom postavení vo vzťahu k miestnym teplárňam, a to bez reálnej možnosti sa z toho nevoľníctva vymaniť zriadením vlastnej kotolne, keďže ekonomická existencia teplární je založená práve na potrebnom počte bytových domov odoberajúcich od nich teplo,“ zdôvodnil pre portál energia.sk opozičný návrh tímlíder SaS pre energetiku a poslanec Karol Galek. „V slobodnej spoločnosti je absurdné, aby akýkoľvek ekonomický subjekt mohol vetovať vznik vlastnej konkurencie,“ dodal Galek s tým, že sa tak prehlbuje aj energetická chudoba na Slovensku.

Podľa právnika Pavla Poláčka, ktorý zastupuje opozičný návrh pred Ústavným súdom, takéto znenie zákona predstavuje „vážny zásah do ústavných práv vlastníkov bytového domu, ktorí svoj majetok nemôžu plnohodnotne užívať a nakladať s ním podľa vlastnej vôle“. Tvrdí, že „súčasná regulácia spôsobuje výraznú nerovnováhu medzi právami a záujmami dodávateľa tepla na jednej strane a vlastníkov bytových domov na strane druhej, ktorí zjavne ťahajú za kratší koniec.“

Trh s teplom je skutočne lokálnou monopolnou štruktúrou, kde neprebehla taká miera liberalizácie ako v prípade elektroenergetiky či plynárenstva. Nie je to však zámer temných lobistov či pochybenie legislatívy, ale je to výsledok historického vývoja a hlavne reálnych technických a ekonomických podmienok, v akých CZT nielen na Slovensku, ale kdekoľvek v Únii fungujú. „Napriek istým podobnostiam s inými energetickými odvetviami nemôže byť teplo ako komodita obchodované medzi krajinami a nie je ho z dôvodu významných tepelných strát pri prenose a distribúcii možné zobchodovať medzi sieťami existujúcimi v jednotlivých lokalitách,“ zrozumiteľne vysvetľuje vo svojej staršej analýze trhu s teplom v podmienkach CZT Protimonopolný úrad.

Inak povedané, pre veľmi obmedzený lokálny charakter systémov CZT pri nich nie je zmysluplný unbundling tak ako v sektore elektroenergetiky a plynu. Právne a trhové oddelenie výroby od distribúcie by neprinieslo zvýšenie konkurencie a zníženie nákladov a cien pre odberateľov, ale práve naopak.

Čo stráži regulátor a komu platíme za teplo

Každý systém CZT, každý subjekt na tomto trhu, teda či už je to výrobca tepla, alebo jeho distribútor, je preto pod dohľadom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Podobne je to aj v iných krajinách Únie, kde majú taktiež rozvinuté systémy centrálneho vykurovania. Teda cena, ktorú odberateľ tepla platí, nie je výsledkom svojvôle monopolného teplára, ale stanovených regulačných pravidiel. U nás sú už dlhodobo pod pravidelnou kontrolou aj straty v distribučných sieťach medzi teplárňou a bytovým domom.

Tu treba zdôrazniť jeden detail, ktorý si mnohí vlastníci bytov neuvedomujú. Oni za teplo neplatia teplárenskej spoločnosti priamo, ale cez svojho správcu bytového domu. Toto je vážny moment, pretože mnohé nezrovnalosti pri platbách za teplo vznikajú práve u správcov, pričom ľudia bežne nadávajú na teplárov! Účty správcov však už kontrole ÚRSO nepodliehajú a tu je „šedá“ zóna, kde v skutočnosti vzniká dosť veľa pochybení. Vlastná domová kotolňa by tieto pochybenia automaticky neodstránila, lebo by bolo naďalej nutné rozpočítavanie nákladov!

Ak sa vrátime k CZT, tak cena tepla od dodávateľa tepla je rovnako ako pri iných sieťových dodávkach tvorená fixnou a variabilnou zložkou. V tej fixnej regulátor umožňuje dodávateľovi tepla v primeranom objeme zarátať všetky oprávnené náklady spojené hlavne s prevádzkou, údržbou či modernizáciou kotolní a distribučnej siete. Variabilnú zložku tvoria náklady na samotné palivo, či už je to zemný plyn, uhlie, alebo biomasa, pričom aj tu regulátor dohliada na primeranosť výšky ceny, aj keď teplárenské spoločnosti nakupujú tieto energetické komodity na úplne voľnom trhu. Samozrejme, že prácu ÚRSO môžeme podrobovať aj v tejto oblasti kritike a porovnaniam s prácou iných regulátorov v krajinách Únie, ale vcelku je objektívnym faktom, že regulácia funguje.

Odpojenie nie je všeliek

Takže práva zákazníkov – majiteľov bytových domov, ale aj odberateľov tepla zo sektora priemyslu, štátnych a verejných inštitúcií či služieb, sú chránené ÚRSO. Povinnosťou regulátora je však súčasne chrániť oprávnené podnikateľské záujmy výrobcov a distribútorov tepla. Chrániť záujmy účastníkov trhu je úlohou aj iných štátnych orgánov, či už je to spomínaný Protimonopolný úrad, Štátna obchodná inšpekcia, alebo aj príslušný stavebný úrad.

Napriek tomu ostáva kritickým momentom, na ktorý poukazuje aj opozícia, takzvané právo na odpojenie od sústavy CZT s odôvodnením, že takto sa znižujú náklady na teplo. Mnohé príklady z praxe, ale aj spomínané analýzy Protimonopolného úradu však odporujú téze, že by odpojenie od centrálneho vykurovania automaticky zaručovalo zníženie nákladov na teplo a návratnosť vynaložených investícií. Každý prípad je nutné posudzovať individuálne, na základe objektívnych technických a ekonomických údajov platných pre danú bytovku, sústavu CZT a navrhované nové vykurovacie zariadenie.

V praxi je veľmi časté, že majiteľov bytov správcovia spolu s dodávateľmi bytových a domových kotlov zámerne zavádzajú. Začína sa to tým, že ako budúce náklady na teplo rátajú len cenu paliva – v drvivej väčšine je to plyn –, pričom aj tu uvádzajú nereálne nízke jednotkové ceny. Všetky ostatné náklady (tie takzvané fixné) spojené s prevádzkou kotolne a hlavne finančné náklady súvisiace s obstaraním kotolne vrátane úrokov a splátok úveru sa pred majiteľmi bytov potichu ukryjú do fondu opráv, ktoré odrazu prudko narastú.

V nemalej časti prípadov je vyprojektované riešenie a dodané zariadenie buď menej efektívne, alebo predražené. Veľmi častým zavádzaním je to, že všetky problémy s dodávkou tepla a teplej vody vyrieši nový kotol v pivnici bytovky, pričom problém spočíva v zlom hydrovyregulovaní sústavy v samotnej bytovke, čo je finančne nepomerne lacnejšie riešenie. Nehovoriac o tom, že dom by mal byť najprv zateplený, okná vymenené a až potom by podľa novej, často až o polovicu nižšej spotreby mala byť nadimenzovaná nová kotolňa.

Koho a ako máme vlastne chrániť?

Poslanci tvrdia, že chránia záujmy a práva občanov – majiteľov bytov – pri odpájaní proti teplárenským spoločnostiam. Dokonca znejú silné slová o nevoľníckom postavení. Lenže si musíme uvedomiť, že by sme nemali obhajovať len záujmy a práva odpájaných, ale aj tých, čo ostanú ďalej napojení na CZT. Problém je v tom, že pri odpájaní sa až do aktuálneho znenia zákona o tepelnej energetike veľmi okrajovo riešili práva samotných teplárov (poplatkom za odpojenie). A prakticky vôbec sa neriešili práva a náklady tých, čo ostávajú napojení na sústavu CZT, či už majiteľov bytov a bytoviek, ale aj ďalších zákazníkov. A tých je nepomerne viac ako tých, čo sa chcú odpojiť. Pričom ak už hovoríme o energetickej chudobe, tak práve do odpájania sa hrnú tí, čo sú bohatší. Tí chudobní, naopak, ostávajú na centrálnom vykurovaní!

Opäť si zoberieme na pomoc Protimonopolný úrad, ktorý upozorňuje, že pri posudzovaní práva na konkurenčné riešenie, akým je odpojenie, je potrebné skúmať negatíva aj pozitíva pre všetkých spotrebiteľov (!!) napojených na danú sústavu CZT. Úrad pripomína, že pri posudzovaní praxe a postupu štátnych, samosprávnych orgánov a monopolných subjektov nie je rozhodujúca forma správania, ale vplyv tohto správania a postupov. „Správanie týchto subjektov v zmysle súťažného práva musí stáť na ekonomicky racionálnych predpokladoch a musí ponúkať logické vysvetlenie všetkých aspektov prípadu,“ tvrdí úrad na margo posudzovania povolení na odpájanie od CZT.

Podľa Protimonopolného úradu je zásadné a rozhodujúce to, či ekonomický vplyv po odpojení daného domu bude pozitívny pre všetkých odberateľov napojených na danú sústavu centrálneho vykurovania: „Úrad nemôže vyhodnotiť, že mesto nesúhlasným stanoviskom k odpojeniu určitého bytového domu zvýhodnilo pôvodného dodávateľa tepla v neprospech spotrebiteľov ani v prípade, ak by odpojením síce došlo k pozitívnemu dosahu a zníženiu nákladov pre individuálne posudzované odberné miesto, no negatívny vplyv na odberateľov, ktorí ostávajú na CZT, by bol hodnotovo vyšší.“

Nielen v živote, ale aj pri presadzovaní liberálnych hodnôt ľudských práv a práva na podnikanie by malo platiť, že moje konanie nemôže byť zvýhodnené zákonom tak, aby som dosiahol svoj osobný prospech na úkor iných. A moje konanie a záujmy sú jednoducho limitované záujmami a právami ostatných, zvlášť, ak sme napojení na nejaký jednotný technicko-ekonomický systém, akým je sústava centrálneho zdroja tepla.

Na súčasné postavenie teplárenských spoločností pri stavebnom konaní o odpojení od centrálneho vykurovania sa preto môžeme pozerať aj tak, že týmto spôsobom sú chránené záujmy všetkých ostatných zákazníkov napojených na tento systém. Ak by sme chceli toto postavenie oslabiť alebo dokonca úplne zrušiť, potom ak hovoríme o záujmoch občanov – majiteľov bytov –, musíme v zákone definovať inú účinnú formu ochrany ich práv a majetku.

Toto však platí aj v rámci samotného bytového domu, kde bez ohľadu na to, či dom je napojený na CZT, alebo má domovú kotolňu, alebo dokonca samostatný kotlík pre každý byt, musia platiť také pravidlá, aby si susedia doslova navzájom nekradli teplo. Lebo zákony fyziky platia vždy a všade a jednoducho byty, ktoré sú na spodných a najvyšších podlažiach, nemôžu vykurovať tie medzi nimi, pretože majitelia bytov uprostred domov sú chránení bytmi svojich susedov a na ich úkor výrazne šetria na vykurovaní. Ani tento pálčivý problém odpojenie od CZT nevyrieši, ba práve naopak!

To, že majú teplárenské spoločnosti právo veta pri odpájaní, neznamená, že ho môžu svojvoľne zneužiť. Musia svoj postoj podložiť technickou a ekonomickou argumentáciou voči predloženým projektom na individuálne kotolne. To, že tieto projekty prevažne nespĺňajú zákonom stanovené parametre, však nie je problém teplárov.

Na druhej strane je jasné, že nie je možné za každú cenu chrániť podnikateľské záujmy teplárenských spoločností. Tie sú síce lokálnym monopolom, ale v realite sú pod tvrdým konkurenčným tlakom práve domových kotolní, ak tie sú naprojektované a zrealizované naozaj efektívne a ak samotná sústava centrálneho vykurovania funguje zle. Ak sa bavíme o jednotných, transparentných a hlavne spravodlivých pravidlách pre systémy CZT, nemôžeme však vytrhnúť z kontextu len právo na svoju kotolňu a odpojenie.

Nerobme si ilúzie, táto nerovnováha záujmov pri centrálnom vykurovaní nie je len problémom na Slovensku. A bude nielen pretrvávať, ale sa bude aj stupňovať s tým, ako bude postupovať inovačný vývoj a efektívnosť technológií na individuálne vykurovanie obytných domov v porovnaní s efektívnosťou fungovania centrálnych systémov. Osobitne pod tlakom sú a budú tie CZT, ktoré vyrábajú a dodávajú len teplo na báze zemného plynu. Udržiavať takéto systémy bez toho, aby využívali efektívne obnoviteľné zdroje a vyrábali vo vysoko efektívnom kogeneračnom režime nielen teplo, ale aj elektrinu, nemá zmysel. Lenže ochrana tých, čo takéto kritériá spĺňajú, a tým aj ochrana práva ich zákazníkov na výhodnú cenu tepla a jeho bezpečnú a ekologickú dodávku, musí byť účinná.

Preto ešte raz treba zdôrazniť, že posudzovanie každého prípadu projektu na odpojenie musí byť individuálne. Bezhlavé presadzovanie práva na odpojenie, osobitne od efektívnych systémov centrálnych zdrojov tepla, by však nemalo byť umožnené kvôli strategickým záujmom energetickej bezpečnosti, ako aj v záujme všetkých ostatných zákazníkov napojených na centrálne vykurovanie.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

EÚ žiada vrátiť 28 mil. eur za predražené online vzdelávanie. Polícia žiadny trestný čin nevidí

Európsky protikorupčný úrad preveroval slovenský projekt celoživotného vzdelávania a žiada späť peniaze, ktorými na ne EÚ prispela. Projekt mal za ministra Čaploviča na starosti Národný ústav celoživotného vzdelávania. Ministerstvo školstva teraz vo svojom rozpočte bude musieť nájsť milióny eur a poslať ich späť do Bruselu.

Minúta po minúte

Zdieľať

KDH vyzýva Pellegriniho a Smer, aby prevzali zodpovednosť za mýtny tender z roku 2009. Hnutie žiada aj vypísanie nového tendra a aby firma SkyToll odovzdala celé technické zariadenie štátu za jedno euro.

„Zmluva so SkyToll bola od začiatku podozrivá a naše pochybnosti sme vyjadrili ešte v Národnej rade Slovenskej republiky. Celková suma 106 miliónov ročne je extrémne nadsadená, najmä ak ju porovnáme s Českou republikou, kde systém stál len 43 miliónov ročne. V roku 2015 sme podali podnet na generálnu prokuratúru, ktorý bol po štyroch rokoch zamietnutý. Tento rok nám dal za pravdu NKÚ, keď konštatoval, že vzniklo podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu. Je škandalózne, že vláda sa týmto materiálom ani nezaoberala, len ho vzala na vedomie. Vyzývame premiéra Pellegriniho, ktorý bol v rokoch 2002 až 2006 asistentom Ľubomíra Vážneho a v rokoch 2006 až 2010 poslancom NR SR, aby vyvodil politickú zodpovednosť. Zároveň žiadame čo najskoršie vypísanie nového tendra a aby firma SkyToll odovzdala celé technické zariadenie štátu za 1 euro,“ uviedol Pavol Zajac.

„Mýtny tender je jednou z najokatejších zlodejín smeráckych vlád. Každú slovenskú domácnosť v ňom okradli o 455 eur. NKÚ konštatoval, že podmienky tendra boli od začiatku nastavené nevýhodne, a nie je možné, aby o tom všetci zúčastnení nevedeli. NKÚ konštatoval, že ak by nebolo peňazí z Európskej únie, tak by Slovensko ani nemalo za čo stavať a opravovať diaľnice – toto je výsledok smeráckeho manažovania štátu. Ak sa bude premiér Pellegrini, tak ako jeho predchodca, snažiť opäť zamiesť túto kauzu pod koberec, bude jasné, že avizovaný ‚nový Smer‘ prináša opäť len staré rozkrádanie,“ dodal europoslanec Ivan Štefanec.

Viac o téme čítajte tu.

Zdieľať

Kto sa narodil v USA a neplatí tam dane, čakajú ho problémy

Európska únia vyzvala USA, aby objasnili pravidlá okolo zdaňovania „náhodných Američanov“, ktorí sa síce v USA narodili, no žili tam len pár mesiacov či rokov. Dlhujú USA na daniach, aj keď o tom nemusia vedieť.

O čo ide: USA sú spolu s Eritreou jedinými krajinami, ktoré zdaňujú nerezidentov z ich globálneho príjmu. V roku 2010 zaviedli zákon, ktorý žiada zahraničné finančné domy, ktoré robia nejaké operácie s USA, aby oznámili do januára 2020 informácie o amerických daňovníkoch. Inak budú čeliť veľkým pokutám.

Banky sa snažili vyselektovať spomedzi svojich klientov ľudí s dvojitým štátnym občianstvom, ktorí neposkytujú americké daňové identifikačné údaje. No problém je s tými, ktorí ich ani nikdy nezískali, lebo z USA odišli, keď boli malí.

Rada Európskej únie zároveň v liste Američanom poznamenala, že majú „priveľa moci na to, aby určili, či banky pravidlá porušili“. A z toho môžu mať banky strach.

Čo s tým: Americká daňová správa nedávno uviedla, že bude na prípady prihliadať jednotlivo, takže banky nemusia byť pod tlakom, že pre jednu chybu pri podozrivom dvojitom občianstve dostanú pokuty.

Ľudia sa však obávajú, že sa na nich pre americké dane bude poľovať. Radšej by sa vzdali amerického občianstva, aby sa vyhli zložitému a nákladnému procesu podávania daňových priznaní americkým úradom. Ak sa ho však chcú zbaviť, musia predložiť potvrdenie, že predchádzajúcich šesť rokov dane riadne platili.

EÚ teraz podľa denníka The Guardian na poslednú chvíľu žiada spresnenie a zníženie sumy 2 350 dolárov za vzdanie sa amerického občianstva. Bez toho čakajú „náhodných Američanov“, ktorých počet sa v Európe odhaduje na tristo- až päťstotisíc, komplikácie.

Vo Francúzsku je napríklad viac ako 40-tisíc takýchto ľudí, v Británii môže byť počet podobný. Riskujú, že im banky budú musieť zmraziť bankové účty.

Zdieľať

Úrad pre verejné obstarávanie reaguje na tlačovú správu OĽaNO o tendri na záchranky, uviedol, že rozsudok Súdneho dvora analyzoval a vo veci sa obrátil na Európsku komisiu. Podľa OĽaNO Slovensku za tender hrozí pokuta.

Celé stanovisko ÚVO bez úprav:

„Úrad pre verejné obstarávanie ( ďalej len „úrad“) pod mojím vedením dôsledne chráni verejný záujem pri nakladaní s verejnými zdrojmi, čoho dôkazom je jednak súčasná rozhodovacia činnosť úradu, ako aj skutočnosť, že v rámci dohľadu sa odborne a komplexne zameriavame aj na oblasti, ktoré doteraz neboli predmetom výkonu kontroly. Príkladom je aj fakt, že sme sa o dané výberové konanie začali zaujímať z vlastnej iniciatívy. Úrad je oprávnený podať žalobu o neplatnosť zmluvy v rámci svojej kompetencie, teda len vtedy, keď má preukázané, že dané výberové konanie sa malo realizovať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Výberové konanie bolo realizované podľa legislatívy nastavenej v minulosti. Úrad koná zodpovedne, dôsledne chráni verejný záujem pri preukazovaní zákonnosti alebo nezákonnosti postupu, pričom podrobil právnej analýze aj rozsudok Súdneho dvora uvádzaného na dnešnej tlačovej konferencii pánov poslancov OĽaNO, a preto sa v tejto veci obrátil na Európsku komisiu. V závislosti od jej stanoviska budeme konať ďalej.“

Zdieľať

Pražské letisko Václava Havla prvýkrát prekonalo hranicu 17 miliónov pasažierov za rok. K rastu prispelo najmä zvýšenie počtu priamych liniek do Prahy. Letisko očakáva ďalší rast, preto chce rozšíriť druhý terminál a vybudovať ďalšiu dráhu. (čtk)

Zdieľať

Galantský Samsung má uvoľniť stovky ľudí. Firma hovorí len o reorganizácii výroby

V galantskom Samsungu sa pripravuje väčšie prepúšťanie, podľa neoficiálnych zdrojov by mali prísť o prácu stovky ľudí. Vedenie o znižovaní stavov priamo nehovorí. Tvrdí, že bude reorganizovať proces výroby televízorov na Slovensku.

Pre juhokórejský Samsung v Galante pracovalo ešte na jar približne 1500 ľudí.

Začiatkom budúceho roka by v ňom malo skončiť najmenej 300 až 400 výrobných pracovníkov, tvrdia viaceré zdroje oboznámené s plánmi firmy.

Podľa jedného z nich majú ďalšie zhruba dve stovky zamestnancov odísť z inžinieringu, kvality a nákupu. Prepúšťať sa má na etapy.

V posledných rokoch v Samsungu skončilo zhruba 2000 ľudí.

Čo hovorí firma:

V stanovisku pre Denník E Samsung píše, že sa chystá reorganizovať výrobný proces televízorov na Slovensku. Ako dôvod uvádza meniaci sa globálny trh výroby a predaj.

„Začiatok reorganizácie je naplánovaný od februára 2020, pričom komponenty budú nakupované z našich dodávateľských sietí na základe našej globálnej výrobnej stratégie,“ píše spoločnosť.

… a štát:

Ministerstvo hospodárstva s investorom priebežne komunikuje a v tejto chvíli nemá informácie o prípadnom prepúšťaní zamestnancov, tvrdí hovorca rezortu Maroš Stano.

„Nie sme oprávnení komunikovať situáciu a zámery zamestnávateľov predtým, ako to okomentujú sami,“ odpísal rezort práce na otázku, či má informácie o pripravovanom prepúšťaní a redukcii výroby v Samsungu.

Čo sa stalo s Voderadmi:

Samsung v minulom roku zatvoril závod na produkciu displejov vo Voderadoch.

Časť výroby presťahoval do Galanty, časť liniek smerovala do maďarskej fabriky na periférii Budapešti, píše Trend.

V Maďarsku sa Samsung zameriava na produkciu menších a lacnejších televízorov.

Ako je na tom Galanta:

V Galante vyrába Samsung primárne high-endové televízory, v menšom rozsahu aj veľkoformátové displeje a LCM panely.

Milióny televízorov exportuje prevažne na európske trhy, vlani produkcia klesla vo všetkých troch kategóriách.

Na jar firma priznala, že tento rok presunula výrobu niektorých televízorov do iných závodov koncernu z dôvodu optimalizácie vnútorných procesov a prispôsobenia sa potrebám trhu.

Slovenský Samsung v číslach:

  • patrí do desiatky firiem s najvyššími tržbami (vlani zhruba 1,8 miliardy eur) a je popredným exportérom;
  • za 17 rokov na Slovensku získal od štátu stimuly 131 miliónov eur, spočítal Trend. Daňové úľavy dočerpal v minulom roku;
  • predvlani poslal do centrály zisk z predošlých rokov 595 miliónov eur, čo je zhruba toľko, čo preinvestoval na Slovensku;
  • v období najväčšieho rozmachu pracovalo v galantskom a vo voderadskom závode takmer 6-tisíc ľudí.

Galanta patrí k okresom s najnižšou evidovanou nezamestnanosťou v krajine.

Podiel ľudí bez práce v ňom dosiahol v októbri 2,29 percenta. Nižšiu nezamestnanosť malo len šesť ďalších okresov.

Zdieľať

Obce z východu chcú väčší vplyv vo vodárňach, pomáha im ostrý právnik Krátky

Zhruba 60 východoslovenských miest a obcí zakladá akcionársky klub Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, aby v nej získali väčší vplyv. Spoluzakladateľom klubu je známy právnik Daniel Krátky. Členovia klubu majú podľa Trendu 12 % akcií, najväčší akcionár – mesto Košice – má 20 %.

Prečo je to dôležité: Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) je najväčší slovenský vodárenský podnik, ako jediný zostal výlučne v rukách miest a obcí, podiely v ňom má 770 miest a obcí. Pokrýva územie Košického, Prešovského a malej časti Banskobystrického kraja.

O firmu sa v poslednom čase vedie boj, v konflikte sú najmä manažment spoločnosti a Košičania, ktorí sa usilovali o väčšiu kontrolu vo firme s rozdrobenými podielmi. Poslanci Košíc, ktoré vedie primátor Jaroslav Polačko, odsúhlasili plán skupovať ďalšie akcie, aby vo VVS postupne získali majoritu.

Toho sa však, ako píše Trend, obávajú obce. Vo VVS by to podľa nich potom mohlo „narušiť jednotnú cenu vodného a stočného“. Vo vodárňach totiž funguje princíp solidarity, väčšie mestá s nižšími nákladmi na vodné a stočné priplácajú na malé dediny s oveľa vyššími nákladmi.

O čo ide obciam: Akcionársky klub by mal byť postavený na tom, že každý člen v ňom bude mať rovnaký hlas bez ohľadu na veľkosť akcionárskeho podielu, a čo sa odobrí v klube, pôjde na valné zhromaždenia vodární ako jednotné stanovisko všetkých členov. Akcionársky klub má ambíciu získať do svojich radov čo najviac členov, aby vodárne ovládol.

Širšie súvislosti: Nový akcionársky klub je podľa Trendu v súlade so závermi nedávneho preverovania bratislavských vodární Najvyšším kontrolným úradom, ktorý zdôraznil, že verejný záujem sa vo vodárňach napĺňa v plnej miere iba vtedy, ak zostávajú v rukách miest a obcí.
V štruktúrach akcionárskeho klubu sa objavil právnik Daniel Krátky, ktorý sa v minulosti zúčastnil na viacerých súbojoch o podniky ako Slovglass, Chemko, Novoker či nebankovku Drukos. Pri nich dochádzalo aj k pokusom o nepriateľské prevzatia.
Krátky má povesť ostrého právnika, Trend sa ho preto pýtal, či VVS nechce sám ovládnuť. „O nejakú skrytú privatizáciu vodární rozhodne nemám záujem. Čo bude o desať rokov, uvidíme, ale dnes som iba poradcom akcionárov,“ povedal D. Krátky a dodal, že skryté ovládnutie vodární ani nie je možné, ich vlastníci majú na akcie predkupné právo.

Daniel Krátky Foto – archív DK

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať