Denník NKeby mal Kremeľ dosť peňazí, Putin by sa s Trumpom takto vôbec nerozprával, vraví ruský ekonóm

Petra ProcházkováPetra Procházková Deník NDeník N
29Komentáre
Vladimir Putin a Donald Trump na samite G-20. Foto - TASR/AP
Vladimir Putin a Donald Trump na samite G-20. Foto – TASR/AP

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

„Neviem o jedinom odvetví ruskej ekonomiky, ktoré by rástlo,“ hovorí ekonóm, podnikateľ a publicista Viačeslav Širiajev, ktorý pravidelne komentuje dianie v Rusku napríklad pre exilovú televíziu Dožď.

V rozhovore sme sa rozprávali o tom, kde berie Putin peniaze na vojnu, aký je skutočný stav ruskej ekonomiky a čo by sa stalo, ak by sa do Ruska vrátili americké firmy. „Blíži sa chvíľa, keď za Putinom prídu bankári a povedia: Tovarišč Putin, končíme,“ vraví Širiajev.

Pred dvoma rokmi povedala Deníku N popredná ruská ekonómka Natalia Zubarevič, že Vladimir Putin má peniaze tak na dva až tri roky vojny. Podľa jej výpočtov by sme sa tak mali chýliť ku koncu. Je to tak?

Je to zložitejšie.

Tak to, prosím, rozoberte. Z čoho Putin vojnu stále platí?

Na tieto účely má Rusko Fond národného bohatstva. Bol to bohatý zdroj a financovanie vojny fungovalo celkom dobre. Lenže nič netrvá večne. Všetko sa zmenilo v polovici minulého roka, keď ruskému štátu začali dochádzať peniaze a musel niečo urobiť. A tak sa začala skrytá emisia. A posledné mesiace sa táto utajovaná emisia stala hlavným zdrojom, z ktorého ruský štát vojnu financuje.

Jednoducho si Rusi tlačia peniaze na to, aby mohli kupovať od zbrojárov nové tanky?

Tlačia. A ako. Ale zase to nie je také jednoduché. Zjednodušene povedané – všetko, čo sa posledný rok deje, môžeme opísať ako zakuklenú emisiu, ktorá sa zmenila na jediný zdroj financovania Putinovej vojny. Žiadne nové príjmy z daní, žiadne ďalšie veľké príjmy z ropy Putin už nemá. Všetky príjmy do štátnej kasy sa znižujú.

Hovoríte zakuklená emisia. Čo tým myslíte?

Existujú dve hlavné schémy, ktoré Putinovi umožňujú získavať ďalšie peniaze. Prvou sú operácie s aktívami Fondu národného bohatstva. To znamená, že aktíva ako zlato alebo napríklad [čínske] jüany prelievajú z ministerstva financií. Z pohľadu ekonomiky táto operácia neznamená nič, len takto banka vytlačila asi 10 biliónov rubľov, teda okolo 100 miliárd dolárov.

Druhý spôsob je nemenej priehľadný. Centrálna banka

Na čítanie potrebujete aspoň štandard predplatné.

Dnes na DennikE.sk