Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

11 rebríčkov, ktoré vám môžu pomôcť nájsť dobrú nemocnicu

Nemocnica Ružinov má prejsť veľkou rekonštrukciou. Foto N – Tomáš Benedikovič
Nemocnica Ružinov má prejsť veľkou rekonštrukciou. Foto N – Tomáš Benedikovič

Máte ísť na operáciu alebo na plánované vyšetrenie a rozhodujete sa, do ktorej nemocnice sa vybrať? Nebudete to mať ľahké.

Mnohí ľudia sa spoľahnú na odporúčanie známych či rodiny. To však môže byť veľmi subjektívne – blízky človek mohol mať len zlú alebo, naopak, dobrú skúsenosť s konkrétnym lekárom či sestrou, alebo mať iba skúsenosť s jedným oddelením.

Preto je lepšie pozrieť sa na to, čo o nemocniciach hovoria čísla.

Hodnotiť nemocnice musia zdravotné poisťovne a aj to robia. Každoročne zbierajú dotazníky o spokojnosti pacientov a vyhodnocujú aj takzvané indikátory kvality. Ide napríklad o úmrtnosť, preležaniny či množstvo nemocničných nákaz.

Tieto informácie sa dajú po chvíľke hľadania nájsť na webe zdravotnej poisťovne. Väčšinou však ide o neprehľadné tabuľky, ktoré nepomôžu poistencovi vybrať si konkrétnu nemocnicu, kde by mal dostať najlepšiu starostlivosť.

Pomôckou môže byť portál inštitútu INEKO nemocnice.ineko.sk, ktorý zosumarizoval dáta od všetkých poisťovní – ak mu ich poskytli. Pridal aj údaje z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde sa môžu ľudia na nemocnice či lekárov sťažovať, ak si myslia, že pochybili.

Ani tieto rebríčky však nepovedia, ktorá nemocnica je najlepšia. Denník N vybral niektoré vlastnosti nemocníc, ktoré by s výberom tej najvhodnejšej mohli pomôcť. Okrem toho pridal aj hodnotenie pacientov.

„Údaje komplexne nehodnotia kvalitu nemocníc, ale informujú o ich činnosti na základe dostupných údajov,“ hovorí analytik Dušan Zachar z INEKO.  Problém údajov je v tom, že nezohľadňujú, akí pacienti do nemocnice prichádzajú – teda ich zdravotný stav či diagnózu.

Niektoré údaje môže podľa neho ovplyvniť aj malá vzorka, teda to, že v danej nemocnici operovali málo ľudí alebo o nej málo pacientov odovzdalo dotazníky o spokojnosti.

Tieto nedostatky sme sa snažili v rebríčkoch odstrániť a určili sme si minimálne požiadavky – napríklad minimálne tisíc operácií.

Ďalší problém môže byť definícia toho, čo majú nemocnice vykazovať, a tiež to, aké údaje pošlú. Veľmi dôležité indikátory – ako sú preležaniny či nemocničné nákazy – sa preto do rebríčkov, ktoré sme vybrali, nedostali. „Niektoré indikátory sledujú zariadenia nedôsledne, najmä preležaniny a nemocničné nákazy, čo výrazne znižuje ich výpovednú hodnotu a porovnateľnosť údajov,“ hovorí Zachar.

Opakované operácie

Patria medzi najspoľahlivejšie ukazovatele, najmä pre tých pacientov, ktorí idú na operáciu. Ak niekoho operovali napríklad v Galante a do 30 dní po prepustení by ho museli operovať znova (je jedno, či v Galante, alebo v inej nemocnici), ukazovateľ reoperovanosti sa v takom prípade zhoršuje pre galantskú nemocnicu.

Pacient tak môže vidieť, v ktorej nemocnici robia operácie tak, že pacient musí ísť na operáciu opäť. Čím je takýchto prípadov viac, o to je nemocnica hodnotená horšie.

Dôležité pri tomto kritériu je aj to, o aké zložité operácie išlo. Preto nájdete dva typy rebríčkov: prvý je pre veľké štátne fakultné a univerzitné nemocnice, pri ktorých sa predpokladá, že vykonávajú zložitejšie zákroky; a druhý je pre menšie regionálne nemocnice, kde sa vykonávajú zväčša ľahšie zákroky a ťažšie prípady posielajú do väčších zariadení.

Najhoršie z veľkých štátnych nemocníc podľa tohto kritéria skončila Fakultná nemocnica v Žiline, kde viac ako každú desiatu operáciu treba opakovať. Ide takmer o 2500 operácií, ktoré sa museli opakovať z 22 500 operácií vykonaných nemocnicou v priebehu štyroch rokov. To je takmer 11 percent, čiže vysoko nad priemerom 3,3 %.

Najlepšie skončila Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku s ani nie dvomi percentami. U nej išlo opäť na operáciu 220 pacientov z celkového počtu vyše 12-tisíc pacientov, ktorí absolvovali operáciu.

Z menších, regionálnych nemocníc mala najnižší počet opakovaných operácií nemocnica v Zlatých Moravciach – 0,6 percenta. Opakovalo sa v nej jedenásť z takmer 1700 operácií. Najviac opakovaných operácií bolo v Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci – takmer 2800 z 15-tisíc operácií, čo predstavuje takmer 18 percent. Priemer bol 4,3 percenta.

Pravdepodobnosť opakovania operácie vo veľkých nemocniciach

[table id=21 /]

Zdroj: INEKO

Pravdepodobnosť opakovania operácie v regionálnych nemocniciach

[table id=22 /]

Zdroj: INEKO

 

Úmrtnosť

Pri výbere nemocnice je dobré si zistiť, koľko ľudí v nej zomiera. Ak však chceme byť spravodliví, mali by sme sa pozrieť na úmrtia, ktoré sa viažu na istý typ úkonu alebo diagnózy. Ak by sme totiž vzali do úvahy len počet ľudí, ktorí v nemocnici zomreli, nezohľadnili by sme, že niektoré nemocnice musia riešiť oveľa ťažšie prípady. Preto sme do rebríčkov vybrali dve kritériá – koľko ľudí umrie po akútnej mozgovo-cievnej príhode a koľko po operácii.

Najvyšší pomer pacientov, ktorí zomreli po mozgovo-cievnej príhode, je vo Fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch – takmer 19 percent, zomrelo po nej teda 444 ľudí z celkového počtu takmer 2400 pacientov. Priemer vo veľkých štátnych nemocniciach je len o niečo nižší – 15,2 percenta. Najmenej ich bolo v Univerzitnej nemocnici v Košiciach – takmer 12 percent; zomrelo tam po porážke takmer 400 z 3400 pacientov.

Menšie regionálne nemocnice zaznamenali 15-percentnú úmrtnosť. Najvyšší podiel má nemocnica v Kežmarku: takmer tretinu, teda 56 z takmer 180 prípadov. Najmenej – 7,4 percenta – mala nemocnica v Levoči, kde umrelo 71 z takmer tisíc pacientov. Pri tejto kategórii sme brali do úvahy aj počet prípadov; do rebríčkov sme tak zaradili len nemocnice, ktoré ošetrili aspoň sto akútnych mozgovo-cievnych príhod.

Koľko ľudí zomrelo na akútnu mozgovo-cievnu príhodu vo veľkých nemocniciach

[table id=23 /]

Zdroj: INEKO

Koľko ľudí zomrelo na akútnu mozgovo-cievnu príhodu v regionálnych nemocniciach

[table id=24 /]

Zdroj: INEKO

Pri úmrtnosti sme sa pozreli aj na počet pacientov, ktorí zomreli po operácii. Často si totiž môžu pacienti vyberať nemocnicu práve vtedy, keď idú na plánovanú operáciu. Tu je priemer úmrtí nižší: vo veľkých nemocniciach aj v menších regionálnych sú to dvaja ľudia zo sto.

Medzi regionálnymi nemocnicami má najvyšší pomer nemocnica vo Veľkom Krtíši – 5,4 percenta, teda z takmer 1500 pacientov umrelo po operácii 78. Najmenší pomer – takmer nulový – je v nemocnici v Kežmarku, kde z takmer 2500 pacientov po operácii umrel jeden.

Vo veľkých štátnych nemocniciach má ani nie percento úmrtí Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku, kde po operácii zomrelo 124 z vyše 14-tisíc pacientov. Najvyšší podiel – 3,1 percenta – je vo Fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch, kde zomrelo takmer 600 z takmer 20-tisíc operovaných pacientov.

Koľko ľudí zomrelo vo veľkých nemocniciach po operácii

[table id=25 /]

Zdroj: INEKO

Koľko ľudí zomrelo v regionálnych nemocniciach po operácii

[table id=26 /]

Zdroj: INEKO

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako sú spokojní

Hoci čísla povedia o nemocnici veľa, neukážu napríklad prístup lekára či sestier k pacientovi, ani to, či mal dosť informácií a aké bolo stravovanie. Pri spokojnosti ide o subjektívne hodnotenie pacientov závisiace aj od toho, na akom oddelení ležia alebo kto s nimi leží na izbe. Žiadne iné kritérium však neopisuje pocity pacientov lepšie.

Poisťovne musia spokojnosť skúmať zo zákona, v prieskume majú aj rovnaké otázky. Neistá je návratnosť, preto sme do rebríčkov zaradili len tie nemocnice, z ktorých sa vrátilo aspoň sto dotazníkov.

Hodnovernosť dostupných dát znížila štátna poisťovňa, ktorá ich INEKO odmietla poskytnúť. Ide teda o údaje za poisťovne Dôvera a Union, ktoré majú asi tretinový podiel na trhu.

Hodnotenia pacientov však nie sú veľmi kritické: ani jedna z veľkých štátnych nemocníc nedostala dvojku. Aj rozdiely vo vnímaní nemocníc medzi pacientmi sú malé. Kým najlepšie hodnotená Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku má známku 1,41, najhoršie hodnotená Fakultná nemocnica v Trnave má len o štyri desatiny horšiu známku.

Rozpätie pri menších nemocniciach je výraznejšie. Najlepšie hodnotená Ľubovnianska nemocnica dostala známku 1,37 a najhoršie hodnotená nemocnica vo Zvolene (vrátane prevádzky v Krupine) 1,89.

Ako sú pacienti spokojní s veľkými nemocnicami

[table id=27 /]

Zdroj: INEKO

Ako sú pacienti spokojní s regionálnymi nemocnicami

[table id=28 /]

Zdroj: INEKO

Sťažnosti

Hoci sťažnosti závisia priamo od pacientov, ide o podnety, ktoré poslali na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Do rebríčku sme zaradili len tie opodstatnené. Najmä pri regionálnych nemocniciach ide často len o pár sťažností. Aby sa zohľadnila veľkosť nemocnice, sú prepočítané na tisíc lôžok.

V tomto hodnotení najviac opodstatnených sťažností v štátnych nemocniciach prišlo na Univerzitnú nemocnicu v Bratislave – 129 za päť rokov. Najmenej na Univerzitnú nemocnicu v Martine – jedenásť.

Pri regionálnych nemocniciach boli čísla nižšie: najviac ich prišlo na nemocnicu v Malackách – 13, a najmenej na Ľubovniansku nemocnicu – dve za päť rokov.

Koľko sťažností prišlo do veľkých nemocníc

[table id=29 /]

Zdroj: INEKO

Koľko sťažností prišlo do regionálnych nemocníc

[table id=30 /]

Zdroj: INEKO

Pôrodnice

Úplne samostatne by ste sa mali rozhodovať, ak budete rodiť. Tri roky ukazuje najlepšie pôrodnice Sprievodca pôrodnicami, ktorý pripravuje Health Policy Institute (HPI) s portálom Rodinka.sk. Rebríček zostavujú podľa hodnotenia mamičiek; v roku 2013 sa zapojilo vyše dvetisíc žien. Okrem toho pôrodnice hodnotia experti a tretím kritériom sú služby.

Posudzovali desať kritérií kvality, medzi nimi aj počet pôrodov v nemocnici, úmrtnosť či počet cisárskych rezov; vychádzali však z údajov za rok 2012. V službách napríklad sledovali, či matka môže mať sprievod, či si môže vybrať pôrodníka, alebo pôrodnú asistentku.

Najlepšie tri pôrodnice sú podľa tohto rebríčka vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, v Nemocnici Košice-Šaca a v Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca.

Najlepšie pôrodnice:

  • FN Trenčín
  • Nemocnica Košice-Šaca
  • KNsP Čadca
  • NsP Sv. Jakuba Bardejov
  • UNB Kramáre
  • Vranovská nemocnica
  • NsP Sv. Lukáša Galanta
  • Sanatórium Koch
  • UN Martin
  • UN L. Pasteura Košice, pracovisko Trieda SNP

Zdroj: HPI

Aké kauzy pripravili nemocnice o peniaze

Nakupovanie CT prístrojov

Najznámejší predaj CT prístroja sa odohral v Piešťanoch, informácie o ňom priniesli denník Sme a TV Markíza. Nemocnica, v ktorej vedení sedela aj vtedajšia podpredsedníčka Renáta Zmajkovičová (Smer) a raper Michal Sýkora známy ako Ego, kúpila CT prístroj od bývalej firmy vtedajšieho predsedu parlamentu Pavla Pašku. Za CT zaplatila o pol milióna viac ako v rovnakom čase za ten istý prístroj nemocnica v Česku. Pre kauzu odstúpili ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, predseda parlamentu Pavol Paška aj podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová. Okrem tejto kauzy však bolo predraženie vo viacerých prípadoch, ukázala to analýza Transparency International.

Objednávanie stravy

V decembri denník SME a Transparency International odhalili kauzu koncesných zmlúv v štyroch veľkých štátnych nemocniciach. Išlo zákazky za dohromady viac ako 81 miliónov eur, ktoré si rozdelia navzájom prepojené firmy Dora Gastro a Hospital Catering Solutions. Tie v tendroch ,,súťažili“ proti sebe a vyhrali aj s cenami, ktoré výrazne prevyšovali náklady na stravu v niektorých iných nemocniciach. Pre gastrotendre skončili riaditelia nemocníc v Trnave, Banskej Bystrici a v Poprade, a aj šéf úradu ministerstva zdravotníctva Martin Senčák. Zmluvy nechal minister zdravotníctva Viliam Čislák preveriť, ale nezruší ich.

Obchádzanie čakacích listín

Nemocnice prichádzajú o peniaze aj tým, že porušia zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Príkladom je aj Fakultná nemocnica v Prešove, ktorá vlani uprednostnila 20 pacientov pri operácii bedrového kĺba. Obídenie čakacích listín odhalili revízni lekári štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, informoval o tom denník Plus jeden deň. Poisťovňa za tieto operácie zaplatila menej – dala im len štvrtinu sumy. Takýmto správaním totiž nemocnica porušila zmluvu.

Rozdielne nákupy

V nemocniciach sa míňajú neefektívne peniaze aj preto, že sa neporovnávajú ceny tovarov či služieb, ktoré sa nakupujú. Transparency International vlani v januári analyzovala, za koľko nakupujú jednotlivé nemocnice elektrinu. Výsledok bol, že ju veľké nemocnice nakupovali draho a nevyužili to, že jej odoberajú veľa.

Čerpanie eurofondov

Polícia aj Protimonopolný úrad vyšetrovali podozrenie z manipulácie jedného z najväčších tendrov v slovenskom zdravotníctve. Išlo o vybudovanie nového urgentného príjmu v Univerzitnej nemocnici v Košiciach za 26,5 milióna eur z eurofondov. Vyšetrovanie však zastavili, informoval o tom v novembri Denník N. Nepomohli ani odpočúvané telefonáty, v ktorých sa hovorilo, kto koľko bude za zákazku pýtať. Do aféry bol zapletený aj známy poslanca Smeru a exministra zdravotníctva Richarda Rašiho. Policajti ho označili za manipulátora súťaže. Eurofondy sa pritom v nemocniciach využívajú často a nie vždy transparentne. Transparency International v roku 2013 informovala o tom, že tri nemocnice modernizovala z eurofondov sieť schránkových firiem takmer bez súťaže. Nákupy vyšetruje Európsky úrad pre boj proti podvodom.

Zvláštne podmienky

Typickým príkladom, ako mohli nemocnice míňať viac peňazí, je aj to, ak si v súťaži dajú zvláštne podmienky. Napríklad Fakultná nemocnica v Nitre nakupovala operačné stoly, ale podmienkou pre dodávateľa bolo, že musia mať nosnosť aspoň 500 kilogramov. Vyradili tak mnohých dodávateľov. O prípade informoval eTrend.sk v máji 2013.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kiskov tieňový minister financií: Ak dôjde k zmene, čo dúfam, je dôležité, aby strany mali aj programové prieniky

Tomáš Meravý vraví, že nikdy v živote by v Kiskovej strane Za ľudí nezvyšovali daňovo-odvodové zaťaženie práce. Na druhej strane, sú otvorení vyšším majetkovým daniam.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Tomášom Meravým:

  • V programe strany budú mať aj výdavkové limity
  • Priestor na šetrenie je v znižovaní prezamestnanosti v štátnej správe, máme napríklad veľa policajtov na jedného obyvateľa
  • Obedy zadarmo by úplne nerušil, ale treba sa vrátiť k nejakej forme adresnejšej pomoci
  • Ideálne by bolo, keby sa znížili sadzby sociálneho poistenia
  • Navrhuje debatu o progresívnom nastavení daňového bonusu, ktorého suma by rástla s počtom detí
  • Čítajte celý rozhovor s Tomášom Meravým.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Pellegrini vyhlásil, že U. S. Steel Košice bol pre americký manažment „dojnou kravou“.  Podľa premiéra podnik trpí investičným dlhom, čo prispelo k jeho súčasnej ťažkej situácii na trhu s oceľou a zámeru znižovať počet zamestnancov.

 „Treba aj vytknúť americkému manažmentu, že tá fabrika im slúžila ako dojná krava a miesto toho, aby do nej primerane investovali, tak to nerobili,“ povedal Pellegrini po výjazdovom rokovaní v okrese Košice-okolie, na ktorom prijal odborárov z košických oceliarní.

Odborári mu odovzdali petíciu za podporu európskeho oceliarskeho priemyslu a vytvorenie férového prostredia na podnikanie. Z košickej továrne a jej dcérskych spoločností ju podpísalo viac ako 8800 zamestnancov.

Petícia nasledovala po tom, ako vedenie U. S. Steel Košice oznámilo, že do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500.

K znižovaniu stavov zamestnancov pristúpila firma vzhľadom na zlú situáciu na trhu s oceľou, pričom poukázala na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.

„Treba si veľmi otvorene povedať, a na tom sme sa aj zhodli s predstaviteľmi odborov, že tá fabrika vyprodukovala za posledné roky viac ako miliardu zisku a tento zisk bol skoro komplet odvedený akcionárom, majiteľom, do Spojených štátov. Tá fabrika veľmi málo v minulosti investovala, preto je tam aj značný investičný a morálny dlh, ktorý potom spôsobuje, že tá fabrika nie je taká efektívna, ako možno nejaké iné fabriky podobného typu v Európe alebo vo svete, a teraz žneme neblahé následky tohto celého. Takže, treba trochu vytknúť aj majiteľom, ako sa k fabrike správali,“ uviedol premiér.

Vláda si pritom podľa neho uvedomuje, že spolu s automobilkou Volkswagen ide o najväčšieho zamestnávateľa v krajine.

„Musíme dbať na to, čo sa bude diať na východe Slovenska a s veľkým znepokojením sledujem túto situáciu a privítal som aktivity odborárov, ktoré nesmerujú len k nejakému vyjednávaniu alebo zákazu prepúšťania, ale zaoberali sme sa globálne tou situáciou, ktorej čelíme v rámci Európy,“ povedal Pellegrini.

Odborárom prisľúbil, že ministri aj on sám budú v diskusiách na európskych fórach hovoriť o možných spôsoboch, ako brániť Európu voči dovozom lacnej ocele z krajín, kde sa pri výrobe neberie ohľad na environmentálne dôsledky. (tasr)

Zdieľať

SaS predložila do parlamentu balík opatrení pre motoristov. Ministerstvo dopravy má k návrhom výhrady.

Jana Kiššová z SaS uviedla, že motoristi tvoria veľkú časť štátneho rozpočtu, pričom nedostávajú adekvátnu protihodnotu. Balík opatrení opozičnej strany tvorí šesť návrhov zákonov.

SaS navrhuje úpravu pri ročnej diaľničnej známke, ktorá by podľa strany mala platiť celých 365 dní. Tento návrh je podľa hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej odborne nepripravený. Rezort dopravy podľa jej slov vyhodnocuje správanie ľudí pri kúpe diaľničnej známky a pripravuje vlastné riešenie tejto problematiky. Avizovala, že ministerstvo ho predstaví v krátkom čase.

Ďalším navrhovaným opatrením je napríklad zrušenie nálepiek o absolvovaní technickej a emisnej kontroly, či zavedenie možnosti „prenositeľnosti“ tabuľky s evidenčným číslom vozidla zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo. „Chceme, aby evidenčné čísla vozidla, plechové tabuľky, ktoré máme na autách, boli na majiteľa,“ priblížil poslanec SaS Miroslav Ivan.

Zrušiť by SaS chcela povinnosť nakrúcať videozáznam o priebehu výkonu technickej a emisnej kontroly na staniciach technickej kontroly (STK) a na pracoviskách emisnej kontroly. Ivan upozornil, že po zavedení tohto opatrenia je o prácu technika oveľa menší záujem.

Ducká reagovala s tým, že kamery boli na STK zavedené novelou zákona, ktorá bola vypracovaná v čase, keď bola SaS koaličnou stranou. Hovorkyňa zároveň podotkla, že všetci poslanci SaS za zavedenie kamier na STK hlasovali. „Aktuálna zmena iba rozšírila ich počet, pričom zákon jasne upravuje, na aké účely sa môžu tieto záznamy použiť,“ spresnila Ducká s tým, že toto ustanovenie liberáli pri jeho prijímaní v parlamente nepripomienkovali.

Jedným z návrhov SaS je aj novela zákona o správnych poplatkoch. Podľa Ivana by mal poplatok za registráciu auta odzrkadľovať administratívne náklady na prácu úradníka, ktorý úkon vykonáva.

Navrhuje tiež zníženie daní z motorových vozidiel pre nákladné vozidlá nad 3,5 tony. Rezort dopravy uviedol, že návrhy SaS v oblasti daní nie sú v jeho kompetencii. (tasr)

Zdieľať

Most-Híd by v prvom čítaní podporil návrh reformy zdravotníctva, podľa predsedu klubu Tibora Bastrnáka však má pripomienky. SNS si počká na rokovanie Koaličnej rady. ĽSNS sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou Andreou Kalavskou.

„Od začiatku hovoríme, že budeme podporovať všetky také návrhy, ktoré sú o bezpečnosti pacientov. Stratifikácia je taký návrh. Chceli by sme to podporiť. Máme nejaké výhrady a veci, ktoré si myslíme, že ešte ministerstvo zdravotníctva musí zlepšiť. Takže keď príde tento návrh do parlamentu, tak ho v prvom čítaní podporíme. Keď ministerstvo odstráni maličkosti, ktoré nie sú úplne definované, tak by sme to mali podporiť aj v druhom čítaní,“ komentoval Bastrnák z Mosta-Híd.

Podľa neho by išlo napríklad o zvýšenie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých regiónoch, v ktorých by to bolo možné.

Predseda SNS Andrej Danko sa k téme vyjadrí neskôr. „Ja sa vyjadrím vtedy, keď Smer povie na Koaličnej rade, že stojí za Kalavskou. Dovtedy je jej návrh irelevantný, nemôžeme ísť proti záujmom koaličného partnera,“ povedal.

Kotlebova ĽSNS uviedla, že sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou.

Podpredseda ĽSNS Martin Beluský uviedol, že sa s ministerkou potrebujú stretnúť ešte raz, aby strane odpovedala na niektoré otázky. Jedna sa týka personálneho zabezpečenia, druhá „malej nezrovnalosti“ v zákone. „Máme taký názor v odbornom tíme, ktorý hovorí, že to možno nie je úplne dokonalý návrh, ktorý má určité riziká, no možno je to stále lepšie, ako neurobiť nič.“ (tasr)

Zdieľať

SaS uviedla, že je za nižšie dane pre firmy, ale „nie šťastná“ je ich výška podľa obratu. Strana tak reagovala na schválenie 15-percentnej dane pre podnikateľov s ročným obratom do 100-tisíc eur v parlamente.

„My dlhodobo hovoríme, že je potrebné znižovať dane, aby bola väčšia ochota priznať a platiť dane. Má to určite pozitívne dynamické efekty,“ priblížila podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.

„Ako trochu nešťastné vnímame to, že bude progresívna daň, teda že firmy s obratom do 100-tisíc eur budú platiť zásadne inú výšku dane na rozdiel od tých firiem, ktoré majú vyšší obrat. Vytvára to medzi týmito firmami istú konkurenčnú výhodu, respektíve nevýhodu. Toto si myslíme, že nie je celkom šťastné, ale v každom prípade podporujeme znižovanie daní,“ dodala. (tasr)

Viac k téme: Nižšia, 15-percentná daň je pre všetky firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur ročne

Zdieľať

Poslanci SNS predložili do parlamentu návrh novely, ktorá by mala dosah na štátny rozpočet 150 miliónov eur a ani sa neunúvali vyčísliť dosah, hoci na to ministerstvo financií upozornilo. Povedal to opozičný poslanec Ondrej Dostál k novele znižujúcej DPH na potraviny.

Zdieľať

Nová kryptomena Facebooku je „budíčkom „pre centrálne banky, aby pokročili v spolupráci a samy vytvorili novú digitálnu menu, povedal člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Benoit Coeure. Úvah o takom kroku bolo viac, no nedotiahli sa.

Zdieľať

Nie je pravda, že Európska komisia zastavila osobitný odvod pre reťazce na Slovensku, povedala poslankyňa SNS Eva Antošová. Tvrdí, že odvod zastavil predseda SNS Andrej Danko, pričom Slovensku nikto nehovoril, že by odvod nemohlo zaviesť.

Zdieľať

Mrkva nie je na zozname potravín s nižšou DPH preto, že by zasiahla rozpočet sumou 6 miliónov eur, tvrdí predkladateľka novely Eva Antošová. Odmieta tvrdenia Zsolta Simona, že by zoznam potravín so zníženou DPH navrhnutý SNS vnášal do systému chaos.

Zdieľať

Exminister pôdohospodárstva Zsolt Simon spochybnil výber potravín do nižšej sadzby DPH, ktorý predložila SNS. Kritizuje, že nešla po skupinách výrobkov, ale vybrala len isté druhy zeleniny, ovocia či pečiva. Simon dal návrh na prepracovanie novely.

Do zoznamu potravín s nižšou DPH sa tak podľa Simona nedostali napríklad čerešne, marhule či broskyne, ale sú tam duly, ktoré sa pestujú na Slovensku podstatne menej. Výhradu má aj k výberu zeleniny, pretože do nižšej sadzby sa nedostali mrkva či petržlen.

„Vysvetlite mi, prečo mrkvu nie? Prečo tam nemôže byť slivka, ale jablko a hruška áno?“ pýtal sa.

Výhradu má Simon aj k tomu, že v kategórii pečiva s nižšou sadzbou majú byť len menšie rožky, ktoré majú 40 či 50 gramov, väčšie nie. V skupine mliečnych výrobkov mu chýba tvaroh.

Foto - TASR
Foto – TASR
Zdieľať

Šance na globálnu recesiu sa zvyšujú napriek voľnejšej menovej politike hlavných centrálnych bánk. Uviedla to vo svojej predpovedi divízia Asset Managementu americkej banky JPMorgan, podľa ktorej Európa čelí ďalším ôsmim rokom negatívnych úrokových sadzieb.

„Vzhľadom na pomalé tempo oživenia tohto cyklu očakávame, že ďalšia recesia bude plytká,“ povedal Bob Michele, šéf oddelenia pre správu aktív americkej investičnej banky.

„Menová politika môže byť schopná predĺžiť súčasný cyklus, ale nemyslíme si, že by mohla zabrániť recesii,“ napísal v uverejnenej správe. Dodal, že bude potrebné, aby došlo k posunu od menovej ku fiškálnej politike.

Michele nepredpokladá ukončenie negatívnej úrokovej sadzby v blízkej budúcnosti. Odhaduje, že Európu čaká ďalších osem rokov záporných úrokov.
Vzhľadom na slabší globálny rast a trvalo nízku infláciu predpovedá, že centrálne banky budú pokračovať v doterajšej politike.

Európska centrálna banka minulý týždeň znížila úroky z úverov na rekordných 0,5 % a očakáva sa, že americký Federálny rezervný systém zníži referenčnú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov.

Eskalácia napätia v globálnom obchode poškodila výrobný sektor a pravdepodobne sa rozšíri aj do zvyšku ekonomiky.

„Napríklad sektor služieb už tiež začal vykazovať známky zhoršenia,“ uviedol. „Dôvera podnikov výrazne klesla, čo malo za následok spomalenie rastu investícií, a to signalizuje pochmúrny výhľad.“

ECB zaviedla záporné úrokové sadzby v júni 2014, aby podporila ekonomiku. (tasr, ft)