Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

11 rebríčkov, ktoré vám môžu pomôcť nájsť dobrú nemocnicu

Nemocnica Ružinov má prejsť veľkou rekonštrukciou. Foto N – Tomáš Benedikovič
Nemocnica Ružinov má prejsť veľkou rekonštrukciou. Foto N – Tomáš Benedikovič

Málo údajov, slabá reprezentatívnosť dát a nedostatok informácií – najmä pre tieto slabiny si dnes pacient len ťažko nájde najkvalitnejšiu nemocnicu.

Máte ísť na operáciu alebo na plánované vyšetrenie a rozhodujete sa, do ktorej nemocnice sa vybrať? Nebudete to mať ľahké.

Mnohí ľudia sa spoľahnú na odporúčanie známych či rodiny. To však môže byť veľmi subjektívne – blízky človek mohol mať len zlú alebo, naopak, dobrú skúsenosť s konkrétnym lekárom či sestrou, alebo mať iba skúsenosť s jedným oddelením.

Preto je lepšie pozrieť sa na to, čo o nemocniciach hovoria čísla.

Hodnotiť nemocnice musia zdravotné poisťovne a aj to robia. Každoročne zbierajú dotazníky o spokojnosti pacientov a vyhodnocujú aj takzvané indikátory kvality. Ide napríklad o úmrtnosť, preležaniny či množstvo nemocničných nákaz.

Tieto informácie sa dajú po chvíľke hľadania nájsť na webe zdravotnej poisťovne. Väčšinou však ide o neprehľadné tabuľky, ktoré nepomôžu poistencovi vybrať si konkrétnu nemocnicu, kde by mal dostať najlepšiu starostlivosť.

Pomôckou môže byť portál inštitútu INEKO nemocnice.ineko.sk, ktorý zosumarizoval dáta od všetkých poisťovní – ak mu ich poskytli. Pridal aj údaje z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde sa môžu ľudia na nemocnice či lekárov sťažovať, ak si myslia, že pochybili.

Ani tieto rebríčky však nepovedia, ktorá nemocnica je najlepšia. Denník N vybral niektoré vlastnosti nemocníc, ktoré by s výberom tej najvhodnejšej mohli pomôcť. Okrem toho pridal aj hodnotenie pacientov.

„Údaje komplexne nehodnotia kvalitu nemocníc, ale informujú o ich činnosti na základe dostupných údajov,“ hovorí analytik Dušan Zachar z INEKO.  Problém údajov je v tom, že nezohľadňujú, akí pacienti do nemocnice prichádzajú – teda ich zdravotný stav či diagnózu.

Niektoré údaje môže podľa neho ovplyvniť aj malá vzorka, teda to, že v danej nemocnici operovali málo ľudí alebo o nej málo pacientov odovzdalo dotazníky o spokojnosti.

Tieto nedostatky sme sa snažili v rebríčkoch odstrániť a určili sme si minimálne požiadavky – napríklad minimálne tisíc operácií.

Ďalší problém môže byť definícia toho, čo majú nemocnice vykazovať, a tiež to, aké údaje pošlú. Veľmi dôležité indikátory – ako sú preležaniny či nemocničné nákazy – sa preto do rebríčkov, ktoré sme vybrali, nedostali. „Niektoré indikátory sledujú zariadenia nedôsledne, najmä preležaniny a nemocničné nákazy, čo výrazne znižuje ich výpovednú hodnotu a porovnateľnosť údajov,“ hovorí Zachar.

Opakované operácie

Patria medzi najspoľahlivejšie ukazovatele, najmä pre tých pacientov, ktorí idú na operáciu. Ak niekoho operovali napríklad v Galante a do 30 dní po prepustení by ho museli operovať znova (je jedno, či v Galante, alebo v inej nemocnici), ukazovateľ reoperovanosti sa v takom prípade zhoršuje pre galantskú nemocnicu.

Pacient tak môže vidieť, v ktorej nemocnici robia operácie tak, že pacient musí ísť na operáciu opäť. Čím je takýchto prípadov viac, o to je nemocnica hodnotená horšie.

Dôležité pri tomto kritériu je aj to, o aké zložité operácie išlo. Preto nájdete dva typy rebríčkov: prvý je pre veľké štátne fakultné a univerzitné nemocnice, pri ktorých sa predpokladá, že vykonávajú zložitejšie zákroky; a druhý je pre menšie regionálne nemocnice, kde sa vykonávajú zväčša ľahšie zákroky a ťažšie prípady posielajú do väčších zariadení.

Najhoršie z veľkých štátnych nemocníc podľa tohto kritéria skončila Fakultná nemocnica v Žiline, kde viac ako každú desiatu operáciu treba opakovať. Ide takmer o 2500 operácií, ktoré sa museli opakovať z 22 500 operácií vykonaných nemocnicou v priebehu štyroch rokov. To je takmer 11 percent, čiže vysoko nad priemerom 3,3 %.

Najlepšie skončila Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku s ani nie dvomi percentami. U nej išlo opäť na operáciu 220 pacientov z celkového počtu vyše 12-tisíc pacientov, ktorí absolvovali operáciu.

Z menších, regionálnych nemocníc mala najnižší počet opakovaných operácií nemocnica v Zlatých Moravciach – 0,6 percenta. Opakovalo sa v nej jedenásť z takmer 1700 operácií. Najviac opakovaných operácií bolo v Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci – takmer 2800 z 15-tisíc operácií, čo predstavuje takmer 18 percent. Priemer bol 4,3 percenta.

Pravdepodobnosť opakovania operácie vo veľkých nemocniciach

[table id=21 /]

Zdroj: INEKO

Pravdepodobnosť opakovania operácie v regionálnych nemocniciach

[table id=22 /]

Zdroj: INEKO

 

Úmrtnosť

Pri výbere nemocnice je dobré si zistiť, koľko ľudí v nej zomiera. Ak však chceme byť spravodliví, mali by sme sa pozrieť na úmrtia, ktoré sa viažu na istý typ úkonu alebo diagnózy. Ak by sme totiž vzali do úvahy len počet ľudí, ktorí v nemocnici zomreli, nezohľadnili by sme, že niektoré nemocnice musia riešiť oveľa ťažšie prípady. Preto sme do rebríčkov vybrali dve kritériá – koľko ľudí umrie po akútnej mozgovo-cievnej príhode a koľko po operácii.

Najvyšší pomer pacientov, ktorí zomreli po mozgovo-cievnej príhode, je vo Fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch – takmer 19 percent, zomrelo po nej teda 444 ľudí z celkového počtu takmer 2400 pacientov. Priemer vo veľkých štátnych nemocniciach je len o niečo nižší – 15,2 percenta. Najmenej ich bolo v Univerzitnej nemocnici v Košiciach – takmer 12 percent; zomrelo tam po porážke takmer 400 z 3400 pacientov.

Menšie regionálne nemocnice zaznamenali 15-percentnú úmrtnosť. Najvyšší podiel má nemocnica v Kežmarku: takmer tretinu, teda 56 z takmer 180 prípadov. Najmenej – 7,4 percenta – mala nemocnica v Levoči, kde umrelo 71 z takmer tisíc pacientov. Pri tejto kategórii sme brali do úvahy aj počet prípadov; do rebríčkov sme tak zaradili len nemocnice, ktoré ošetrili aspoň sto akútnych mozgovo-cievnych príhod.

Koľko ľudí zomrelo na akútnu mozgovo-cievnu príhodu vo veľkých nemocniciach

[table id=23 /]

Zdroj: INEKO

Koľko ľudí zomrelo na akútnu mozgovo-cievnu príhodu v regionálnych nemocniciach

[table id=24 /]

Zdroj: INEKO

Pri úmrtnosti sme sa pozreli aj na počet pacientov, ktorí zomreli po operácii. Často si totiž môžu pacienti vyberať nemocnicu práve vtedy, keď idú na plánovanú operáciu. Tu je priemer úmrtí nižší: vo veľkých nemocniciach aj v menších regionálnych sú to dvaja ľudia zo sto.

Medzi regionálnymi nemocnicami má najvyšší pomer nemocnica vo Veľkom Krtíši – 5,4 percenta, teda z takmer 1500 pacientov umrelo po operácii 78. Najmenší pomer – takmer nulový – je v nemocnici v Kežmarku, kde z takmer 2500 pacientov po operácii umrel jeden.

Vo veľkých štátnych nemocniciach má ani nie percento úmrtí Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku, kde po operácii zomrelo 124 z vyše 14-tisíc pacientov. Najvyšší podiel – 3,1 percenta – je vo Fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch, kde zomrelo takmer 600 z takmer 20-tisíc operovaných pacientov.

Koľko ľudí zomrelo vo veľkých nemocniciach po operácii

[table id=25 /]

Zdroj: INEKO

Koľko ľudí zomrelo v regionálnych nemocniciach po operácii

[table id=26 /]

Zdroj: INEKO

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako sú spokojní

Hoci čísla povedia o nemocnici veľa, neukážu napríklad prístup lekára či sestier k pacientovi, ani to, či mal dosť informácií a aké bolo stravovanie. Pri spokojnosti ide o subjektívne hodnotenie pacientov závisiace aj od toho, na akom oddelení ležia alebo kto s nimi leží na izbe. Žiadne iné kritérium však neopisuje pocity pacientov lepšie.

Poisťovne musia spokojnosť skúmať zo zákona, v prieskume majú aj rovnaké otázky. Neistá je návratnosť, preto sme do rebríčkov zaradili len tie nemocnice, z ktorých sa vrátilo aspoň sto dotazníkov.

Hodnovernosť dostupných dát znížila štátna poisťovňa, ktorá ich INEKO odmietla poskytnúť. Ide teda o údaje za poisťovne Dôvera a Union, ktoré majú asi tretinový podiel na trhu.

Hodnotenia pacientov však nie sú veľmi kritické: ani jedna z veľkých štátnych nemocníc nedostala dvojku. Aj rozdiely vo vnímaní nemocníc medzi pacientmi sú malé. Kým najlepšie hodnotená Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku má známku 1,41, najhoršie hodnotená Fakultná nemocnica v Trnave má len o štyri desatiny horšiu známku.

Rozpätie pri menších nemocniciach je výraznejšie. Najlepšie hodnotená Ľubovnianska nemocnica dostala známku 1,37 a najhoršie hodnotená nemocnica vo Zvolene (vrátane prevádzky v Krupine) 1,89.

Ako sú pacienti spokojní s veľkými nemocnicami

[table id=27 /]

Zdroj: INEKO

Ako sú pacienti spokojní s regionálnymi nemocnicami

[table id=28 /]

Zdroj: INEKO

Sťažnosti

Hoci sťažnosti závisia priamo od pacientov, ide o podnety, ktoré poslali na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Do rebríčku sme zaradili len tie opodstatnené. Najmä pri regionálnych nemocniciach ide často len o pár sťažností. Aby sa zohľadnila veľkosť nemocnice, sú prepočítané na tisíc lôžok.

V tomto hodnotení najviac opodstatnených sťažností v štátnych nemocniciach prišlo na Univerzitnú nemocnicu v Bratislave – 129 za päť rokov. Najmenej na Univerzitnú nemocnicu v Martine – jedenásť.

Pri regionálnych nemocniciach boli čísla nižšie: najviac ich prišlo na nemocnicu v Malackách – 13, a najmenej na Ľubovniansku nemocnicu – dve za päť rokov.

Koľko sťažností prišlo do veľkých nemocníc

[table id=29 /]

Zdroj: INEKO

Koľko sťažností prišlo do regionálnych nemocníc

[table id=30 /]

Zdroj: INEKO

Pôrodnice

Úplne samostatne by ste sa mali rozhodovať, ak budete rodiť. Tri roky ukazuje najlepšie pôrodnice Sprievodca pôrodnicami, ktorý pripravuje Health Policy Institute (HPI) s portálom Rodinka.sk. Rebríček zostavujú podľa hodnotenia mamičiek; v roku 2013 sa zapojilo vyše dvetisíc žien. Okrem toho pôrodnice hodnotia experti a tretím kritériom sú služby.

Posudzovali desať kritérií kvality, medzi nimi aj počet pôrodov v nemocnici, úmrtnosť či počet cisárskych rezov; vychádzali však z údajov za rok 2012. V službách napríklad sledovali, či matka môže mať sprievod, či si môže vybrať pôrodníka, alebo pôrodnú asistentku.

Najlepšie tri pôrodnice sú podľa tohto rebríčka vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, v Nemocnici Košice-Šaca a v Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca.

Najlepšie pôrodnice:

  • FN Trenčín
  • Nemocnica Košice-Šaca
  • KNsP Čadca
  • NsP Sv. Jakuba Bardejov
  • UNB Kramáre
  • Vranovská nemocnica
  • NsP Sv. Lukáša Galanta
  • Sanatórium Koch
  • UN Martin
  • UN L. Pasteura Košice, pracovisko Trieda SNP

Zdroj: HPI

Aké kauzy pripravili nemocnice o peniaze

Nakupovanie CT prístrojov

Najznámejší predaj CT prístroja sa odohral v Piešťanoch, informácie o ňom priniesli denník Sme a TV Markíza. Nemocnica, v ktorej vedení sedela aj vtedajšia podpredsedníčka Renáta Zmajkovičová (Smer) a raper Michal Sýkora známy ako Ego, kúpila CT prístroj od bývalej firmy vtedajšieho predsedu parlamentu Pavla Pašku. Za CT zaplatila o pol milióna viac ako v rovnakom čase za ten istý prístroj nemocnica v Česku. Pre kauzu odstúpili ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, predseda parlamentu Pavol Paška aj podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová. Okrem tejto kauzy však bolo predraženie vo viacerých prípadoch, ukázala to analýza Transparency International.

Objednávanie stravy

V decembri denník SME a Transparency International odhalili kauzu koncesných zmlúv v štyroch veľkých štátnych nemocniciach. Išlo zákazky za dohromady viac ako 81 miliónov eur, ktoré si rozdelia navzájom prepojené firmy Dora Gastro a Hospital Catering Solutions. Tie v tendroch ,,súťažili“ proti sebe a vyhrali aj s cenami, ktoré výrazne prevyšovali náklady na stravu v niektorých iných nemocniciach. Pre gastrotendre skončili riaditelia nemocníc v Trnave, Banskej Bystrici a v Poprade, a aj šéf úradu ministerstva zdravotníctva Martin Senčák. Zmluvy nechal minister zdravotníctva Viliam Čislák preveriť, ale nezruší ich.

Obchádzanie čakacích listín

Nemocnice prichádzajú o peniaze aj tým, že porušia zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Príkladom je aj Fakultná nemocnica v Prešove, ktorá vlani uprednostnila 20 pacientov pri operácii bedrového kĺba. Obídenie čakacích listín odhalili revízni lekári štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, informoval o tom denník Plus jeden deň. Poisťovňa za tieto operácie zaplatila menej – dala im len štvrtinu sumy. Takýmto správaním totiž nemocnica porušila zmluvu.

Rozdielne nákupy

V nemocniciach sa míňajú neefektívne peniaze aj preto, že sa neporovnávajú ceny tovarov či služieb, ktoré sa nakupujú. Transparency International vlani v januári analyzovala, za koľko nakupujú jednotlivé nemocnice elektrinu. Výsledok bol, že ju veľké nemocnice nakupovali draho a nevyužili to, že jej odoberajú veľa.

Čerpanie eurofondov

Polícia aj Protimonopolný úrad vyšetrovali podozrenie z manipulácie jedného z najväčších tendrov v slovenskom zdravotníctve. Išlo o vybudovanie nového urgentného príjmu v Univerzitnej nemocnici v Košiciach za 26,5 milióna eur z eurofondov. Vyšetrovanie však zastavili, informoval o tom v novembri Denník N. Nepomohli ani odpočúvané telefonáty, v ktorých sa hovorilo, kto koľko bude za zákazku pýtať. Do aféry bol zapletený aj známy poslanca Smeru a exministra zdravotníctva Richarda Rašiho. Policajti ho označili za manipulátora súťaže. Eurofondy sa pritom v nemocniciach využívajú často a nie vždy transparentne. Transparency International v roku 2013 informovala o tom, že tri nemocnice modernizovala z eurofondov sieť schránkových firiem takmer bez súťaže. Nákupy vyšetruje Európsky úrad pre boj proti podvodom.

Zvláštne podmienky

Typickým príkladom, ako mohli nemocnice míňať viac peňazí, je aj to, ak si v súťaži dajú zvláštne podmienky. Napríklad Fakultná nemocnica v Nitre nakupovala operačné stoly, ale podmienkou pre dodávateľa bolo, že musia mať nosnosť aspoň 500 kilogramov. Vyradili tak mnohých dodávateľov. O prípade informoval eTrend.sk v máji 2013.

Dnes na DennikE.sk

  • Pomoc: SZČO, ktorí nemajú zamestnancov, môžu podať žiadosť o pomoc od 16.00 h., ministerstvo posunulo termín z 12.00 h.
  • Odvody: Firmám, ktoré boli povinne zatvorené má štát odpustiť odvody za apríl
  • Zásobovanie: SPPK žiada predstaviteľov vlády, aby ešte dnes umožnili plynulý prechod kamiónov s potravinami
  • EÚ: Ministri financií sa nedohodli na záchrannom pláne, ktorý má pomôcť ťažko zasiahnutým štátom čeliť pandémii  koronavírusu
  • Ekonomický newsfilter: Na pomoc veľkým firmám predsa dôjde
  • Otázky a odpovede: Ako požiada zamestnávateľ a SZČO štát o príspevok
  • Napíšte nám: Pomôže vám vládny balík na pomoc ekonomike?
Zdieľať

Ako automobilky platia ľudí, kým sú doma, a prečo žiadajú kurzarbeit

Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto - TASR
Výroba Porsche Cayenne v bratislavskom závode VW. Foto – TASR

Automobilky siahajú v kríze po kontách pracovného času, až keď vyčerpajú iné nástroje, napríklad dovolenky. V nitrianskom Jaguari napríklad podľa dohody odborárov s manažérmi každému zostane po kríze najviac 18 dní dovolenky.

Zdieľať

Odborník na investovanie: Stále sa oplatí aj jednorazová investícia, s cenami akcií ešte nie sme na vrchole

Foto - archív Ivana Znášika
Foto – archív Ivana Znášika

Odborník na investovanie Ivan Znášik vysvetľuje, ako sa dnes oplatí investovať, a prečo si myslí, že akciové trhy dosiahli svoje dno zrejme už pred dvoma týždňami. „Ten, kto stihol investovať na tom dne, a takých je vcelku dosť, bude mať v priebehu dvoch alebo dva a pol roka výnos zhruba 50 %.“

Minúta po minúte

Zdieľať

Poľnohospodárska a potravinárska komora žiada vládu, aby ešte dnes umožnila plynulý prechod kamiónov s potravinami naprieč celým Slovenskom. Zásobovanie podľa nej nesmie podliehať kontrolám policajných zložiek na hraniciach okresov.

Poľnohospodári, potravinári a obchodníci vyzvali kompetentných, hlavne ministrov pôdohospodárstva a vnútra, aby urýchlene riešili vzniknutú situáciu. Tvrdia, že ak sa riešiť nebude, môže skončiť kolapsom v zásobovaní obyvateľstva.

Rozvozy niektorých potravín a vstupov do rastlinnej a živočíšnej výroby meškajú podľa SPPK od skorých ranných hodín pre vyhlásenie zákazu vychádzania a policajné kontroly áut medzi okresnými mestami. Na neúnosnú situáciu upozorňujú mnohí výrobcovia potravín, obchodníci, dodávatelia, poľnohospodári, ktorí sa nemôžu dostať so svojím tovarom na miesto určenia.

Niektoré zásobovacie vozidlá podľa SPPK dokonca prechádzajú viacerými kontrolami, keďže výrobky prevážajú cez viaceré mestá. Obchodníci upozorňujú, až pri neriešení situácie si ľudia zajtra v obchodoch nekúpia to, čo potrebujú.

„Pokiaľ by mal tento stav trvať aj v ďalších dňoch, prísun potravín a drogérie by skolaboval úplne,“ vraví predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.

Zdieľať

Šéf Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš k opatreniam: „Ukazuje sa, že vďaka opatreniam nám taliansky scenár nehrozí. Teraz potrebujeme aj dobrú ekonomickú odpoveď na krízu.“  Po Veľkej noci podľa neho musíme konať. „Lebo potenciálne škody môžu byť brutálne.“

Čo radí: 
• zabezpečiť aby peniaze čo najskôr z „prvej pomoci“ dotiekli k ľuďom,
• pripraviť „druhú pomoc“ (veľké firmy a nepokryté skupiny obyvateľstva)
• postupne uvoľňovať zdravotné opatrenia a pružné manažovať prípadné ohniská nákazy.

Zdieľať

Dnešný kolaps na cestách ohrozil dodávku čerstvých pekárenských výrobkov do obchodov. Zväz pekárov žiada, aby sa čím skôr uvoľnili aspoň jazdné pruhy pre potravinárske zásobovacie autá, inak spotrebitelia môžu nájsť prázdne pulty.

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov eviduje sťažnosti pekární, pretože vodiči zásobovacích áut majú problém dostať sa načas s tovarom do predajní.

„Množstvo spoločností zásobuje obchody vo viacerých okresoch, avšak kontroly na ich hraniciach spôsobujú, že vodiči aj viac ako hodinu čakajú v kolónach. Zákon nám však nariaďuje, v akých časových intervaloch od upečenia musíme tovar do predajní doviezť, a opatrenia nám to výrazne komplikujú,“ upozorňuje Tatiana Lopúchová, predsedkyňa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Obdobie Veľkej noci je spojené so zvýšeným dopytom po pekárenských výrobkoch. V tomto čase sa zväčša predá o pätinu viac výrobkov ako štandardne.

Spotrebitelia však môžu nájsť prázdne pulty, nakoľko dodávky výrazne meškajú. Pri porušení časového reťazca dodávok čerstvého pekárskeho sortimentu do predajní nastáva ďalší problém: ak príde tovar na pulty oneskorene, nenájde si svojho zákazníka, zväz tvrdí, že aj z dôvodu obmedzení predajného času vyhradeného výlučne pre seniorov.

„Obchodník má právo podľa zmluvy nepredané výrobky vrátiť, ktoré sa logicky musia následne znehodnotiť. Myslím si, že v čase, keď sa má šetriť na všetkých úrovniach v spoločnosti, je toto nezmyselné hazardovanie s potravinami alarmujúce,“ dodáva Lopúchová. Verí, že vláda tento problém čoskoro vyrieši.

Zdieľať

Do dnešného dňa si stiahlo žiadosť o pomoc 36 000 zamestnávateľov, ktorí museli zatvoriť prevádzku na základe rozhodnutia štátu, uviedol minister práce Milan Krajniak. Už skontrolovaných a zúradovaných bolo vyše 1700 žiadostí.

Zdieľať

Ak situáciu cez Veľkú noc Slovensko zvládne, po nej sa môže vláda baviť o postupnom otváraní ekonomiky, povedal minister práce Krajniak. „Ak zvládneme Veľkú noc, o to skôr môžeme opatrenia uvoľňovať.“ Krajniak tak reagoval na otázku, čo hovorí na kolóny a zápchy spôsobené obmedzeniami v súvislosti s epidémiou.

Zdieľať

Firmám, ktoré boli povinne zatvorené, má štát odpustiť odvody za apríl. Informoval o tom minister financií Eduard Heger.

Zdieľať

Objem priamych investícií čínskych firiem v krajinách EÚ vlani klesol o tretinu na 12 miliárd eur, znížil sa tretí rok za sebou. Ich záujem o fúzie a akvizície v regióne opadne zrejme aj v tomto roku, prispeje k tomu okrem iného pandémia.

Údaje o čínskych investíciách vychádzajú z prieskumu nemeckého inštitútu pre čínske štúdie Merics a newyorskej výskumnej firmy Rhodium Group.

Číňania mali vlani najväčší záujem o európske technologické firmy, ktoré tvorili s 2,4 miliardy eur väčšinu všetkých transakcií.

Nákupná horúčka čínskych firiem v Európe, ktorá prišla po finančnej kríze 2009 a kríze eura 2013, je menej pravdepodobná.

„Dá sa predpokladať, že čínski podnikatelia prejavia záujem v jednotlivých prípadoch, napríklad v Británii v čipovom priemysle alebo v Nemecku v automobilovom sektore,“ uviedol šéf Merics Mikko Huotari. (čtk, dpa)

Zdieľať

Vláda pripravuje pomoc aj pre podnikateľov, ktorí neplatili odvody do Sociálnej poisťovne. Podľa ministra Krajniaka bude však nižšia ako pre tých, ktorí odvody platili.

Zdieľať

SZČO, ktorí nemajú zamestnancov, môžu podať žiadosť o pomoc od 16.00 hodiny a nie už od 12.00 hodiny. Informoval o tom minister práce Krajniak. Povedal tiež, že do schémy pomoci spadajú zamestnávatelia bez ohľadu na počet zamestnancov.

Od budúceho týždňa budú prijímať žiadosti od SZČO a firiem s poklesom tržieb. O túto pomoc môžu žiadať aj podnikatelia, ktorí neboli schopní zaplatiť februárové odvody v marci. Môžu žiadať o pomoc na udržanie pracovných miest.

Zdieľať

Tesco očakáva v dôsledku koronakrízy dodatočné náklady vo výške takmer 1 miliardy libier, súvisia najmä so zamestnancami a prevádzkou. Predpokladá, že finančnú záťaž vykompenzujú vyššie tržby a vládne daňové úľavy na pomoc firmám.

Za finančný rok do februára Tesco zvýšilo prevádzkový zisk bez započítania mimoriadnych položiek o 14 % na takmer 3 miliardy libier, píše Reuters.

Firma uviedla, že nie je schopná poskytnúť odhad hospodárenia na tento rok. V uplynulých dvoch týždňoch prijala v Británii vyše 45-tisíc pracovníkov v reakcii na zvýšený dopyt a chorobnosť personálu.

Koronavírus verzus britský maloobchod:

  • supermarketom výrazne stúpol dopyt, predaj potravín za štyri týždne do 22. marca sa zvýšil o viac ako pätinu;
  • kríza priniesla aj vyššie náklady, napríklad v súvislosti s opatreniami v predajniach, výdavkami na posilnenie e-shopu, odmenami pre zamestnancov či najímaním nových ľudí.

Tesco má v Británii a Írsku dohromady 3800 predajní a na britskom trhu s potravinami si drží najvyšší, 27-percentný podiel. Stiahlo sa z viacerých svetových trhov, podniká ešte v strednej Európe.

Zdieľať

Práca z domu je najčastejším opatrením, ktoré volia zamestnávatelia na Slovensku v týchto dňoch. Aktuálne pracuje z domu viac ako 47 percent respondentov, ktorí sa zapojili do prieskumu portálu Platy.sk.

Do prieskumu sa zapojilo 914 respondentov, údaje sa zbierali od 18. do 30. marca 2020.

Najvyšší podiel zamestnancov s home office je v informačných technológiách, marketingu či oblasti financií. Najnižší podiel v gastre, cestovom ruchu, vo výrobe, doprave a špedícii.

Výsledky prieskumu ukazujú, že väčšina ľudí oceňuje, prípadne by ocenila možnosť pracovať v súčasnej situácii z domu. Takúto odpoveď uviedlo viac ako 56 percent ľudí.

Takmer 60 percent respondentov uviedlo, že počas práce z domu pracujú rovnako alebo sú dokonca produktívnejší ako na pracovisku. Iba 18 percent respondentov priznáva, že doma majú problém s koncentráciou a takmer sedem percent ľudí uvádza, že prácu z domu považujú za príležitosť, keď môžu pracovať menej.

Zdieľať

Zdravotné poisťovne upozorňujú, že pre výpadok zdrojov z verejného zdravotného poistenia nebudú mať v najbližších týždňoch dostatok financií na úhradu zdravotnej starostlivosti. Informovala o tom riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní Katarína Kafková.

Asociácia preto vyzýva vládu, aby vzhľadom na balíček určený na pomoc podnikateľom rozhodla aj o bezodkladnom dofinancovaní verejného zdravotného poistenia. (tasr)

Zdieľať

Prievidzský dodávateľ pre automobilky Brose znížil kapacitu výroby o 70 percent, vyžiadala si to pandémia koronavírusu. Firma nevylúčila, že bude žiadať pomoc od štátu.

Spoločnosť pôsobí v Prievidzi od roku 2015, v súčasnosti zamestnáva viac ako 1000 ľudí.

„Brose ide momentálne na maximálne 30 percent kapacity svojej výroby, čo je veľmi málo. Máme 700 ľudí doma a snažíme sa ich platiť a držať. Nebudeme prepúšťať ľudí. To je najdôležitejšie, že majú prácu, oddýchnu si doma, sú s rodinami, ale hektika sa vráti naspäť, keď naši zákazníci začnú s výrobou,“ povedal generálny riaditeľ firmy Axel Mallener.

Firma má podľa neho k dispozícii materiál na výrobu, reagovala veľmi rýchlo a objednala diely. „Máme zásoby, máme čo robiť a expedujeme. Hlavne Ázia, a tiež iné krajiny začínajú robiť, nerobili taký shutdown, aký robí teraz Európa,“ dodal.

Mallener nevylúčil, že firma ako veľký zamestnávateľ bude potrebovať pomoc od štátu.

Spoločnosť v súčasnosti pracuje na tretej fáze rozšírenia svojho závodu. Koronakríza podľa generálneho riaditeľa túto investíciu neohrozila. (tasr)

Zdieľať

Eurozóna môže potrebovať fiškálne stimuly až do výšky 1,5 bilióna eur, aby sa vysporiadala s hospodárskymi dosahmi pandémie koronavírusu, odkazuje ECB ministrom financií eurobloku. Časť krajín je ochotná zahlasovať len za tretinovú pomoc.

Nemecko, Holandsko a ďalšie severoeurópske krajiny sú pripravené podporiť spoločné európske opatrenia len do výšky 500 miliárd eur, píše Reuters.

Ministri financií EÚ sa zatiaľ nezhodli na spoločnom pláne, ako povzbudiť ekonomiky po koronakríze. Nedospeli ku kompromisu v otázke spoločných dlhopisov ani čerpania úverov zo záchranného fondu ESM.

Zdieľať

Za porušenie nariadenia o dvojtýždňovej karanténe hrozia v Nemecku pokuty do 25-tisíc eur. Povinnosť sa má až na výnimky vzťahovať na všetkých, ktorí od 10. apríla pricestujú do spolkovej republiky po dlhšom pobyte v zahraničí.

Zavedenie 14-dňovej karantény navrhol spolkovým krajinám výbor nemeckej vlády pre koronavírus.

Opatrenie sa nemá týkať pendlerov, teda ľudí, ktorí denne cestujú cez hranice za prácou. Ďalšie výnimky majú platiť pre zdravotníkov alebo diplomatov.

Za čo hrozia pokuty:

  • po prekročení hraníc musia ľudia ísť priamo do svojho bytu alebo iného ubytovania a zostať tam ďalšie dva týždne. Kto tak neurobí, mal by počítať s pokutou 50 až 5-tisíc eur,
  • za porušenie nariadenia o zákaze návštev vo svojom byte hrozí finančný trest 150 až 10-tisíc eur,
  • pri opustení bydliska sa počíta s pokutou od 200 do 25-tisíc eur.

Výška pokuty má závisieť od toho, aké veľké nebezpečenstvo daný prečin znamenal pre verejné zdravie a či šlo o opakovaný prípad.

V Nemecku sa počíta s tým, že karanténne opatrenia zavedú všetky spolkové krajiny, napríklad v Berlíne už platia od minulého týždňa. (čtk, dpa)

Zdieľať

Šéf Twitteru Jack Dorsey poskytne na boj proti koronavírusu 1 miliardu dolárov, čo je vyše štvrtina jeho majetku. Čiastku vloží do charitatívneho fondu Start Small vo forme akcií svojej firmy na spracovanie mobilných platieb Square.

Dorsey chce inšpirovať ďalších ľudí, aby urobili niečo podobné. Podrobnosti o konkrétnych účeloch, na ktoré budú peniaze použité, neposkytol.

Peniaze na boj s koronavírusom a jeho dôsledkami venujú aj ďalší miliardári z technologickej brandže.

  • zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg sľúbil 30 miliónov dolárov, z veľkej časti na vývoj liečby
  • šéf Amazonu Jeff Bezos daroval 100 miliónov dolárov potravinovým bankám v USA, aby pomohli ľuďom, ktorí nemajú dostatok jedla (čtk)
Zdieľať

Ministri financií Únie sa po zdĺhavých rokovaniach nedohodli na záchrannom pláne, ktorý má pomôcť ťažko zasiahnutým členským štátom čeliť pandémii  koronavírusu.

„Po 16 hodinách diskusií sme sa priblížili k dohode, ale ešte tam nie sme. Prerušil som Euroskupinu a budeme pokračovať zajtra (9. apríla),“ oznámil Mario Centeno, šéf Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny, na sociálnej sieti Twitter.

Ministri sa nedohodli na fiškálnych nástrojoch, ktoré by tlmili vplyv pandémie koronavírusu na ekonomiku, napísal Centeno na Twitteri. Euroskupina rokovala o záchrannej sieti, ktorú by tvorili tri kľúčové prvky v hodnote pol bilióna eur.

Podľa zdrojov z rokovaní patovú situáciu spôsobil spor medzi Talianskom a Holandskom o podmienkach, ktoré by boli spojené s úvermi od eurozóny pre vlády na boj proti dôsledkom pandémie. Taliansko sa tiež odmieta vzdať plánov na emisiu spoločných dlhopisov, tzv. koronabondov, ktoré by rozdelili bremeno dlhu medzi štáty euroregiónu. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať