Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

11 rebríčkov, ktoré vám môžu pomôcť nájsť dobrú nemocnicu

Nemocnica Ružinov má prejsť veľkou rekonštrukciou. Foto N – Tomáš Benedikovič
Nemocnica Ružinov má prejsť veľkou rekonštrukciou. Foto N – Tomáš Benedikovič

Málo údajov, slabá reprezentatívnosť dát a nedostatok informácií – najmä pre tieto slabiny si dnes pacient len ťažko nájde najkvalitnejšiu nemocnicu.

Máte ísť na operáciu alebo na plánované vyšetrenie a rozhodujete sa, do ktorej nemocnice sa vybrať? Nebudete to mať ľahké.

Mnohí ľudia sa spoľahnú na odporúčanie známych či rodiny. To však môže byť veľmi subjektívne – blízky človek mohol mať len zlú alebo, naopak, dobrú skúsenosť s konkrétnym lekárom či sestrou, alebo mať iba skúsenosť s jedným oddelením.

Preto je lepšie pozrieť sa na to, čo o nemocniciach hovoria čísla.

Hodnotiť nemocnice musia zdravotné poisťovne a aj to robia. Každoročne zbierajú dotazníky o spokojnosti pacientov a vyhodnocujú aj takzvané indikátory kvality. Ide napríklad o úmrtnosť, preležaniny či množstvo nemocničných nákaz.

Tieto informácie sa dajú po chvíľke hľadania nájsť na webe zdravotnej poisťovne. Väčšinou však ide o neprehľadné tabuľky, ktoré nepomôžu poistencovi vybrať si konkrétnu nemocnicu, kde by mal dostať najlepšiu starostlivosť.

Pomôckou môže byť portál inštitútu INEKO nemocnice.ineko.sk, ktorý zosumarizoval dáta od všetkých poisťovní – ak mu ich poskytli. Pridal aj údaje z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde sa môžu ľudia na nemocnice či lekárov sťažovať, ak si myslia, že pochybili.

Ani tieto rebríčky však nepovedia, ktorá nemocnica je najlepšia. Denník N vybral niektoré vlastnosti nemocníc, ktoré by s výberom tej najvhodnejšej mohli pomôcť. Okrem toho pridal aj hodnotenie pacientov.

„Údaje komplexne nehodnotia kvalitu nemocníc, ale informujú o ich činnosti na základe dostupných údajov,“ hovorí analytik Dušan Zachar z INEKO.  Problém údajov je v tom, že nezohľadňujú, akí pacienti do nemocnice prichádzajú – teda ich zdravotný stav či diagnózu.

Niektoré údaje môže podľa neho ovplyvniť aj malá vzorka, teda to, že v danej nemocnici operovali málo ľudí alebo o nej málo pacientov odovzdalo dotazníky o spokojnosti.

Tieto nedostatky sme sa snažili v rebríčkoch odstrániť a určili sme si minimálne požiadavky – napríklad minimálne tisíc operácií.

Ďalší problém môže byť definícia toho, čo majú nemocnice vykazovať, a tiež to, aké údaje pošlú. Veľmi dôležité indikátory – ako sú preležaniny či nemocničné nákazy – sa preto do rebríčkov, ktoré sme vybrali, nedostali. „Niektoré indikátory sledujú zariadenia nedôsledne, najmä preležaniny a nemocničné nákazy, čo výrazne znižuje ich výpovednú hodnotu a porovnateľnosť údajov,“ hovorí Zachar.

Opakované operácie

Patria medzi najspoľahlivejšie ukazovatele, najmä pre tých pacientov, ktorí idú na operáciu. Ak niekoho operovali napríklad v Galante a do 30 dní po prepustení by ho museli operovať znova (je jedno, či v Galante, alebo v inej nemocnici), ukazovateľ reoperovanosti sa v takom prípade zhoršuje pre galantskú nemocnicu.

Pacient tak môže vidieť, v ktorej nemocnici robia operácie tak, že pacient musí ísť na operáciu opäť. Čím je takýchto prípadov viac, o to je nemocnica hodnotená horšie.

Dôležité pri tomto kritériu je aj to, o aké zložité operácie išlo. Preto nájdete dva typy rebríčkov: prvý je pre veľké štátne fakultné a univerzitné nemocnice, pri ktorých sa predpokladá, že vykonávajú zložitejšie zákroky; a druhý je pre menšie regionálne nemocnice, kde sa vykonávajú zväčša ľahšie zákroky a ťažšie prípady posielajú do väčších zariadení.

Najhoršie z veľkých štátnych nemocníc podľa tohto kritéria skončila Fakultná nemocnica v Žiline, kde viac ako každú desiatu operáciu treba opakovať. Ide takmer o 2500 operácií, ktoré sa museli opakovať z 22 500 operácií vykonaných nemocnicou v priebehu štyroch rokov. To je takmer 11 percent, čiže vysoko nad priemerom 3,3 %.

Najlepšie skončila Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku s ani nie dvomi percentami. U nej išlo opäť na operáciu 220 pacientov z celkového počtu vyše 12-tisíc pacientov, ktorí absolvovali operáciu.

Z menších, regionálnych nemocníc mala najnižší počet opakovaných operácií nemocnica v Zlatých Moravciach – 0,6 percenta. Opakovalo sa v nej jedenásť z takmer 1700 operácií. Najviac opakovaných operácií bolo v Kysuckej nemocnici s poliklinikou v Čadci – takmer 2800 z 15-tisíc operácií, čo predstavuje takmer 18 percent. Priemer bol 4,3 percenta.

Pravdepodobnosť opakovania operácie vo veľkých nemocniciach

[table id=21 /]

Zdroj: INEKO

Pravdepodobnosť opakovania operácie v regionálnych nemocniciach

[table id=22 /]

Zdroj: INEKO

 

Úmrtnosť

Pri výbere nemocnice je dobré si zistiť, koľko ľudí v nej zomiera. Ak však chceme byť spravodliví, mali by sme sa pozrieť na úmrtia, ktoré sa viažu na istý typ úkonu alebo diagnózy. Ak by sme totiž vzali do úvahy len počet ľudí, ktorí v nemocnici zomreli, nezohľadnili by sme, že niektoré nemocnice musia riešiť oveľa ťažšie prípady. Preto sme do rebríčkov vybrali dve kritériá – koľko ľudí umrie po akútnej mozgovo-cievnej príhode a koľko po operácii.

Najvyšší pomer pacientov, ktorí zomreli po mozgovo-cievnej príhode, je vo Fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch – takmer 19 percent, zomrelo po nej teda 444 ľudí z celkového počtu takmer 2400 pacientov. Priemer vo veľkých štátnych nemocniciach je len o niečo nižší – 15,2 percenta. Najmenej ich bolo v Univerzitnej nemocnici v Košiciach – takmer 12 percent; zomrelo tam po porážke takmer 400 z 3400 pacientov.

Menšie regionálne nemocnice zaznamenali 15-percentnú úmrtnosť. Najvyšší podiel má nemocnica v Kežmarku: takmer tretinu, teda 56 z takmer 180 prípadov. Najmenej – 7,4 percenta – mala nemocnica v Levoči, kde umrelo 71 z takmer tisíc pacientov. Pri tejto kategórii sme brali do úvahy aj počet prípadov; do rebríčkov sme tak zaradili len nemocnice, ktoré ošetrili aspoň sto akútnych mozgovo-cievnych príhod.

Koľko ľudí zomrelo na akútnu mozgovo-cievnu príhodu vo veľkých nemocniciach

[table id=23 /]

Zdroj: INEKO

Koľko ľudí zomrelo na akútnu mozgovo-cievnu príhodu v regionálnych nemocniciach

[table id=24 /]

Zdroj: INEKO

Pri úmrtnosti sme sa pozreli aj na počet pacientov, ktorí zomreli po operácii. Často si totiž môžu pacienti vyberať nemocnicu práve vtedy, keď idú na plánovanú operáciu. Tu je priemer úmrtí nižší: vo veľkých nemocniciach aj v menších regionálnych sú to dvaja ľudia zo sto.

Medzi regionálnymi nemocnicami má najvyšší pomer nemocnica vo Veľkom Krtíši – 5,4 percenta, teda z takmer 1500 pacientov umrelo po operácii 78. Najmenší pomer – takmer nulový – je v nemocnici v Kežmarku, kde z takmer 2500 pacientov po operácii umrel jeden.

Vo veľkých štátnych nemocniciach má ani nie percento úmrtí Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku, kde po operácii zomrelo 124 z vyše 14-tisíc pacientov. Najvyšší podiel – 3,1 percenta – je vo Fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch, kde zomrelo takmer 600 z takmer 20-tisíc operovaných pacientov.

Koľko ľudí zomrelo vo veľkých nemocniciach po operácii

[table id=25 /]

Zdroj: INEKO

Koľko ľudí zomrelo v regionálnych nemocniciach po operácii

[table id=26 /]

Zdroj: INEKO

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako sú spokojní

Hoci čísla povedia o nemocnici veľa, neukážu napríklad prístup lekára či sestier k pacientovi, ani to, či mal dosť informácií a aké bolo stravovanie. Pri spokojnosti ide o subjektívne hodnotenie pacientov závisiace aj od toho, na akom oddelení ležia alebo kto s nimi leží na izbe. Žiadne iné kritérium však neopisuje pocity pacientov lepšie.

Poisťovne musia spokojnosť skúmať zo zákona, v prieskume majú aj rovnaké otázky. Neistá je návratnosť, preto sme do rebríčkov zaradili len tie nemocnice, z ktorých sa vrátilo aspoň sto dotazníkov.

Hodnovernosť dostupných dát znížila štátna poisťovňa, ktorá ich INEKO odmietla poskytnúť. Ide teda o údaje za poisťovne Dôvera a Union, ktoré majú asi tretinový podiel na trhu.

Hodnotenia pacientov však nie sú veľmi kritické: ani jedna z veľkých štátnych nemocníc nedostala dvojku. Aj rozdiely vo vnímaní nemocníc medzi pacientmi sú malé. Kým najlepšie hodnotená Ústredná vojenská nemocnica v Ružomberku má známku 1,41, najhoršie hodnotená Fakultná nemocnica v Trnave má len o štyri desatiny horšiu známku.

Rozpätie pri menších nemocniciach je výraznejšie. Najlepšie hodnotená Ľubovnianska nemocnica dostala známku 1,37 a najhoršie hodnotená nemocnica vo Zvolene (vrátane prevádzky v Krupine) 1,89.

Ako sú pacienti spokojní s veľkými nemocnicami

[table id=27 /]

Zdroj: INEKO

Ako sú pacienti spokojní s regionálnymi nemocnicami

[table id=28 /]

Zdroj: INEKO

Sťažnosti

Hoci sťažnosti závisia priamo od pacientov, ide o podnety, ktoré poslali na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Do rebríčku sme zaradili len tie opodstatnené. Najmä pri regionálnych nemocniciach ide často len o pár sťažností. Aby sa zohľadnila veľkosť nemocnice, sú prepočítané na tisíc lôžok.

V tomto hodnotení najviac opodstatnených sťažností v štátnych nemocniciach prišlo na Univerzitnú nemocnicu v Bratislave – 129 za päť rokov. Najmenej na Univerzitnú nemocnicu v Martine – jedenásť.

Pri regionálnych nemocniciach boli čísla nižšie: najviac ich prišlo na nemocnicu v Malackách – 13, a najmenej na Ľubovniansku nemocnicu – dve za päť rokov.

Koľko sťažností prišlo do veľkých nemocníc

[table id=29 /]

Zdroj: INEKO

Koľko sťažností prišlo do regionálnych nemocníc

[table id=30 /]

Zdroj: INEKO

Pôrodnice

Úplne samostatne by ste sa mali rozhodovať, ak budete rodiť. Tri roky ukazuje najlepšie pôrodnice Sprievodca pôrodnicami, ktorý pripravuje Health Policy Institute (HPI) s portálom Rodinka.sk. Rebríček zostavujú podľa hodnotenia mamičiek; v roku 2013 sa zapojilo vyše dvetisíc žien. Okrem toho pôrodnice hodnotia experti a tretím kritériom sú služby.

Posudzovali desať kritérií kvality, medzi nimi aj počet pôrodov v nemocnici, úmrtnosť či počet cisárskych rezov; vychádzali však z údajov za rok 2012. V službách napríklad sledovali, či matka môže mať sprievod, či si môže vybrať pôrodníka, alebo pôrodnú asistentku.

Najlepšie tri pôrodnice sú podľa tohto rebríčka vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, v Nemocnici Košice-Šaca a v Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca.

Najlepšie pôrodnice:

  • FN Trenčín
  • Nemocnica Košice-Šaca
  • KNsP Čadca
  • NsP Sv. Jakuba Bardejov
  • UNB Kramáre
  • Vranovská nemocnica
  • NsP Sv. Lukáša Galanta
  • Sanatórium Koch
  • UN Martin
  • UN L. Pasteura Košice, pracovisko Trieda SNP

Zdroj: HPI

Aké kauzy pripravili nemocnice o peniaze

Nakupovanie CT prístrojov

Najznámejší predaj CT prístroja sa odohral v Piešťanoch, informácie o ňom priniesli denník Sme a TV Markíza. Nemocnica, v ktorej vedení sedela aj vtedajšia podpredsedníčka Renáta Zmajkovičová (Smer) a raper Michal Sýkora známy ako Ego, kúpila CT prístroj od bývalej firmy vtedajšieho predsedu parlamentu Pavla Pašku. Za CT zaplatila o pol milióna viac ako v rovnakom čase za ten istý prístroj nemocnica v Česku. Pre kauzu odstúpili ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, predseda parlamentu Pavol Paška aj podpredsedníčka parlamentu Renáta Zmajkovičová. Okrem tejto kauzy však bolo predraženie vo viacerých prípadoch, ukázala to analýza Transparency International.

Objednávanie stravy

V decembri denník SME a Transparency International odhalili kauzu koncesných zmlúv v štyroch veľkých štátnych nemocniciach. Išlo zákazky za dohromady viac ako 81 miliónov eur, ktoré si rozdelia navzájom prepojené firmy Dora Gastro a Hospital Catering Solutions. Tie v tendroch ,,súťažili“ proti sebe a vyhrali aj s cenami, ktoré výrazne prevyšovali náklady na stravu v niektorých iných nemocniciach. Pre gastrotendre skončili riaditelia nemocníc v Trnave, Banskej Bystrici a v Poprade, a aj šéf úradu ministerstva zdravotníctva Martin Senčák. Zmluvy nechal minister zdravotníctva Viliam Čislák preveriť, ale nezruší ich.

Obchádzanie čakacích listín

Nemocnice prichádzajú o peniaze aj tým, že porušia zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Príkladom je aj Fakultná nemocnica v Prešove, ktorá vlani uprednostnila 20 pacientov pri operácii bedrového kĺba. Obídenie čakacích listín odhalili revízni lekári štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, informoval o tom denník Plus jeden deň. Poisťovňa za tieto operácie zaplatila menej – dala im len štvrtinu sumy. Takýmto správaním totiž nemocnica porušila zmluvu.

Rozdielne nákupy

V nemocniciach sa míňajú neefektívne peniaze aj preto, že sa neporovnávajú ceny tovarov či služieb, ktoré sa nakupujú. Transparency International vlani v januári analyzovala, za koľko nakupujú jednotlivé nemocnice elektrinu. Výsledok bol, že ju veľké nemocnice nakupovali draho a nevyužili to, že jej odoberajú veľa.

Čerpanie eurofondov

Polícia aj Protimonopolný úrad vyšetrovali podozrenie z manipulácie jedného z najväčších tendrov v slovenskom zdravotníctve. Išlo o vybudovanie nového urgentného príjmu v Univerzitnej nemocnici v Košiciach za 26,5 milióna eur z eurofondov. Vyšetrovanie však zastavili, informoval o tom v novembri Denník N. Nepomohli ani odpočúvané telefonáty, v ktorých sa hovorilo, kto koľko bude za zákazku pýtať. Do aféry bol zapletený aj známy poslanca Smeru a exministra zdravotníctva Richarda Rašiho. Policajti ho označili za manipulátora súťaže. Eurofondy sa pritom v nemocniciach využívajú často a nie vždy transparentne. Transparency International v roku 2013 informovala o tom, že tri nemocnice modernizovala z eurofondov sieť schránkových firiem takmer bez súťaže. Nákupy vyšetruje Európsky úrad pre boj proti podvodom.

Zvláštne podmienky

Typickým príkladom, ako mohli nemocnice míňať viac peňazí, je aj to, ak si v súťaži dajú zvláštne podmienky. Napríklad Fakultná nemocnica v Nitre nakupovala operačné stoly, ale podmienkou pre dodávateľa bolo, že musia mať nosnosť aspoň 500 kilogramov. Vyradili tak mnohých dodávateľov. O prípade informoval eTrend.sk v máji 2013.

Dnes na DennikE.sk

  • EÚ: Rozpočtový samit EÚ sa skončil bez dohody
  • Parlament: Predvolebné návrhy Smeru a SNS (13. dôchodok, detské prídavky, diaľničné známky) sa odsúvajú na utorok
  • Turizmus: Na Slovensku sa vlani ubytovalo rekordných 6,4 milióna ľudí, ide o takmer 15-percentný medziročný nárast
  • Voľby: Zrušili by strany záväzok štátu odkúpiť nekomerčnú časť Národného futbalového štadióna Kmotríka?
  • Ekonomický newsfilter: Najlepší volebný program podľa INESS, PAS a Zastavme korupciu má SaS
Zdieľať

Analytik Haluš: Elektromobily majú na Slovensku polovičné emisie, cena sa vráti za desať rokov

Martin Haluš. Foto N - Tomáš Benedikovič
Martin Haluš. Foto N – Tomáš Benedikovič

Elektromobily majú na Slovensku polovičné emisie, cena sa vráti za desať rokov, baterku tak skoro meniť netreba. Slabinami sú však stále nižší dojazd či recyklácia batérie, hovorí riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky Martin Haluš. Jeho tím vytvoril kalkulačku, kde si môžete porovnať náklady a emisie mnohých modelov elektrických a bežných áut.

Zdieľať

Cena za kilometer diaľnice pri Žiline rástla aj vlani, rekordná bola už predtým

Deň otvorených dverí na úseku D3 Žilina-Strážov - Žilina-Brodno v roku 2017. Foto - TASR
Deň otvorených dverí na úseku D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno v roku 2017. Foto – TASR

Krátky severozápadný obchvat Žiliny slúži šoférom od konca roku 2017 a jeho cena stále rastie. Naznačujú to posledné dodatky a pokyny na zmenu zverejnené za minulý rok. Cena za úsek by sa podľa nich mohla dostať nad 264 miliónov eur. Rekordná bola už predtým.

Minúta po minúte

Zdieľať

Neúspech rozpočtového samitu EÚ je pre Slovensko úspechom, povedal premiér Pellegrini. Dvojdňový samit o rozpočte na roky 2021 až 2027 sa skončil bez dohody. „Slovensko sa nikam neponáhľa, my máme dosť času,“ vyhlásil.

Podľa Pellegriniho sa skupine Priatelia kohézie, ktorá sa premenovala na Priateľov ambicióznej Európy, podarilo presadiť svoj hlas, potvrdiť jednotu, nenechať sa „rozbiť“ jednotlivými ponukami v prospech niekoľkých stoviek miliónov pre národné rozpočty a v konečnom dôsledku zastaviť rokovania a odložiť summit na neurčito.

Slovensko podľa Pellegriniho neprijme situáciu, že mu budú narastať národné výdavky do eurorozpočtu a v tom istom čase príde o dôležité príjmy v oblasti kohézie, z ktorých financujeme stavbu diaľnic či železníc, a aj o príjmy v prospech poľnohospodárov a rozvoja vidieka a regiónov.

Podľa jeho slov sa podobne vyjadrilo všetkých 17 kohéznych krajín, ktoré v piatok večer spoločne oznámili, že s návrhom, s akým prišiel Charles Michel a ktorý mierne upravila Európska komisia, nesúhlasia.

„Aj preto sa dnešný summit skončil bez dohody. Za takejto situácie je nedohoda pre Slovensko úspech,“ vysvetlil premiér s dodal, že lídri sa nedohodli na termíne ďalšieho summitu, čo podľa jeho slov môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo sa k týmto rokovaniam vrátia koncom marca na okraj bežného summitu EÚ.

Pre dosiahnutie kompromisu je podľa neho potrebné namodelovať taký rozpočet, ktorý bude schopný financovať nové výzvy, ako je boj proti klimatickým zmenám, digitalizácia či veda, výskum a inovácie, ale nezabudne na tradičné politiky kohézie a poľnohospodárstva, ktoré sú základom európskej solidarity. Tu Slovensko chce zachovať financovanie kohéznej politiky minimálne v takej výške ako v súčasnom končiacom sa programovacom období.

Pellegrini upozornil, že proti zámeru kohéznych krajín sa postavili štyri krajiny označované ako „striedme“, ktoré chceli zoškrtať dlhodobý rozpočet do výšky jedného percenta hrubého národného produktu (HNP) EÚ.

„Došlo ku kolízii týchto dvoch názorov a teraz máme ďalšie mesiace na hľadanie kompromisu, ktorý sa však bude hľadať ťažko,“ priznal premiér. Slovensko je podľa neho za kompromisný návrh finančného rámca v úrovni od 1,00 do 1,3 percenta HNP. „Ja by som si želal, aby to bolo 1,15 percenta, to by bolo fajn,“ dodal.

Pellegrini upozornil, že so širokým konsenzuálnym návrhom všetkých členských krajín EÚ by mohol súhlasiť aj Európsky parlament, ktorý si predstavuje dlhodobý rozpočet vo výške 1,3 percenta HNP. „Ak by sa niektoré členské krajiny nemienili posunúť smerom k optimálnejšiemu rozpočtu, tak by bola vhodná doba užšie spolupracovať s Európskym parlamentom, a to by naše pozície ešte viac posilnilo,“ zhodnotil situáciu predseda vlády SR. (tasr)

Zdieľať

Slovensko a Maďarsko zvýšia kapacitu vzájomného plynovodného prepojenia na 5,3 miliardy kubických metrov zemného plynu za rok. Vyplýva to z memoranda, ktoré podpísali ministri Peter Žiga a Péter Szijjartó.

O čo ide:

  • Memorandum sa týka zatiaľ nie naplno využívaného plynovodu, ktorý od roku 2015 prepája slovenskú a maďarskú sústavu (spája Veľké Zlievce v okrese Veľký Krtíš a maďarskú obec Vecsés).
  • Zvýši sa najmä kapacita smerom z Maďarska na Slovensko – súčasná kapacita je 4,5 miliardy m3 plynu v smere do Maďarska a 1,8 miliardy m3 na Slovensko. Podľa projektu sa kapacita obojstranne zvýši na vyše 5 miliárd m3 plynu ročne.
  • Maďarsku projekt umožní prepraviť plyn prichádzajúci z južných prepojení a tento plyn sa môže distribuovať na západné alebo východné trhy.

Politické súvislosti:

  • Existuje konkurenčný návrh prepojenia sústav Rakúska a Maďarska. Presadzovala ho rakúska OMV, v Maďarsku však projekt narazil.
  • Žigovo vyjadrenie naznačuje, že Slovensko stojí za Maďarskom. Podľa Žigu z memoranda vyplýva, že netreba budovať plynovodné prepojenie medzi Maďarskom a Rakúskom. „Pretože tu je existujúca infraštruktúra, a pokiaľ sme v Európskej únii a EÚ podporuje využívanie existujúcich trás, tak nie je na takéto niečo dôvod,“ povedal. (tasr, n)
Zdieľať

Spoločnosť EP Power Europe (EPPE) z Energetického a průmyslového holdingu (EPH) českého podnikateľa Daniela Křetínskeho sa stane jediným vlastníkom nemeckej hnedouhoľnej elektrárne Schkopau.

ČTK to dnes povedal hovorca EPH Daniel Častvaj.

EPPE prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Saale Energie podpísala dohodu o odkúpení zhruba 58-percentného podielu v elektrárni od spoločnosti Uniper a celú elektráreň prevezme s účinnosťou od októbra 2021.

Dosiaľ mala Saale Energie v elektrárni podiel asi 42 percent.

Hnedouhoľná elektráreň Schkopau leží v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko a disponuje čistým inštalovaným výkonom približne 900 megawattov (MW).

Na porovnanie, hnedouhoľná elektráreň Počerady, ktorá patrí k najväčším uhoľným elektrárňam v ČR, má inštalovaný výkon päťkrát 200 MW. (čtk)

Zdieľať

Danko o hlasovaní na straníckom Facebooku týkajúcom sa zrušenia diaľničných známok: „Či to prejde, či nie, nie je téma dňa. Nik tu s nikým nerokuje,“ povedal. S Kotlebovcami podľa neho nerokujú tiež a nechávajú tomu voľný priebeh. Ešte stále by zákon mohla nepodpísať prezidentka, dodal.

Zdieľať

Andrej Danko ohlásil hlasovanie o diaľničných známkach. Ľudia majú hlasovať na Facebooku SNS o tom, či ich má strana podporiť. Čas majú do utorka do 10. hodiny, keď má parlament hlasovať aj o skrátenom konaní k 13. dôchodku.

Podobnú anketu nedávno s 11 otázkami spustil Igor Matovič. Diaľničné známky nepodporí Most-Híd ani Sme rodina.

„Nebudem s nikým rokovať, kto chce, nech hlasuje, kto nie, nech nehlasuje,“ povedal Danko o utorkovom hlasovaní.

Zdieľať

Medziročný rast spotrebiteľských cien v eurozóne sa v januári zrýchlil na 1,4 percenta z decembrových 1,3 percenta. Potvrdili to dnes konečné údaje štatistického úradu Eurostat.

K zrýchleniu rastu prispelo zdražovanie energie. Inflácia však naďalej zostáva pod oficiálnym cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorý sa nachádza tesne pod dvomi percentami.

ECB sa vlani v septembri rozhodla podporiť hospodársky rast a infláciu v eurozóne znížením depozitnej úrokovej sadzby hlbšie do záporného pásma a obnovením nákupu dlhopisov. Na januárovom zasadaní ponechala menovú politiku bez zmeny, oznámila však spustenie prvej revízie svojej stratégie od roku 2003.

Európska komisia minulý týždeň predpovedala, že v celom tomto roku sa rast spotrebiteľských cien v eurozóne zrýchlil na 1,3 percenta z vlaňajších 1,2 percenta. V budúcom roku by potom inflácia mala podľa Európskej komisie dosiahnuť 1,4 percenta. (čtk)

Medziročná miera inflácie v eurozóne a EÚ.
Medziročná miera inflácie v januári 2020. Zahrnuté je aj Spojené kráľovstvo, pretože ešte bolo členom EÚ.
Zdieľať

Tesla môže pokračovať v rúbaní lesa neďaleko Berlína, kde chce vybudovať prvú továreň v Európe. Rozhodol o tom vo štvrtok súd, keď zamietol sťažnosti dvoch ekologických organizácií.

Proti rozhodnutiu sa nedá odvolať, informovala agentúra DPA.

Prípravu pozemku na výstavbu továrne v brandenburskej obci Grünheide, ktorá leží niekoľko kilometrov juhovýchodne od nemeckej metropoly, pozastavil vrchný súd v pondelok, aby mohol posúdiť sťažnosti ochrancov prírody.

Vo štvrtok rozhodol, že americká firma splnila všetky zákonné požiadavky nutné na rúbanie lesa. Pred začiatkom vegetačného obdobia plánuje Tesla vyrúbať borovicový les na rozlohe 90 hektárov.

Spoluzakladateľ a šéf Tesly Elon Musk o zámere vybudovať prvú európsku továreň neďaleko Berlína informoval vlani v novembri. Závod označovaný ako Gigafactory 4 by mal začať vyrábať v roku 2021 a ročne by ho malo opustiť okolo 500-tisíc automobilov.

Projekt továrne však ešte nezískal stavebné povolenie, takže Tesla pozemok pripravuje na vlastné riziko, upozornila agentúra Reuters.

Tesla nedávno spustila skúšobnú výrobu v závode Gigafactory 3 v Šanghaji, ktorá je jej prvou továrňou mimo Spojených štátov. Investícia do čínskeho závodu predstavovala dve miliardy dolárov. (čtk)

Čiastočne vyrúbaný les neďaleko Berlína, kde chce postaviť Tesla fabriku. Foto - TASR/AP
Čiastočne vyrúbaný les neďaleko Berlína, kde chce postaviť Tesla fabriku. Foto – TASR/AP
Zdieľať

Rozpočtový samit EÚ pokračuje bez náznakov dohody. Po prvom dni diskusií a sérii bilaterálnych rokovaní predsedu Európskej rady Charlesa Michela s premiérmi a prezidentmi sa nepodarilo dosiahnuť zhodu na žiadnom kompromise. Michel nepredložil ani novú podobu viacročného finančného rámca, ako to počas noci naznačovali niektoré zdroje.

Aj po sérii bilaterálnych rokovaní pretrvávajú podľa agentúr AP a AFP hlboké rozdiely medzi lídrami jednotlivých krajín vo veci celkového objemu sedemročného rozpočtu a jeho rozdelenia na konkrétne politiky a programy.

Rokovania o viacročnom rozpočte EÚ sa opakujú každých sedem rokov a vždy sú veľmi komplikované.

Situáciu teraz ešte vyostril brexit a výpadok 75 miliárd eur, ktoré mohlo do spoločnej kasy počas siedmich rokov priniesť Spojené kráľovstvo. K náročnosti situácie prispievajú nové výzvy, ako sú migrácia, ekologická transformácia či digitalizácia, na ktoré musí EÚ vyčleniť stovky miliárd eur.

Znamená to na jednej strane rozpočtové škrty v poľnohospodárskej politike a financovaní kohézie, na druhej strane zvyšovanie príspevkov členských krajín, z ktorých je zostavený eurorozpočet.

Únia preto hovorí o modernizácii rozpočtu a hľadá aj vlastné zdroje financovania, aby vyšla v ústrety národným vládam. Zatiaľ však Michelove návrhy na presunutie časti ziskov z emisných povoleniek do rozpočtu EÚ alebo na zavedenie dane z nezrecyklovaných plastov nenašli na samite veľké pochopenie a podporu.

V noci zo štvrtka na piatok sa množili informácie, že sa mimoriadny samit nemusí skončiť dohodou a že sa lídri EÚ o kompromis pokúsia na ďalších rokovaniach, ktoré by sa mohli uskutočniť už v priebehu marca.

Ak by sa do konca tohto roka nepodarilo schváliť konečnú podobu viacročného rozpočtu EÚ, mohlo by to mať výrazný dosah na mnohé politiky a cezhraničné programy a projekty EÚ, rovnako aj na programy v oblasti vedy a výskumu, ktoré sú závislé od európskych fondov.

K rokovaniam lídrov sa uprostred noci pripojil aj slovenský premiér Peter Pellegrini, ktorý do Bruselu priletel krátko pred druhou hodinou ráno. (tasr)

Zdieľať

V pléne Národnej rady je len zopár poslancov, prebieha diskusia o skrátenom legislatívnom konaní k rušeniu diaľničných známok. Nezaradený poslanec Miroslav Ivan povedal, že žiadna z podmienok na zrýchlený režim nebola splnená.

Ivan podotkol, že ako zlý nápad označil zrušenie diaľničných známok aj samotný minister dopravy Árpád Érsek. Zdôraznil, že forma, akou sa predkladá tento návrh, je „hanbou“ pre túto vládu.

Národná diaľničná spoločnosť podľa neho príde zrušením diaľničných známok o desiatky miliónov eur ročne, ktoré budú chýbať na opravu a údržby diaľnic a rýchlostných ciest. „My potrebujeme dať viac peňazí do ciest a vy z nich ešte beriete,“ povedal Ivan. Tento návrh podľa neho nesmie prejsť „v žiadnom prípade“.

Pripomenul tiež autodopravcov, ktorí štrajkovali za zlepšenie podmienok v tomto sektore. Vláda po rokovaniach schválila určité zľavy na dani z motorových vozidiel. Ivan však dodal, že tento návrh zákona zostal na vláde. „Ten návrh tu mal byť, tam hrozia hospodárske škody,“ vyhlásil s tým, že tento návrh mal byť momentálne prerokúvaný v skrátenom režime. „A za ten by sme zahlasovali všetci, predpokladám,“ dodal.

Opatrenie presadzuje vládna SNS. Andrej Danko v pléne zdôraznil, že ak sa na Slovensku neurobí systémová zmena, nikdy diaľničná sieť dobudovaná nebude. „Berte to, prosím, len ako prínos pre ľudí, ktorí stoja v zápchach,“ tvrdí s tým, že to nemalo za cieľ ublížiť NDS. (tasr)

Zdieľať

Na Slovensku sa vlani ubytovalo rekordných 6,4 milióna ľudí, oproti predchádzajúcemu roku ide o takmer 15-percentný nárast. Z toho takmer štyri milióny tvoria domáci návštevníci.

Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad.

Viac ako tri pätiny z celkového počtu ubytovaných hostí tvorili Slováci, a to pri medziročnom raste o 18,5 percenta na 3,96 milióna klientov.

Vlani sa na Slovensku ubytovalo tiež zhruba 2,48 milióna turistov zo zahraničia, čo predstavuje nárast o 9,7 percenta.

Od vlaňajška musia väčší zamestnávatelia prispievať časti pracovníkov na dovolenky rekreačnými poukazmi. (čtk)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať