Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Koľko sme do rozpočtu Únie zaplatili a koľko sme dostali

Hnúšťa – nové námestie z eurofondov. Foto – Daniel Vražda
Hnúšťa – nové námestie z eurofondov. Foto – Daniel Vražda

Od roku 2004 dostalo Slovensko z Únie o 11 miliárd viac, ako do jej fondov zaplatilo.

Keď sa porovná, koľko peňazí dostávame z Európskej únie a koľko tam platíme, sme vo výraznom pluse. Vyzerá to zhruba takto: v roku 2004 bol rozdiel 163 miliónov v prospech Slovenska, o rok nato sa zdvojnásobil a odvtedy viac-menej rástol aj ďalej. V minulom roku prudko vyskočil a dosiahol 3,5 miliardy. To sa končili staré eurofondy a ich čerpanie sa prudko zrýchlilo.

Ukazujú to dáta o eurofondoch, ktoré zosumarizovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

 

 

Nevyčerpali sme všetko, čo sme mali

Od roku 2004, keď sme vstúpili do Európskej únie, až do konca minulého roka poslal Brusel na Slovensko cez eurofondy výrazne viac ako 19 miliárd eur.

Debatu o tom, aký majú eurofondy pre nás prínos, pritvrdil líder opozičnej SaS Richard Sulík. Nie sú podľa neho dobrý nápad, lebo sa s nimi spája korupcia.

Pri eurofondoch sa prijalo pravidlo, že nemajú nahrádzať bežnú činnosť vlády. A tak sa za ne postavili námestia, čističky, opravili školy, pár desiatok kilometrov diaľnic. Na investície šli v druhom programovom období tri štvrtiny eurofondov. Nevyhli sa im ani kauzy: od školských projektov po rôzne IT tendre.

Každopádne, vlani sme čerpali najviac eurofondov, bolo to 4,3 miliardy eur. Predošlých pár rokov sme zvykli vyčerpať približne dve miliardy eur. Vysvetlenie minulého roka je jednoduché, končilo sa druhé programové obdobie a tlak na ich dočerpanie rástol. A narýchlo sa vymyslelo aj pár projektov, len aby sa eurofondy minuli.

Pre porovnanie – v roku 2014 sme vyčerpali 2,02 miliardy, ešte menej ako rok predtým. Z pohľadu eurofondov to však nebol pre nás jednoduchý rok, Brusel nám pozastavil ich čerpanie v deviatich operačných programoch. Európska komisia vtedy spochybnila aj slovenský orgán auditu eurofondov, ktorým bolo ministerstvo financií. Vymenilo sa tam potom vedenie.

V druhom programovom období sa nepodarilo Slovensku minúť celé eurofondy. Tu je výsledok: v druhom programovom období sa podarilo vyčerpať 10,9 miliardy (93 %), prepadlo nám 600 miliónov eur.

Jesenný vládny odhad nevyčerpania bol okolo miliardy eur, prudký rast čerpania v posledných týždňoch však straty znížil.

 

 

Čo našu pozíciu zhoršilo

Pre chyby pri čerpaní eurofondov nám Brusel neuznal všetky výdavky za oprávnené. Výsledkom boli korekcie. Ich celková suma dosiahla 638 miliónov eur. To zhoršuje našu čistú pozíciu voči Únii.

Slovensko je tiež prispievateľom do európskeho rozpočtu. Platby sa odvíjajú najmä od veľkosti slovenskej ekonomiky. Príspevok do rozpočtu Únie väčšinou stúpal, posledné dva roky však klesal.

Slovensko zaplatilo od roku 2004 doteraz na príspevkoch do rozpočtu Únie a spolufinancovanie približne 7,4 miliardy. Naša čistá finančná pozícia je tak podľa údajov rozpočtovej rady 11,8 miliardy. Od Únie sme teda dostali o toľko viac v porovnaní s tým, čo sme jej zaplatili.

Dnes na DennikE.sk

Gastrolístky sú dráma do poslednej chvíle: chyba u Krajniaka firmy so stravnými lístkami takmer vrátila do hry

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Dobrovoľnosť gastrolístkov mohla nečakane zablokovať drobná zmena v novele Zákonníka práce, poslanci preto návrh zmenili. Krajniakovo ministerstvo odmieta vysvetliť, kto urobil chybu, ktorá znova nahrávala stravenkovým firmám. Novelu schvaľujú poslanci na tejto parlamentnej schôdzi.

Osud slovenských rajčín je v rukách reťazcov. Veselé časy sa skončia, hovoria pestovatelia

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Značky slovenských rajčín chcú vraj reťazce vytlačiť z regálov na úkor vlastných – privátnych. Tvrdí to Zväz zeleninárov a zemiakarov Slovenska. Domáci pestovatelia investovali do skleníkov, nových odrôd a budovania svojho mena desiatky miliónov eur.

Minúta po minúte

Island začal vydávať vakcinačné pasy, majú ľuďom uľahčiť cestovanie. Nárok na certifikát má v krajine 4800 ľudí, ktorí dostali obe dávky vakcíny proti covidu-19. Ich užitočnosť je zatiaľ len teoretická, pretože nie sú medzinárodne uznávané.

Téma „vakcinačných cestovných pasov“ je predmetom diskusií aj v EÚ. Island nie je členom EÚ, ale je súčasťou schengenského priestoru voľného pohybu.

„Cieľom je uľahčiť pohyb medzi krajinami, aby jednotlivci mohli pri hraničných kontrolách predložiť osvedčenie o očkovaní, a boli tak oslobodení od obmedzujúcich opatrení na hraniciach v súlade s pravidlami danej krajiny,“ tvrdí islandské ministerstvo zdravotníctva.

Hoci nemá certifikát medzinárodnú platnosť, Island tvrdí, že je pripravený do krajiny vpúšťať bez kontrol držiteľov takýchto očkovacích pasov z krajín EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru. (čtk, afp)

Predaj šampanského vo svete klesol vlani o takmer pätinu na 245 miliónov fliaš. Podľa francúzskych producentov je dôvodom najmä to, že pandémia uzavrela miesta, kde sa konzumuje alkohol.

Poukázala na to organizácia Comité Interprofessionnel du Vin de Champagne (CIVC). Situácia sa však čiastočne zlepšila ku koncu minulého roka, vďaka čomu sa najnovšia prognóza CIVC o niečo zlepšila.

Ako CIVC v utorok informovala, odhaduje, že objem predaja šampanského klesol v roku 2020 približne o 18 %. To by znamenalo pokles ročných tržieb zhruba o 1 miliardu eur.

Organizácia zároveň očakáva, že pandémia bude ovplyvňovať dopyt aj v 1. polroku tohto roka. „Je to o niečo lepšie, než sme pôvodne očakávali,“ povedal predseda CIVC Maxime Toubart. Organizácia pôvodne počítala s poklesom tržieb až o 1,7 miliardy eur.

Čo sa týka predaja šampanského na francúzskom trhu a kľúčových exportných trhoch ako Británia a USA, podľa CIVC klesol objem predaja na každom z nich o 20 %. Ešte výraznejší bol pokles predaja v Japonsku, kde dosiahol zhruba 28 %. Naopak, export šampanského do Austrálie vzrástol podľa organizácie vlani o 14 %.

Celkovo sa podľa CIVC predalo vo svete v minulom roku 245 miliónov fliaš šampanského. V roku 2019 to bolo takmer 300 miliónov fliaš. Ak sa odhad potvrdí, bude to znamenať pokles objemu predaja o viac než 18 %.

CIVC pôvodne očakávala pokles predaja až o tretinu. Z pohľadu tržieb odhaduje CIVC predaj na približne 4 miliardy eur. (tasr, čtk, reuters)

Najväčší spoločný projekt výroby batérií financovaný 12 štátmi EÚ vrátane Slovenska získal súhlas Európskej komisie. Dospela k záveru, že verejné investície v objeme 2,9 miliardy eur neporušujú pravidlá pre štátnu podporu firiem.

Oznámila to podpredsedníčka EK pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová. Do projektu, ktorý má znížiť závislosť Európy od dovozu z Číny, sa zapoja desiatky podnikov vrátane Tesly, BMW či Fiat Chrysler.

V snahe o ekologicky šetrnejší priemysel a dopravu sa Komisia v roku 2017 rozhodla podporiť spájanie štátov a súkromných firiem pri veľkovýrobe batérií pod hlavičkou Európskej batériovej aliancie. V čase rýchlo rastúceho dopytu po článkoch do elektromobilov či ďalších strojov poháňaných elektrinou sa následne 12 krajín vrátane Nemecka, Francúzska, Talianska, Poľska či Slovenska dohodlo na spoločnom podniku.

Jeho cieľom je prilákať až 9 miliárd eur súkromných investícií. Podmienkou úspešného rozbehu projektu bolo, že ho schváli Komisia, ktorá zisťovala, či projekt nepoškodí konkurenčné prostredie. (čtk)

Príjmy z poplatkov za uloženie odpadu sa budú prerozdeľovať po novom. Poslanci tiež schválili vytvorenie novej skupiny obcí, ktorá získa príspevok z Environmentálneho fondu. Použiť ho má na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenie bioodpadu z domácností.

Návrh novely, ktorá má byť účinná od 15. marca, súvisí so zberom bioodpadu, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára. Od Nového roka majú obce, ktoré si uplatňovali výnimku na ekonomickú neúnosnosť nakladania s bioodpadom, zaviesť a zabezpečiť vykonávanie jeho triedeného zberu.

„Je žiaduce vytvoriť taký finančný mechanizmus na prerozdeľovanie príjmov z poplatkov za uloženie odpadov, aby mohli byť podporené aj tie obce, ktoré majú zavedené a zabezpečené vykonávanie triedeného zberu biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov z domácností,“ odôvodnili predkladatelia v návrhu novely.

Finančnou podporou z envirofondu by sa podľa ministerstva životného prostredia malo zlepšiť nakladanie s kuchynským odpadom a dosiahnutie cieľov, ku ktorým sa Slovensko zaviazalo.

Plénum schválilo aj pozmeňujúci návrh poslanca Radovana Kazdu (SaS), ktorým sa rozšíria podmienky, za ktorých vzniká obci nárok na získanie príspevku. Po novom musí byť splnená podmienka, že obci nebola v posledných troch rokoch uložená sankcia za porušenie vybraných povinností ustanovených zákonom o odpadoch ani za porušenie zákona o poplatkoch za uloženie odpadov. Podľa návrhu bude Environmentálny fond povinný písomne oboznámiť obec o vybavení jej žiadosti o poskytnutie príspevku do 31. októbra. (tasr)

Vláda bude môcť upustiť od ukladania daňových sankcií za podmienok a v rozsahu, v akom určí vo svojom nariadení. Vyplýva to z novely zákona o správe daní, ktorú parlament prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.

Rezort financií v materiáli skonštatoval, že návrh zákona sa vypracováva nadväzne na zhoršujúcu sa situáciu, ktorá vznikla v súvislosti s pandémiou. Zhoršujúcou sa situáciou okolo pandémie odôvodnil aj naliehavosť prijatia návrhu zákona. Skrátené legislatívne konanie parlamentu navrhuje na ochranu hospodárskych záujmov SR. (tasr)

Súčasťou nadlimitných zákaziek verejného obstarávania osobných a nákladných áut či autobusov má byť povinný podiel ekologických vozidiel. Vyplýva to z návrhu zákona, ktorý posunuli poslanci do druhého čítania.

Táto povinnosť sa má od augusta týkať aj lízingu, splátkového predaja, prenájmov, niektorých služieb vo verejnom záujme v osobnej doprave či služieb, ktoré sa vykonávajú s pomocou vozidla.

Podiel obstarávaných nízkoemisných alebo bezemisných osobných vozidiel, mikrobusov a nákladných áut do 3,5 tony by v päťročnom referenčnom období do konca roka 2025 mal byť 22 %. U ostatných nákladných automobilov budú musieť obstarávatelia a verejní obstarávatelia zabezpečiť 8-percentný podiel týchto vozidiel, no od roku 2026 a tiež v treťom referenčnom období od roku 2031 do roku 2035 to už bude o percento viac.

Významný nárast povinného podielu ekologických vozidiel čaká v prípade schválenia návrhu zákona obstarávateľov a verejných obstarávateľov u autobusov a trolejbusov, a to z 34 % od augusta 2021 do konca roka 2025 na 48 % od roku 2026.

Za ekologické vozidlo v kategóriách osobné vozidlo, mikrobus alebo nákladné vozidlo do 3,5 tony návrh zákona do konca roka 2025 považuje také, ktoré má emisný limit oxidu uhličitého (CO2) vo výške 50 gramov na kilometer. Od roku 2026 bude v týchto kategóriách za ekologické považované vozidlo s nulovými emisiami CO2.

Nákladné automobily nad 3,5 tony a autobusy budú považované za ekologické, ak budú napríklad využívať elektrickú energiu, prípadne alternatívne palivá ako vodík, syntetické a parafinické palivo, stlačený zemný plyn (CNG), skvapalnený zemný plyn (LNG), skvapalnený ropný plyn (LPG) či biopalivo. (tasr)

ZSSK od stredy obmedzí dopravu na tratiach Trnava – Bratislava a Trnava – Kúty, pozastaví na nich 33 osobných vlakov. Zdôvodnila to poklesom vyťaženia vlakov a počtu cestujúcich, ale aj chorobnosťou a karanténou vlakového personálu.

Ako bude obmedzenie vyzerať

Trnava – Bratislava

  • Na traťovom úseku Trnava – Bratislava-Nové Mesto nebude premávať 27 osobných vlakov.
  • V rámci prímestskej dopravy ostane zabezpečený 1-hodinový takt, v čase dopravnej špičky bude 30-minútový takt vlakov pri kombinácii vlakov Os a REX.
  • V úseku Pezinok – Bratislava zostane v čase dopravnej špičky zachovaný 20-minútový interval.

Trnava – Kúty

  • Na traťovom úseku Trnava – Kúty bude zavedený grafikon v režime ako počas sobôt a dní pracovného pokoja.
  • Počas celého dňa bude zabezpečené železničné spojenie v 2-hodinovom takte, alternatívou spojenia v čase rannej dopravnej špičky bude prímestská autobusová doprava.
  • Obmedzenie sa dotkne 6 vlakov.

ZSSK tvrdí, že musela pristúpiť k ďalšiemu obmedzovaniu prímestskej dopravy predovšetkým z dôvodu zvýšenej chorobnosti a karantény prevádzkových zamestnancov ZSSK na pozícii rušňovodič po skríningovom testovaní, aktuálnej vyťaženosti vlakov ZSSK, ako aj platiaceho lockdownu.

ZSSK najskôr obmedzila dopravu 28 osobných vlakov na linke Senec – Bratislava-Petržalka, pričom obmedzenie malo trvať od 12. do 24. januára. Pre pretrvávajúcu zhoršenú pandemickú situáciu a lockdown musí toto obmedzenie predĺžiť.

Obmedzenia dopravy na linke Senec – Bratislava-Petržalka ostávajú aj naďalej v platnosti do odvolania. Zároveň dochádza k obmedzeniu ďalšieho vlaku – vlak Os 4744 (Galanta 06.03 – Bratislava-Petržalka 07.09).

Aktuálne chýba ZSSK v rámci celého Slovenska 102 rušňovodičov a 91 vlakvedúcich. ZSSK tvrdí, že v súvislosti s vlakovým personálom je kritická situácia predovšetkým na západnom Slovensku.

Developerská skupina Atrios chce pri obci Záborské neďaleko Prešova postaviť výrobno-logistický areál, kde môže nájsť prácu 300 zamestnancov. Projekt by mal stáť 21 miliónov eur, využívať ho budú klienti hlavne zo strojárskeho či elektrotechnického priemyslu.

Vyplýva to z projektu, ktorý Atrios posunul povoľovacím úradom.

So začiatkom výstavby areálu developer ráta koncom tohto roka. Dokončený má byť v lete budúceho roka. Plocha celého areálu dosiahne deväť hektárov.

Atrios pôsobí na trhu skoro dve desiatky rokov. Zameriava sa na výstavbu priemyselných areálov, ale stavia aj kancelárie, nákupné centrá i rezidenčné projekty. Pôsobí na Slovensku a v Česku.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať